Kulpínska mozaika III.

Kulpínska mozaika III.
 
Šverceri
 
Začala sa II. svetová vojna, prišli Maďari, zaviedol sa lístkový systém. Nebolo to bohviečo - akurát na prežitie. Nuž ale ľudia boli zvyknutí na lepšie - trochu viac vajec, múky na koláče, mäsko do hrnca - lenže kde to vziať? A keďže Báčka bola vždy úrodná, bohatá, jej ľud pracovitý a podnikavý, začal sa rozvíjať nezákonný, taký obchod, čomu sa hovorilo čierny, čiže švercuvanie a tí, čo to vykonávali boli šverceri. A tak sa do miest - aj do Pešti - dostali dobrôtky z vidieka. Ňaničke s cégrami pravidelne prichádzali a tovar buď priamo predávali, alebo sa spojili s priekupníkmi. Vlaky z Báčky prichádzali na východnú železničnú stanicu - Keleti - a tam sa hneď aj trguvalo. Lenže aj polícia sa spamätala, agenti v civile veru často prekontrolovali cégre, batohy a mala ňaňa šťastie, ak ju nezavreli, nepokutovali, len zabrali tovar. Lenže vynaliezavý ľud náš sa nedal - nevystupovalo sa na konečnej v Pešti, ale jedna, dve zastávky prv na predmestí a tam sa tovar speňažil. Aj sestra môjho otca, ňanička Kuštrová takto chodila, aby uživila svojich sedem detí, ale po trguvaní vždy našla cestu aj k nám a voľačo nám doniesla. Pamätám sa na vysoký peceň bieleho chleba, aký som dovtedy nevidela, nejedla, lebo na lístky bol len tmavý. Jej darček - harasom vytkávaný vankúšik - mám doteraz.
 
Natália Maliariková rodená Harmincová