Podmienky používania

Šafárik – 230 rokov od narodenia

Pavel Jozef Šafárik sa narodil 13. mája 1795 v malej slovenskej dedinke Kobeliarovo. Do Nového Sadu prišiel ako 24-ročný na pozvanie srbského metropolitu, kulpínskeho rodáka Stefana Stratimirovića, ktorý ho po príchode vymenoval za riaditeľa gymnázia. V Novom Sade si Šafárik založil rodinu – v roku 1822 sa oženil s 19-ročnou Júliou Ambrózyovou, príslušníčkou drobnej slovenskej zemianskej rodiny z Veľkej Kikindy. Spolu mali päť detí. Do spoločenského života mesta sa začlenil veľmi rýchlo. Spriatelil sa s viacerými významnými osobnosťami vrátane Vuka Karadžića. Srbom, ako aj vojvodinským Slovákom, zanechal mnohé cenné hodnoty, no jeho pôsobenie v Srbsku sa neskôr nieslo aj v znamení osobných i profesionálnych sklamaní. Trpel bolestivým ochorením, prežíval smrť svojich detí, trpel odlúčením od podnetného literárneho a vedeckého prostredia a čelil aj finančným ťažkostiam. Navyše bol konfrontovaný so svojím slovanským pôvodom, evanjelickou vierou a vedeckou činnosťou – všetky tieto okolnosti vyústili do jeho núteného odchodu z Nového Sadu.

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika v Kulpíne (foto Martin Pucovský)

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika v Kulpíne (foto Martin Pucovský)

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika na nádvorí Gymnázia Jovana Jovanovića Zmaja v Novom Sade

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika na nádvorí Gymnázia Jovana Jovanovića Zmaja v Novom Sade

 

Správu o oslave storočnice Matice srbskej a odhalení pamätnej dosky Pavla Jozefa Šafárika na novosadskom gymnáziu priniesla Národná jednota v roku 1925

 

Správu o oslave storočnice Matice srbskej a odhalení pamätnej dosky Pavla Jozefa Šafárika na novosadskom gymnáziu priniesla Národná jednota v roku 1925

 

V roku 1819 sa ako 24-ročný stal prvým riaditeľom gymnázia, ktoré v Novom Sade zriadila pravoslávna cirkev. Práve počas jeho pôsobenia zaznamenalo gymnázium (dnes Gymnázium Jovana Jovanovića Zmaja) najväčší rozmach. Uviedol to prof. Samuel Boldocký vo svojom referáte pri odhaľovaní Šafárikovej busty v Kulpíne v roku 2013.

Na gymnáziu, ktoré malo v tom čase približne dvesto žiakov, bol Šafárik jediným Nesrbom a zároveň jediným evanjelikom medzi profesormi. Svoje účinkovanie vo funkcii riaditeľa začal s veľkým nadšením a s humanistickým programom, ktorý sa v srbskej literatúre označuje ako „Šafárikov výchovno-vzdelávací program pre Srbov".

O význame Šafárikovho prínosu pre srbskú filológiu, a vôbec kultúru, výstižne písal Petar Milosavljević v knihe Sistem srbske književnosti. V kapitole Budúci vzťah ku Šafárikovi uvádza:
„Jeho dielo je komplementárne s dielom Vukovým. Práve oni dvaja položili základy srbskej filológie v prvej polovici 19. storočia. Vuk Karadžić a Šafárik mali v podstate rovnaký pohľad na srbský jazyk a literárny korpus. Šafárikovo meno by malo zostať natrvalo zapamätané ako meno prvého autora dejín srbskej literatúry, ako autora prvých dejín srbského jazyka a ako jedného z najvýznamnejších bibliografov srbskej literatúry všetkých čias. Inými slovami – jeho dielo je vbudované do samotných základov srbskej filológie."

Pavel Jozef Šafárik zomrel 26. júla 1861. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v pražskom Karlíne. Po zrušení cintorína v roku 1900 boli jeho pozostatky prenesené na Olšanské cintoríny. Na jeho hrob umiestnili pôvodný sarkofág so starosrbským nápisom:
„V krasnich mira sego v'spital sa esti ot junosti svojeje"
(V krásach tohto sveta bol si vychovávaný od mladosti svojej) – ide o prvý verš z Pochvaly kniežaťu Lazarovi, ktorú mníška Jefimia vyšila zlatými niťami na červenom hodvábe.

Nový Sad, kde pôsobil v rokoch 1819 – 1833, si na tohto velikána predsa len zachováva určitú spomienku. V centre mesta je po ňom pomenovaná ulica, jeho busta stojí na nádvorí Zmajovho gymnázia a slovenský kultúrno-umelecký spolok v Novom Sade nesie jeho meno. Kultúrno-umelecký spolok Šafárik v Dobanovciach si tiež uctil tohto velikána, podľa ktorého pomenovali svoj spolok a v spolkových miestnostiach na čestné miesto umiestnili sadrovú bustu Pavla Jozefa Šafárika. Časté Šafárikove návštevy Kulpína a rodiny Stratimirovićovcov pripomína jeho busta v Aleji velikánov v kulpínskom parku.

Viac TU: https://www.kulpin.net/o-kulpine/cirkev/srpska-pravoslavna-crkva/22-aktuality/aktuality/10905-pavel-jozef-safarik-2

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články