Doc. JUDr. Miloš Dušan Plachtinský, CSc. sa narodil pred sto rokmi, 21. januára 1922 v Kulpíne. Tento významný kulpínsky rodák sa podieľal na tvorbe slovenskej štátnosti, bol expertom vlády, riaditeľom Výskumného strediska Vysokej školy ekonomickej (VŠE), zakladateľom a predsedom Nezávislého združenia ekonómov Slovenska a zaslúžil sa aj o prvý preklad Marxovho Kapitálu do slovenčiny. Bol uznávaný, ale aj zatýkaný. Patril ku generácii, s ktorou sa život neláskal... Narodil sa ako štvrté zo siedmych detí rodičom Pavlovi Plachtinskému a Kataríne rod. Poliakovej. Základnú školu ukončil v rodisku a gymnaziálne štúdium v školskom roku 1939/40 v Báčskom Petrovci. V tých rokoch sa už Európou šírili ohne druhej svetovej vojny a po tom, ako v roku 1942 maďarskí fašisti začali páchať zverstvá a brutálne masakre nad obyvateľstvom v Báčke, ušiel spolu s viacerými spolužiakmi na Slovensko. Od maďarských fašistov utiekol, nie však aj od nemeckých. S pachom smrti zaspával sedem mesiacov v koncentračnom tábore v Nemecku.
Po príchode na Slovensko Miloš Dušan Plachtinský študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1944 počas Slovenského národného povstania bol príslušníkom študentského bojového oddielu, ktorý mal za úlohu chrániť generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana. V októbri roku 1944 bol zajatý a odvlečený do koncentračného tábora Stamlager XIX. v Mühlberg/Elbe, kde bol väznený do mája roku1945. Po vojne sa vrátil na Slovensko a po ukončení štúdia na univerzite sa včlenil do pedagogickej a vedeckej práce. Postupne mu pribúdali vedecké tituly: JUDr. 1949, zástupca docenta 1954, CSc. 1961, docent 1961. Pôsobil ako pedagóg na Univerzite Komenského a úzko spolupracoval s Ekonomickým ústavom Slovenskej akadémie vied.
S manželkou Olgou, dcérou Danicou a synom Milošom
Bol tiež prednášateľom makroekonomickej teórie a politiky na univerzitách v Mníchove, Norimberku, Marburgu a v Halle – Gast Dozent 2,5 roka. V odborných periodikách uverejnil množstvo článkov na aktuálne témy ekonomiky a ekonomickej teórie. V roku 1958 z nemeckého originálu preložil do slovenčiny tri zväzky Kapitálu Karla Marxa a v roku 1968 štvrtý zväzok.
Kniha vyšla v náklade 8000 kusov
Generáli R. Viesta a J. Golian boli v Nemecku v roku 1945 popravení. V roku 1994 pri príležitosti 50. výročie Slovenského národného povstania na ich počesť Slovenská pošta vydala poštovú známku
M. D. Plachtinský sa stal jedným zo spolutvorcov rozvoja ekonomických teórií na Slovensku, – uviedol Ing. Vladislav Bachár. PhD., predseda Nezávislého združenia ekonómov Slovenska, ktorý tiež poznamenal, že za svoje pevné postoje v snahe presadiť novú ekonomickú reformu v obrodnom procese v rokoch 1968 - 1969 sa dostal do nemilosti normalizátorov a jeho publikačná činnosť bola v podstate zastavená a zbavený bol aj členstva v Komunistickej strane Česko-Slovenska (KSČ). Pokračoval však vo vedeckovýskumnej práci a prednášal v zahraničí. Vo významnom období začiatku osamostatnenia Slovenskej republiky, po roku 1989, spolu s profesorom H. Kočtúchom a profesorom K. Pavlendom a ďalšími kolegami z oblasti teórie a praxe zakladá odborné profesijné združenie – Nezávislé združenie ekonómov Slovenska. Bol nielen jeho zakladateľom, ale aj jeho funkcionárom a aktívnym tvorcom jednotlivých dokumentov, ktoré zásadne ovplyvnili smerovanie združenia a jeho prostredníctvom v primeranej miere aj celé spoločenské dianie. V roku 1990 sa vracia na VŠE v Bratislave, bol riaditeľ Výskumného strediska VŠE a podieľal sa aj na tvorbe slovenskej štátnosti. V tom prelomovom roku 1990, keď Slovenská republika bola od 1. marca 1990 do 31. decembra 1992 (spolu s Českou republikou) členský štát Česko-slovenskej federatívnej republiky/Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, zvolený bol do tímu expertov vlády SR. Už v nasledujúcom roku 1991 odišiel do dôchodku, avšak aj ďalej pôsobil ako ekonomický poradca – dôchodca.
