Istorija škole

Viliam Pauliny-Tóth a Svetozar Miletić – spoločná cesta k slobode

Rok 2026 si Slovensko i Srbsko pripomínajú dve významné dvestoročnice – narodenie Viliama Paulinyho-Tótha a Svetozara Miletića. Obe osobnosti, hoci vyrástli v odlišnom národnom prostredí, spájala rovnaká vízia: rovnoprávnosť národov, ochrana materinského jazyka a odpor proti útlaku v mnohonárodnom Uhorsku 19. storočia. Matica slovenská vyhlásila rok 2026 za Rok Viliama Paulinyho-Tótha a pripravuje odborné i popularizačné podujatia, ktoré majú pripomenúť jeho zásadný prínos k formovaniu moderného slovenského národného života. V Srbsku sa súčasne chystajú oslavy 200. výročia narodenia Svetozara Miletića, politického vodcu Srbov v Uhorsku, advokáta, publicistu a neúnavného obhajcu práv národnostných menšín.

 

Viliam Paulíny-Tóth, litografia, 1870. Vydali slovenskí voliči kulpínskeho okresu.

 

Viliam Paulíny-Tóth, litografia, 1870. Vydali slovenskí voliči kulpínskeho okresu.

 

Svetozar Miletić, socha v Novom Sade

 

Svetozar Miletić, socha v Novom Sade

 

Obaja sa narodili v roku 1826 – Viliam Pauliny-Tóth v Senici a Svetozar Miletić v Mošorine. Miletić po skončení Srbského pravoslávneho gymnázia v Novom Sade, ako najlepší študent od jeho založenia v roku 1844, sa zapísal na evanjelické lýceum v Požune (dnešná Bratislava). Viliam Pauliny-Tóth tiež študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde bol poslucháčom Ľudovíta Štúra, čo výrazne ovplyvnilo jeho literárnu činnosť i zmýšľanie.

Podobne, Svetozar Miletić patril k najvzdelanejším Srbom svojej doby. Aj on sa v Bratislave dostal pod silný vplyv Ľudovíta Štúra a ideí slovanskej vzájomnosti. Už tieto zhody akoby predznamenávali ich historickú spolupatričnosť. Obaja boli zvolení aj za poslancov do Uhorského snemu. Miletić sa tam stal hlavným obrancom práv Slovákov, Srbov a Rumunov po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867. Ostro vystupoval proti zatvoreniu Matice slovenskej, slovenských gymnázií i proti politickým perzekúciám.

Viliam Pauliny-Tóth, podpredseda Matice slovenskej a významný politik, tiež dokázal slovenské národné požiadavky presadzovať nielen kultúrne, ale aj politicky. Ich spolupráca v Uhorskom sneme sa stala dôležitým pilierom slovensko-srbského politického porozumenia.

Jedným z najkonkrétnejších prejavov spolupráce Slovákov a Srbov bola dohoda uzavretá v roku 1865 v kulpínskom volebnom okrese. Srbský šľachtic Đorđe Stratimirović a podpredseda Matice slovenskej Karol Kuzmány sa dohodli na striedavej podpore slovenského a srbského kandidáta. Výsledkom bol mandát pre Mišu Dimitrijevića (1865) a následne pre Viliama Paulinyho-Tótha (1869) – predsedu Slovenskej národnej strany.

Kulpínsky volebný okres zahŕňal štrnásť obcí, z ktorých Báčsky Petrovec, Kysáč, Hložany a Kulpín boli nadpolovične slovenské. Práve tu sa v praxi overovala myšlienka slovanskej solidarity.

Viliam Pauliny-Tóth mienil navštíviť všetky uvedené dolnozemské slovenské dediny, ale aj srbské a nemecké. Vydal sa preto na cestu koncom februára 1869. Novom Sade bol prijatý s mimoriadnou úctou srbskými národovcami, medzi nimi aj Svetozarom Miletićom. Dobová tlač zaznamenala atmosféru srdečnosti, priateľstva a spoločného odhodlania pracovať pre slobodu a blahobyt všetkých národov monarchie.

Pešťbudínske vedomosti, noviny pre politiku a literatúru priniesli 13.03.1869 správu z Nového Sadu Jána Tobiáša Langhoffera:

„Predvčerom dňa 4. t. m. prispel k nám na parníku náš vysokoctený p. Viliam Pauliny-Tóth, prvý podpredseda našej milej Matice, ktorý ide, aby sa svojím voličom v okresu kulpínskom osobne ukázal, na vzdor mrcha času, v úplnom zdraví. Jaknáhle bratia naši tunajší Srbovia počuli, že tu z parníku vystúpiť má, hneď ich to tak zaujalo, že ho už toho istého dňa do priateľského kruhu k p. pravotárovi Pavlovićovi na večeru povolali. Druhého ale dňa večer, kvôli tomuto nášmu drahému hosťovi usporiadali skvelý banket, pri ňom vyše 50 vyberaných rodoľubov účastovalo..."

Bratskej podpore sa tešili obaja národovci.

Za dôslednú obranu slovenských národných práv sa Svetozar Miletić tešil medzi Slovákmi veľkej obľube. Bol vyhlásený za čestného občana Turčianskeho Svätého Martina, jeho meno zaznievalo s úctou v slovenskej tlači a medzi dolnozemskými Slovákmi sa masovo šírili tzv. miletićove mince na podporu južnoslovanských povstaní. Pamätníky mu stoja nielen v Novom Sade, ale aj v Kovačici.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články