Múzeum vojvodinských Slovákov, Galéria Zuzky Medveďovej a Slovenský kultúrny klub v Srbsku v sobotu 14. decembra v priestoroch Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec usporiadali 14. výtvarnícke snemovanie, ktoré sa nieslo v znamení odborných reflexií na tému Pohľady na súčasné slovenské výtvarné umenie v Srbsku. Podujatie tradične vytvorilo priestor na diskusiu, analýzu i zhodnotenie aktuálnych výtvarných tendencií v prostredí vojvodinských Slovákov. Na snemovanie nadviazalo slávnostné otvorenie 18. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku v Galérii Zuzky Medveďovej. Kolektívna výstava predstavuje reprezentatívny výber súčasnej tvorby slovenských akademických maliarov, grafikov, sochárov, fotografov a autorov pracujúcich aj s digitálnymi a konceptuálnymi médiami. Autorom výstavy a katalógu je výtvarný kritik a kurátor Vladimír Valentík, ktorý do expozície zaradil práce 25 výtvarníkov. Na úvod sa prítomným prihovorila Mgr. Anna Séčová Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov.
Autori a kurátor výstavy Vladimír Valentík
Pred obrazmi Márie Gaškovej: Anna Séčová Pintírová a ocenené výtvarníčky Mária Gašková a Alena Klátiková
Pred obrazmi Aleny Klátikovej: Anna Séčová Pintírová, Alena Klátiková a Svetluša Hlaváčová, ktorá v mene NRSNM laureátke odovzdala Výkupnú cenu NRSNM
Daniela Marčoková, Anna Séčová Pintírová, Jozef Klátik, Viera Krstovská a Vladimír Valentík
Kurátor výstavy Vladimír Valentík priblížil koncepciu bienále, jeho kontinuitu od roku 1991 a význam pre vývoj slovenskej výtvarnej scény v Srbsku.
Bienále je už tradične spojené aj s udeľovaním ocenení, ktorých cieľom je nielen ohodnotiť kvalitu umeleckej tvorby, ale aj motivovať autorov k ďalšej práci. Cenu Karola Miloslava Lehotského za najreprezentatívnejšiu výstavu v dvojročnom období medzi dvomi bienále získala akademická maliarka Zdenka Mária Madacká pôsobiaca v Kanade. Ocenenie v jej mene prevzala Dr. Daniela Marčoková, ktorá zároveň prečítala autorkino poďakovanie. Cenu Cyrila Kutlíka za celoživotný tvorivý prínos v oblasti výtvarného umenia a kultúry vojvodinských Slovákov udelili akademickej maliarke Márii Gaškovej z Kysáča. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, ktorá od roku 2005 pri každom bienále udeľuje výkupnú cenu, tento rok ocenila akademickú maliarku Alenu Klátikovú. Špeciálnu cenu udelili Nadácii Miry Brtkovej za kultúrny počin a vrcholnú prezentáciu slovenského umenia a kultúry v zahraničí. Cenu prevzal Jozef Klátik.
Výstavu slávnostne otvorila Viera Krstovská, predsedníčka Obce Báčsky Petrovec, a kultúrny program hudobne obohatili Marína Glumac a Marta Milašinović.
V katalógu k 18. bienále Vladimír Valentík poukazuje na to, že Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku je najvýznamnejšou prehliadkou tohto druhu a zároveň zrkadlom generačných, poetických i výrazových zmien v slovenskom výtvarnom umení na týchto priestoroch. Zdôrazňuje postupnú generačnú výmenu, odchod viacerých výrazných osobností prvej generácie a zároveň nástup mladších autorov, ktorí prinášajú nové médiá, techniky a výtvarné prístupy.
Na bienále sú zastúpené figurálne, imaginatívne aj realistické polohy, lyrická a expresívna abstrakcia, geometrizmus, digitálna grafika, konceptuálne diela, fotografia i sochárstvo. Expozícia tak ponúka plastický obraz o šírke, rozmanitosti a životaschopnosti súčasného slovenského výtvarného umenia v Srbsku, ktoré je pevne zakotvené v domácom prostredí, no zároveň otvorené širším umeleckým kontextom.
Organizátormi 18. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku sú Múzeum vojvodinských Slovákov, Galéria Zuzky Medveďovej a Slovenský kultúrny klub v Srbsku v Báčskom Petrovci.
Vydavateľom katalógu je Múzeum vojvodinských Slovákov, Galéria Zuzky Medveďovej a Slovenský kultúrny klub v Srbsku.
Organizačný výbor bienále pracoval v zložení Vladimír Valentík (predseda), akad. maliar a grafik Jozef Klátik a Mgr. Anna Séčová Pintírová.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)