V máji 2025 zavítali do juhomoravskej obce Jevišovka členovia Spolku Slovákov z Bulharska, aby sa stretli s miestnou komunitou Slovákov – potomkami presídlencov z Bulharska, ktorí sa do Česko-Slovenska vrátili v roku 1949. Stretnutie nadväzovalo na dlhodobú snahu o upevňovanie kontaktov medzi krajanmi a podporu kultúrnej identity tejto osobitej skupiny Slovákov.
Divadelný súbor VHV z Báčskeho Petrovca žne jeden úspech za druhým. Ich detské predstavenie Legionári triumfovalo na dvoch významných festivaloch detskej scénickej tvorby, kde získalo viacero prestížnych ocenení. Najnovšie na 67. ročníku Festivalu scénickej tvorby detí Vojvodiny Májové stretnutia (Majski susreti) získalo predstavenie Legionári hlavnú cenu za najlepšie predstavenie. Okrem tohto ocenenia Legionári získali aj viacero ďalších cien: ocenenie za najlepší herecký výkon získali Milan Majera a Dávid Ján Uram, cenu za najlepší dizajn zvuku a hudby si odniesol Jaroslav Zima. Najlepší autorský text napísal Ján Žolnaj a cenu za najlepšiu réžiu získala Svetlana Gašková.
Pavel Babka, zakladateľ Galérie Babka v Kovačici, dnes oslavuje významné životné jubileum – sedemdesiate narodeniny. Narodil sa v Kovačici, dedine, ktorá sa stala centrom slovenského insitného umenia v Srbsku a Mekkou svetovej insity. Už od detstva bol obklopený pestrými obrazmi a inšpirujúcimi príbehmi každodenného života na dedine. Vedel sa s nimi stotožniť, naučil sa ich chápať a vážiť si túto osobitú tvorbu svojich spoluobčanov.
Pavel Jozef Šafárik sa narodil 13. mája 1795 v malej slovenskej dedinke Kobeliarovo. Do Nového Sadu prišiel ako 24-ročný na pozvanie srbského metropolitu, kulpínskeho rodáka Stefana Stratimirovića, ktorý ho po príchode vymenoval za riaditeľa gymnázia. V Novom Sade si Šafárik založil rodinu – v roku 1822 sa oženil s 19-ročnou Júliou Ambrózyovou, príslušníčkou drobnej slovenskej zemianskej rodiny z Veľkej Kikindy. Spolu mali päť detí. Do spoločenského života mesta sa začlenil veľmi rýchlo. Spriatelil sa s viacerými významnými osobnosťami vrátane Vuka Karadžića. Srbom, ako aj vojvodinským Slovákom, zanechal mnohé cenné hodnoty, no jeho pôsobenie v Srbsku sa neskôr nieslo aj v znamení osobných i profesionálnych sklamaní. Trpel bolestivým ochorením, prežíval smrť svojich detí, trpel odlúčením od podnetného literárneho a vedeckého prostredia a čelil aj finančným ťažkostiam. Navyše bol konfrontovaný so svojím slovanským pôvodom, evanjelickou vierou a vedeckou činnosťou – všetky tieto okolnosti vyústili do jeho núteného odchodu z Nového Sadu.
V Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe v Maďarsku sa uskutočnilo slávnostné odovzdávanie prestížnych cien Pro Cultura Slovaca, ktoré sa každoročne udeľujú pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva (18. apríl). Tento rok si ocenenia odniesli významné osobnosti a inštitúcie zo Slovenska a Srbska, ktorých pôsobenie zásadne prispelo k rozvoju a propagácii kultúry dolnozemských Slovákov. Cena Pro Cultura Slovaca bola udelená profesorovi Jaroslavovi Čukanovi z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Galérii insitného umenia z Kovačice, pričom Pamätný list získala Mária Miškovicová z Hložian.
V sobotu 10. mája 2025 sa v Galérii Zuzky Medveďovej Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci konala slávnostná vernisáž samostatnej výstavy pod názvom Mitologika, ktorú pripravila akademická maliarka Jasna Opavská. Výstava ponúka návštevníkom 33 obrazov, pričom samotné číslo nesie symbolický – až mytologický – význam.
