Deň, keď leto láme svoju silu

Podrobnosti

Uverejnené 23. 08. 2026

Meniny 24. augusta oslavujú Bartolomejovia. Meno Bartolomej má hebrejský, respektíve aramejský pôvod a pochádza z výrazu bar-Talmay, teda „Talmajov syn". Význam mena sa vysvetľuje aj ako „oráčov syn". V kresťanskom kalendári patrí 24. august sviatku svätého apoštola Bartolomeja, jedného z Ježišových apoštolov. V ľudovej tradícii bol tento deň akýmsi medzníkom medzi letom a jeseňou. Ľudia si všímali zmeny v prírode a podľa nich usudzovali, že leto pomaly končí a prichádza chladnejšia časť roka. Bartolomej bol dňom, keď leto začínalo lámať svoju silu.

K najzaujímavejším bartolomejským poverám patrí tá o vode. Hovorilo sa, že na svätého Bartolomeja „napľuje jeleň do vody". Voda v riekach, jazerách a potokoch sa od tohto dňa údajne ochladzuje a kúpanie už nie je také príjemné ako počas horúceho leta. V ľudovej reči však poznáme aj oveľa obraznejšiu podobu tejto pranostiky: „Bartolomej prdol do vody." Jej význam je podobný – po Bartolomejovi už voda nie je taká teplá ako v prvej polovici leta. Aj týmto spôsobom si naši predkovia všímali pravidelný rytmus prírody a zmenu ročných období.

Na Dolnej zemi dostala táto pranostika ešte jednu zaujímavú podobu: „Bartolomej prdol do geregi." Gerege – po srbsky lubenice, teda červené melóny (dyňa červená) – patria k typickým symbolom horúceho dolnozemského leta. Vojvodina je dodnes významnou oblasťou ich pestovania a pre tunajších Slovákov sú neodmysliteľnou súčasťou letného jedálnička.

Aj gerega však podľa ľudovej skúsenosti cíti, že sa leto končí. Po Bartolomejovi už nemusí byť taká sladká, šťavnatá a chutná ako dovtedy. Práve preto sa v dolnozemskej ľudovej tradícii obraz „Bartolomejovho prdnutia" spájal nielen s ochladením vody, ale aj so zmenou kvality melónov.

Je to svojrázny, možno trochu úsmevný, ale veľmi živý príklad toho, ako si ľudová múdrosť dokázala všimnúť a pomenovať aj celkom obyčajné zmeny v každodennom živote.

Po Bartolomejovi si ľudia všímali aj rannú rosu. „Po Bartolomejovi studené sú rosy, nechoďte už bosí," hovorí jedna z pranostík.

Pestovatelia révy v tomto období pozorne sledovali, ako hrozno dozrieva. Ak bolo do Bartolomeja dostatočne zrelé, mohli sa tešiť na dobrú úrodu a kvalitné víno.

Hovorí sa:

„Ak hrozno do Bartolomeja dozreje, dobrým vínom sudy naleje."

Pranostiky boli súčasťou kalendára našich predkov a pomáhali im orientovať sa v rytme roka, pri práci na poli, vo vinici i v hospodárstve.

A hoci nám dnešné kalendáre a predpovede počasia hovoria o konci leta iným jazykom, Bartolomej zostáva v ľudovej tradícii dňom, keď leto pomaly stráca svoju silu. Niekedy ešte príde horúce počasie, ktoré ľudovo nazývame bartolomejským letom. No stará múdrosť zároveň pripomína:

„Bartolomej svätý leto nenavráti."

Katarína Pucovská

Twitter