Včera na Biskupskom úrade SEAVC v Novom Sade prebiehala kňazská konferencia úvodom ktorej bola prezentovaná Postila Pohľady k výšinám, zbierka kázni duchovných SEAVC v Srbsku, odvysielaných cez rádio reláciu verejnoprávneho pokrajinského servisu RTV, Novosadského rozhlasu Pohľady k výšinám. O knihe hovorila redaktorka relácie a knihy Katarína Pucovská a hlavný a zodpovedný redaktor publikácie Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., biskup. Knihu vydal Biskupský úrad SEAVC v Srbsku pri príležitosti 30-ročnice rozhlasovej relácie Pohľady k výšinám. V úvodníku Mgr. Jaroslav Javorník, PhD napísal:
Geniálny športovec Michal Šuľa získal na Taiwane 1. decembra vynikajúce piate miesto na šampionáte sveta ultramaratóncov v pretekoch na 24 hodín. Srbský Zátopek zabehol za jeden deň 266 km a 452 m, k tomu sa stal vicešampiónom vo svojej vekovej kategórii. Banátsky Mihalić potvrdil, že je vo výbornej forme a vo vyhlásení pre autora tohto textu reprezentant Srbska povedal, že je s výsledkom aj s umiestnením veľmi spokojný. Vedel, že dosiahne rezultát zaručujúci pätnáste miesto na svete, no byť medzi piatimi najlepšími na svete je podľa jeho slov - veľmi dobrý pocit
V organizácii MOMS Petrovec v nedeľu 3. decembra odznel 31. festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj, ktorý roky úspešne afirmuje mladých spevákov slovenských ľudových piesní. Pozostáva z dvoch častí: nesúťažnej a súťažnej časti. Prvá časť pomenovaná Nádeje pripráva žiakov na verejné vystupovanie a v druhej, súťažnej časti, už afirmovaní speváci sa uchádzajú o účasť na Stretnutí v pivnickom poli. Petrovec tentoraz v Pivnici budú predstavovať Miroslava Marčoková a Pavel Pavlíni
Sobota 2. decembra 2023 patrila dvom Petrovčankám, dvom hudobným pedagogičkám, dvom odborníčkam, ktoré viac ako štyri desaťročia vštepovali deťom a mládeži lásku k hudbe, učili ich spevu, zdokonaľovali ich talent, pripravovali hudobné podujatia a viedli zbory, ktoré nám spríjemnili mnohé chvíle a svojim prednesom ozvláštnili početné podujatia a večierky. Mariena Stankovićová Kriváková vlani oslávila 65 rokov života a Anna Medveďová si rovnaké jubileum pripomína v tomto roku. Práve túto peknú zhodu okolností využili organizátori Muzikologickej konferencie, ktorá počas včerajšieho dňa prebiehala v Novom Sade v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov a venovali ju týmto dvom našim významným osobnostiam. Hudobné „ďakujem" oslávenkýň nasledovalo večer v slávnostnej sieni petrovského gymnázia, kde Asociácia pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine, v čele s Annou Medveďovou, usporiadala vydarený hudobný večierok. Nápomocnú ruku pri jeho realizácii podali nielen členovia zborov a vďační speváci a hudobníci, ale aj priatelia oslávenkýň a milovníci hudby. Výsledkom bol večierok plný krásnej hudby, nabitý pozitívnou energiou a emóciami. Aj tento koncert potvrdil, že hudba ľudí nielen spája, ale aj zošľachťuje.
