Archív
Filter
  • V Bajši predstavili knihu o multikultúrnych tradíciách Slovákov

    V stredu 1. októbra 2025 v priestoroch Miestneho spoločenstva v Bajši sa uskutočnila slávnostná prezentácia novej vedeckej monografie s názvom Bajša. Multikultúrne tradície Slovákov v Báčke. Knihu pripravili renomovaní odborníci zo Slovenska pod vedením editorov prof. Jaroslava Čukana a prof. Borisa Michalíka a vydal ju Slovenský kultúrny klub z Báčskeho Petrovca. Na úvod stretnutia sa prihovorili Alexander Tot-Isasegi, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Bajši, a Daniel Sakál, predseda Slovenského kultúrneho centra. Slovenskosť atmosféry podujatia dotvorila acapella pieseň v podaní Anny Legíňovej.

  • Svet je mojím domovom, Petrovec je mojím svetom

    Mgr. Miroslava Čániová – petrovská rodáčka,
    krajanka v službách štátnej služby a diplomacie Slovenskej Republiky

    Miroslava Čániová sa narodila v Báčskom Petrovci, detstvo strávila medzi petrovskými školskými lavicami a pivnickými ulicami. Kvôli celospoločenskej situácii v našej krajine sa s rodinou odsťahovali na Slovensko. Tu ukončila strednú školu a vysokoškolské vzdelávanie. Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (Slovensko) bola súčasne študentkou dvoch fakúlt. Na Filologickej fakulte ukončila odbory: Srbský jazyk a literatúra a Chorvátsky jazyk a literatúra, kým na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov ukončila odbor Politológia. Počas štúdia sa jazykovo vzdelávala v Sydney (Austrália) a na Filologickej fakulte Univerzity v Belehrade (Srbsko). Práve fakulta medzinárodných vzťahov bola Mirkinou kariérnou voľbou a v mnohom predurčila jej životnú cestu. Hoci sa často a rada vracia do Petrovca, väčšina jej krajanov ani netuší, s akými výzvami je poznačené jej každodenné pracovné ovzdušie.

  • Insitné maliarstvo z Kovačice predstavené na Gemerskom folklórnom festivale

    V dňoch 21. – 23. augusta sa v Rejdovej uskutočnil 51. ročník Gemerského folklórneho festivalu. Ústrednou témou festivalu boli tentokrát prvky nachádzajúce sa na Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, ako aj prvky zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Organizátori – Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a Obec Rejdová – prizvali k spolupráci aj tento rok etnologičku Annu Bohušovú, ktorá v súlade s festivalovou témou uskutočnila výber reprezentantov – účastníkov festivalu zo Srbska. Nimi boli insitní maliari, resp. maliarky z Kovačice, keďže bolo Insitné umenie z Kovačice koncom minulého roka zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

  • 25. Prehliadka sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je...

    V rumunskom Nadlaku sa počas uplynulého víkendu niesol spev slovenskej ľudovej piesne. Konala sa tam jubilejná 25. Prehliadka sólistov Cez Nadlak je..., na ktorej sa predstavilo 35 spevákov zo Slovenska, Srbska a Maďarska. Súťaž prebiehala v troch vekových kategóriách. V kategórii 6 – 12 rokov získala prvú cenu Bianka Slauková z Nadlaku, druhú Lana Sabolčká z Báčskeho Petrovca a tretiu Klára Oltmanová z Nadlaku. Medzi spevákmi vo veku 13 – 18 rokov porota udelila prvú cenu Valentíne Bobáľovej, druhú Alexii Ferenčíkovej a tretiu Iskre Hajkovej. V kategórii nad 18 rokov zvíťazila Ema Velegová z Nadlaku, na druhom mieste sa umiestnila Tamara Melegová z Lugu a na treťom Kristián Baďura z Pivnice.

