- Podrobnosti
-
Uverejnené 27. 12. 2009
Stretnutie s minulosťou
“História pre národ živý je tým, čím svedomie pre človeka” povedal Ľudovít Štúr.
Aby tá história v nás pretrvávala, aby sme si ju osvojili, aby žila v našom povedomí a podporovala pocit našej národnej sebaúcty, pomáhajú nám aj knihy Viery Benkovej, predovšetkým tie Z dávneho Petrovca a Z našej minulosti a k nim sa priraďuje aj táto posledná, Stretnutie s minulosťou.
Zmysel
nás, vojvodinských Slovákov, je uložený nielen v budúcnosti, ale aj v
našej minulosti – našich uličkách, zákutiach, chotároch, skutkoch, či
činoch malých a veľkých ľudí nášho etnika v dávnej, či bližšej
minulosti.
Aj kniha
Stretnutie s minulosťou podobne ako naše ulice, chotáre, osady, má
svoju históriu: činia ju autorkino pátranie po údajoch, okolnostiach,
postavách a postavičkách našich dejín. Ale zároveň je to autorkino
sústavné predkladanie všetkých tých faktov nám, svojim súčasníkom,
ktorí by sme si ich mali nielen osvojiť, ale v ich duchu, stopách aj
pokračovať, aby všetko to cieľavedomé, premyslené a húževnaté brodenie
sa neľahkým životom na dolnozemskej, nie vždy, žírnej rovine dalo svoje
zúročenie aj v dobe dnešnej, či zajtrajšej.
Keď sa
nám pred očami, či vnemami, rozprestrie všetok onen neľahký a činorodý
život našich predkov a prezieravé konanie, akosi prichádzam k tomu, že
my, tunajší Slováci, sme ani neboli až takým poddajným národom ako nás
niektorí videli a zobrazovali. Našich predkov vidím skôr ako
húževnatých, nezriedka vzdorovitých a múdrych ľudí zachovať sa tu, na
vojvodinskej šírave, ktorá nebola pri našom udomácňovaní sa tu, taká
žírna akou je dnes, a veru nie vždy ani dobroprajnou voči prišelcom.
Osobnosti, ktoré autorka zaradila do tejto knihy, hovoria aj do
dnešných dní. Autorka totiž v oných faktoch, ktoré pre nás vypátrala,
hľadá pre nás opory a stĺpy, mravné kritériá a vzory tým, že
presvetlila zmysel a tvorivý zástoj jedincov v rámci našej národnej a
kultúrnej histórie. Príklady národného obetovania sa, či sebaobetovania
nikdy nestratili a nestratia hlboký ľudský význam a tým, že ich autorka
v knihe vysúva do popredia, kladie ich za príklad aj nám, svojim
súčasníkom, ale aj našim nástupcom. V nás všetkých by rada videla – pre
dobro všetkých nás – ich pokračovateľov.
V našej
vojvodinskej slovenskej literatúre je evidentná sústavná absencia
literárnohistorických diel, ktoré by boli onou postaťou, na ktorej by
sme pevne a hrdo vzpriamení stáli aj v budúcnosti. Aby sa minulosť
pamätlivých činov stala oporou dneška a zárukou zajtrajška. Môžeme byť
preto autorke povďační, že nás ozbrojila vzácnymi poznatkami z našej
minulosti v boji za pretrvávanie slovenskosti na týchto vojvodinských
priestoroch aj v tomto 21. storočí.
Katarína Melegová-Melichová
You have no rights to post comments