V kulpínskom cirkevnom zbore dnes prebiehalo celodenné stretnutie katechétok a katechétov Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi (SEAVC) v Srbsku. Vo väčšine našich cirkevných zborov práca s deťmi a mládežou, neraz i práca s konfirmantmi a pokonfirmačnou mládežou, je zverená učiteľom náboženstva – katechétom, ktorí sa na takýchto stretnutiach zdokonaľujú a oboznamujú s novými možnosťami a spôsobmi práce s deťmi. Vlani sa podobné stretnutie usporiadalo prvýkrát a tiež bolo v Kulpíne. Toto druhé stretnutie, ktoré už bolo masovejšie, potvrdilo potrebu učiteľov náboženstva stretať sa, učiť sa a vymieňať si skúsenosti. O pol desiatej, pred začiatkom seminára, rannú pobožnosť pre účastníkov seminára vykonal d.p. Jaroslav Javorník, biskup Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku a zároveň zborový farár v Kulpíne. V pokračovaní programu nasledovali prednášky, potom bola obedňajšia prestávka a v popoludňajších hodinách sa pokračovalo v práci.
Storyteller, to je malá skupinka mladých dám, ktoré sa snažia poskytnúť občanom pravdivé, nezaujaté, včasné a úplné informácie, chcú teda rešpektovať novinársky kódex, ktorý to nakladá všetkým novinárom. Doba však takémuto Novinárstvu (s veľkým „N") nie veľmi žičí, ľahšie sa uplatnia „novinári", ktorí radšej interpretujú, než by mali skúmať, hľadať pravdu, myslieť svojou hlavou a robiť pre dobro celej spoločnosti. Skupina mladých dám v Storytelleri si zvolila práve tú ťažšiu cestu, to Novinárstvo, ktoré je aj investigatívne a ktoré poukazuje na nedopatrenia a tým pomáha naprávať chyby a kráčať vpred správnou cestou. Také Novinárstvo potrebuje každá spoločnosť, aby sa mocipáni neuspali a nestagnovali, ale aby celú spoločnosť viedli k rozvoju. Storyteller dámy na princípoch takého Novinárstva budujú svoju internetovú platformu, z ktorej sa rôznymi súčasnými formátmi prihovárajú svojim návštevníkom. Pred koncom roka sa chceli živým slovom prihovoriť aj svojim kolegom a tak ich v posledný novembrový deň pozvali na novinárske stretnutie – "Čajanku u Storytellera". Zároveň sa s kolegami chceli podeliť o radosť, že je Storyteller v oblasti informovania prítomný už 5 rokov.
Katarína a Juraj Hriešikovci si včera pripomínali Deň republiky, významný socialistický sviatok veľkej Juhoslávie, za ktorý ich viažu mnohé pekné spomienky a v mysli oslávili aj 74. narodeniny Rádia Nový Sad, kde strávili celú pracovnú dobu a kde sa veľkými písmenami zapísali do jeho dejín. Dnes pokračujú s oslavami, keďže na to majú tri krásne dôvody: Jurajovu osemdesiatku, Katkinu 75-tku a 55 rokov spoločného života. Obaja pochádzajú z Kovačice a do Nového Sadu prišli v roku 1968, kde Juraj začal pracovať ako novinár začiatočník a Katarína, vtedy Krasková (20. november 1948), začínala robiť najprv ako pisárka a po roku sa stala prvou tajomníčkou Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad. Na tej pracovnej pozícii zotrvala 20 rokov a najdlhšie v dejinách redakcie bola skutočnou „redakčnou mamou". Posledných 17 rokov svojej pracovnej doby bola už novinárkou-redaktorkou so zameraním prevažne na spoločensko-politické témy. Juraj jej bol v dvoch mandátoch šéfom, rovnako ako aj autorke týchto riadkov.
Slovenská tlačová agentúra TASR dnes zverejnila správu o rozhodnutí Vlády Slovenskej republiky spätého s finančnými prostriedkami pôvodne určenými na výstavbu Strediska Slovákov v Srbsku. V správe sa uvádza: „Finančné prostriedky v celkovej výške 1,015 milióna eur boli pôvodne v roku 2021 rozpočtované na výstavbu budovy Strediska Slovákov v srbskej Vojvodine. Dôvodom ich nevyčerpania boli najmä nevyriešené vzťahy v komunite Slovákov žijúcich vo Vojvodine, kde doteraz nebol nájdený konsenzus v otázke veľkosti, vybavenosti, lokality umiestnenia strediska či účasti jednotlivých krajanských organizácií na jeho obsadení a využívaní. Prostriedky sa využijú na obnovu veľvyslanectva v Londýne a časť sa presunie aj na úhradu výdavkov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ)."
