Pamätníček, malá knižka plná veršíkov, kresieb a venovaní, bola v minulosti dôležitou súčasťou dospievania dievčat. Tieto drobné záznamy od priateľov či tajných sympatií mali nesmiernu hodnotu a predstavovali poklad, ktorý sprevádzal ich majiteľky po mnoho rokov. Jedným z krásnych príkladov tejto tradície je pamätníček Zuzky Kopčokovej z Iloku. Pred storočím Zuzka dostala pekný notes s čistým papierom a kvalitnou obálkou, ktorému sa nesmierne potešila, lebo už dlhšie túžila mať svoj pamätníček. Neváhala preto a hneď začala doň zbierať veršíky a kresby. Prvé záznamy v ňom pochádzajú z roku 1923. Mala vtedy 14 rokov a chystala sa odísť do Petrovca na školenie. Starostlivý brat Ďurko jej dával rady do života a aby sa jej ony natrvalo vryli do vedomia zapisoval ich aj do pamätníčka.
V zázname napísanom v posledný marcový deň v roku 1923 boli takéto Ďurkove veršované rady:
Kráčaj rovnou cestou
smele, rovným krokom;
nepozeraj nikdy
závistlivým okom
ale uspokoj sa
s tým čo ti Boh dáva:
takých ľudí najskôr
Pán Boh požehnáva.
Ďalšia bratova rada zapísaná v Zuzkinom pamätníčku znie:
So slovenskou rečou
Svet sa Ti otvoril:
buď a zostaň vždy tým
čím Ťa Pán Boh stvoril.
Zaujímavý je aj tento záznam, ktorý na pamiatku svojej sestre venoval Juraj Kopčok:
Pozri na tú lipku,
ako hrdo stojí:
vetra sa neľaká,
hromu sa nebojí;
každý rok sa zdobí
svojim vlastným kvetom
a neskloní hlavy
pred bezbožným svetom.
Ani ty sa neboj
vetra ani hromu:
ži vždy verne svojmu
slovenskému domu;
svojsky si ho ozdob,
obživ piesňou svojou;
on nech Ti je rajom
a potechou Tvojou!
Tento malý notes bol Zuzke dôležitým spoločníkom vyše jedného desaťročia, počas ktorého sa doň zapisovali priania, myšlienky a spomienky jej blízkych.
Roky tento pamätníček s posvätnou úctou zachováva jej dcéra Elenka Giric rod. Ferková, ktorá si v ňom neraz zalistuje a oživí spomienky na svoju mamu a jej mladosť. Pamätníček je pre ňu nielen rodinným dedičstvom, ale aj mostom k minulosti, ktorý spája generácie a udržiava živé spomienky na časy, keď bol tento malý notes centrom pozornosti a radosti.
Pamätníčky, hoci dnes už pozabudnuté, predstavujú vzácny odkaz minulosti. Sú svedkami priateľstiev, tajných lások a každodenných radostí a starostí. Vďaka nim môžeme nahliadnuť do života našich predkov a lepšie porozumieť ich svetu.
Zuzkin pamätníček je jedným z týchto vzácnych pokladov, ktoré nám pripomínajú, že aj malé veci môžu mať veľkú hodnotu.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)