Maliar banátskych rovín Martin M a r k o v „Marci“

Novohradské korene kovačických Markovcov
 
Maliar banátskych rovín Martin M a r k o v „Marci“
 
Senianski Markovci v Kovačici. Takýto titul nesie z roku 1997 knižka autora univerzitného profesora Jána Marka, kovačického rodáka žijúceho v Novom Sade. Dnes už osemdesiatnik Ján Marko v tomto priekopníckom genealogickom diele výskumno-štatistickou formou spracoval a zostavil dvestoročný rodostrom kovačických Markovcov.
 
foto
 
Zaznamenal ich odchod v roku 1785 z novohradského Senného na Slovensku, menovité putovanie prvých otcov rodín cez banátske osady Bardán a Ečka, do ich trvalého osadenia roku 1802 v Kovačici, až po ich početný stav v tomto mestečku roku 1995.
 
V júni roku 1785 prišli zo Senného do Bardánu na majetky grófa G.Buttlera spolu s ďalšími súkmeňovcami z Novohradu traja bratia, synovia Ondreja Marku – Juraj, Michal a Martin. Na banátskej časti Dolnej zeme sa rodina Markovcov za 210 rokov tak rozšírila, že v roku 1995 ich už bolo deväťdesiat. V priebehu vyše dvestoročného pobytu počas sedem pokolení sa Markovcom v Banáte ďalej narodilo 305 potomkov – 168 chlapcov a 137 dievčat. Všetci dnes žijúci kovačickí Markovci majú v senianskom Martinovi Markovi jediného spoločného predka. Významnú úlohu zohrali kovačickí Markovci vo verejnom živote a vo svojich profesiách. Kým v prvých dvoch pokoleniach sa výlučne zaoberali poľnohospodárstvom, v ďalších pokoleniach nachádzame medzi nimi remeselníkov, úradníkov, učiteľov, právnikov, ekonómov, agronómov, inžinierov, profesorov ...
 
foto
 
foto
 
Maliar Martin Markov s Jánom Markom zo Senného
 
Po Martinovej línií sa jeho potomkovia okrem iného venovali hudbe, keď mali aj svoj orchester. Do tejto línie ako pokračovateľ rodu s tvorivým nadaním patrí aj insitný maliar žijúci v susednej Padine Martin M a r k o v „Marci“, ktorému srbský matrikár v Pančeve v rodnom liste zapísal na miesto priezviska Marko - Markov. Niekoľko obrazov tohto maliara sú zaradené aj v spomínanej knihe a umocňujú tak tvorivosť tohto rodu.
 
Padinský insitný maliar je členom stálej galérie insitného umenia v Kovačici, ktorá má teraz dvadsať žijúcich členov a jej nepredajný fond predstavuje už takmer päťsto diel. Tento zrelý maliar strednej generácie namaľoval prvý obraz roku 1977 a maliarstvu sa naplno venuje od roku 1979. Odvtedy namaľoval viac ako tisíc obrazov a svoj výstavný debut mal v roku 1981 v súčasnom bydlisku. Okrem Srbska, kde svoje obrazy vystavoval hlavne v Belehrade, samostatné výstavy mal aj v zahraničí. A to najmä na Slovensku, kde jeho obrazy obdivovali v Bratislave, Žiline, Modre, Topoľčanoch, Lučenci... Okrem individuálnych výstav jeho obrazy videli záujemcovia insity na desiatkach kolektívnych výstavách po celom svete, napríklad v Kuala Lumpure, Chicagu, Paríži, Tel Avive, Sydney, Melborne, Montreale, Ottave, Washingtone ...
 
