V nedeľu 20. mája v Galérii Babka v Kovačici uskutočnila sa výstava obrazov zosnulých kovačických insitných maliarov. Keďže zo 63 maliarov až 27 maliari už nie sú medzi živými, je pochvalyhodné spamätať sa na ich tvorbu, lebo sú to prví priekopníci insitného umenia a ďakujúc im Kovačica získala slávu v celom svete. Pri tejto príležitosti bolo založené aj Samostatné združenie potomkov zosnulých kovačických maliarov, ktorého založenie navrhla a podporila Nadácia Babka Kovačica. Členmi iniciatívneho výboru sú Zuzana Lenhartová (predsedníčka), a členovia Jaroslav Boboš, Katarína Sokolová, Nataša Mijailović a Miroslav Bačur. Cieľom združenia je vypracovať pravidlá o autorských právach. Ohľadom toho na zakladaní združenia bol prítomný Miloš Konstatinović, riaditeľ organizácie pre ochranu autorských práv.
Otvárací program výstavy prebiehal pred galériou Babka
Zosnulí kovačickí maliari
Na otváraní výstavy sa prihovorili: majiteľ Galérie Pavel Babka, predseda MS Adam Jonáš, honorárny konzul Srbska z Martina Dr. Mojmír Vrlík ako aj nová predsedníčka združenia Zuzana Lenhartová. Pozdravné listy k založeniu tohoto združenia zaslali: Viera Benková, spisovateľka z Báčského Petrovca a PhDr. Zuzana Drugová z Banskej Bystrice, ktoré prečítala naša známa spisovateľka Mária Kotvášová Jonášová. Výstavu otvoril Jaroslav Boboš, vnuk prvého kovačického maliara Vladimíra Boboša.
Viera Benková v pozdravnom liste uviedla:
List do Kovačice
Potešila ma správa, že slovenské insitné umenie v Srbsku po dlhoročnej príprave, komplikovaných diplomatických krokoch a vyčerpávajúcich prípravách je na krok od svojho cieľa – zapísania do listiny trvalých hodnôt UNESCA. Je to nielen pre Kovačičanov, ale pre nás všetkých Slovákov doma a v Srbsku veľká česť a uznanie. Keď kovačickí insitní maliari zakladali svoje prvé maliarske združenie ani len netušili, aký urobili týmto skutkom významný krok do budúcnosti - po dlhom čase dozrelo ovocie tejto práce, ktorej význam pocítia najmä dnešné generácie. A práve toto je i chvíľa, aby sa na autorov staršej generácie nezabudlo, a to najmä na neživých, ktorí kliesnili cesty svojim potomkom. Preto podporme takéto veľké úsilie a nebuďme k sebe nevďační a závistliví.
Čím pevnejšia je súdržnosť národa, tým významnejšie sú výsledky jeho konania!
Viera Benková
zl-pb
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)