  • Slováci v zahraničí v centre vedeckej pozornosti

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v Trnave pripravil 25. – 26. septembra 2025 odbornú konferenciu s názvom Slováci v zahraničí: súčasnosť, trendy a perspektívy výskumu krajanskej problematiky. V Aule Jozefa Matúša sa stretli bádatelia, historici, jazykovedci, kulturológovia i genealogickí nadšenci zo Slovenska, Srbska, Maďarska, Poľska, Chorvátska, Českej republiky, Spojených štátov amerických a Ukrajiny. Konferencia poskytla priestor na prezentáciu aktuálnych výskumov, výmenu skúseností a odbornú diskusiu o dejinách, kultúre, jazyku, identite a perspektívach slovenských komunít žijúcich mimo územia Slovenskej republiky.

  • O jubileách a jubilantoch

    Školský rok 1968/1969 v Báčskom Petrovci sa niesol v znamení veľkých osláv – Gymnázium Jána Kollára si pripomínalo 50 rokov od svojho založenia. V tom oslavnom roku školu opúšťalo 52 maturantov – 25 žiakov zo IV. A triedy a 27 zo IV. B triedy. Väčšina z nich sa narodila v roku 1950 a práve v tomto roku slávia svoje 75. narodeniny. Triednymi profesormi tejto generácie boli Anna Benková (IV. A) a Branislav Spevák (IV. B). Gymnázium vtedy viedol riaditeľ Pavel Mučaji.

  • Od vápna k umeleckým stenám: príbeh maľovania dolnozemských domov

    Keď dnes vojdeme do moderne zariadeného príbytku, len málokto si spomenie, že pred sto či dvesto rokmi sa steny izieb našich predkov kalili – teda líčili – výlučne vápnom. Tento tradičný materiál si gazdovia kupovali najčastejšie od židovských vápnarov a výsledkom boli čisté biele múry. Postupne sa však menil vkus i technológie. Na prelome 19. a 20. storočia sa do módy dostali jemné farebné odtiene stien – bledomodrá, bledozelená, bledožltá či bledoružová. Farba sa pridávala priamo do vápna a intenzita sfarbenia závisela od množstva použitej farby. V prvej polovici 20. storočia prichádza do príbytkov dolnozemských Slovákov ozajstná novinka – vzorované steny. O tie sa postarali majstri zvaní maliari, ktorí vedeli nielen „okaliť", ale aj „váľčokuvať" múry. Pomocou špeciálnych valčekov nanášali opakujúce sa ornamenty, inokedy zas na stenu namaľovali ružový konárik alebo dekoratívnu „čipku" pomocou papierových šablón. Takto zdobené steny často pripomínali tapety a v najmajetnejších domoch sa menili na opravdivé umelecké diela.

  • IV. ročník: Tradícia nezahynie!(?)

    Asociácia pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov pozýva záujemcov na odborné školenie v oblasti tradičnej kultúry v rámci štvrtého ročníka cyklu Tradícia nezahynie!(?) (Hudba, spev, tanec a odev v systéme tradičnej kultúry). Vzdelávanie sa uskutoční v sobotu 18. 10. 2025 so začiatkom o 9.00 hod. v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (Arsu Teodorovića 11, Nový Sad).

  • Medzinárodná konferencia o Slovákoch v zahraničí prinesie nové poznatky

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v Trnave pripravujú odbornú konferenciu s názvom „Slováci v zahraničí: súčasnosť, trendy a perspektívy výskumu krajanskej problematiky". Podujatie sa uskutoční 25. – 26. septembra 2025 v Aule Jozefa Matúša na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Konferencia poskytne priestor na odbornú diskusiu o aktuálnych trendoch vo výskume krajanskej problematiky. Venovať sa bude najmä genealogickému výskumu Slovákov žijúcich v zahraničí, dejinám, kultúre, jazyku a identite slovenských komunít v rôznych krajinách sveta, ako aj perspektívam uchovávania tradícií a budúcnosti slovenského krajanského života.