Po dvojročnej prestávke spolky dolnozemských Slovákov pozývajú na tradičnú Dolnozemskú klobásiádu, ktorá sa uskutoční už v túto sobotu 2.12.2023 v jedálni SlovGast (Slovnaft), Vlčie Hrdlo, Bratislava. Vo výrobe klobás budú súťažiť tímy dolnozemských Slovákov zo Srbska, Rumunska, Maďarska a Bulharska. Klobásky budú dostupné aj na ochutnávku, návštevníci si budú môcť zakúpiť pečenú klobásu a v predaji budú aj lístky do tomboly. Do tanca bude hrať dolnozemská kapela. Vstup na podujatie je voľný
Spisovateľ Ján Čajak v Národnej Jednote s dátumom 22. 11. 1923 v článku s titulkom Posviacka v Kulpíne písal o slávnosti posviacky nových kulpínskych zvonov na evanjelickom kostole, ale aj o ich ceste do Kulpína. Dovoz zvonov dial sa veľmi slávnostne. Ich príchod oslavovali tak Slováci, ako aj Srbi a tiež Nemci. „Keď sprievod so zvonmi tiahol cez Novú Šovu, tak nemecké ev. a ref. cirkve, ako tiež aj srbská pravoslávna cirkev daly vyzváňať na svojich zvonoch a bratia Srbi pritom sypali, – dľa ich národného obyčaju, – žito i kvieťa na ne," zaznamenal Ján Čajak, ktorý v texte podčiarkoval bratské spolunažívanie Slovákov a Srbov. V pokračovaní uvádzame časť Čajakovho textu:
"Písal sa rok 1993, mnohí mladí muži, synovia, manželia i otcovia v tom čase mobilizovaní, bojovali na rôznych frontoch. Porekadlo síce hovorí, že ´keď hovoria zbrane, múzy mlčia´, ale cirkev nesmela a nechcela mlčať, musela prehovoriť do duše, či už ako napomenutie, možno výčitku, ale aj ako povzbudenie k schopnosti premôcť zneistenie a strach. Tak sme hľadali spôsob: Ako? Ako to bude najlepšie, akým spôsobom podoprieť nalomenú nádej tých zneistených? Bolo treba prehovoriť počuteľne...," napísal v doslove knihy Pohľady k výšinám Mgr. Juraj Šefčík, vtedajší farár evanjelického a. v. cirkevného zboru v Kulpíne, ktorý bol spolu s redaktorkou Rádia Nový Sad RTV Katarínou Pucovskou ideovým tvorcom duchovnej relácie Pohľady k výšinám. Relácia sa vysiela už 30 rokov na vlnách verejnoprávneho pokrajinského servisu RTV. Rovnomenná kniha, postila, obsahuje kázne duchovných SEAVC v Srbsku, odvysielané cez túto rádio reláciu. Knihu vydal Biskupský úrad SEAVC v Srbsku a hlavným a zodpovedným redaktorom je Jaroslav Javorník, biskup, ktorý v predslove napísal, že si knihou chcú pripomenúť 30. výročie pravidelného vysielania duchovnej relácie Pohľady k výšinám. Výkonnou redaktorkou knihy je Katarína Pucovská, ktorá bola od samotného začiatku až dodnes redaktorkou aj rozhlasovej relácie Pohľady k výšinám.
V mnohých našich prostrediach, ako aj na Slovensku, nezabúdajú na tradičné slovenské zvyky. Na sviatok svätej Kataríny, ktorá má meniny 25. novembra, sa v minulosti organizovali tanečné zábavy a tento zvyk si dodnes zachovávajú. Na niektorých dedinách a v mestách na Slovensku každoročne organizujú Katarínske zábavy, na ktorých hrá ľudová hudba a podávajú sa starodávne jedlá. Nezriedkavo sa požaduje uctievanie tradíciu aj odevom (Dress code). V pozvánke, ktorú sme našli na internete uvádzajú, že je povinný minimálne jeden ľudový prvok a kroj je vítaný. Katarínske zvyky sa dodnes zachovali aj vo viacerých európskych krajinách ale aj v zámorí..
