Nespokojnosť, neochota, nevôľa... Vzdor, odboj, vzbura... Taká je naša realita. V krajine, v politike, v národnostnej rade, v matici, v školstve, v kolektívoch, v cirkvi..." Všetko by sa dalo vylepšiť aj vyriešiť. Ale, načo a prečo, keď nám je dobre aj takto?!!! Zapamätajte si milovaní, že ľudí možno oklamať, aj tvrdiť čo komu zodpovedá, Pána nie. Každé rozhodnutie a skutok zvážte, či je ľudský a kresťanský čin. Pomstu nechajte tomu, komu patrí." To písalo v závere listu, ktorý som nedávno dostala poštou a ktorý je podpísaný iba s Cirkevník. List sa vzťahuje predovšetkým na cirkev. Keďže je však pôstna doba a v pôste sa okrem iného treba učiť ako krotiť svoje vášne, mali by sme sa snáď všetci hlboko zamyslieť, prečo sa medzi nás vkradla tá neľúbosť. Či možno nepramení práve v tej neúcte voči iným, vo vyzdvihovaní seba, v netolerancii, v slobode vášní. Za nezdravú klímu v krajine iste nemôžeme niesť zodpovednosť, ale za tú v našom národnostnom spoločenstve sme zodpovední.
Cirkev, škola a matica odjakživa boli našimi národnostnými piliermi. V novšej dobe k nim pribudla NRSNM. A všetky tieto piliere odrazu praskajú. Znamená: chyba je v nás! Nesmeli by sme ich však ponechať napospas osudu.
Cirkevník vo svojom liste poukazuje na dôsledky, ktoré spôsobila viacročná nesprávna cirkevná politika v SEAVC v Srbsku a obracia sa cirkevným vrchnostiam a farárom: „Obraciam sa aj našim váženým pánom farárom. Sú medzi vami veľmi vzácni a kvalitní kazatelia a statoční ľudia. Majte na mysli, že to čo vidíte na druhom, čakajte na sebe."
Napomína tiež aj cirkevných dozorcov a cirkevné správy: „Vás zvolili cirkevníci ako múdrych, čestných ľudí, so zdravým uvažovaním a mysľou. Kam sa podela vaša múdrosť a spravodlivosť? Podľa odchodu pánov farárov aj výpovedí zo služby, a dodať k tomu nekorektnosti voči jednotlivcom, diskrimináciu voči ženám farárkam, tiež osýpanie členstva a odchod do iných cirkví, možno uzavrieť, že máte v tom negatívnom dobrý podiel."
Pred záverom Cirkevník ešte konštatuje:" Prvý znak hlúposti počína tam, kde zmizla hanba. Nedivme sa, že cirkev spustla, farári odchádzajú, študenti sa nevracajú, naši členovia prechádzajú do iných cirkví." Píše to v liste s titulkom Kam speje naša cirkev.
Smer, ktorým sa uberá stredoškolské vzdelanie v slovenskej reči v Srbsku – to bola téma okrúhleho stola, ktorý usporiadali včera na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. O tomto podujatí náš týždenník Hlas ľudu informuje TU:
http://hl.rs/okruhly-stol-v-petrovci-o-postaveni-slovenskeho-skolstva
Na okrúhlom stole sa zúčastnil aj univerzitný profesor Dr. Zoroslav Spevák, ktorý na podujatie reagoval takýmto listom:
Nevedno, kto ho zvolal
Nevedno, prečo a prečo na poslednú chvíľu. Nevedno, prečo práve v tomto zložení. Ani profesori GJK do poslednej chvíle nevedeli, čo sa chystá.
Nevedno, prečo na tému jednej z troch najdôležitejších inštitúcií slovenskej menšiny niekoho napadlo byť tajnostkársky. Fingovať verejnosť, transparentnosť a demokratickosť.
Ale, ok.
Prišli sme tam, aj nepozvaní.
Prečo? Preto, že o tom niečo vieme, a že sme bývalými žiakmi toho GJK. ŽE VIEME, ŽE BEZ GJK je naša takmer tristoročná kapitola dejín zhruba zakončená.
NAJDÔEŽITEJŠIA SPRÁVA: stretnutie prebehlo v slušnej, tolerantnej a demokratickej atmosfére.
MENEJ DÔLEŽITÁ SPRÁVA: Nechýbalo falošných správ a diskusií.
SPRÁVA, PREDSA DOSŤ DÔLEŽITÁ: pani koordinátorka NR SNM pre vzdelávanie vyhlásila, že NR SNM prednedávnom GJK deklaratívne postavila na vrcholnú priečku svojich priorít.
MENEJ DÔLEŽITÁ OTÁZKA: Prečo potom vo Výbore pre vzdelávanie nie je žiaden predstaviteľ GJK? PREČO? Prečo úradníci NRSNM nemajú dôveru bežných príslušníkov slovenskej menšiny?
Poďme debatovať úprimne a odborne.
Bez dvojtvárnosti a skrytých úmyslov.
Jedna etapa, jeden ťažký a nepríjemný monopol končí.
Skúsme to inak. Skúsme poctivo a odborne.
(Zoroslav Spevák)
Aj v Matici slovenskej v Srbsku v týchto dňoch vrie. Prebiehajú prípravy na volebné zhromaždenie. Jednotlivé miestne odbory už navrhli kandidátov na najvyšší matičný post. Nateraz sa najčastejšie spomínajú Dr. Ján Kišgeci, Ľudmila Berediová Stupavská z Kysáča a Ján Brtka z Báčskeho Petrovca.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov
Aj by som mu odniesol len nemam. A nech ma aj vihodi alebo viduri z cirkvi ved druhe nevie robit.
Pan farar Stauros preco si mislite ze to nepisal pravy cirkevnik co sa zapaja do cirkvi a mu zalezi na nej? A ved vratili zem cirkvi tak preco tak zdvoraznujete zaplatit clenske a rest? Este Vam je ni dost? Asi preto ze cirkevnici vidia na co sa dava dvoraz tak je malo v kostole a na akciach.
Ni len Vrbovskimu ale aj seckim fararom nech sa poucia.