  • Stopy Michala Kiráľa

    Vo štvrtok 11. septembra 2025 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade otvorili výstavu Stopa, ktorou si kultúrna verejnosť pripomenula 70. výročie narodenia a 30. výročie predčasného odchodu Michala Kiráľa (21. februára 1955 – 28. februára 1995). Akademický maliar-grafik, ilustrátor, pedagóg a organizátor výtvarného života Michal Kiráľ sa dožil iba štyridsiatky, odišiel v najproduktívnejšom veku, no aj za ten krátky čas zanechal hlbokú a trvalú stopu. Z jeho poznámok citujem: „Aplikovaný umelec alebo dizajnér sa ako tvorca musí vždy snažiť produkovať nové umelecké a duchovné produkty. Vytvára nové bytosti a nové svety. Pritom zapája celý svoj psychofyzický potenciál, pričom po celý čas cíti priamu zodpovednosť za výsledky svojej práce... A rastúci počet technických pomôcok len zvyšuje jeho tvorivú zvedavosť." Tých technických pomôcok za tridsaťročie pribudlo priam neúrekom. Otázka sa teda sama natíska: Čo všetko by dokázal tento náš neprekonateľný dizajnér vytvoriť so súčasnými technickými vymoženosťami? Trpká konštatácia: S ním sme zrejme stratili veľké umelecké bohatstvo!

  • 500 rokov evanjelického cirkevného zboru v Partizánskej Ľupči

    V Partizánskej Ľupči si dnes, v 14. nedeľu po Svätej Trojici, cirkevný zbor ECAV pripomenul dve významné udalosti – 500. výročie svojho založenia a zároveň Pamiatku posvätenia matkocirkevného chrámu Božieho. Slávnostné Služby Božie sa niesli v duchu vďačnosti za stáročia zachovanej viery, duchovného dedičstva i bohatých dejín. Medzinárodný rozmer oslavám dodala aj účasť 124 hostí z Dolnej zeme – 50 členov z Báčskeho Petrovca a 74 z Nového Sadu. „Tešíme sa z bratsko-sesterskej lásky a vzájomného priateľstva, ktoré nepozná hranice," uviedol Ján Molčan, evanjelický farár tohto zboru. Slávnostnú kázeň predniesol generálny biskup ECAV Ivan Eľko, ktorý veriacich povzbudil slovami: „Pevne sa držme pravdy evanjelia a vnímajme Božiu lásku, ktorú sme si ničím nezaslúžili."

  • Humanitárny turnaj „Pre Emu" priniesol 513-tisíc dinárov

    Na futbalovom ihrisku Vrbara v Báčskom Petrovci sa 20. septembra 2025 uskutočnil humanitárny turnaj v malom futbale „Pre Emu", ktorého cieľom bolo vyzbierať finančné prostriedky na liečbu päťročnej Emy Medveďovej trpiacej nádorom na mozgu. Podujatie, ktoré pripravili mladí organizátori Boris Čeman z Kulpína a Aleksandar Gaško z Kysáča s podporou priateľov, miestnych klubov, podnikov a jednotlivcov, prekonalo všetky očakávania. Spolu sa podarilo vyzbierať 513 000 dinárov.

  • Dotačná výzva na rok 2026

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v zmysle Zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov a platného vnútorného predpisu – Smernica č. 01/2024 z roku 2024 о poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zverejňuje dotačnú výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2026 v zmysle zákona pre oblasť vzdelávanie, veda a výskum, oblasť kultúra, oblasť informácie a oblasť médiá. Hlavným cieľom poskytovania dotácií, ako súčasti štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, je podpora aktivít zameraných na oblasť posilňovania národného povedomia, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora ich inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu a podpora vzťahov medzi SR a Slovákmi žijúcimi v zahraničí.

