Tradične členky Spolku žien pri MOMS Báčska Palanka v auguste v Slovenskom dome pripravia tematickú výstavu. Najnovšie, v nedeľu 30. augusta sa rozhodli vystaviť háčkované ručné práce a výstavu nazvali „Háčkovanie je moja radosť".
Foto: Katarína Kobarová
Výstavu otvorila Viera Miškovicová
Prítomných hostí privítala predsedníčka Spolku žien pri MOMS Báčska Palanka Darina Valachová. Uvítala členky spolkov žien zo Starej Pazovy, Lalite, Pivnice, Silbaša, Hložian, Petrovca a Kysáča. Eleonόra Štandiová zahrala slovenské ľudové piesne a výstavu otvorila predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien Vierka Miškovicová. Zdôraznila, že Palančanky už tradične robia výstavy starožitností, odevu, vankúšikov, záster a ručných prác a poznamenala, že ručnými prácami sa kedysi zaoberalo veľmi veľa žien. Mieni, že aj v súčasnej dobe sú ženy, ktoré rada štrikujú, háčkujú, vyšívajú, dokonca aj paličkujú. „Dnes je téma háčkovanie. Voľakedy sa háčkovali čipky na rubáče, rôzne ozdoby ako mladej, tak i na iné sukne, plachty atď. Dnes sa už háčkujú detaily pre moderné šaty, blúzky a iné odevné predmety, takže to háčkovanie ešte vždy žije. A zo zájazdu zo Slovenska si jediné Palančanky ujali aj paličkovanie. Bolo by ešte lepšie a krajšie keby sme aj v iných spolkoch založili také „paličkované kluby", lebo je to naozaj práca, ktorá si vyžaduje dlhšie sedenie, analyzovanie, robenie. Som veľmi rada, že sa to paličkovanie v Palanke robí. V každom prípade očakávam prekvapenie, že v budúcnosti im pribudnú aj novšie háčkované veci, a keby sme vedeli využiť zvlášť na modernom odeve, ale aj ako vždy, ako ozdoby v domácnosti, už či ako stužky na záclonách, alebo nejaké iné detaily..." poznamenala Viera Miškovicová.
Ruženka Kreková s pozoruhodnými prácami
Spolok žien pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Báčskej Palanke zaznamenáva úspešnú a kontinuitnú činnosť. Rad rokov sa ženy stretávajú, s cieľom zachovať ľudovú tradíciu, ale aj prezentovať moderné ručné práce. V Slovenskom dome sa pravidelne stretajú v utorok. Nech sa im darí ešte veľa rokov.
Elena Hložanová
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)