foto
 
foto
 
foto
 
Martin Markov už dlhšie vystavuje s kovačickým maliarom Pavlom Hajkom a Pavlom Cickom, s ktorými si vytvorili výstavnú trojicu a dali jej názov Kovačická trojka. Okrem toho, že každoročne vystavujú vo viacerých slovenských mestách, sú aj členmi Detvianskej umeleckej kolónie a aktívne sa zúčastňujú na jej podujatiach a tvorbe v plenéri. Podobne ako viacerých maliari kovačickej insity, aj Martina Markova inšpiruje rozsiahla banátska rovina a kolorit, ktorý mu od mladosti až po tieto časy poskytuje život a práca Slovákov žijúcich v týchto dolnozemských priestoroch. Aj keď sa aj v Banáte mnohé zmenilo, najmä keď teraz už aj roľník inak hospodári a používa aj modernú poľnohospodársku techniku, Martin Markov maľuje ešte tradičný spôsob hospodárenia, ako sa na život a prácu z mladosti pamätá, alebo si tento rád aj vysníva. Väčšinu jeho obrazov tvoria krajinkárske motívy, na ktorých takmer okrem jemu typických osamelých stromov, v popredí umiestňuje banátskeho roľníka pri rôznorodej činnosti, často v prítomnosti domácich zvierat. Kým v popredí takmer nikdy nechýbajú aj charakteristické plody Dolnej zemi – tekvica, kukurica, slnečnica a stohy sena, pozadie tvorí horizont, ktorému dominuje nielen diaľava, ale aj jeho hĺbka nad banátskym nebom. Na obrazoch primárne miesto patrí kompozícii. Z poľných plodín zaujal v roku 1995 vytvorený autorský cyklus tekvice ako ochrankyne prírodných bohatstiev, s ktorým očaril na Tekviciáde v meste Kikinda. A čo prvé medzi jeho krajinkárskymi výjavmi upúta, to sú ním na obraze stvárnené, zaujímavé, že pre Slovákov v Banáte nie typické biele chalúpky s červeno-hnedou strechou s dvomi oknami.
 
Toto všetko názorne vyjadruje rozprávkové stvárnenie jeho obrazov a naznačuje, že Martin Markov vyznačujúci sa vypracovaným zmyslom pre detail, by bol aj vhodným ilustrátorom tlačí. Známy dolnozemský výtvarný kritik Vladimír Valentík okrem iného v jednom z autorských katalógov napísal: „Martin Markov je technicky vyspelý maliar so zmyslom pre proporcie a s pocitom perspektívy. Jeho maľby poznávajú kompozičné plány ako v klasickom akademickom maliarstve. Teda nejde o maliara, ktorý naivne rieši ilúziu priestoru, ale to robí s určitými poznatkami. Na jeho olejomaľbách farby sú pôsobivé a presvedčivé. Dominujú však rôzne tóny hnedej, od okra až po zlatožltú“. A Jarmila Čendičová tvrdí, že maliarska paleta Martina Markova je plná sensibility a poetiky. Charakterizuje ju rafinovaný kolorit s jemnými nátermi a zjemnenými tónovými riešeniami. Na jeho plátnach prevahu majú farby zrelých plodov z banátskych rovinatých tichých polí, do ktorých je zaľúbený a tak ho možno nazvať aj maliarom - básnikom banátskej roviny.
 
V súčasnosti na jeho obrazoch, olejomaľbách pozorujeme nielen hypertrofované plody úrodnej banátskej zeme, popis prác pri zbere úrody, ale aj nové výtvarné kompozície so znakovosťou. Insitný maliar Martin Markov s prívlastkom „maliar banátskych rovín“, ktorého rozpoznávacím ikonografickým znakom jeho krajinomalieb sú lastúra a stromy s obnaženými dekoratívnymi vetvami, vstúpil do druhej polovice svojho plodného tvorivého života a jeho štýl, usilovnosť a talent mu predpovedá veľké úspechy a záujem o jeho tvorbu. Tento padinský maliar počas maliarskych ciest a výstav po Slovensku, nikdy nezabudne na svojich rodákov a prostredníctvom svojich stykov s inštitúciami a jednotlivcami pomáha darom zabezpečovať pre miestnu knižnicu slovenské knihy. Stalo sa to už niekoľkokrát, za čo sú mu rodáci veľmi vďačný a túto jeho iniciatívu si vysoko vážia.
 
Začiatkom marca roku 2010 mala Kovačická trojka vernisáž svojich obrazov v stredisku Novohradu - Lučenci. V tomto regióne majú svoje korene všetci traja insitní umelci. Na ich výstavu sa prišli pozrieť aj zástupcovia obcí Senné,Vidiná a Dolné Strháre, skadiaľ ich predkovia pred dvesto rokmi na Dolnú zem prišli. Výstava z Lučenca sa presunula do Fiľakova a stadiaľ do Cinobane.
 
Ján J a n č o v i c , foto autor