Dňa 20. apríla 1855 v Kulpíne sa narodil Albert Martiš. Ide o významnú osobnosť nielen kulpínskych dejín, ale aj celoslovenských, osobnosť, ktorá si zasluhuje našu pozornosť a náš obdiv. Patril medzi významných ľudovýchovných pracovníkov a bol i publicistom, spisovateľom a zakladateľom novodobého chmeliarstva vo Vojvodine. Inšpirovaný životom v Kulpíne písal spomienkové prózy z detstva a mladosti, ako aj zo života vojvodinských Slovákov. Prekladal zo srbčiny do slovenčiny (napr. J. J. Zmaja) a opačne: zo slovenčiny do srbčiny (M. Kukučína). Okrem ľudovýchovných článkov a próz písal aj drámy. Jeho poviedky knižne vyšli až po jeho smrti: Hriechy mladosti a iné rozprávky (1933) Pamäti dolnozemského buditeľa (1937) a v roku 1996 prof. Dr. Jarmila Hodoličová do tlače pripravila knihu Albert Martiš, autobiografické črty a poviedky, ktorú vydala Kultúra Báčsky Petrovec. Pre národnopolitickú činnosť bol Albert Martiš prenasledovaný uhorskými úradmi. To ho však nezastavilo, v prospech slovenského ľudu robil do poslednej chvíle. Za takú nezištnú obetavosť sa mu však nedostalo patričnej odplaty. Zomrel v biede, 63-ročný, opustený, asi dva mesiace pred ukončením 1. svetovej vojny.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade v roku 2014 do kolekcie obrazov našich významných osobností pribudla podobizeň Alberta Martiša autora Pavla Popa
Martišovci boli chudobní, ale syna Alberta predsa vyškolili. Detstvo malého Berciho, ako ho mnohí oslovovali, bolo plné trápenia. Otec často menil zamestnanie, najprv bol krajčírom a zo začiatku vlastnil menší obchod a krčmu, neskôr bol učiteľom v Binguli, Báčskej Palanke a Hajdušici. V ich rodine peňazí nikdy nebolo dosť. V tom čase v Kulpíne bol farárom Daniel Koléni, ktorý sa postaral, aby sa Albert dostal do srbského gymnázia v Novom Sade. S neustálym zápasom s financiami a zdravotnými problémami, predsa sa podarilo vyškoliť mladého Alberta za učiteľa. Väčšinu života strávil v Padine. Žil tam 40 rokov, avšak ako učiteľ pôsobil iba 17 rokov, keďže ho nútene predčasne penzionovali. Bolo to v časoch krutej maďarizácie, keď sa Martiš medzi ľudom snažil vykonávať nielen osvetovú činnosť, ale aj účinnú národnobuditeľskú prácu. Veľa ráz zažil prenasledovania a mal až dvanásť politických súdnych procesov. Nakoniec ho predčasne prepustili zo školských služieb.
A iba niekoľko rokov predtým na svetovej výstave v Paríži získal striebornú medailu za úspechy v pestovaní chmeľu, roku 1896 na mileniálnej výstave v Budapešti obdržal bronzovú medailu a ďalšie vyznamenania na výstavách v Segedíne a Pančeve. Cisár František Jozef I. mu udelil veľkú bronzovú medailu. Za zásluhy na poli hospodárstva získal jeden francúzsky a jeden maďarský diplom. Bol aj inovátorom. Zostrojil stroj na sekanie kukuričia a vynašiel letiaci stroj na spôsob zeppelina.
Martišova tvorba je sprístupnená v digitalizovanej knižnici Zlatého fondu SME: https://zlatyfond.sme.sk/autor/185/Albert-Martis
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)