Vyhľadávaný mak Gabriely Čechovičovej z Jarnej

Reportáž z výstavy Agrokomplex v Nitre
 
Vyhľadávaný mak Gabriely Čechovičovej z Jarnej
Píše Ján Jančovic
 
Na včera ukončenom 38. ročníku medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex v Nitre sa predstavila aj súkromná poľnohospodárka Gabriela Čechovičová. Z celkovej vlastnej a prenajatej päťdesiat hektárovej obhospodarovanej pôdy, Gabriela Čechovičová mak pestuje na výmere 35 hektárov. Aj tu sa ukázalo, že o mak ručne zberaný a rôznym malým spotrebiteľským balením ponúkaný a v domácnostiach konzumovaný, má medzi slovenskými spotrebiteľmi veľký ohlas.
 
foto
 
Mak je stará kultúrna jednoročná rastlina s kvetmi. Jeho plodom je tobolka – makovica v ktorej je uložené semeno. Makovica v dĺžke 12,5 cm i semeno sa využívajú vo farmácii a samotné semeno v potravinárstve, najmä na výrobu oleja a v cukrárstve. Ako olejnina sa u nás začal mak používať na začiatku 19. storočia. Podľa zdroja FAOSTAT (2008) sa vo svete vyrobilo 83435 ton maku a z toho najviac bezmála 50 tisíc ton ( 62%) v Českej republike, ktorá patrí vo svete medzi najväčších producentov tejto olejniny. Na Slovensku sa podľa uvedeného zdroja vtedy vyrobilo 1215 ton ( 2%) maku. V ostatných rokoch sa na Slovensku medzi pestovateľmi nevenovala veľká pozornosť tejto plodine. Ešte len pred nedávnom sa spojili väčší pestovatelia a založili si Združenie Slovenský mak. Jeho členkou je aj poľnohospodárka z Cífera – Jarnej, Gabriela Čechovičová, ktorá mak pestuje na výmere 35 hektárov. Pestovanie tejto plodiny si členovia rodinnej firmy tak obľúbili, že sa tešia z dosiahnutých výsledkov a už druhý rok prezentovali dopestovaný mak a výrobky z neho na výstave Agrokomplex v Nitre. Aj tu sa ukázalo, že o mak ručne zberaný a rôznym malým spotrebiteľským balením ponúkaný a v domácnostiach konzumovaný, má medzi slovenskými spotrebiteľmi veľký ohlas. Dosvedčovali to aj rady záujemcov pred pekne upraveným stánkom Gabriely Čechovičovej, ktorý niesol názov Mak z Jarnej, kde samotná pestovateľka so svojou rodinou mak nielen ponúkala, ale poskytnutými radami a odporúčaním pestovanie tejto olejniny aj propagovala. Našla si aj čas, aby sa s našimi čitateľmi podelila o rodinnom hospodárení, ale najmä o pestovaní maku.
 
foto
 
„Pochádzam z klasickej roľníckej rodiny, ale do roku 1991 som pracovala úplne v inom odvetví. Keď nastali možnosti reštituovať svoj majetok – pôdu, ktorá bola dovtedy spoločne obhospodarovaná, so starnúcimi rodičmi o ktorých som považovala za dôležité sa onedlho postarať, sme sa rozhodli vybrať si svojich rodinných desať hektárov, vrátiť sa do rodnej dediny a súkromne hospodáriť. Rodičia mali zo začiatku obavu, že či to zvládneme, ale ja som ich uistila, že nám to pôjde“ – zaspomínala si na rozhodnutia spred 20 rokov Gabriela Čechovičová. Zo začiatku mali len svojich desať hektárov a pestovali viac druhov plodín, vrátane maku. Keď sa im neskôr začalo dariť, zakúpili sme si potrebnú techniku a postupne si prenajali pôdu až do terajšej výmery päťdesiat hektárov. Už šestnásť rokov v osevnom postupe zaradili na hospodárstve pestovanie maku na výmere tridsaťpäť hektárov, ostatná plocha slúži krmovinám, potrebných najmä pre rodinný chov koní.
 
foto
 
V súčasnosti sa takto rodinný podnik špecializuje na pestovanie maku. – „Mak pestujeme tradičným, dá sa povedať starodávnym spôsobom - ručne kvôli jeho docieleniu jeho najvyššej kvality. Takto ho aj perieme, sušíme a z makovičiek vyrezávame farebné, aby sa nezmiešali. Biely, hnedý a sivý mak zberáme výlučne ručne, modrý vymlátime v starožitnej mláťačke. Vlastný kombajn si zatiaľ nemôžeme dovoliť kúpiť, ale technické služby v rámci združenia využívame. Rovnako je to aj s oddychom a dovolenkou, aj to zatiaľ nepoznáme. Úroda maku z jedného hektára sa pohybuje medzi 300 – 400 kg a predávame ho prevažne na farmárskych tržniciach, výstavách, jarmokoch a výročných trhoch. Časť našej produkcie maku v rámci programu Kvalita z našich regiónov, berie už aj jeden obchodný reťazec (COOP Jednota)“ – pochválila sa pestovateľka z Jarnej.
 
foto
 
Oproti minulému roku sa Čechovičovci poučili a vylepšili aj spotrebiteľské balenie. Už aj na doterajšom bežnom mikroténovom balíčku je etiketa s logom a kontaktom a viaceré darčekové balenia v plátenných vreckách s výšivkou označujúcej okrem loga, kontaktu aj charakteristický motív svojej dediny. Výsledkom je, že spotrebitelia na základe uvedeného kontaktu telefonicky, mailom i listom žiadajú poslať poštou a iným spôsobom mak, ktorého kvalitu už zhodnotili. Niektorí zákazníci ich vyhľadávajú aj doma. S účasťou na výstave Agrokomplex boli opäť spokojný a už sa chystajú prezentovať svoj mak a robiť osvetu maku vôbec na ďalších jesenných akciách. Takouto najbližšou bude Trnavský jarmok, potom Stupavské zelá a nakoniec účasť v talianskom Udine, kde boli Čechovičovci požiadaný propagovať mak z dôvodu, že v Taliansku je ešte pestovanie maku a jeho spotreba tabuizovaná. Slovenský mak a našu krajinu budú propagovať aj ponukou makových štrúdlí v oblečení v jednom z najpestrejších slovenských krojov – rodnom cíferskom.
 
Ján Jančovic,
foto autor