Pred 70 rokmi zažila Báčka najväčší masaker civilistov

Pred 70 rokmi zažila Báčka najväčší masaker civilistov
 
V dnešný deň pred 70 rokmi, teda 21. januára 1942 dosiahlo besnenie okupantských vojsk vrchol v Novom Sade. Maďarskí vojaci a žandári ľudí zabíjali priamo na ulici alebo ich hromadne vodili na breh Dunaja, kde ich strieľali a na rôznych miestach ich hádzali mnohých cez ľadový otvor do rieky. V Novom Sade takto zabili vyše 1 200 ľudí. Bolo medzi nimi aj niekoľko miestnych Slovákov. V interview pre webnoviny slovenskej tlačovej agentúre SITA o tomto hovoril PhDr. Martin Lacko.
 
foto
 
Historik Ústavu pamäti národa Martin Lacko (Foto SITA)
 
Po 70 rokoch sa trochu viac či trochu smelšie začína hovoriť o týchto brutálnych akciách. V Novom Sade sa dnes pred pomníkom Rodina zhromaždili početní Novosadčania ale aj návštevníci z iných báčskych osád aby sa poklonili obetiam Novosadskej razie. Okrem vo vojvodinskom sídelnom meste, hold obetiam novosadskej masakry dnes vzdali i v Budapešti, kde na nádvorí Múzea holokaustu odhalili pamätnú tabuľu a otvorili výstavu „Od večného priateľstva k národnému súdu“.
 
O Novosadskej razii v týchto dňoch píšu aj zahraničné médiá. Portál tlačovej agentúry SITA včera zverejnil interview s historikom Martinom Lackom pod titulkom Pred 67 rokmi zažilo Slovensko najväčší masaker civilistov. Tento popredný slovenský historik, ktorý publikoval viac ako tridsať štúdií a je autorom niekoľkých monografií, v článku urobil paralelu dvoch masakrov, ktoré sa v dnešný deň v roku 1945 udiali na Slovensku a v roku 1942 v Novom Sade. Keďže je táto téma ešte vždy nie uzavretá a vzhľadom na to, že PhDr. Martin Lacko na nej dlhšie pracuje, potešili by ho podrobnejšie informácie o týchto udalostiach v Novom Sade. Ak máte nejaké poznatky skontaktujte nás.
 
Z portálu webnoviny.sk preberáme časť o udalostiach v Juhoslávii a v Novom Sade o ktorých sa zmieňuje PhDr. Martin Lacko:
 
V apríli 1941 sa Maďarsko pripojilo k Hitlerovmu ťaženiu proti Juhoslávii. Za to získalo 11 tisíc km územia, konkrétne regióny Bačka a Baranje. Prvým krokom maďarskej okupačnej moci v Báčke bolo vyhnanie Srbov, ktorí sa sem prisťahovali po roku 1918. Následne, v januári 1942, tu maďarskí vojaci a žandárstvo spáchali jedno z najväčších zverstiev európskych dejín 20. storočia, keď v Novom Sade povraždili viac ako 1200 ľudí. Aby sme zachovali postupnosť. Represálie na novopripojených územiach bývalej Juhoslávie začali už skôr, 4. januára 1942, v obci Šajkaš. V obci Čurug do 9. januára zabili do 900 mužov, žien i detí srbskej a židovskej národnosti. V okresnom meste Žabalj to bolo vyše 6 00 obetí. Maďarské bezpečnostné orgány tu otvormi do ľadu prinútili skákať svoje obete do Tisy, mnohých zabili sekerami alebo polomŕtvych hádzali pod ľad. Ba, aj niektoré matky donútili, aby svoje deti hádzali do otvoru pod ľad. Viaceré deti boli nájdené prebodnuté bajonetmi. Súčasne s tým odsúdili na smrť niekoľko stoviek osôb vojenské súdy. Dňa 21. januára 1942, teda presne pred 70 rokmi, dosiahlo besnenie vrchol v Novom Sade. Maďarskí vojaci a žandári ľudí zabíjali priamo na ulici alebo ich hromadne vodili na breh Dunaja, kde ich strieľali a na rôznych miestach ich hádzali mnohých cez ľadový otvor do rieky. V Novom Sade takto zabili vyše 1 200 ľudí. Bolo medzi nimi aj niekoľko miestnych Slovákov. Dovedna v januári 1942 na území okupovanej Juhoslávie maďarské orgány povraždili alebo popravili 3 309 osôb, z toho bolo 490 starých ľudí a 147 detí.
 
