Slovenské insitné umenie zo Srbska - Slovenský jazyk

Viera Denďúrová Tapalágová oslavuje 75 rokov

Dnes si pripomíname 75. narodeniny Viery Denďúrovej Tapalágovej – novinárky, redaktorky, jazykovej korektorky, scenáristky, lektorky a moderátorky, ktorá svoju bohatú pracovnú kariéru začínala v Slovenskej redakcii Rádia Nový Sad a výrazným spôsobom prispela k rozvoju a k udržiavaniu slovenského slova vo verejnom priestore. Ako sama s láskou spomína, jej prvé rozhlasové zážitky sa spájali s detstvom v Petrovci, kde z rádia občas zaznela matkina pieseň v slovenčine. Neveriacky obdiv k tomu, že z „krabičky" znie mamin hlas, v nej zanechal trvalý vzťah k slovu a zvuku. Po rokoch sa sama stala jeho súčasťou – v redakcii v slovenskej reči, najskôr ako novinárka, potom ako lektorka, realizátorka, scenáristka i jazyková redaktorka.

 

Viera Denďúrová Tapalágová oslavuje 75 rokov

 

Viera Denďúrová Tapalágová (vpredu) v sedemdesiatych rokoch počas nahrávania televízneho vysielania

 

Viera Denďúrová Tapalágová (vpredu) v sedemdesiatych rokoch počas nahrávania televízneho vysielania

 

Na stretnutí maturantov petrovského gymnázia

 

Na stretnutí maturantov petrovského gymnázia

 

V roku 2013 biskup SEAVC v Srbsku Samuel Vrbovský a predseda SZSZ Vladimír Skalský podpísali memorandum o založení Ekumenickej duchovnej rady (EDR) SZSZ. Prítomní boli Stanislav Bajaník a Viera Denďúrová Tapalágová.

 

V roku 2013 biskup SEAVC v Srbsku Samuel Vrbovský a predseda SZSZ Vladimír Skalský podpísali memorandum o založení Ekumenickej duchovnej rady (EDR) SZSZ. Prítomní boli Stanislav Bajaník a Viera Denďúrová Tapalágová.

 

Svojimi spomienkami, ktoré v roku 2009 zverejnila v knihe venovanej 60. výročiu Rádia Nový Sad Na vlnách jubilea, dala nahliadnuť do zákulisia rozhlasového života. Píše o vôni čerstvej rannej kávy o 5. hodine v redakcii, o kolegiálnej srdečnosti, o zodpovednosti a pohotovosti pri príprave správ, ale aj o tom, ako rozhlas sprevádzal jej každodennosť: „Rádio mám zapnuté aj doma, aj v aute, všade."

Spomína si aj na svojich kolegov s úctou a vďačnosťou – Ján Makan, ktorý ju ako mladú študentku učil, ako sa patrí pracovať v redakcii, i ďalšími, ktorí s ňou formovali slovenské vysielanie v náročných, ale tvorivých podmienkach. Jej spomienky sú pretkané humorom a srdečnosťou. „Milí moji kolegovia, bolo mi cťou žiť a pracovať s vami," uzatvára svoj text – vetou, ktorá hovorí za všetko.

Po odchode z Nového Sadu pokračovala v práci pre slovenské médiá na Slovensku – pôsobila v TASR, v Tlačovom odbore Matice slovenskej, podieľala sa na tvorbe časopisov a zborníkov, neskôr aj na edičnej príprave publikácií pre krajanov.

Slovenskému slovu, jeho zrozumiteľnosti a kráse zostala verná po celý život.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články