Výraz handrovka mnohí nepoznajú a ani v slovenskom slovníku ho nenájdeme. No, je to asi najvhodnejší výraz pre koberček, či rohožku utkanú z handier. Srbi handrovku pomenúvajú podobne „krpara" - s vysvetlivkou, že ide o prestierku utkanú z handier (prostirka istkana od krpa). Na východnom Slovensku sa tomu hovorí pokrovec a aj ronďoška. Aj v Padine a Kovačici ju najčastejšie pomenúvajú pokrovec, v Aradáči stroška. V Starej Pazove a Boľovciach je handroška. V Laliti ronde a v Pivnici ronďoška, z maďarského - rongy, čiže handra (rongyoska). Naši starí vedeli reciklovať všetko, čo sa len dalo. Nič sa nevyhadzovalo. A tkali sa aj „kákovke", namiesto handier sa použila káka (káka =druh trstiny). Chudobnejší ľudia si nemohli dovoliť handrovky, ale iba kákovky. Handrovky sa tkali na krosnách a išlo vskutku o ekologické a ekonomické využívanie starého odevu, starých handier, recykláciu. V našich domácnostiach sa v zimných mesiacoch krosná bežne nachádzali v izbe, v ktorej sa kúrilo.
Zdenka Mitićová, rod. Vidová, súdružka učiteľka a neskôr pani učiteľka – toto jej viac prináležalo – oslavuje svoje osemdesiatiny. Pred ôsmimi desaťročiami sa v jej knihe života začínal písať tento príbeh. Dňa 22. novembra 1943 v rodine Vidovej v Kulpíne sa narodilo dievčatko a pomenovali ju Zdenka. Ženské meno Zdenka má český pôvod a význam mena je "tu slávna". Rodné meno svedčilo o jej českých koreňoch. Starý otec bol totiž Nemec z Česka, Antal Vorlíček, a stará mama Amália rod. Pintér bola Maďarka. Zdenkina mama Mária Vorlíček (*07.11.1916 Segedín †14.07.1950 Kulpín) sa narodila v Segedíne, kde jej rodičia mali dom. Bola to zámožná rodina vlastniaca veľkú konopáreň v Stanišići pri Sombore. Antal Vorlíček o konopách veľa vedel a jeho bohaté skúsenosti so spracovaním konôp chcel využiť veľkostatkár Đoka Dunđerski, ktorý ho pozval do Kulpína spravovať jeho konopáreňou. Tak Antal prenechal konopáreň v Stanišići svojmu synovi a s manželkou a dcérou sa presťahoval do Kulpína. Tu sa už potom začína jeden nemecko-česko-maďarsko-slovensko-srbský príbeh Zdenky Mitićovej.
Na 57. ročníku Stretnutia v pivnickom poli vystúpilo 29 spevákov a počas dvoch dní odznelo 58 ľudových pesničiek. Okrem spevákov z našej krajiny, na festivale sa zúčastnili aj interpreti zo zahraničia. Ilok mal jedného predstaviteľa a zo Spolku Slovákov z Bulharska so sídlom v Bratislave prišli dvaja speváci. Prvú cenu za prednes si vyspievala Anna Jašová, druhú Lyduška Kolárová a tretiu Veľko Vidić. Prednes spevákov aj tohto roku hodnotila odborná porota v zložení: Slovenka Benková, Jarmila Juricová Stupavská a Pavel Tomáš st. a 14-členný ľudový orchester aj tohto roku pracoval pod vedením Ondreja Maglovského. Ľudový odev hodnotil etnológ Patrik Rago. Moderátorkou bola Anna Zorňanová.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)