Aké boli príčiny celej tejto brutálnej akcie?
 
Zámienkou bol odpor obyvateľstva voči maďarskej okupácii. Šlo aj o trestnú výpravu za predošlé srbské partizánske útoky. Trestné ťaženie riadil veliteľ segedínskeho armádneho zboru gen. Ferenc Fekethalmy-Czeydner, spolu s niekoľkými ďalšími vyššími veliteľmi. Podľa niektorých historikov však bola akcia naplánovaná v najvyšších vojenských a politických kruhoch Maďarska. Juhoslovanskí (resp. srbskí) historici najčastejšie hovoria o plánovanej genocíde, o etnických čistkách. Ideovú motiváciu plánovačov akcie však vyjadril aj vtedajší slovenský vyslanec v Budapešti Ján Spišiak, keď napísal: „Nešťastná revízna politika vtedajšieho maďarského režimu bola jednou z hlavných príčin, ktorá pohla vojenské vrchnosti k tak neľudskému zákroku.“ Treba mať totiž na zreteli základný bod budapeštianskej politiky, a to, úsilie o obnovu bývalých uhorských hraníc. Preto, kedykoľvek došlo k radikálnej zmene medzinárodnej situácie, Maďarsko ju neváhalo využiť na expanziu. Bolo tak tomu v roku 1919, počas boľševickej revolúcie, v roku 1938/1939 po Hitlerovom ovládnutí strednej Európy (Slovensko a Podkarpatská Rus), ako aj v rokoch samotnej druhej svetovej vojny 1939 – 1941 (Rumunsko, Juhoslávia). No a nové územia potrebovali nielen pripojiť, ale aj ovládnuť, odpor pacifikovať. Je tiež otázne, že v prípade, ak by došlo k rozpadu súčasného medzinárodného usporiadania, či by to Maďarsko nezneužilo znova na územnú expanziu. Propagandistická príprava obyvateľstva v smere nutnosti „zjednotenia maďarstva“ sa tam totiž deje už takmer štvrťstoročie.
 
Čím to podľa Vás je, že sa o týchto tragických udalostiach príliš nevie, resp. sa o nich nehovorí?
 
Príčin je určite viac. Na prvom mieste je to podľa mňa už spomenutá mediálna ignorácia, nezáujem slovenských médií o takéto témy. Ďalšou je možno aj silný vplyv maďarského modelu dejín v Európe. Na rozdiel od slovenských historikov, publicistov a novinárov, ktorí sa priam vyžívajú vo vyhľadávaní a následnom rozmazávaní aj tých najmenších negatívnych udalostí národných dejín, majú maďarskí kolegovia presne opačný postup. Už desaťročia sa prezentujú ako obeť. Udalosti, ktoré sú pre nich negatívne, obchádzajú, zamlčujú, a ak sa nedá inak, ospravedlňujú, prípadne banalizujú. Napr. v jednom z posledných vydaní Dejín Maďarska, ktoré sa u nás predávali, sa spomenutému povraždeniu troch tisícok obyvateľov v okupovanej Juhoslávii venuje na šesťsto stranách jedna-jediná veta. Maďarským intelektuálom a politikom sa aj vďaka revolučným udalostiam roku 1956 podarilo vytvoriť pozitívny obraz Maďarska a Maďarov, ktorý efektne prekryl aj všetky temné stránky predošlých období, takže Maďarsko vyzerá ako krajina s demokratickými a slobodomyseľnými tradíciami. Pritom každý, kto len trochu pozná historickú realitu, vie, že to bolo trochu inak.
 
Celý interview s Martinom Lackom na:
http://www.webnoviny.sk/slovensko/pred-67-rokmi-zazilo-slovensko-najvac/452093-clanok.html
 
Katarína Pucovská