Na štadióne Partizánu v Belehrade zajtra 26. apríla o 18:30 sa zohrá majstrovské futbalové derby Partizán – Červená hviezda, žiaľ, bez divákov a fanúšikov. Voľakedy sa na tento duel chodilo, okrem iného, aj pozerať sa na kľučky a prihrávky majstrov najznámejšieho športu, bez ohľadu na to, komu sa fandilo. Rivalita dvoch belehradských klubov bola známa na široko-ďaleko a na zápas do Belehradu sa húfne odchádzalo zo všetkých častí krajiny. Nezriedkavo aj milovníci futbalu zo zahraničia prichádzali na "večné derby" vychutnať si krásnu hru a nadchýnať sa pekným futbalom. V posledných rokoch sa však všetko pozerá cez prizmu záujmov a peňazí a na štadióny sa čoraz masovejšie dostávajú skupiny buričov žiadostivých konfliktov. Športový novinár Ján Špringeľ z Kovačice si zaspomínal na derby spred piatich rokov a v ústrety zajtrajšiemu zápasu nám poslal svoju fotoreportáž z aprílového derby z roku 2018 zverejnenú v týždenníku Hlas ľudu.
Fanúšikovia Partizanu
Fanúšikovia Červenej hviezdy
Svetelná tabuľa s najčastejším výsledkom - 1:1
Pätnásť futbalistov v malom obdĺžniku
„Brazília sa spoznáva cez futbal, písal ich krajan Hosé Lins do Regó. Derby Zvezda – Partizan je značkou Srbska. Vychutnávali sme si každú sekundu stominútového boja v severnom kotle," prezrádzajú záujem o zraz odvekých belehradských rivalov slovanisti Miro a Robo.
Otec a syn zo sídelného mesta Slovenska sa po mestskom belehradskom derby, rovnako ako tisíce fanúšikov, z Topčideru na Sláviu predierali hoci rezkým krokom viac ako polhodinu. Motorová preprava pre početný dav fungovať jednoducho nemohla. A neprestáli s ich kamarátom a spoluobčanom Ivanom nahlas preberať dojmy zo skríženia zbraní na pažiti Marakany:
„Takú kulisu ako vytvárajú podobrotky a pozlotky srbskí fanúšikovia nemá u nás žiadne meranie síl. Dorazili sme autom vo štvrtok, odchádzame plný dojmov v nedeľu, v strede mesta sme si zakúpili apartmán. Len kvôli futbalovému ošiaľu."
Londýnsky športový novinár David Goldblatt citoval nedávno Škóta Billa Shenklyho, že „niektorí ľudia veria, že futbal je záležitosťou života a smrti" a pridal slová spomínaného slávneho trénera Liverpoolu FC, ktorý pred desaťročiami doplnil vlastné vyhlásenie: „Som veľmi sklamaný týmto postojom. Môžem vás ubezpečiť, že je to oveľa, oveľa dôležitejšie."
Ani srbské „večné derby" susedov nemohlo byť 14. apríla (2018 pozn. aut.) o inom lež o potýčke - psychicky odolných verzus mentálne slabých: hráčov a fanúšikov, členov vedení aj médií. Osladených futbalom, ochladených náturou. Ľúbosťou hry aj ľútosťou dohry. Znakom a opakom národa. Opäť i späť: poriadok v chaose poprípade chaos v poriadku.
Tak či onak: len tri hlavné mestá na starom kontinente sa môžu honosiť, že im až dva kluby boli vo finále alebo získali titul Ligy majstrov. Popri Londýnu (Chelsea, Arsenal) a Madridu (Real, Atletiko) ešte len – Belehrad. Aj preto je srbské derby zrkadlom futbalu Balkánu a lákadlom športového turizmu fanúšikov z iných destinácii.
Text a foto: Ján Špringeľ
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)