480 rokov od zostavenia Augsburského vyznania

480 rokov od zostavenia Augsburského vyznania
 
V piatok 25. júna 2010 si evanjelici augsburského vyznania na celom svete pripomenú významné výročie – 480 rokov od zostavenia Augsburského vyznania z roku 1530, ktoré je základným vyznávačským spisom, založeným jedine na Písme svätom – Biblii.
 
foto
 
Augsburské vyznanie (Confessio Augustana), po nemecky Augsburger Bekenntnis, je kresťanské vieroučné vyznanie, ktoré vychádza z teológie Martina Luthera. Patrí ku kľúčovým spisom Lutherovej reformácie a reformačnej teológie.
 
Vyznanie bolo prvý raz prednesené v roku 1530 v nemeckom Augsburgu, podľa čoho dostalo názov. Text vyznania bol adresovaný nemeckému cisárovi Karolovi V. ako spoločné vierovyznanie niektorých nemeckých kniežat a nemeckých miest. Vyjadrovali sa v ňom k tým teologickým otázkam, ktoré sa líšili od katolíckeho chápania, a jeho cieľom bolo vyvrátiť obvinenia z bludného učenia. Katolícka strana toto vyznanie odmietla spisom „Vyvrátenie“, na ktorý reagoval Melanchton spisom Obrana Augsburského vyznania.
 
Text Augsburského vyznania má 28 článkov. Jeho osnovu vypracoval Martin Luther a jeho znenie spracoval a do finálnej podoby upravil Lutherov najbližší spolupracovník Filip Melanchton.
 
Augsburské vyznanie sa krátko po svojom vydaní dostalo aj na územie dnešného Slovenska (vtedy Horné Uhorsko). Po vydaní Tolerančného patentu v roku 1861 evanjelici v Uhorsku dostali povolenie prihlásiť sa k helvétskemu alebo augsburskému vyznaniu.
 
Edita Škodová - tajomníčka pre mediálnu
komunikáciu na Generálnom biskupskom úrade
ECAV na Slovensku