V Martine sa 8. mája odohralo podujatie, ktoré spojilo historickú reflexiu s kultúrnou spomienkou – Matica slovenská si pripomenula 80. výročie oslobodenia Slovenska a ukončenia druhej svetovej vojny. V sídle tejto najstaršej slovenskej kultúrnej ustanovizne sa uskutočnila slávnosť venovaná osobnostiam, ktoré v čase vojny so cťou a odvahou vzdorovali fašizmu. Medzi ocenenými bol aj Ján Bulík (1. januára 1897 Kovačica – 30. januára 1942 Mauthausen).
Dnes si pripomíname Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca – 8. mája, narodeniny Henriho Dunanta, zakladateľa najväčšieho a najstaršieho humanitárneho hnutia na svete. Tento dátum je príležitosťou vzdať hold miliónom dobrovoľníkov a zamestnancov na celom svete, ktorí, poháňaní ľudskosťou, nezištne a neúnavne poskytujú pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú. Dnešný deň zároveň označuje začiatok Týždňa Červeného kríža – od 8. do 15. mája – venovaného podpore hodnôt ľudskosti, solidarity a dobrovoľníctva. V posledný deň tohto týždňa, vo štvrtok 15. mája 2025 Obecná organizácia Červeného kríža Báčsky Petrovec usporiada oslavu svojho dvojnásobného jubilea: storočnice založenia a 80. výročia obnovenej činnosti. V rámci osláv bude i prezentácia dvojjazyčnej knihy Stopami dobroty / Tragovima dobrote autorky Kataríny Pucovskej. Recenzentom knihy je prof. Dr. Ján Kišgeci, ktorého text uvádzame v pokračovaní v úplnom znení.
Jozef Viktor Rohoň sa narodil pred 180 rokmi 7. mája 1845 v Butíne (dnes v Rumunsku). Bol významný slovenský vedec, lekár a profesor Karlovej univerzity v Prahe, ktorý sa svojou vedeckou a pedagogickou činnosťou zaradil medzi popredné osobnosti svojej doby. V oblasti biológie a anatómie dosiahol medzinárodné uznanie a prispel k rozvoju modernej medicínskej vedy. V mladosti sa aktívne zapájal aj do kultúrneho života dolnozemských Slovákov. Počas svojho pobytu v Báčskom Petrovci v roku 1866 sa významne zaslúžil o rozvoj miestneho ochotníckeho divadla. Dňa 27. augusta 1866 zorganizoval a režíroval prvé slovenské divadelné predstavenie v Petrovci – hru Starý vozka Petra III. od rakúskeho dramatika Augusta von Kotzebueho. Predstavenie odohrali miestni ochotníci pod Rohoňovým vedením a stalo sa významným kultúrnym míľnikom v živote slovenskej komunity v Petrovci. Dejiny slovenského ochotníckeho divadelníctva na Dolnej zemi sa viažu k Báčskemu Petrovcu a k tomuto predstaveniu.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) sa na svojom oficiálnom facebookovom profile rozlúčil so stážistkou Irenou Struhár. Vo svojom príspevku poďakoval za výbornú spoluprácu a zaželal jej veľa úspechov v ďalšom štúdiu i kariére. Rozlúčku sprevádza aj zverejnenie dojmov samotnej stážistky pod titulkom „Stáž na ÚSŽZ z pohľadu študentky Medzinárodných financií Ireny Struhár".
Vladimír Hurban (5. 5. 1850 – 11. 2. 1914), autor cestopisov a evanjelický farár v Starej Pazove sa narodil pred 175 rokmi 5. mája 1850 v Brezovej na Slovensku. Bol synom Dr. Jozefa Miloslava Hurbana a otcom Vladimíra Hurbana (VHV), dvoch významných osobností, v ktorých tieni zostal jeho život. Práve v dňoch keď oslavoval svoje 25. narodeniny, pred 150 rokmi, v piatu nedeľu po Veľkej noci roku 1875 ho inštalovali za farára staropazovského. „Tak vznešeného a ušľachtilého zjavu nevidel báč-sriemsky seniorát. V jeho postave závodila krása tela s krásou ducha a kúzlu takej osobnosti nemožno odolať. Bolo by mu veľmi dobre svedčilo, aby sa bol stal najvyšším cirkevným hodnostárom, čo by bol iste i dosiahnul, keby okolnosti a pomery politické boly bývaly koľko-toľko priaznivejšie slovenskej veci. Za jeho života bola Stará Pazova ústredím národnej myšlienky na týchto stranách." Tak Vladimíra Hurbana opísal historik Jozef Maliak (1854 – 1945) v útlej knižočke Daniel Kolényi a jeho doba.
„Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov so sídlom v Galante bolo oficiálne založené v roku 2020, no približne 15 nadšencov niekoľko rokov predtým usilovne pracovalo a zhromažďovalo údaje. V súčasnosti má združenie 25 členov, ktorí sa podieľajú na indexovaní a genealogickom spracovaní dolnozemských matrík. V krátkom čase veľa urobili, predovšetkým vďaka svojim členom – dobrovoľníkom, ktorí doma na vlastných počítačoch prepisujú matriky do genealogického počítačového programu, ktorý pripravil Ing. Ľubomír Kmeť, predseda Združenia. Pán inžinier Kmeť s delegáciou pobudol počas Slovenských národných slávností vo Vojvodine a okrem návštev jednotlivých našich prostredí ich výprava nafotila celý kulpínsky cintorín. Informácie z náhrobkov na cintoríne prepoja s informáciami z matriky a to by mal byť základ digitalizácie a plánovanej publikácie o matrike Kulpína." Takto sme v auguste 2023 na tejto webovej stránke prvýkrát informovali o Združení a začiatkoch práce na kulpínskych matrikách. V súčasnosti je kniha v záverečnej fáze písania a jej vydanie sa očakáva v septembri 2025.
Dňa 13. mája uplynie 50 rokov od úmrtia Ondreja Baláža-Strýčka, významnej osobnosti Báčskeho Petrovca, ktorá celý svoj život zasvätila boju za sociálnu spravodlivosť, právam robotníkov a humanitárnej práci. Jeho životné dielo ostáva dodnes vzorom obetavosti, odhodlania a úprimnej služby spoločnosti. Pripomíname si aj 80. výročie založenia obecného Červeného kríža v Petrovci (1. mája 1945), ktorého prvým predsedom bol práve Ondrej Baláž-Strýčko.
Myšlienka založiť špecializované múzeum poľnohospodárstva vznikla koncom 80. rokov minulého storočia ako odpoveď na potrebu vybudovať inštitúciu, ktorá by systematicky skúmala a prezentovala agrárnu minulosť krajiny s dominantne vidieckou štruktúrou. Inšpiráciou boli podobné múzeá v Maďarsku, Poľsku, Rumunsku či na Slovensku. Kľúčový impulz prišiel od profesorov Poľnohospodárskej fakulty z Nového Sadu a členov Vojvodinského združenia pre poľnohospodársku techniku. Ako najvhodnejší priestor bol v roku 1988 vybraný chátrajúci kaštieľ rodiny Dunđerskej v Kulpíne – objekt s bohatou históriou, no bez cieľového využitia po jeho znárodnení. Už o rok neskôr Poľnohospodárska fakulta získala tieto priestory do užívania. Vďaka úsiliu odborníkov, nadšencov a miestnej komunity sa z chátrajúceho kaštieľa podarilo vytvoriť unikátny kultúrny priestor, ktorý sa stal centrom výskumu, vzdelávania i spoločenského života. Významnú úlohu zohrali aj samotní ministri, predovšetkým Dr. Ján Kišgeci, profesor na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade a zakladateľ Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne. Žiaľ, napriek významu a výsledkom múzea, jeho inštitucionálne postavenie ostáva nevyriešené, a sme svedkami ako sa táto pýcha našej obce postupne mení v schátraný obrázok z minulosti.
Presne 1. mája 2008 – v Medzinárodný sviatok práce – sme s nadšením a nádejou stlačili tlačidlo „zverejniť". Na svete bola naša webová stránka, ktorá mala ambíciu informovať, spájať a podporovať slovenskú komunitu na Dolnej zemi. Spustenie stránky bolo výsledkom spojenia 17-ročnej mladíckej kreativity a viac ako 20-ročnej novinárskej skúsenosti – a najmä veľkého nadšenia pre spoločnú vec. Hneď na úvod sme čitateľom napísali: „Keď sa združia 17-ročná kreatívna mladosť a vyše 20-ročná novinárska skúsenosť a keď sa to ešte umocní náruživosťou a entuziazmom – môže vzniknúť, napríklad, aj takáto webová stránka. Práci zdar!"
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)