Popoludnie 2. adventnej nedele v Záhorskom osvetovom stredisku v Senici na Slovensku malo mimoriadne vzácnu atmosféru. Patrilo totiž významnému hosťovi – insitnému maliarovi Jánovi Glózikovi z Kovačice, ktorého tvorba už desaťročia reprezentuje slovenské umenie po celom svete. Slávnostná vernisáž sa začala príhovorom riaditeľky ZOS Mgr. Zuzany Čobrdovej, ktorá zdôraznila význam kovačickej insitnej tradície a radosť z toho, že si diela takého formátu našli cestu do Senice. Publikum pozdravil aj evanjelický farár Mgr. Juraj Šefčík z Hlbokého – dlhoročný priateľ umelca, ktorý priblížil Glózikovu osobnosť a jeho prínos pre slovenskú komunitu v Srbsku. Maliar následne zaujal hostí svojim pútavým rozprávaním o umeleckých začiatkoch, o živote v Kovačici, o inšpiráciách i témach, ktoré formujú jeho tvorbu. Vernisáž obohatil hudobný vstup Roberta Tekela hrou na akordeón. V príprave a propagácii výstavy sa významne angažovala Alica Šefčíková.
Foto: Záhorské osvetové stredisko
Charakteristický rukopis a obrazový svet Jána Glózika, v ktorom sa zrkadlí život Slovákov na Dolnej zemi, sú známe na mnohých kontinentoch, a preto bolo pre Záhorie veľkým potešením privítať jeho výstavu. Uvádza sa to na stránke Záhorského osvetového strediska: https://osveta-senica.sk/jan-glozik-vernisaz-vystavy/, ktoré pozýva všetkých milovníkov umenia i záujemcov o insitnú tvorbu, aby si výstavu prišli pozrieť. Je sprístupnená do 9. januára 2026.
V nedeľné predpoludnie, pred vernisážou, Ján Glózik spolu s manželkou Alžbetou a zaťom Emilom Jonášom sa zúčastnili na bohoslužbách v Hlbokom, kde je evanjelickým farárom Juraj Šefčík, selenčský rodák, ktorý svoju duchovnú cestu začal v Kovačici ako kaplán po boku seniora banátskeho seniorátu Karola Chalupku. Hostia z Kovačice si v Hlbokom prezreli evanjelický kostol, historickú Hurbanovu faru i pamätnú izbu Jozefa Miloslava Hurbana – priestory, ktoré v sebe nesú bohaté dedičstvo slovenských dejín a duchovného života.
Foto: Emil Jonáš
Ján Glózik (nar. 1957 v Kovačici) sa maľovaniu venuje už 50 rokov. Od roku 1975 si vybudoval svoj osobitý štýl, ktorý sa stal ľahko rozpoznateľným nielen medzi kovačickými insitnými umelcami, ale aj medzi znalcami umenia na celom svete. Za sebou má viac ako 30 samostatných a 60 kolektívnych výstav doma i v zahraničí – od Francúzska, Talianska a Nemecka až po Fínsko, Spojené kráľovstvo, Japonsko, Čínu či Kanadu.
Popri klasických olejomaľbách vytvoril aj niekoľko monumentálnych veľkoplošných diel, ktoré významne obohatili prezentáciu slovenského insitného umenia. Osobitný význam má v tom jeho monumentálne dielo 1150 rokov od príchodu sv. Cyrila a Metoda, ktoré má rozmery 2,5 × 4,8 m a v roku 2015 bolo slávnostne odhalené v priestoroch Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Pri tejto príležitosti získal Ján Glózik od ministra Miroslava Lajčáka striebornú plaketu za šírenie dobrého mena Slovenska a za prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí.
Video záznam z vernisáže TU: https://www.facebook.com/reel/2274172143070321
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)