Istorija škole

Služby Božie a starostlivosť o dedičstvo

V posledný deň Slovenských národných slávností, v nedeľu 11. augusta 2024, odzneli slávnostné bohoslužby v chráme Božom v Báčskom Petrovci, ktorý bol početnými domácimi a zahraničnými hosťami a domácimi viery vyplnený do posledného miesta. Ján Vida, farár petrovský, v úvodnom príhovore poznamenal, že bohoslužby v túto 11. nedeľu po svätej Trojici budú venované Slovenským národným slávnostiam. V petrovskom chráme privítal Juraja Šefčíka s manželkou a vnukom a predstavil ho ako farára-seniora v cirkevnom zbore Hlboké na Slovensku a niekdajšieho farára bieloblatského, kovačického a kulpínskeho, ktorého podpisy možno nájsť aj v petrovskej matrike, pri krstoch, sobášoch, ale najmä pohreboch. Juraj Šefčík na slávnostných službách Božích poslúžil kázňou slova Božieho a svoju duchovnú úvahu založil na evanjeliu podľa Marka – zo 4. kapitoly si zvolil časť o rastúcom zrne. Toto podobenstvo je metaforou pre rast a rozvoj nielen v duchovnom zmysle, ale aj pre zachovanie a rozvíjanie kultúrneho dedičstva. Podobne ako zrno z podobenstva, ktoré klíči a rastie, aj naše dedičstvo potrebuje starostlivosť, aby nevyschlo, ale mohlo plody prinášať aj do budúca.

 

Služby Božie a starostlivosť o dedičstvo

 

Služby Božie a starostlivosť o dedičstvo

 

Služby Božie a starostlivosť o dedičstvo

 

Služby Božie a starostlivosť o dedičstvo

 

Služby Božie a starostlivosť o dedičstvo

 

Služby Božie a starostlivosť o dedičstvo

 

Služby Božie a starostlivosť o dedičstvo

 

Služby Božie a starostlivosť o dedičstvo

 

Služby Božie a starostlivosť o dedičstvo

 

Služby Božie a starostlivosť o dedičstvo

 

Juraj Šefčík vo svojej kázni zdôraznil význam dedičstva a potrebu jeho aktívneho uchovávania. Pripomenul nám, že dedičstvo nie je len o tom, čo sme zdedili od predkov, ale aj o našej povinnosti ho chrániť a ďalej rozvíjať. Slovenské národné slávnosti sú teda viac než len oslava minulosti; sú výzvou pre každého z nás, aby sme pracovali na zachovaní našej viery, jazyka a kultúrnej identity pre budúce generácie. Podčiarkol hlboké prepojenie medzi vierou, kultúrou a identitou slovenského národa.

Tento príbeh rastúceho zrna nás učí, že aj keď výsledky našej práce nemusia byť okamžite viditeľné, každé úsilie prispieva k budovaniu niečoho väčšieho a hodnotnejšieho. Preto je dôležité, aby sme sa neustále snažili o udržiavanie a rozvíjanie toho, čo nám bolo zverené, aby sme mohli pokračovať v dedičstve našich predkov a odovzdať ho ďalším generáciám.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články