Dejiny školy

IN MEMORIAM – prof. Dr. Vladimír Valent

Znenazdajky sa z našich radov vytratil Vladimír Valent, univerzitný profesor a národný dejateľ narodený roku 1940 v Selenči, s bydliskom v Belehrade. Pracoval na Technologicko-metalurgickej fakulte v Belehrade a okrem vedeckej práci venoval sa aj práci na národnostnom poli. Roky bol vo vedení Matice slovenskej v Srbsku a tiež Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Aktívny bol aj v evanjelickom cirkevnom zbore v Zemune (Belehrad).Vždy veselý a chtivý, s ochotou sprostredkoval informácie týkajúce sa slovenskej národnostnej menšiny na adresy svojich známych. Bol veľmi spoločenský a chcel byť v kontakte s ľuďmi. Ešte nedávno mi napísal tieto riadky: S manželkou Nadeždou žijeme pokojne, dbáme o seba, rodinné záležitosti sú na prvom mieste, syn Braňo je v Belehrade a dcéra Ľudmila je už vyše štvrťstoročie v Taliansku. Vážime si slobodu i schopnosť konať dobro pre seba, rodinu a iných vôkol nás. Radosť máme aj z vnúčat Eleny a Marka Georgia. So Slovákmi sa rád stretával a takmer žiadna akcia v Belehrade, Zemune, alebo aj v Kovačici, sa neobišla bez prítomnosti pána profesora .

 

IN MEMORIAM – prof. Dr. Vladimír Valent

 

V rozhovore s vtedajším predsedom Matice slovenskej Ing. Mariánom Tkáčom, PhD. v Kovačici

 

V rozhovore s vtedajším predsedom Matice slovenskej Ing. Mariánom Tkáčom, PhD. v Kovačici

 

Počas návštevy ministra zahraničných vecí SR Ivana Korčoka na slovenskom veľvyslanectve v Belehrade: Ivan Korčok, veľvyslankyňa Dagmar Repčeková a Vladimír Valent

 

Počas návštevy ministra zahraničných vecí SR Ivana Korčoka na slovenskom veľvyslanectve v Belehrade: Ivan Korčok, veľvyslankyňa Dagmar Repčeková a Vladimír Valent

 

Pohreb Vladimíra Valentu sa bude konať v kruhu rodiny na Novom cintoríne v Belehrade.

Česť jeho pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články