Prezident Srbska Aleksandar Vučić pri príležitosti 15. februára, Sretenja – Dňa štátnosti Srbska, vyznamenal padinského insitného maliara Jána Bačúra Striebornou medailou za výnimočné zásluhy v kultúrnych činnostiach, zvlášť v oblasti maliarstva. Naša insita bola aj vlani najvyššie ocenená. Pred rokom prezident Srbska Tomislav Nikolić vyznamenal Galériu insitného umenia z Kovačice najvyšším ocenením – Radom Karađorđovej hviezdy prvého stupňa za osobitné zásluhy v prezentovaní Srbska a jeho obyvateľov a za dosiahnuté výsledky v kultúrnej činnosti, zvlášť v oblasti maliarstva.
V tomto roku sa medzi 26 laureátov zapísal aj Ján Bačúr, v druhom rade štvrtý zľava (foto: www.predsednik.rs)
Ján Bačúr (1937) sa narodil a dodnes žije v Padine, slovenskej dedine 10 km vzdialenej od Kovačice. Celý svoj život vytrvalo maľoval a aj dnes maľuje svoje rodisko, svoju Padinu. S veľkou trpezlivosťou vypracúval i portréty svojich blízkych a všetky si starostlivo uschoval na stenách svojho domu. Keď do jeho domu vojdete, ocitnete sa vo farebnom Bačúrovom svete. Dom je veľkou galériou a zároveň aj múzeom. Všetko je tam starostlivo uschované, patrične ochránené, krásne upravené. Vôňa farieb stále v ňom rozvoniava. Maliar s mladistvým zápalom a srdečným úsmevom rozpráva o svojej tvorbe. Má o čom hovoriť. Veľa toho urobil. Urobil aj to, čím sa snáď v súčasnosti nik na svete nemôže pochváliť: vlastnoručne vypísal a vycifroval až 30 veľkých kníh s celkovým počtom 8.500 strán. Maľoval teda všade. U nich na dvore sú aj sýpky omaľované.
O tvorbe Jána Bačúra viac TU:
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/10128-jan-bacur-vystavuje-v-bratislave
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/10040-osemdesiatiny-jana-bacura
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/8390-vona-a-tichost-padinskych-poli-v-belehrade
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)