  • Správna cesta k imaginácii Jána Chlpku

    Vo štvrtok podvečer 18. septembra 2025 bola v priestoroch MOMS Hložany otvorená samostatná výstava obrazov Jána Chlpku s názvom „Druhá cesta k imaginácii". Výstava sa nesie v znamení čísla dvanásť – ide o 12. samostatnú výstavu, ktorou sa maliar po 12 rokoch odmlčania znovu predstavuje verejnosti, a to s 12 obrazmi namaľovanými v rokoch 2024 a 2025. Podujatie sa uskutočnilo v organizácii MOMS Hložany, Matice slovenskej v Srbsku a Združenia výtvarných umelcov Hložany. Hostí na vernisáži privítal predseda MOMS Hložany Ondrej Zahorec, vernisáž spevom spestrila hložianska dievčenská spevácka skupina pod vedením Ivana Galamboša, o maliarskej tvorbe jubilanta hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík a výstavu otvoril predseda Matice slovenskej v Srbsku Juraj Červenák.

  • IN MEMORIAM: Katarína Melegová – Melichová

    Po vyše desaťročí statočného a hrdinského zápasu podľahla zákernému ochoreniu významná osobnosť kultúrneho života vojvodinských Slovákov Katarína Melegová – Melichová. Jej odchod znamená nenahraditeľnú stratu pre slovenskú komunitu v Srbsku i pre celý dolnozemský slovenský svet. Rodáčka z Báčskeho Petrovca (narodená 30. októbra 1954) patrila k najvýraznejším predstaviteľkám Slovákov vo Vojvodine druhej polovice 20. a prvých desaťročí 21. storočia. Celý svoj život zasvätila kultúre, vzdelávaniu a zachovávaniu identity Slovákov v Juhoslávii, neskôr v Srbsku. Jej neúnavná práca, organizačný talent a hlboká znalosť tradícií vojvodinských Slovákov ju zaradili medzi kľúčové osobnosti kultúrneho diania Dolnej zeme.

  • Stretnutie s maliarmi a tradíciou na "Masarikovom dvore"

    Organizácie „Masarikov dvor" a „Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj" pripravili podujatie, na ktorom sa poďakovali všetkým padinským maliarom, ktorí sa dostali na listinu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO a ktorí prezentujú svojou tvorbou dedinu. Okrem výstavy obrazov pripravila sa aj výstava krojov zberateľky Zuzany Kotvášovej. Vystavené kroje pochádzajú z Masarikovho domu, niektoré majú aj 100 rokov. Nechýbala ani bohatá ponuka tradičnej kuchyne, deti sa mohli vyšantiť na preliezačkách a povoziť na dvoch krásnych koníkoch, ktoré ťahali krásny fiaker... to všetko čakalo na návštevníkov. Podujatie podporili finančne rodina Elenka a Jano Svakovci, ktorí sú aj majiteľmi Masarikovho dvora a NRSNM. Ich cieľom je rozvíjať kultúru v priestoroch dvora a spájať ľudí, aby sa rozvíjala komunita na všetkých úrovniach života.

  • Selenčania po prvýkrát na Palárikovej Rakovej v Čadci

    Festival Palárikova Raková je národná súťažná prehliadka ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby, ktorá sa každoročne koná v Čadci na Slovensku. Už dlhé roky spolupracujú dva významné festivaly – DIDA v Pivnici a Palárikova Raková v Čadci. Víťaz jedného z nich tradične vystupuje nasledujúci rok aj na tom druhom. Tento rok tak do Čadce zavítal minuloročný víťaz z Pivnice – KUS Jána Kollára zo Selenče.

  • Cyrilometodiada a Ján Sirácky

    PhDr. Daniela Suchá, predsedníčka o. z. Cyrilometodiada do našej pozornosti odporúča štúdiu Dr. Jána Bobáka: Matica slovenská a zahraniční Slováci. Referát je zverejnený na stránke občianskeho združenia Cyrilometodiada, ktorého činnosť je inšpirovaná charizmou a duchovným odkazom svätých Cyrila, Metoda, Gorazda, kráľa Rastica a veľkých osobností slovenského národa, počínajúc Pribinom a Koceľom a končiac osobnosťami kresťanského a národného zmýšľania, ktoré sa zaslúžili o uchovanie a odovzdávanie národnej identity, kultúry a duchovnosti nášho národa. V odporúčanej štúdii sa Dr. Ján Bobák venoval osobnosti historika a prekladateľa PhDr. Jána Siráckeho, CSc., ktorý významnou mierou prispel k výskumu dejín vysťahovalectva a života dolnozemských Slovákov. Zo štúdie J. Bobáka vyberáme niekoľko statí z detstva a mladosti J. Siráckeho.

