Michal Godra udržiaval národné povedomie dolnozemských Slovákov

210. výročie narodenia
 
Michal Godra udržiaval národné povedomie dolnozemských Slovákov
 
Do Báčky za učiteľa prichádza v roku 1828. Najprv pôsobil v Kulpíne v rodine Stratimirovićovcov. Tu pobudol do roku 1831 a počas tohto obdobia udržiaval blízke styky s riaditeľom novosadského gymnázia Pavlom Jozefom Šafárikom. Bol jedným zo zakladateľov Prvej Slovenskej učenej spoločnosti v Hložanoch a v Báčskom Petrovci sa pričinil o založenie slovenského čitateľského spolku. Spoločne so Šafárikom odporúčal Srbom štúdium na slovenských gymnáziách a lýceách a zároveň podával konkrétne návrhy proti odnárodňovaniu Slovákov. V roku 1836 začína ako riaditeľ a profesor seniorátneho slovensko- nemeckého gymnázia v Novom Vrbase.
 
Honťan Michala Godra st., narodený 20. 9. 1770 v Bátovciach začínal ako farár v Drážovciach, potom až do konca svojho života pôsobil v Bohuniciach (1815). Patril medzi zakladajúcich členov Učenej spoločnosti banského okolia a v jeho šľapajach pokračovali aj dvaja jeho synovia Michal Godra a Samuel Godra. Michal Godra, ml. sa narodil 25.januára 1801 v Bohuniciach. Základné a stredné školy absolvoval v rodisku a v Banskej Štiavnici. V rokoch 1817-1820 študoval v Modre a Šoproni, 1821-22 na evanjelickom lýceu v Bratislave a v rokoch 1825-27 teológiu vo Viedni. Literárnej tvorbe sa venoval už v mladom veku. Veršovať začal už počas štiavnického štúdia, kde jeho obľúbeným učiteľom bol Daniel Kanka, ktorému v roku 1819 venoval oslavné verše. Pred štúdiom teológie bol tri roky súkromným učiteľom v Žemberovciach. Počas viedenského štúdia už vo svojich básňach sa snažil napodobňovať a predkladať klasikov. Po skončení štúdia odišiel roku 1828 do Báčky, kde sa stal vychovávateľom v rodine Stratimirovićovcov v Kulpíne. Tu pobudol do roku 1831 a počas neho udržiaval blízke styky s riaditeľom novosadského gymnázia Pavlom Jozefom Šafárikom, ktorému účinne pomáhal pri jeho vedeckej práci. K meninám mu venoval aj oslavnú báseň. V Kulpíne mal dobré možnosti k tvorbe a k rozširovaniu svojej knižnice. Svoje práce posielal najmä do českých časopisov. V roku 1829 založili v Hložanoch spoločne s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jurajom Rohoňom Prvú Slovenskú učenú spoločnosť a za jej predsedu zvolili Šafárika. Keď zase v Báčskom Petrovci založili slovenský čitateľský spolok, spoločne s Jurajom Rohoňom boli jeho oporou a a dávali ho za príklad aj ďalším Slovákmi obývaným osadám na Dolnej zemi. Michal Godra sa významne podieľal na organizovaní zbierok pre Slovenskú spoločnosť a knižnicu. Spoločne so Šafárikom odporúčal Srbom štúdium na slovenských gymnáziách a lýceách a zároveň podával konkrétne návrhy proti odnárodňovaniu Slovákov. V septembri roku 1834 sa Michal Godra presťahoval do Pešti s cieľom nájsť si vhodnejšiu prácu, ktorou by mohol ovplyvňovať rozvoj slovenskej vzdelanosti a kultúry. Zo začiatku si zarábal na živobytie rôznymi korektúrami a redakčnými prácami. V Pešti pracoval tiež u grófa Steilen – Saalensteina. Jeho dávnou túžbou bolo založiť a vydávať slovenské noviny. Spoločne s Kollárom, Sucháňom v Spolku milovníkov literatúry v spolupráci s bernolákovcami a ich akcionárskym Zorospolkom, založili almanach Zora a jeho redaktorskou a korektorskou prácou bol poverený práve Michal Godra. V tomto almanachu vyšiel aj jeho návrh na reformu spisovnej češtiny, neskôr zbieral a publikoval materiál k slovenskému vedeckému názvosloviu a rozsiahlejší príspevok o roztriedení slovies. Keď začal pripravovať tretí ročník nadviazal písomný styk aj s Ľudovítom Štúrom a vtedy sa uchádzal o jemu zodpovedajúcu prácu na terajšom Slovensku. Tú pravdepodobne nenašiel a tak školský rok v roku 1836 začína ako riaditeľ a profesor seniorátneho slovensko- nemeckého gymnázia v Novom Vrbase v Báčke. Tu popri tridsaťročnej riaditeľskej a profesorskej činnosti udržiaval nielen úzky kontakt s rodným Slovenskom a jeho literárnym prúdením, ale pre slovenskú vec sa snažil zapojiť všetkých slovenských vzdelancov v Báčke a pritom sám pre tento cieľ vynakladal všetky svoje sily. Vo Vojvodine rozširoval slovenské knihy, almanachy, časopisy a dolnozemským Slovákom ich odporúčal objednávať. Podporoval Štúrovu Spoločnosť, Ústav s knižnicou a vítal založenie Slovenských národných novín s Orlom tatranským a sám do nich prispieval. V roku 1846 nachádzame ho aj medzi prvými zakladateľmi Lichardovej Domovej pokladnice. Svoje články publikoval aj v Slovenských pohľadoch, Pešťbudínskych vedomostiach, Obzore, Sokole... V srbských novinách Srpski narodni list mu v roku 1835 po srbsky vyšiel článok o Slovákoch v Maďarsku. Amatérsky sa venoval botanike, a to konkrétne šľachteniu georgín, matematike (trisekcie uhla), o čom roku 1871 predložil prácu oxfordskej univerzite. O jeho šľachtiteľských úspechoch sa písalo aj v slovenských novinách. Napríklad pod titulkom Z Báčky v č.58 Slovenských národných novín zo 17.júna 1846 je nepodpísaný článok o pestovateľských úspechoch riaditeľa gymnázia vo Vrbase Michala Godru, ktorý sa zaoberá šľachtením georgín. Noviny preberajú správu z Orla Tatranského, že takmer do všetkých domácich a zahraničných časopisov sa dostala správa pre kvetinárov, že semiačka georgín od Michala Godru, pýtajú zo všetkých strán. Menovaný nestačí odpovedať na listy a žiadosti o posielanie semien, ktoré pochádzajú až z Petrohradu.
 
V Novom Vrbase v rokoch 1836 – 1841 vyučoval vo všetkých šiestich triedach a v rokoch 1841 – 1853 len vo dvoch najvyšších. Ako pedagóg a kultúrny dejateľ dolnozemských Slovákov sa zaslúžil o vysokú úroveň výučby a zhromaždil vzácnu osobnú knižnicu, ktorá mala 1064 kníh. Na sklonku svojho života sa presťahoval do Báčskeho Petrovca, kde aj 1. marca 1874 umrel.
 
Ján Jančovic