V roku 1990 s príbuznými v Kulpíne
Od prvých dní transformácie ekonomiky presadzoval M. D. Plachtinský sociálne a ekonomické trhové hospodárstvo. Takéto smerovanie ekonomiky bolo zakotvené aj v ústave Slovenskej republiky. Dôrazne upozorňoval na úskalia prebiehajúcej privatizácie. Tvorcov česko-slovenskej reformy upozorňoval, že za ilúziu rýchlej privatizácie najmä vďaka jej kupónovej metóde – sa bude musieť platiť vysokými stratami v ekonomickom potenciáli a v životnej úrovni obyvateľstva. Doterajší vývoj potvrdil správnosť jeho upozornenia. Hodnotí Vladislav Bachár.
M. D. Plachtinský nezabúdal nikdy ani na svoj dolnozemský pôvod a na stretnutí krajanov v septembri 1990 bol jedným z tých, ktorí sa zaslúžili o obnovenie Spolku Slovákov z Juhoslávie (SSJ). Hovorí RNDr. Oľga Fejdiová, predsedníčka SSJ v období rokov 1994 – 1998 a 2002 – 2004 a v spolkovej Ročenke číslo 5 PhDr. Samuel Jovankovič, súčasný predseda SSJ píše:
"Po zmene spoločensko-politického zriadenia v Československu sa dňa 10 mája roku 1990 v Bratislave stretla skupina Slovákov z Juhoslávie žijúci na Slovensku na krajanskom posedení. Na tomto stretnutí sa rozhodlo o obnovení Spolku Slovákov z Juhoslávie. Medzi krajanov bola zaslaná Výzva krajanom, ktorú podpísali títo členovia prípravného výboru: Ján Čapeľa, Michal Kollár, Ján Podhradský a Andrej Tordaji, Ondrej Poliak. a Dr. Fedor Štarke, rodáci z Petrovca a Ján Podhradský, rodák z Kysáča a Dušan Plachtinský rodák z Kuplínu. Vo Výzve krajanom sa medzi iným uvádza: „ ...V novom úsilí v rámci demokratického Česko — Slovenska a demokratizujúcej sa Juhoslávii si myslíme, že by bolo účelné obnoviť činnosť Spolku Slovákov z Juhoslávie v ČSFR na nových súčasných, základoch v úzkej, spolupráci s obnovujúcou sa Maticou slovenskou v Juhoslávii a Maticou slovenskou na Slovensku..."
„Miloš Dušan Plachtinský patril ku generácii, s ktorou sa život neláskal. Životom nekráčal po vydláždenej ceste. Bola to cesta plná zákrut a úskalí. Táto jeho cesta je pre nás alejou lemovanou skúsenosťami, vedomosťami a výsledkami jeho statočnej práce. Zanechal nám nielen plody svojej celoživotnej práce, ale aj kľúč k hodnotám, ktoré vytvoril. Odprevadili sme ho s ťažkým srdcom a so slovami vďaky." Napísal v nekrológu Vladislav Bachár.
Doc. JUDr. Miloš Dušan Plachtinský, CSc. zomrel 2. apríla 2002 na Slovensku
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov