K šesťdesiatinám Michala Ďugu

K šesťdesiatinám Michala Ďugu
 
Súčasný zodpovedný redaktor nášho týždenníka Hlas ľudu Michal Ďuga sa narodil 19. januára 1951 v Kulpíne. Gymnázium zakončil v Petrovci a štúdiá filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom siedmych básnických zbierok, z ktorých posledná - Krajina divých jabloní, vyšla tlačou v roku 2010. Tiež je nositeľom viacero cien a poslednú, vlaňajšiu: druhú cenu za básnický cyklus, získal na súbehu časopisu pre literatúru a kultúru Nový život.
 
foto
 
Michal Ďuga (foto Andrej Meleg)
 
Michal Ďuga vydal básnické zbierky Spiace motýle (1976), Krok (1979), Prometeus (1979), Zem (1986), Výklad snov (2001), Trosky ticha (2008) a Krajina divých jabloní (2010).Jeho básne sú zaradené do mnohých antológií doma a v zahraničí. Okrem poézie, píše aj prózu a literárnu kritiku, tiež prekladá zo srbského jazyka.
 
Vydal i zbierku poviedok pre dospelých Osud ľavej nohy (1997) a zbierku poézie pre deti Chytačky (1992). Napísal aj hru pre deti A už to máme (1998). Je nositeľom Ceny Nového života za rok 1979.
 
TROSKY TICHA
 
Toľko toho je nového že na každom kroku
a v každom okamihu
tŕpneme strachom
že už nikdy viacej neobsiahneme
tú podstatu
nášho jestvovania -
akoby sa to vôbec aj dalo obsiahnuť
 
A niekedy stačí aj taká maličkosť
ktorou tú
tekutú čiaru
od svetlého k tmavému pivu
prekonáme
za najkratší možný čas -
akoby sa to vôbec aj dalo vymerať
 
My sa však ako aj vždy
nachytáme na tú
Trafenú hus
ktorá úspešne
pláva
námestím našej vzdialenej mladosti
a pokojne rezignujeme
 
A Bratislava aj naďalej zostane rovnaká:
nedopovedaná
lákavá a tajomná -
v podobe trosiek ticha
ktoré sme nikdy nedokázali úplne
privlastniť
ani odhodiť

 
KRAJINA DIVÝCH JABLONÍ
 
Spúšťaš sa po svahu svojich myšlienok
a hlboko v doline
pri rieke mladosti
v troskách náhodných odtlačkov
objavuješ
úsmev
 
Postoj človeče
hoci naposledy!
Možno práve na teba čaká
túlavá kométa
s rozpálenou hlavou
možno práve v tvojom pohľade
objaví tie omrviny nádeje
ktorých v jej hlave
už dlho niet
 
Preto postoj človeče
aspoň na okamih!
 
Nech vzplanie napokon
detský plač
v tejto pokornej krajine divých jabloní
kde vznešeným údelom je
aj tá obyčajná
ľudská
reč