- Podrobnosti
-
Uverejnené 24. 01. 2011
Charakteristika niektorých našich dedín...
Internetový portál orange.sk na adrese: http://www.oskole.sk/?id_cat=22&rocnik=2&clanok=13128 uvádza článok o charakteristikách niekoľkých dolnozemských slovenských dedín. Zverejnený je v časti Referáty a v ňom píše: Aradáč-V stredoveku, v pápežskej knihe desiatkov z roku 1332 – 1337, bola zaznačená v chotári dnešného Aradáča dedina Aradi. Slováci do Aradáča začali prichádzať v máji 1786.
Prvá vlna osídľovania trvala do mája 1788. Osadníci prichádzali z
Novohradskej, Zvolenskej, Gemerskej, Peštianskej stolice. Slovákov sem
hnala bieda a nedostatok, sociálna krivda a nespravodlivosť, pánske
vykorisťovanie materiálno-majetkové a prenasledovanie náboženské.
Vo
Vojvodine skoro každá slovenská dedina mala svoje špecifickosti v
obliekaní. Aj Aradáč mal svoj vlastný kroj. Aradáčanky sa vedeli a vedia
pekne a hrdo obliekať do svojho kroja.Reči svojich predkov sa môžu deti
učiť aj v aradáčskej škole, ktorá má v súčasnosti 8 slovenských, 8
srbských tried a triedy predškolskej výchovy.
Tradíciou v tejto dedine bol aj rozvoj divadelníctva. Prvé slovenské
predstavenie sa konalo 26.decembra 1918. Medzi najhranejšie slovenské
divadelné hry patrili: Kamenný chodníček, Kubo, Bačova žena, Čertov
mlyn, Rozmarín, atď.
Nemožno nespomenúť i dobre organizovanú činnosť Spolku vinárov, Spolku milovníkov klobás a Ženského spolku.
Kovačica
Život
Slovákov v pohraničnom meste Kovačica sa začína v roku 1802. Osadníci
prichádzali z Peštianskej, Nitrianskej, Novohradskej stolice a Bardáňa.
Slováci sem prišli za lepším životom a väčšou istotou. Dostali aj
obrábateľnú pôdu.
Kovačica je známa maliarstvom. V juhoslovanských rámcoch kovačickí
insitní maliari zaberajú popredné miesto. Veď kolíska insity je práve
tu. Insitné (naivné) umenie žne úspechy vďaka absencii umelosti, vďaka
bohatosti fantázie a nevycibrenému rukopisu i kresliarskej neobratnosti.
Je to pozoruhodná, dosiaľ však presne nedefinovaná umelecká kategória.
Kovačickí maliari sú jedineční. Z ich tvorby vyviera slovenskosť.
Jedineční sú aj preto, že všetci spolu, a predsa každý svojským dobre
rozpoznateľným rukopisom zachytávajú a odkladajú pre budúcnosť slovenský
folklórny kolorit. Z ich malieb žiari jarosť, senzitívnosť a
autentickosť. Sny ich duše sú sformované do maliarskej vidiny.
Pivnica
V
slovenských vojvodinských dedinách prevládajú Slováci pochádzajúci zo
stredného Slovenska a v každej z nich sa medzi nimi nájde aj niekoľko
pôvodných rodín pochádzajúcich zo západného Slovenska, ale títo sa rokmi
spolužitia, rečou a spôsobom života prispôsobili väčšine a tak si svoj
západoslovenský pôvod ani neuvedomujú alebo presnejšie väčšina o ňom po
dvoch storočiach ani nevie. Podobne ako iné slovenské dediny v Báčke, aj
Pivnica nesie silné znaky roľníckeho života.
Slovenská
Pivnica má bohaté kultúrne a spolkové tradície. V roku 1919 bol
založený Slovenský spevokol a Slovenská obchodná účastinná spoločnosť.
Zakladané boli nové spolky a združenia: Sokolská jednota, Remeselnícky
spolok.
Báčsky Petrovec
Obec
Báčsky Petrovec je najmenšia obec vo Vojvodine. Vyše štvrť milénia žijú
Slováci v Petrovci. Báčsky Petrovec sa pod terajším menom po prvýkrát
spomína v 13.storočí, keď ho uznali za samostatnú cirkevnú obec s
kostolom, venovaný sv. Petrovi.
V petrovskej tlačiarni už v roku 1919 vyšli prvé slovenské
knihy. Tlačil sa tu Dolnozemský Slovák a tlačou vyšiel aj prvý Národný
kalendár na rok 1920, ktorý je v súčasnosti najstarším slovenským
periodikom v Juhoslávii. V Petrovci sa po prvej svetovej vojne sledovali
svetové trendy. Nasvedčuje tomu i voľba prvej krásky, alebo ako sa to
vtedy hovorilo „kráľovny krásy“, ktorou sa stala Milka Čániová.
Z kultúrneho života osady nemožno nespomenúť hranie divadla,
pozeranie filmov, vydávanie kníh a časopisov, organizovanie prednášok a
umelecké výstavy.
Nový Sad
Na
začiatku 20.storočia v Novom Sade žilo vyše tisíc Slovákov. Aj napriek
vzmáhajúcej sa maďarizácii sa novosadskí Slováci nezriekli svojej
slovenskej príslušnosti.
Miloš Krno a Ľudovít Mičátek, tunajší Slováci, založili časopis
Dolnozemský Slovák. Tento časopis bol prvým ústredným informátorom o
národnom, spoločenskom, politickom a kultúrnom živote nielen v Novom
Sade, ale aj na celej dolnozemskej slovenskej zemi. Roku 1949 bol
založený Novosadský rozhlas, v rámci ktorého sa utvorila aj slovenská
redakcia. Mesto Nový Sad je známy folklórnym súborom Šafárik. Hlavným
poslaním súboru je uschovávať a pestovať bohaté kultúrne dedičstvo
ľudového umenia najmä Slovákov, ale aj iných národov, s ktorými
spolunažívajú viac ako 250 rokov na priestoroch Juhoslávie.
Kultúra vojvodinských Slovákov
V kultúrnom živote vojvodinských Slovákov peknú tradíciu majú
hudobno-folklórne prehliadky (festivaly). Niektoré z nich žili krátku
dobu a zanikli. Sú to: Hľadáme najveselšiu slovenskú osadu, neskoršie
premenovaný na Májové stretnutia v Kysači (festival slovenských ľudových
piesní 1961 – 1967).
Na porade Matice slovenskej v Juhoslávii roku 1995 urobili
rebríček hudobných a folklórnych prehliadok v súčasnosti:
Stretnutie v pivnickom poli (vznikla r.1966) – je to prehliadka piesní a spevákov ľudových piesní.
Tancuj, tancuj (vznikla r.1970) – je to folklórny festival, na ktorom sa zúčastňujú tanečné, spevácke a hudobné súbory.
Zlatá brána (vznikla r.1993) – je to detský folklórny festival v Kysáči.
Známe aj na Slovensku sú:
Folklórny súbor Mladosť z Aradáča
Folklórny súbor Šafárik z Nového Sadu
Folklórny súbor Hruška z Kysáča
Folklórny súbor Janka Čmelíka zo Starej Pazovej
Slovenská verejnosť mala možnosť vidieť vystúpenie týchto súborov na
Podpolianskych folklórnych slávnostiach v Detve, Hontianskej Paráde v
Hrušove, v dedinkách Dolná Strehová, Sebechleby, ale i v mestách ako
Banská Bystrica a iných.