- Podrobnosti
-
Uverejnené 23. 08. 2013
Národný výstup na Kriváň 2013
- perom, okom a krokom zdolal Andrej Meleg
Písal sa november roku 2012. Na bratislavskom knižnom veľtrhu Biblioteka 2012, na ktorom sa Slovenské vydavateľské centrum pravidelne zúčastňuje, sme sa s Miroslavom Bielikom, riaditeľom Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej a v súčastnosti aj predsedom Spolku slovenských spisovateľov, dohodli, že v auguste 2013 vystúpime na Kriváň. Vtedy to vyzeralo len ako rozprávka o peknom dobrodružstve, ktorá zostane rýchlo zabudnutá. Našťastie sa tak nestalo. Po niekoľkých nasledujúcich stretnutiach s Mirom Bielikom, mi však bolo jasné, že tohto roku na Kriváň pôjdem a že sa aspoň pokúsim zdolať ten prekrásny tatranský vrch.
Národný výstup na Kriváň 2013 bol venovaný 150. výročiu založenia Matice slovenskej a 1150. výročiu príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Slovenska
Výstup na Kriváň možno začať z dvoch miest - z Troch studničiek alebo zo
Štrbského Plesa popri Jamskom plese. My sme si zvolili prvú možnosť,
výstup z Troch studničiek. Výstup je náročný, celodenný, ale zároveň aj
jeden z najkrajších na Slovensku a Kriváň je jednoznačne
najfotogenickejší a najslovenskejší štít, právom považovaný za symbol
slovenskej zeme.
Pohli sme sa zavčas rána. Našu výpravu tvorilo, vrátane autora týchto
riadkov, päť členov: Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských
spisovateľov, Ján Tomáš, starosta obce Župkov, Jozef Lukáč, predseda
Dozornej rady Matice slovenskej a Dušan Kubinec, dôchodca, ale
najskúsenejší člen našej expedície, pre ktorého bol toto už 41. výstup
na Kriváň.
Ako sme pomaly postupovali smerom k vrcholcu, začala sa zračiť pod nami
prekrásna krajina. Krásne doliny, vrchy, údolia a plesá sa objavovali
každým ďalším krokom a každým novým metrom nadmorskej výšky. V
slávnostný deň sa spolu s nami na Kriváň vybralo okolo tisíc milovníkov
prírody, horolezeckých zanietencov a slovenských národovcov.
Cesta k vrcholu vedie najprv nádhernou jedľovou horou. Trochu vyššie sa
objaví zranený les. Zničila ho pohroma, ktorá prehrmela Tatrami 19.
novembra 2004. Kde končia kosodreviny, začína ďalšia zaujímavá časť
výstupu – kráčame cez nízke porasty a prekrásne, horskými kvetmi
rozkvitnuté, rozsiahle priestranstvo. Keď prekročíme nadmorskú výšku
2000 metrov, rozlúčime sa s rastlinným svetom a prechádzame kamennými
chodníčkami. V záverečnej fáze výstupu, vo výške 2300 metrov, dotýkajú
sa nás už kolmé steny a skaly. Samotný výstup začína byť nebezpečný, k
slovenskému dvojkrížu na vrchole Kriváňa musíme pokračovať veľmi
opatrne. Dvojkríž, skrášľujúci štít, presne pred desiatimi rokmi
vyniesli a postavili naši kamaráti Jozef Lukáč a Dušan Kubinec a teraz
sa oň z roka na rok starajú.
Na vrchole sme všetci statoční spoločne zaspievali piesne Kto za pravdu
horí a Na Kráľovej holi. Organizátori tohtoročného výstupu predniesli
slávnostné príhovory. V svojom prívete Miroslav Bielik osobitne
pozdravil aj hosťa zo Srbska, Andreja Melega. Bol som poctený týmto
uvítaním a šťastný, že som sa dostal na vrcholec Kriváňa.
Kto
sa dostane na vrchol tohto krásavca, zostane stáť v nemom úžase, aké sú
tie Tatry krásne! Naskytne sa mu pohľad na celé Vysoké Tatry z výšky
takmer 2500 metrov. A na ten moment bude spomínať po celý život...