Veľká noc v Kulpíne

Šport a maľby Kovačičanov

Poľnohospodár Ján Sokol, ktorý spolu so strojným zámočníkom Martinom Paluškom tvorí zakladateľskú dvojicu kovačickej insity, na prvej samostatnej práci vo farbách – pastele predstavil futbalové ihrisko s brankárom a hráčmi v pestrých dresoch. O tom svedčia aj slová maliara Sokola, ktoré zaznamenal publicista Milivoje Mihajlović pre knihu Sedliaci maliari z Kovačice (vydavateľ Dom kultúry v Kovačici, 1962). Jedným z autorov, ktorý sa na svojich plátnach v minulosti dotýkal športovej tematiky, je i Ján Kňazovic (1925 – 1985). V prvej knihe, ktorá hovorí o tzv. Kovačickej skupine insity Juhoslávia – umenie naivných (Jugoslavija – umetnost naivnih, vydavateľ PIZ Jugoslavija, Belehrad 1959) autora Ota Bihaljiho – Merina sa medzi prácami nachádza i čierno-biela reprodukcia Kňazovicovej olejomaľby z roku 1957 Na futbalovom ihrisku.

 

Rukou kolorovaná grafika Martina Jonáša Na paličke ku Aničke z cyklu Zimné radovánky z roku 1994

 

Rukou kolorovaná grafika Martina Jonáša Na paličke ku Aničke z cyklu Zimné radovánky z roku 1994

 

V roku 1994 bola vydaná mapa grafík doyena insity Martina Jonáša Zimné radovánky. Grafické listy boli úradne predstavené – prostredníctvom Slovenského olympijského výboru – okrem iného i na ZOH ´94 v Lillehammeri, čím sa Martin Jonáš vďaka tejto grafickej mape stal pravdepodobne jediným predstaviteľom Juhoslávie z oblasti umenia na Zimných olympijských hrách v Nórsku v období kultúrnej blokády. Bezprostredne potom maestro Jonáš schystal pokračovanie grafickej mapy pod názvom Hry (kovačických) hier s tematikou letných hier v čase Jonášovho detstva v rovinatom Banáte. „Kde sa to, vlastne, náhlime?" pýta sa Jonáš prostredníctvom osem grafík z tohto cyklu.

 

Olejomaľba Jána Glózika Olymp(ij)ský mier

 

Olejomaľba Jána Glózika Olymp(ij)ský mier

 

Pri príležitosti Medzinárodného roku športu a olympijských ideálov a stého výročia Prvého kongresu Medzinárodného olympijského výboru Ján Glózik, známy umelec strednej generácie maliarov insity, namaľoval olejomaľbu Olymp(ij)ský mier. Na obraze sa v popredí nachádza Diskobolos, symbol športu a umenia. Za nim je chrám boha Dia, podľa jednej legendy zakladateľa olympijských hier a chrámom boha Dia nachádza sa štadión. Podľa umelcových predstáv štadión sa zužuje, ako znak zbližovania národov a štátov na moderných hrách.

 

Maľba Pavla Hajka Futbalové Francúzsko

 

Maľba Pavla Hajka Futbalové Francúzsko

 

Pavel Hajko, takisto afirmovaný maliar strednej generácie, v spolupráci s organizátormi a realizátormi projektu, autorom tohto textu a Alianciou Juhoslávia – Francúzsko, namaľoval cyklus olejomalieb pod názvom Futbalové Francúzsko, venovaný Majstrovstvám sveta vo futbale roku 1998 vo Francúzsku. Galský kohút, symbol Francúzska a jeho svetovej federácie, sa na Hajkových obrazoch prepletá so symbolom jeho známych obrazov s kohútom z Banátu v prvom pláne. Znamenia sú rozpoznateľné už na prvej maľbe: futbalové slnko, ktoré sa budí nad kohútom na Eiffelovej veži, má zasvietiť aj na modrom nebi vtedajších „modrých".

V letných páľavách v druhej polovici 90. rokoch XX. storočia zavítali k Chalupovej matičiari z Rače. Zuzana chystala naplno výstavu olejov v belehradskom Ruskom dome. Na obrazy menšieho formátu nakreslila futbalistov s nezvyčajným rozhodcom. Prísneho rozdeľovača pravdy vyzdobila do odevu renesančného romantika a namiesto rozhodcovskej udelila mu píšťalu ako hudobný nástroj. „Hundrú na mňa, že to tak nemá byť", sťažovala sa im. „Ale to tak má byť, je to vaše videnie sveta vôkol nás, ako čo ste nám spomínali dávnu maľbu Koniec vojny, kde z lietadla padajúce kytice vystriedali ničivé granáty", presviedčal ju v opak dakto z hostí citujúc Rúfusa, že ide o „svet prekrásnych omylov, bez ktorého by sme boli iba unavenými robotmi".

 

Basketbalovú tematiku k ME v Srbsku maľovala i Zuzana Vereská

 

Basketbalovú tematiku k ME v Srbsku maľovala i Zuzana Vereská

 

Pri príležitosti Majstrovstiev Európy v basketbale, ktoré prebiehali v Srbsku a Čiernej Hore olejomaľbu na tému tohto populárneho športu nakreslila Zuzana Vereská. Niekoľkí insitní maliari pri príležitosti podujatia Odkaz predkov (2007) a dvoch sympózií (jedno bolo venované JUDr. Jánovi Bulíkovi) namaľovali ako talentovaní kovačický atlét beží a preteká sa s vlakom, známom v banátskych slovenských osadách ako Padinská Anča.

 

Novak Ðoković so šamlíkom od vojvodinských Slovákov

 

Novak Ðoković so šamlíkom od vojvodinských Slovákov

 

Novak Ðoković so slovenským trénerom Marinom Vajdom, ktorý si zastal na kovačický šamlík

 

Novak Ðoković so slovenským trénerom Marinom Vajdom, ktorý si zastal na kovačický šamlík

 

Umelci a obyvatelia osád v ktorých sa pestuje insita sa chvália, že medzi zbožňovateľov slovenského vojvodinského naivného maliarstva a vlastníkov malieb patrí aj Pelé, najlepší futbalista sveta v minulom storočí. A náš Novak Ðoković, ktorý je v novších dejinách jedným z najlepších športovcov na svete, 14. novembra 2012 v Bratislave na piatom Tennis Classic prijal z rúk Radmily Hrustanovićovej, veľvyslankyne Srbska na Slovensku, dar galérie Babka Kovačica: maľovaný šamlík Vieroslavy Svetlíkovej. Podporil Novak Ðoković, veľvyslanec UNICEF, snahu, aby sa insita Slovákov v Srbsku dostala na listinu UNESCO? Jasot a úsmev vládcu svetového tenisu z darčeka z Kovačice svedčili, že jednoznačne – áno.

 

Ján Špringeľ
Foto: autor a archív Veľvyslanectva Srbska v Bratislave

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články