Prípravy sa začali v sobotu, kedy dvadsiatka žien zakrútila 1.750 hrčiek sármy. V nedeľu skoro ráno hrnce dali do sedliackej pece. Nachystali asi 850 porcií. Predpoludním už v Spolku kysáčskych žien začali s predajom. Dbalo sa však, aby zvýšilo aj pre pozvaných hostí, ktorí do Kysáča začali prichádzať v popoludňajších hodinách. Deň kysáčskej sármy, ktorý bol venovaný 95. výročiu Spolku kysáčskych žien a 10. výročiu založenia Asociácie slovenských spolkov žien (ASSŽ) sa začal o 17.h. Na toto labužnícke kysáčske podujatie, ktoré Spolok kysáčskych žien tradične organizuje v prvú septembrovú nedeľu, prišli predstaviteľky spolkov žien z Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Bieleho Blata, Dobanoviec, Kovačice, Kulpína, Pivnice, Padiny, Selenče, Starej Pazovy atď.
Pre túto príležitosť kysáčske ženy okrem sármy pripravili aj koláče, ale aj pestrý program a výstavu. V knižnici Michala Babinku vystavili sviatočné ženské kroje s prítomnými predstaviteľkami iných spolkov v rámci Asociácie slovenských spolkov žien. Členky výtvarného krúžku Michala Geržu pripravili tiež aj výstavu obrazov.
Hostí privítala predsedníčka Spolku kysáčskych žien Ľudmila Berediová-Stupavská. V programe vystúpili Klaudia Hegedišová, Amadea Čemanová, Sonja Francistá a Valéria Vitézová. Nevystali ani kratšie scénky, spev Pazovčaniek, tombola a zábava. Spolku zablahoželať k jubileu prišli: Alena Vargová z veľvyslanectva SR, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, Pavel Surový, pokrajinský poslanec, Rastislav Surový, čestný predseda MSS, Miloslav Chrťan, predseda Rady MS Kysáč a ďalší.
Ľudmila Berediová-Stupavská prečítala text o histórii spolkovej činnosti kysáčskych žien, ktorý uvádzame v pokračovaní.
Ústredný spolok československých žien založili v máji roku 1921 a hneď nato vznikli i prvé pobočky spolkov žien, medzi ktorými i spolok v Kysáči. Jeho prvou predsedníčkou sa stala Alžbeta – Eržika Mičátková, ktorá bola aj dlhodobou predsedníčkou Ústredného spolku vystriedajúc Pazovčanku Ľudmilu Hurbanovú. Odvtedy je SKŽ jedným z najpočetnejších a najaktívnejších, kým v 90-tych rokoch neprerušil svoju činnosť pre ťažkú situáciu v krajine.
Ženy organizovali rôzne posedenia, fašiangové večierky, Deň matiek, čajanky, výlety a zakúpili vraj aj dom pre siroty v Benešovej ulici. Čajanky bývali v prenajatej Dubićovej krčme v Bičiarovom dome na uhle, práve na tomto mieste. Platilo sa vstupné a boli vraj aj lóže pre štyri osoby. Visela plynová lampa oblečená do ružového papiera a ženy rečnili a spievali. Najzaujímavejšie počúvanie vraj bolo, ako boli ženy na Slovensku loďou po Dunaji a kde všetko pristávali...
Po 2. svetovej vojne sa Kysáčanky zoskupovali v rámci Antifašistického frontu žien. Organizovali výstavy, prednášky, výlety a venovali sa aj charitatívnej práci, pomáhajúc starším a sirotám.
V šesťdesiatych rokoch sa kysáčske ženy stretali v rámci Konferencie pre spoločenské postavenie a aktivitu žien. Na štvrtkové posedenie vraj spočiatku chodilo 60 až 100 žien. Pracovali pri Miestnom spoločenstve. Nadviazali spoluprácu a vymieňali si návštevy so sebe podobnými slovenskými i srbskými spolkami.
Z iniciatívy Zboru osvetových pracovníčok na Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči, 5. marca 2003 spolok sa obnovuje a pokračuje v práci s veľkým nadšením a novými nápadmi. Spolková činnosť sa hneď bohato rozprúdila, spočiatku pod patronátom Miestneho spoločenstva, kým sa spolok po troch rokoch aj úradne nezaregistroval.
21. októbra 2006 sa v Kysáči stretli predstaviteľky takmer všetkých vtedajších spolkov žien na konštitutívnej schôdzi Asociácie slovenských spolkov žien. Vtedy sme zaznamenali prvý Deň kysáčskej sármy.
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský