- Podrobnosti
-
Uverejnené 20. 02. 2012
Kým mala autonómiu, Vojvodine zostávalo 90% jej peňazí
Ústava Vojvodiny z roku 1974, ktorá bola napísaná na základe Ústavy SFRJ z toho istého roku, Vojvodine ponúkala široké kompetencie a umožnila najväčší rozvoj našej pokrajiny v celých jej dejinách. Preto nik nerozmýšľal o separatizme, ako to niektorí dnes chcú predstaviť, keďže si všetci dobre a pokojne nažívali – uviedol pre Slobodnú Vojvodinu niekdajší podpredseda Výkonnej rady AP Vojvodiny a posledný predseda Ústavného súdu Vojvodiny Todor Gajinov, pôvodom Kulpínčan.
Todor Gajinov (Foto www.slobodnavojvodina.com)
- Po
schválení vojvodinskej Ústavy z roku 1974 nasledovalo obdobie, na ktoré
si Vojvodinčania dodnes spomínajú ako na najkrajšie obdobie ich života.
Touto ústavou Vojvodina získala rozšírenú zákonodarnú moc a využívaním
svojej zákonodarnej činnosti dokázala, že je schopná múdro gazdovať so
svojimi majetkom. To všetko sme však utratili ústavným prevratom
Slobodana Miloševića a takzvanou jogurtovou revolúciou roku 1988. -
vysvetlil Todor Gajinov a dodal, že pokrajina nakladala všetkými
hmotnými zdrojmi na svojom území ako aj celkovým pokrajinským dôchodkom
získaným na jej území.
- Platil
záväzok pre všetky republiky a pokrajiny, takže aj pre Vojvodinu,
vyčleňovať do Fondu federácie pre nedostatočne vyvinuté republiky a
pokrajinu Kosovo. Keď sa všetko to odpočíta, Vojvodine zostalo viac ako
90 percent celkového dôchodku získaného v našej pokrajine - hovorí Todor
Gajinov, ktorý vyjadruje i hrdosť nad tým, že bol vo vláde, ktorá
vtedy, počas tých asi 15 rokov, na Dunaji vystavala 6 mostov,
asfaltovými cestami spojila všetky vojvodinské dediny a mestá,
vybudovala Azotaru v Pančeve, „Jugoremediju“ v Zrenjeninu, „Hemofarm“ vo
Vršci, „Banini“ v Kikinde, „Jaffa“ u Crvenke, „Carnex“ vo Vrbase,
„Neoplantu“ u Novom Sadu a mnohé ďalšie.
Za 15 rokov platnosti vojvodinskej ústavy vystavané boli aj nemocnice či
veľké zdravotné stanice v Sriemskej Kamenici, Novom Sade, Sombore,
Subotici, Zreňanine, Vršci, Sente…Vybudované boli kúpele v Kanjiži,
rozšírená a dostavaná Univerzita v Novom Sade, vystavané početné školy,
Srbské národné divadlo v Novom Sade…
Vybudovaná
bola zavlažovacia sústava na 93.000 hektároch, vystavaná magistrálna
cesta Nový Sad – Zreňanin, sriemsky úsek diaľnice Belehrad-Záhreb…
V tom
čase priemerné robotnícke platy boli také, že dovoľovali i kúpu na úver a
to domov, automobilov a pritom zvýšilo i pre odchod na dovolenku…A
nielen platy ale aj penzie boli v priemere o 10 percent vyššie než v
centrálnom Srbsku.
Okrem
ekonomickej moci, Ústava z roku 1974, poskytovala Vojvodinčanom osobnú
istotu, lebo vtedy existovala aj vojvodinská polícia, ktorá bola jednou z
najúčinnejších vo vtedajšej federácii. Verejná bezpečnosť bola na tak
vysokej úrovni, že žiadna vražda nezostala neodhalená.
Todor
Gajinov taktiež podčiarkuje, že autonómia Vojvodiny nie je komunistickým
výtvorom, ako to niektorí vysvetľujú, lež má korene ešte v Kráľovstve
Juhoslávie, ako reakcia na neprimeranú exploatáciu občanov Vojvodiny.
Todor Gajinov sa narodil 1937 v Kulpíne, gymnázium zakončil v Báčskom
Petrovci, Právnickú fakultu v Belehrade kde absolvoval i Školu
celonárodnej obrany o vojnovom zákonodarstve a súdnictve. Pracoval ako
sudca v Žablji a neskôr v Novom Sade najprv v Obvodnom hospodárskom
súde a potom i v Najvyššom súde Vojvodiny. Celé desaťročie bol
pokrajinským tajomníkom pre zákonodarstvo a zastával i funkciu
podpredsedu Výkonnej rady AP Vojvodiny. Tiež bol posledným predsedom
Ústavného súdu Vojvodiny a z tejto funkcie rezignoval počas politického
prenasledovania zástancov autonómie - autonomistov. Potom vykonával
funkciu námestníka riaditeľa Vedeckého ústavu pre roľníctvo a
zeleninárstvo v Novom Sade a prednášal na právnických fakultách v Novom
Sade a Záhrebe. Vyznamenaný bol Radom zásluh za národ v 1975.