  • Humanitárny turnaj pre Emu (5)

    V Báčskom Petrovci sa 20. septembra 2025 uskutoční humanitárny turnaj v malom futbale, ktorého výťažok bude venovaný na liečbu päťročnej Emy Medveďovej trpiacej nádorom na mozgu. Dievčatku, ktoré ešte začiatkom leta žilo bezstarostným detstvom, lekári po opakovaných zdravotných problémoch diagnostikovali vážne ochorenie. Po náročnej osemhodinovej operácii ju čakajú chemoterapie a ožarovanie. Krásne dievčatko so žiarivými očkami a milým úsmevom hrdinsky bojuje. Avšak, finančné náklady spojené s liečbou presahujú možnosti rodiny, preto sa do pomoci zapájajú dobrí ľudia a miestna komunita. Za iniciatívou organizácie humanitárneho turnaja stoja mladí dobrovoľníci – Boris Čeman (17) z Kulpína a Aleksander Gaško (20) z Kysáča, ku ktorým sa pridali priatelia z Kysáča, organizácia U čast Nemanji iz Stepanovićeva, Futbalový klub Mladosť z Báčskeho Petrovca, mnohí podnikatelia, ale aj obyčajní ľudia, ktorí sa spojili pre spoločný cieľ – pomôcť Eme vybojovať si život.

  • Slovensko a Srbsko v znamení odkazu Šafárika a Kollára

    V uplynulých dňoch sa uskutočnili dve podujatia, ktoré prepojili slovenské a srbské kultúrne a vedecké prostredie: Nový Sad a Martin. V utorok 10. septembra v priestoroch Archívu Vojvodiny v Novom Sade veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Michal Pavúk odovzdal ocenenie riaditeľovi Archívu Dr. Nebojšovi Kuzmanovićovi. Uznanie udeľuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí spolu s Nadáciou Pamätník slovenského vysťahovalectva osobnostiam, ktoré významne prispievajú k uchovávaniu a rozvoju slovenského jazyka, kultúry a identity za hranicami Slovenska. A v Martine sa dnes a zajtra (11. – 12. septembra) pod spoločnou organizáciou Matice slovenskej a Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky koná Medzinárodná vedecká konferencia II. vlna národného obrodenia. Podujatie, ktoré prepája minulosť a súčasnosť, je venované 230. výročiu narodenia Pavla Jozefa Šafárika – zakladateľa vedeckej slavistiky, ktorý 14 rokov pôsobil v Novom Sade. Dr. Nebojšu Kuzmanovića ocenili aj na tomto podujatí.

  • Zlatá medaila Božene Levárskej

    Na slávnostnom odovzdávaní Cien sv. Gorazda, ktoré sa uskutočnilo 5. septembra 2025 v priestoroch Zimnej jazdiarne Bratislavského hradu, minister školstva Tomáš Drucker ocenil inšpiratívnych pedagógov za ich dlhoročnú prácu a mimoriadny prínos pre školstvo a talentovaných žiakov za vynikajúce výsledky v medzinárodných predmetových olympiádach či športových súťažiach a výnimočné činy. Medzi deviatimi ocenenými so zlatou medailou je aj Božena Levárska, predsedníčka Združenia vychovávateľov (učiteliek MŠ) osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny v Báčskom Petrovci a učiteľka v predškolskom zariadení Včielka v Báčskom Petrovci. Ocenenie získala "za mimoriadne výsledky medzinárodného významu v oblasti podpory vyučovania slovenského jazyka, vyučovania v slovenskom jazyku a prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí".

