V roku 2014 zaznamenávame 150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine. Pri tejto príležitosti knižnica Štefana Homolu „oprášila" jednotlivé noviny a časopisy. „Pred 150 rokmi, roku 1864 Jozef Podhradský, slovenský literát a profesor na gymnáziu v Novom Sade, začal vydávať časopisy pre deti a mládež Slávik a Zorničku," povedala riaditeľka petrovskej knižnice Jarmila Stojimirovićová na dnešnej vernisáži a dodala, že sme potom ďalej mali Naše slniečko, Našich pionierov, Pionierov a Zorničku. Predchodcom Hlasu ľudu bol Dolnozemský Slovák (1902), potom Národná jednota (1920) a v roku 1944 vyšlo prvé číslo jubilujúceho 70-ročného týždenníka Hlas ľudu. Mesačník Rozhľady neskôr premenovali na Poľnohospodárske rozhľady. Časopis pre literatúru Nový život mal predchodcu Snahy a Svit (1923), od roku 1933 to bol Náš život a v roku 1949 sa zrodil Nový život. Rodinný magazín Rovina má tiež 20-ročnú tradíciu. Sú tu aj kalendáre a ročenky a ďalšie časopisy a periodiká. Všetky tieto vzácne dokumenty doby a nás chráni knižnica Štefana Homolu.
Dokumentačnú výstavu „150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine" priblížila Jarmila Stojimirovićová a prihovoril sa aj predseda Báčskopterovskej obce Pavel Marčok. Na husliach zahrala Marína Cerovská
Okrem najstarších detských časopisov Slávik a Zornička, úctyhodný vek má Báčanský chmeliar, ktorý vychádzal od roku 1906 a v rokoch 1920-1923 sme mali humoristicko-satirický časopis Frčka a roku 1926 časopis Hévis
Prvé číslo týždenníka Hlas ľudu vyšlo 19. Októbra 1944 v Báčskom Petrovci, do roku 1994 tieto noviny vychádzali na veľkom formáte, potom na menšom a od roku 1998 s farebnou obálkou
V Starej Pazove ešte roku 1925 učiteľ Ferdinand Klátik vydával časopis pre deti Zornička a prvé číslo predchodcu terajšej Zorničky časopis Naše slniečko vyšlo v roku 1939
Predchodcami literárneho časopisu vojvodinských Slovákov Náš život, ktorý vydávala Matica slovenská v Juhoslávii od roku 1933 boli časopisy Snahy a Svit
Slovenská evanjelická a.v. cirkev v Kráľovstve SHS od roku 1926 vydávala mesačník Evanjelický hlásnik, ktorý vychádza dodnes
Výstavu si záujemcovia budú môcť obzrieť do 30. septembra 2014
Ročníky našej tlače sú zviazané a starostlivo uložené na knižničných policiach v petrovskej knižnici
Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci v súčasnej podobe pôsobí od roku 1996, jej história však siaha až do roku 1845. Vtedy totiž v Petrovci vďaka Štefanovi Homolovi vznikla Nedeľná škola a s ňou ako jej súčasť aj prvá knižnica, ktorá od toho času funguje takmer nepretržite, pod rôznymi menami. Knižnica patrí medzi najstaršie v Srbsku. Zaujímavosťou je, že je táto knižnica dokonca staršia aj od novosadskej knižnice a vo Vojvodine je od nej staršia iba knižnica v Irigu. Nachádza sa v nej takmer 50 tisíc kníh a medzi nimi aj skutočne vzácne historické exempláre. Najstarším knižným pokladom je kniha v latinčine Theologiae Moralis Officia Hominis Christiani z roku 1698.Knihy do knižnice v čase jej zakladanie darovali početné významné osobnosti, medzi inými Ján Kollár, Karol Štúr, Michal Godra, Ján Kadavý, farár Ján Stehlo, učiteľ Beniamin Reisz, sám zakladateľ kaplán Štefan Homola a mnohí iní.
Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci má takmer 50 tisíc kníh
Najstarším knižným pokladom tejto knižnice je kniha v latinčine Theologiae Moralis Officia Hominis Christiani z roku 1698, ktorá bola na reštaurácii v Slovenskej národnej knižnici v Martine (hore vľavo fotografia pred reštauráciou a vpravo po reštaurácii)
Ďalším knižničným skvostom je lyricko-epická báseň Sláwy dcera Jána Kollára z roku 1832
Knihovníčky a riaditeľka: Stanislava Valentíková, riaditeľka Jarmila Stojimirovićová, Mária Beníková a Olina Dorčová
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov