Pamätníček

Kulpínska mozaika IV

Kulpínska mozaika IV
 
...Veľmi milujem kraj, kde sa môj otec, Michal Harminc narodil ešte v roku 1894 a kde som ako dieťa prežila veľa pekných chvíľ a spoznala veľa dobrých ľudí...
 
kulpinska mozaika
 
kulpinska mozaika
 
Pohľadnica Kulpína z roku 1906. Adresátom je Ľudmila Lačoková z Petrovca – Lacsok Ludmilla Petröc a fotografom Josef Singer, Ujvidek
 
(foto archív Michala Hasika)
 
„Do školy, do školy, to je mi po vôli ...“
 
Básnička je jedna vec a pocity detí, ktoré po letnom leňošení idú v septembri do školy, sú zase niečo iné. A v rokoch vojny bolo to pre deti Kulpína ešte ťažšie aj o to, že sa mali priučiť aj vtedajšej úradnej reči – maďarčine. Zhodou okolností aj moja sesternička, Olinka Harmincová, práve vtedy začala chodiť do prvej triedy a jej školská výbava, akú mali vtedy v Kulpíne všetky deti, tiež vzbudila moju pozornosť. Bola to tabuľka v drevenom rámiku, na jednej strane s linajkami. K nej bola na motúze pripevnená malá špongia a písalo sa griflíkom. Možno starší žiaci mali zošity, ale tých som nepoznala. Takže život žiačika bol veľmi jednoduchý – čo napísal a pani učiteľka už skontrolovala – mohol jednoducho zotrieť. Dnes, keď sa pred ôsmou hodinou pozriem na dvor, či blízku ulicu, vidím, že aj najmenší žiačik – prváčik – má na chrbte plecniak veľkosti vankúša, čo voľakedy zdobil preniu chyžu na vysokej posteli. Lenže k tomu niekedy patria aj rôzne bočné taštičky, hlboké vrecká na kolenách nohavíc, takže takéto dieťa mi pripomína vojakov NATO, vystupujúcich z obrých lietadiel. Tak od takejto výbavy boli tieto dávne deti uchránené, nie však od výuky maďarčiny. Kto tento jazyk pozná, vie, že ak sa ho chce človek naučiť, najlepšie je, keď sa narodí ako Maďar, alebo aspoň maďarskej matke, ako ja.
 
Neviem, kto tie deti maďarčine učil, ale pamätám si veselé riekanky, čo si vymysleli na zľahčenie svojej situácie – budem písať tak, ako sa tie slová vyslovujú.
 
- Lastovička je fečke a koza je kečke.
- Alásolgája, lekvároš a gaťája – Som váš služobník, gate máte od lekváru.
- Jónapot, le a kalapot – Dobrý deň, klobúk dole!
 
Najlepšie si naše slovenské deti zapamätali slová iškola, tábla, ceruza, néni, báči, žemle, kifli, cukor, zokni, kalap, soknya, ablak – čo nebolo ťažko. V skutočnosti – na šťastie – viac ani nepotrebovali.
 
Je zaujímavé, že po maďarsky „maďarázni“ znamená – vysvetľovať. A tak našinci, keď sa nevedeli dohodnúť s niektorou úradnou osobou – lebo v každej obci taká bola – hovorili si takto: naveky len maďarázuje a maďarázuje.
 
kulpinska mozaika
 
Pohľadnica Kulpína z hornej časti článku po odstránení písaného textu a pridaní farieb
 
Natália Maliariková rodená Harmincová

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články