Kým mala autonómiu, Vojvodine zostávalo 90% jej peňazí

Kým mala autonómiu, Vojvodine zostávalo 90% jej peňazí
 
Ústava Vojvodiny z roku 1974, ktorá bola napísaná na základe Ústavy SFRJ z toho istého roku, Vojvodine ponúkala široké kompetencie a umožnila najväčší rozvoj našej pokrajiny v celých jej dejinách. Preto nik nerozmýšľal o separatizme, ako to niektorí dnes chcú predstaviť, keďže si všetci dobre a pokojne nažívali – uviedol pre Slobodnú Vojvodinu niekdajší podpredseda Výkonnej rady AP Vojvodiny a posledný predseda Ústavného súdu Vojvodiny Todor Gajinov, pôvodom Kulpínčan.
 
foto
 
Todor Gajinov (Foto www.slobodnavojvodina.com)
 
- Po schválení vojvodinskej Ústavy z roku 1974 nasledovalo obdobie, na ktoré si Vojvodinčania dodnes spomínajú ako na najkrajšie obdobie ich života. Touto ústavou Vojvodina získala rozšírenú zákonodarnú moc a využívaním svojej zákonodarnej činnosti dokázala, že je schopná múdro gazdovať so svojimi majetkom. To všetko sme však utratili ústavným prevratom Slobodana Miloševića a takzvanou jogurtovou revolúciou roku 1988. - vysvetlil Todor Gajinov a dodal, že pokrajina nakladala všetkými hmotnými zdrojmi na svojom území ako aj celkovým pokrajinským dôchodkom získaným na jej území.
 
- Platil záväzok pre všetky republiky a pokrajiny, takže aj pre Vojvodinu, vyčleňovať do Fondu federácie pre nedostatočne vyvinuté republiky a pokrajinu Kosovo. Keď sa všetko to odpočíta, Vojvodine zostalo viac ako 90 percent celkového dôchodku získaného v našej pokrajine - hovorí Todor Gajinov, ktorý vyjadruje i hrdosť nad tým, že bol vo vláde, ktorá vtedy, počas tých asi 15 rokov, na Dunaji vystavala 6 mostov, asfaltovými cestami spojila všetky vojvodinské dediny a mestá, vybudovala Azotaru v Pančeve, „Jugoremediju“ v Zrenjeninu, „Hemofarm“ vo Vršci, „Banini“ v Kikinde, „Jaffa“ u Crvenke, „Carnex“ vo Vrbase, „Neoplantu“ u Novom Sadu a mnohé ďalšie.
 
Za 15 rokov platnosti vojvodinskej ústavy vystavané boli aj nemocnice či veľké zdravotné stanice v Sriemskej Kamenici, Novom Sade, Sombore, Subotici, Zreňanine, Vršci, Sente…Vybudované boli kúpele v Kanjiži, rozšírená a dostavaná Univerzita v Novom Sade, vystavané početné školy, Srbské národné divadlo v Novom Sade…
 
Vybudovaná bola zavlažovacia sústava na 93.000 hektároch, vystavaná magistrálna cesta Nový Sad – Zreňanin, sriemsky úsek diaľnice Belehrad-Záhreb…
 
V tom čase priemerné robotnícke platy boli také, že dovoľovali i kúpu na úver a to domov, automobilov a pritom zvýšilo i pre odchod na dovolenku…A nielen platy ale aj penzie boli v priemere o 10 percent vyššie než v centrálnom Srbsku.
 
Okrem ekonomickej moci, Ústava z roku 1974, poskytovala Vojvodinčanom osobnú istotu, lebo vtedy existovala aj vojvodinská polícia, ktorá bola jednou z najúčinnejších vo vtedajšej federácii. Verejná bezpečnosť bola na tak vysokej úrovni, že žiadna vražda nezostala neodhalená.
 
Todor Gajinov taktiež podčiarkuje, že autonómia Vojvodiny nie je komunistickým výtvorom, ako to niektorí vysvetľujú, lež má korene ešte v Kráľovstve Juhoslávie, ako reakcia na neprimeranú exploatáciu občanov Vojvodiny.
 
Todor Gajinov sa narodil 1937 v Kulpíne, gymnázium zakončil v Báčskom Petrovci, Právnickú fakultu v Belehrade kde absolvoval i Školu celonárodnej obrany o vojnovom zákonodarstve a súdnictve. Pracoval ako sudca v Žablji a neskôr v Novom Sade najprv v Obvodnom hospodárskom súde a potom i v Najvyššom súde Vojvodiny. Celé desaťročie bol pokrajinským tajomníkom pre zákonodarstvo a zastával i funkciu podpredsedu Výkonnej rady AP Vojvodiny. Tiež bol posledným predsedom Ústavného súdu Vojvodiny a z tejto funkcie rezignoval počas politického prenasledovania zástancov autonómie - autonomistov. Potom vykonával funkciu námestníka riaditeľa Vedeckého ústavu pre roľníctvo a zeleninárstvo v Novom Sade a prednášal na právnických fakultách v Novom Sade a Záhrebe. Vyznamenaný bol Radom zásluh za národ v 1975.