Dejiny školy

Slovo z Britskej Kolumbie

Slovo z Britskej Kolumbie je nezávislý časopis vychádzajúci vo Vancouveri v Britskej Kolumbii v Kanade a vydáva ho Jožo Starosta v úzkej spolupráci so skupinkou Slovákov žijúcich v okolí Vancouveru a na Slovensku. Časopis vychádza obyčajne 2-4 krát do roka. O slovenských začiatkoch v Britskej Kolumbii píše Mária Vrabčeková. V texte okrem iného uvádza, že sa najstaršia slovenská komunita usadila v baníckom mestečku Ladysmith na ostrove Vancouver v roku 1889. Z článku sa dozvieme aj toto:

 

Slovo z Britskej Kolumbie

 

Početné skupiny Slovákov, ktoré prichádzali zo susedných Spojených štátov amerických, začali osídľovať rozľahlú provinciu Britská Kolumbia, ktorá je známa svojím veľkým nerastným bohatstvom. Na začiatku prevažovalo osídľovanie baníckych oblastí.

Najstaršia slovenská komunita sa usadila v baníckom mestečku Ladysmith na ostrove Vancouver v roku 1889. Od začiatku 20. storočia sa Slováci začali usadzovať aj na iných miestach Britskej Kolumbie. Pracovali predovšetkým pri ťažbe dreva, na pílach, stavbách, v železiarskom priemysle a veľká časť z nich pracovala v poľnohospodárstve ako farmári. Svoje osady zakladali poväčšine na pobreží Tichého oceánu a odtiaľ údolím pozdĺž rieky Frazer. Pri sčítaní obyvateľstva v provincii Britská Kolumbia, v roku 1951 sa k slovenskej národnosti hlásilo 2 606 obyvateľov. Najviac Slovákov žilo v mestách Vancouver, New Westminster a Victoria. Mesto New Westminster sa v druhej polovici 20. storočia stalo najvýznamnejším centrom spolkového a národnokultúrneho života Slovákov v Britskej Kolumbii. Viac TU: https://slovozbritskejkolumbie.ca/slovenske-zaciatky-v-britskej-kolumbii

Najnovšie texty časopisu Slovo z Britskej Kolumbie TU: https://slovozbritskejkolumbie.ca/node

 

kp

 

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články