ASN – okrúhly stôl

ASN – okrúhly stôl
 
Po krátkom čase od obnovenia práce Asociácie slovenských novinárov, začína sa rozbiehať aj činnosť tohto združenia. Už v piatok (27.02.2009) bol usporiadaný prvý okrúhly stôl o „nových“ mediálnych zákonoch v Srbsku, s osobitným dôrazom na osud písaných a zvlášť elektronických médií v jazykoch národnostných menšín, v tomto prípade predovšetkým slovenských.
Na túto tému hovorila pokrajinská tajomníčka pre informácie Anna Tomanová – Makanová. Zahlásená prednáška redaktora Hlasu ľudu Juraja Bartoša sa však neuskutočnila. No, vzácne informácie, smernice a vlastnú pomoc ponúkol profesor z katedry žurnalistiky UK v Bratislave Zdeno Chov.
Odozva novinárov bola veľmi dobrá a na okrúhlom stole sa zúčastnili tak predstavitelia a pracujúci v lokálnych médiách, ako i zamestnanci verejného servisu Vojvodiny.
Ako to povedala pokrajinská tajomníčka Tomanová – Makanová, menšiny majú získané práva, ktoré sa musia ochrániť. RUV - RTV Nový Sad vysiela program v jazykoch národnostných menšín od svojho založenia. Dokonca, tohto roku RNS oslávi 60 rokov pôsobenia. Asi 34% občanov Srbska sú príslušníci národnostných menšín, ktorí platia predplatné verejnému servisu. Z tohto dôvodu etniká majú plné právo žiadať si program vysokej kvality a primeranej kvantity v materinskej reči, ktorý musí spĺňať štandardy stanovené pre verejný servis, akým je Rádio televízia Vojvodiny. V tomto zmysle Zhromaždenie a Výkonná rada Vojvodiny sa snažia, v rámci vlastných kompetencií, získať väčšie práva nad RUV.
Prostriedky, ktoré občania Vojvodiny vyčleňujú na rádio-televízne predplatné, len horko – ťažko sa dostávajú na žírový účet RUV. Najprv totiž prichádzajú na účet Elektrohospodárstva Srbska, odtiaľ ich odvádzajú do Belehradu, na účet RTS-a a až potom sa vracajú do Vojvodiny, presnejšie do RUV.
Keď ide o podmienky práce RTV, treba pripomenúť, že po NATO agresii na Srbsko roku 1999, bola zbombardovaná budova televízie v Novom Sade. Odvtedy televízia prenajíma priestory. Okrem toho vojvodinská rádio-televízia je technicky neadekvátne vybavená a jej výstroj a technika je zastaraná. Vysielače pritom nekryjú ani celé územie Vojvodiny a súrne treba vykonať kompletnú digitalizáciu programu.
Taktiež súrne treba zladiť mediálne zákony s európskymi štandardmi a média musia zveľaďovať a zosúčasniť svoju prácu. Nastoľuje sa aj problém kádrovej otázky. Zamestnancov z radov národnostných spoločenstiev v RTV stále ubúda a mladí ľudia sa nepriberajú. Priemerný vek zamestnaných v RNS je zhruba 50 rokov. V minulosti napr. v slovenskej redakcii Rádia Nový Sad bolo zamestnaných vyše 50 ľudí, dnes sa to scvrklo na 17. Mnohých mladých novinárov v médiách neraz odpudzujú predovšetkým zlé pomery s nadriadenými, nejestvovanie vnútornej motivačnej politiky voči pracujúcim, nedostatočná úroveň nezávislosti práce, znemožňovaná alebo brzdená afirmácia a sebarealizácia jednotlivca, ako i neadekvátne podmienky práce. Na to nadväzujú aj slová Dimitrija Boarova:
- Ako sa uvádza v správe tlačovej agentúry Tanjug a pri príležitosti udelenia ceny Juga Grizeľa 18.02.2009, novinár a publicista Dimitrije Boarov odmenený za výsledky dosiahnuté v oblasti výskumného novinárstva povedal, že aj napriek väčšej novinárskej slobody v Srbsku, establishment vždy nájde spôsob ako vplývať na médiá, zvlášť tie, ktoré čiastočne alebo úplne zostali v štátnom vlastníctve. Z druhej strany, mnohé médiá svoje pôsobenie podraďujú záujmom niektorých politických strán, záujmom lobby a podobne, čím sa narúša základné pravidlo verejného informovania – činnosť v súlade so záujmom verejnosti. Ako hovorí Boarov, takáto situácia odpudzuje mladých a schopných ľudí od novinárskej profesie.
„ Položenie srbských médií nie je dobré a redaktorský diktát je dôležitejší než novinársky autorský prístup“ – dodal Boarov. Podľa jeho mienky, pre Srbské novinárstvo je v súčasnosti príznačná politická banalita verejného života, ktorá vyplýva z dominantnej straníckej úlohy v spoločnosti.
Ako sa ukázalo, dobrým príkladom celkového rozvoja je TV OK v Kovačici, ktorá je súčasne technicky vybavená a má výbornú spoluprácu so Slovenskom. Zahraničný partner môže mať veľkú úlohu v rozvoji našich médií. Pri modernizácii určite môžu pomôcť prostriedky získané prostredníctvom projektov alebo súbehov či už tých zo zahraničia alebo v Srbsku.
 
Andrea Speváková