Veľká noc v Kulpíne

„Prisahám na vlastnú mať!" – Drsná tragikomédia o deťoch, ktoré len napodobňujú svet dospelých

Na prahu adventu, keď by sme sa mali začať intenzívnejšie zamýšľať nad tým, čo robíme a kam spejeme, Divadlo VHV v Báčskom Petrovci nám v sobotu 29. novembra 2025 ponúklo premiéru hry Prisahám na vlastnú mať!. Ňou nám tvorcovia inscenácie a mladučkí herci vstupujú do svedomia a na brutálny spôsob ukazujú ako dochádza k rozpadu. K rozpadu spoločnosti, rozpadu rodiny, rozpadu životov. Hra vznikla na motívy kultovej drámy Rodinné príbehy srbskej autorky Biljany Srbljanović. Režisérka, dramaturgička a autorka úpravy Svetlana Gašková siahla po texte, ktorý od svojho vzniku v roku 1998 patrí k najzásadnejším výpovediam o stave rodiny, spoločnosti a generácií, ktoré v nej vyrastajú. Na petrovskom javisku sa s takým posolstvom predstavili štyria mladí herci: Simona Sýkorová – Nadežda, Milan Hemela – Vojin, Mia Majerová – Milena a Ján Sklenár – Andrija. Trojlístok mladých hereckých talentov, doplnený o skúseného Jána Sklenára, vytvoril kompaktne fungujúci tím, ktorý s prekvapivou intenzitou niesol ťažkú témy hry: surovú detskú hru ako temné zrkadlo spoločnosti. Príbeh štyroch detí, ktoré napodobňujú správanie svojich rodičov, je sondou do krutej reality rozpadajúcich sa rodín, nefunkčnej komunikácie a transgeneračných tráum. Brutálne vyznieva už aj samotný názov hry v slovenčine: Prisahám na vlastnú mať!.

 

„Prisahám na vlastnú mať!" – Drsná tragikomédia o deťoch, ktoré len napodobňujú svet dospelých

 

„Prisahám na vlastnú mať!" – Drsná tragikomédia o deťoch, ktoré len napodobňujú svet dospelých

  

Vojin a Milena „hrajú" mamu a otca, Andrija ich dieťa a Nadežda – dievča z ulice poznačené stratou matky – je ochotná byť aj „psom", len aby niekam patrila.

Ich hry sú kruté, násilné, miestami až groteskne zvrátené. A práve v tejto ostro kreslenej karikatúre správania dospelých sa ukrýva drsné jadro celej inscenácie. Deti nevedome odkryjú všetko, čo ich formuje: agresiu, smútok, nezáujem, strach i všadeprítomnú frustráciu.

Hra tak pred nás stavia nepríjemné zrkadlo:
Aké deti sme boli? Akými rodičmi sa stávame? A čo zanechávame generácii, ktorá prichádza po nás?

Aj režisérka Gašková zdôrazňuje, že jej cieľom bolo prostredníctvom detí prehovoriť najmä k dospelým divákom a podať im podnet na sebareflexiu. „Všetko pochádza z domu," hovorí. „Ako sa my správame k tým deťom, tak sa oni neskôr „odvďačia" svojim rodičom a tak sa jedného dňa budú správať voči svojim deťom."

Herecké výkony boli podľa režisérky „výborné" – a to potvrdil aj potlesk obecenstva. Simona Sýkorová ako debutantka zapôsobila hlboko prežitým stvárnením postavy Nadeždy, ktorá komickou mimikou a neartikulovanými zvukmi vnáša do hry až tragický rozmer. Mia Majerová, Milan Hemela a Ján Sklenár tiež presvedčivo ukázali, že dokážu pracovať s výrazom, iróniou aj presnou typológiou rodičov, ktorých ich postavy parodujú.

Predstavenie Prisahám na vlastnú mať! nepodáva však len obraz rodiny, ale celej spoločnosti – jej úpadku, sklamaní aj beznádeje. Balkánske rodinné príbehy sú v ňom kruté, a práve tá krutosť je odkazom. Výstrahou.

Ukazuje, že deti nie sú len svedkami nášho sveta ale aj obeťami. A keď ich hry vyzerajú tak, ako u Mileny, Vojina, Nadeždy a Andriju, niečo je hlboko zle. Nie len v rodinách, ale v celej spoločnosti – od politiky cez kultúru až po každodennosť.

Scénografia umocňuje motívy rozpadu: neporiadok a chaoticky rozbitý priestor odrážajú rozbité vzťahy. Svetlo aj hudba podporujú atmosféru, ktorá balansuje medzi komédiou a tragédiou, medzi detskou naivitou a krutou realitou.

Hra vznikla v slovenskom preklade Vladislavy Fekete a výtvarne ju dotvorili Zvonimír Pudelka (scénografický dizajn), Peter Čáni (svetelný dizajn) a autori výroby scénografie Ján Bohuš, Ondrej Mištec a Branislav Červeni. Hudbu komponoval Jaroslav Zima a vizuálmi predstavenie sprevádza grafický dizajn Lukáša Sýkoru. Na letáku k predstaveniu je zverejnené osobitné poďakovanie: Maríne Dýrovej, Petre Topoľskej, Alexandrovi Makovníkovi, Kristiánovi Križanovi, Denisovi Francistymu, Branislavovi Čemanovi, Jánovi Bujzášovi a Samuelovi Koruniakovi.

Mladá režisérka a mladý herecký tím sa s náročným materiálom popasovali odvážne a veľmi zrelo. Inscenácia ponúka zážitok, ktorý diváka nenechá pokojne odísť.

Obecenstvo v plnej sieni SVD v Báčskom Petrovci premiéru odmenilo povzbudivým potleskom, ako prejavom vďaky za umelecký zážitok a ako podporou pre ďalšiu tvorbu.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články