Milan Rúfus

Vo veku 80 rokov, jeden mesiac a jeden deň zomrel dnes krátko pred 7. hodinou ráno básnik
 
Milan Rúfus
 
rufus
 
...pre čisté výšavy
i pre dná priepastí,
z lások i nelások,
z viery i sklamaní,
prišli sme do chvíle
a chvíľa uletí,...
 
Milan Rúfus, básnik – filozof a humanista, majster metafor a neobyčajne pôsobivých čistých obrazov; jeho poézia predstavuje osobitý, originálny svet myšlienok, ktorý je trpko pravdivý a pritom posilňujúci. Rúfusovo dielo sa radí k vrcholom slovenskej poézie 20. storočia. Každá jeho báseň je otesaná na samú podstatu. Nijaké zbytočné slovíčko. Čistá esencia, ktorá dáva krídla fantázii.
 
A je to pravda
 
I bolo návštev za jeden život.
Bolo:
bol hlad a sučka smrť
a za ohradou bieda
prestupovala, čakávala v skrýši,
kedy sa kto zas pomýli
a vypije si o pohárik viacej
z tragédie,
a v noci pod podlahou
hryzkala starosť ticho ako myši.
 
Však pýtaj sa ich:
Kto k vám chodieval?
 
Tu v čase, keď im dych už odtrháva z vety,
prikryjúc všetko zlé,
tak povedia:
Chodievala k nám zem a nosila nám kvety.
 
A je to pravda.
 
S veľkým záujmom sa očakáva jeho zbierka Ako stopy v snehu, ktorou sa zavŕši básnikova výpoveď z predchádzajúcich dvoch zbierok a vznikne básnický triptych (Báseň a čas, Vernosť, Ako stopy v snehu). Kniha vyjde vo februári 2009 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.
 
Milan Rúfus: Môj príbeh
 
Môj príbeh rozprávam.
A je to, ľudia, o vás.
A slová, ktoré viem,
sú vaše vlastné slová.
Vami sú stvorené,
nie moja – vaša pýcha.
Ja ich len po mene
vyvolávam z hĺbok ticha.
Nádoby spojené
a vzácne ako eben.
Života sladký úľ,
pre všetkých iba jeden.
 
Všetci sa stretajú
na plôške jeho česna.
A báseň s nimi tiež,
ak je tá báseň presná.
Aj človek, nielen zvon,
nie veru z vlastnej viny,
srdcom sa udiera,
aby znel pre tých iných.
Nádoby spojené,
tak bolo a tak bude.
Sú nás už miliardy,
no iba jeden údel.
A kvôli nemu vám
späť vraciam vaše slová.
Môj príbeh rozprávam.
A je to stále o vás.