Desať rokov práce je za nami a máme čisto za sebou. Nikomu nič nedlhujeme. Robili sme nadšene, s láskou. Neželeli sme seba. Takmer každý deň, či to bolo „v piatok, či vo sviatok" zverejňovali sme aspoň jeden článok. Keď sme portál spustili, syn Martin mal iba 16 rokov. Zo svojich peňazí zakúpil internetový priestor, sám urobil dizajn webu a dodnes má na starosti celkovú jeho technickú údržbu. Medzičasom, z chlapca vyrástol muž, ukončil vysokoškolské štúdium a zamestnal sa na Slovensku. Internet nám však umožňuje spoluprácu na diaľku, čo denne využívame. Ja mám na starosti obsahovú a Martin technickú stránku. Tak nám pribudlo 10 rokov, ktoré sme na tomto mieste kronikársky zachytávali a starostlivo sme vypisovali na tisíce strán zo života predovšetkým dolnozemských Slovákov.
Martin Pucovský a Katarína Pucovská (foto Igor Bovdiš a Martin Pucovský)
Web sme spustili 1. mája 2008 a dodnes sme na ňom zverejnili asi 4.300 textov. Mnohé z nich sú bohato fotograficky ilustrované a v našej Fotogalérii máme ešte ďalších vyše 5.000 fotografií. Mohlo by sa z toho urobiť desať hrubých kníh. Robili sme zo dňa na deň, každý deň a vždy inak... ja novinársku časť roboty a syn technickú a určitý čas aj tú fotografickú a kameramanskú. Všetky zverejnené texty sú archivované a veríme, že aj v budúcnosti budú svedectvom doby. Samozrejme, ak portál budeme aj ďalej udržiavať a finančne vydržiavať. Nateraz sa nám to darilo a nápomocnú ruku nám niekoľko rokov podával aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Dva roky za sebou komisia Úradu náš projekt zamietla, čiže zhodnotila, že si podporu nezasluhujeme, takže sme sa už tohto roku o tie prostriedky ani neuchádzali. Sme teda odkázaní sami na seba. Vôľu robiť však stále máme a keď ona nechýba, spôsob sa nájde. S heslom, s ktorým sme na štarte začínali, pokračujeme aj ďalej: 1. máj – práci zdar!
Moja robota je písanie. Snažím sa to robiť objektívne a nezaujato. Uznám, nie je to ani trochu ľahko, možno je to aj nemožné a možno to ani nerobím dobre. Sme ľudia, podliehame citom. Pripúšťam teda, že aj v tomto mojom texte je nemalá dávka subjektívneho.
Aby sa objektívne mohlo písať, autor musí byť sám sebou, nesmie patriť žiadnej politickej strane a nesmie sa „predať". V takom smere pokračujeme aj ďalej. Chceme mať čisto za sebou.
Mať čisto za sebou.
Skús, hovor z prapočiatku. Ako ten,
čo zasial, zaoral a z každej brázdy
i smeť odfúkol, uveriac,
že všetko ostatné až potom príde.
Skús. Budeš smiešny.
Ale už iba smiešni
sú v poriadku. (Milan Rúfus)
Niekomu sme možno aj smiešni, ale sme v poriadku a máme čisto za sebou.
Sledujte nás aj na facebooku: https://www.facebook.com/kulpin.net
na Google+: https://plus.google.com/+KulpinNet/posts
na YouTube: https://www.youtube.com/user/kulpinnet
náš archív: http://www.kulpin.net/archiv
naša fotogaléria: http://www.kulpin.net/galeria
Katarína a Martin Pucovskovci
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov
s túžbou za najmenej ešte toľko rokov úspešnej činnosti
Miestny odbor Matice slovenskej v Dobanovciach a Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik
Daniel a Smiljana Pixiadesovci
Ale vráťme sa ku kulpin.net-u. Veľa ráz som ponúkol túto stránku s tým, že "no len pozerajte, stránka žije každým dňom". Práve preto si obaja zaslúžite veľkú poklonu, no aj obdiv, že sa to dá, keď človek chce. Do ďalších desaťročí Vám želáme naozaj najviac zdravie a svoju vnútornú pohodu, nielen veľa "návštevníkov", ale aj viac externých prispievateľov.
Absolútna objektívnosť nie je možná, ale robte to tak, ako doteraz, lebo informácie, najmä pravdivé, sú v dnešnom svete veľmi užitočné.
Z Prievidze pozdravujú Sabovci
Gratulujem Vám za neúnavnú desaťročnú plodnú a vytrvalú prácu Vášho www.kulpin.net.
Som rád, že ste vytrvali toto desaťročie a objektívne informovať verejnosť so všetkým pekným ale aj s tým čo sa nám menej páči a trápi nás.
Ďakujem Vám, že ste zverejňovali informácie čo zrealizovali aj členovia Memoriálného strediska Dr. Janka Bulíka - Kovačica.
Do budúcich desaťročí prajem, veľa úspechu a k tomu potrebná veľká trpezlivosť, veľa dobrej vôle, dobrého zdravia a zvlášť Božieho požehnania.
Nech sa Vám darí!!!
Za členov Memoriálného strediska Dr. Janka Bulíka a osobne
Pavel Baláž.