Dve jubileá Michala Struhára oslávili koncertom plným spomienok, hudby a priateľstva

Podrobnosti

Uverejnené 20. 07. 2026

V nedeľu 19. júla sa v Báčskom Petrovci, v slávnostnej sieni gymnázia, uskutočnil výnimočný koncert venovaný životnému jubileu profesora Michala Struhára. Pod názvom 65 rokov s hudbou si publikum pripomenulo jeho osemdesiate narodeniny i viac než šesť desaťročí neúnavnej práce v oblasti hudby, školstva, športu a výchovy mladých generácií. Večer bol narodeninovou oslavou, ale aj poctou človeku, ktorý svojím entuziazmom ovplyvnil stovky žiakov, hudobníkov a spolupracovníkov. Viac ako dvojhodinový program ponúkol hudbu, spomienky, archívne televízne zábery, osobné vyznania i stretnutia s bývalými žiakmi, priateľmi a rodinou.

Koncert otvoril samotný jubilant skladbou Historia de un amor, počas ktorej sa premietali archívne zábery mapujúce jeho bohatú životnú cestu. V úvodnom príhovore pripomenul silu hudby, ktorá podľa jeho slov spája ľudí bez ohľadu na čas a generácie. Zaspomínal aj na svoje gymnaziálne roky a na predmaturitný večierok generácie 1964/1965, keď sa so spolužiakmi lúčili so školou piesňou Besame mucho. Spolu s Máriou Boldockou (rodenou Labátovou) oživil túto spomienku a pieseň následne dokončili Iveta a Ladislav Kékezovci.

Program slovom sprevádzali dcéra Ivana Struhárová a vnučka Simona Djurićová, ktoré predstavili jednotlivé etapy jubilantovho života. Pripomenuli, že Michal Struhár sa narodil 4. apríla 1946 v Báčskom Petrovci. Po ukončení gymnázia vyštudoval Fakultu telesnej výchovy v Belehrade a neskôr získal aj titul basketbalového trénera. Profesijnú dráhu začínal na gymnáziu v Kovačici, kde dosiahol pozoruhodné športové úspechy a zároveň založil svoj prvý školský orchester.

Od roku 1978 pôsobil na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, kde počas viac ako troch desaťročí vychoval celé generácie mladých hudobníkov. Hoci vyučoval telesnú výchovu, jeho meno je nerozlučne späté predovšetkým s hudbou. Objavoval talenty, pripravoval školské orchestre, vytváral aranžmány a mladých ľudí učil nielen technike, ale aj hudobnému vkusu. Na jeho konte zostalo približne desať školských orchestrov, z ktorých viaceré sa nezmazateľne zapísali do kultúrneho života Petrovca.

Významnú súčasť programu tvorili archívne nahrávky Slovenskej redakcie Televízie Vojvodiny, ktoré pripomenuli vystúpenia školských orchestrov, hudobníkov i sólistov z obdobia osláv 85. výročia Gymnázia Jána Kollára v roku 2004. Mnohí diváci si tak mohli opäť vychutnať interpretácie skladieb, ktoré sa stali symbolom jednej generácie mladých hudobníkov.

Počas večera zaznela aj spomienka na Vladimíra Majeru, dlhoročného Struhárovho priateľa, ktorému bol venovaný bluesový blok. Nechýbala ani pieseň Devojko mala v podaní orchestra a speváckej skupiny Združenia YMCA, s ktorými Michal Struhár viac rokov intenzívne pracuje.

Moderátorky pripomenuli aj jeho mimoriadne široký hudobný záber. Hoci je samoukom, ovláda hru na gitare, klávesových nástrojoch, pastierskych píšťalách i fujare a je autorom množstva orchestrálnych úprav. Dlhé roky pôsobil aj v Kultúrno-umeleckom spolku Petrovská družina, kde mladých učil hre na tradičných ľudových nástrojoch.

Osobitné miesto v programe patrilo deťom a mládeži zo Združenia YMCA. Vystúpili skupina Perličky, YMCA Band i Saša Vučić. Prečítaný bol aj list generálnej sekretárky YMCA Serbia Ivany Ilićovej, ktorá jubilantovi poďakovala za dlhoročnú obetavú dobrovoľnícku prácu a vyslovila presvedčenie, že by si Michal Struhár za svoje celoživotné zásluhy zaslúžil Cenu Obce Báčsky Petrovec.

Na pódiu sa počas večera vystriedali viacerí renomovaní interpreti a hudobné telesá. Vystúpila Elena Demrovská s ľudovými piesňami, Miroslav Hemela starší a mladší uviedli skladbu Povedzže mi, povedz, ktorú Michal Struhár zhudobnil na text slovenského básnika pri príležitosti spomienky na petrovských martýrov. Publikum si vypočulo aj Komorný zbor Musica viva pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej, ktorý zaspieval piesne skupiny ABBA i známu Bella ciao. Nechýbali talianske evergreeny, slovenské ľudové piesne ani ruské romance v podaní Viktora Korčoka a Nataše Bugarski.

Pôsobivé boli zvlášť rodinné vystúpenia keď s manželkou Annou a dcérou Ivanou predviedli Hallelujah, ako aj spoločné predvedenie s dcérou Ivanou a vnučkou Simonou klasických talianskych evergreen a štylizovanej slovenskej ľudovej piesne Od Očovej do mlyna.

Jedným z najsilnejších momentov večera bol osobný príhovor vnučky Simony Djurićovej. S veľkou úctou hovorila o starom otcovi ako o človeku, ktorý celý život venoval mladým ľuďom, veril v ich talent a neúnavne pracoval na zachovaní hudobnej kultúry medzi vojvodinskými Slovákmi. Vyzdvihla jeho vytrvalosť, ochotu pomáhať a schopnosť motivovať každého, kto prejavil záujem o hudbu. Zdôraznila, že jeho sen sa postupne stáva aj jej vlastným poslaním.

K jubileu starého otca sa pridala aj ďalšia vnučka, klaviristka Hana Struhárová zo Slovenska, ktorá vystúpila sólovou klavírnou skladbou. V závere programu sa na javisku stretla celá rodina – syn Vladislav, dcéry Vlasta Šimová a Ivana Struhárová, vnúčatá Natália, Naďa, Saška, Hana, a Ivan Šimo –, aby spolu zaspievali pieseň Starý náš.

Počas celého koncertu osemdesiatnik Michal Struhár hral s obdivuhodnou energiou na viacerých hudobných nástrojoch. Najčastejšie držal v rukách gitaru, no predstavil sa aj za klávesmi, na píšťalách a viaceré skladby aj sám zaspieval. Nostalgickú atmosféru večera dotváral scenár Annamárie Boldockej-Grbićovej, ktorá pripravila aj citlivo zostrihané archívne televízne materiály dokumentujúce Struhárovu dlhoročnú umeleckú činnosť.

Keď sa skončil viac ako dvojhodinový koncert, z publika spontánne zaznela pieseň Živio, živio, ktorou prítomní vzdali hold človeku, ktorý už 65 rokov rozdáva hudbu, radosť a inšpiráciu ďalším generáciám.

Katarína Pucovská

Twitter