  • Slon z roku 1925 kráča ďalej

    V auguste 1925 uverejnila Národná jednota satirickú stať o organizácii s názvom „Slon". Jej heslo znelo: „Nepíšem, nečítam, nepracujem." Pointa bola jasná: kritika ľahostajnosti, pasivity a dobrovoľného vzdania sa národných a kultúrnych hodnôt. Keď sa k textu vrátime po sto rokoch, pocit déjà vu („už videné") je až mrazivý – či sme sa to vrátili storočie dozadu? Vtedy bola terčom posmechu predstava, že na školstvo netreba myslieť, veď „aj tak sme sa sto rokov zaobišli bez gymnázia". A dnes? Politické hry a reformy bez konca akoby znova oživovali heslo „Slona". Načo nám je vzdelanie, keď jednoduchšia cesta vedie cez ľahostajnosť a stranícku poslušnosť, kde sa diplom, alebo vedúce postavenie, môžu získať lojalitou a za peniaze.

  • Jubilejný 20. Deň kysáčskej sármy

    Spolok kysáčskych žien, vedený predsedníčkou Ľudmilou Berediovou-Stupavskou, si už pred dvoma desaťročiami zaznačil do svojho kalendára osobitý sviatok – Deň kysáčskej sármy. Odvtedy sa začiatkom septembra Kysáč pravidelne stáva miestom, kde sa stretávajú nielen domáci, ale aj početní labužníci zo širšieho okolia. Tohtoročný, jubilejný 20. ročník, sa konal v priestoroch starej fary. Už od desiatej hodiny dopoludnia si návštevníci mohli zakúpiť porciu sármy či sladké koláče, ktoré spolkárky pripravili s láskou a tradičnou domácou starostlivosťou. O sladké dobroty bol tiež veľký záujem a tak sa aj tentokrát v krátkom čase vypredali.

  • Busta Janka Bulíka v Martine

    V dňoch 11. a 12. septembra 2025 sa v Martine uskutoční Medzinárodná vedecká konferencia – II. vlna národného obrodenia, ktorú spoločne organizujú Matica slovenská a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Podujatie sa koná pri príležitosti 230. výročia narodenia Pavla Jozefa Šafárika – významného etnografa, historika, básnika a zakladateľa vedeckej slavistiky. Program sa začne vo štvrtok privítaním zahraničných účastníkov z Česka, Srbska, Slovinska, Bulharska, Nemecka, Maďarska a ďalších krajín. Piatková časť bude venovaná slovenským dejateľom druhej vlny národného obrodenia, medzi ktorými zaznejú prednášky o Šafárikovi, Jánovi Kollárovi, Samuelovi Tomášikovi a ich súputníkoch.

  • Anna Kotvášová oslavuje sedemdesiatku výstavou v rodnej Padine

    Pred desiatimi rokmi sa v Galérii insitného umenia v Kovačici stretli dvaja Padinčania – Michal Povolný a Anna Kotvášová. Spoločnou výstavou vtedy oslávili nielen naivné maliarstvo, ale aj svoje životné a umelecké jubileá. V sobotu 5. septembra 2015 to boli osemdesiatiny a šesťdesiatiny, spolu so 60. a 20. výročím ich tvorby. Zajtra, 7. septembra 2025 o 18. hodine, sa na Masarykovom dvore v Padine (ul. JNA 20) uskutoční pokračovanie tej dávnejšej oslavy. Vernisáž výstavy Anny Kotvášovej bude venovaná jej sedemdesiatym narodeninám a trom desaťročiam maliarskej činnosti.

  • Recepcia pri príležitosti Dňa Ústavy a Dňa ozbrojených síl SR

    Pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky a Dňa ozbrojených síl Slovenskej republiky sa v reprezentačných priestoroch veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade uskutočnila slávnostná recepcia. Organizovali ju veľvyslanec J. E. Michal Pavúk s manželkou Andreou a pridelenec obrany plk. Rastislav Skyva s manželkou Marcelou.

  • Od ihly a nite po UNESCO

    Dnes, v stredu 3. septembra 2025, bola vo Vojvodinskom múzeu v Novom Sade (Dunavska 35) vernisáž výstavy „Ženský maliarsky rukopis kovačického insitného maliarstva – Od ihly a nite po UNESCO", ktorá bola spojená s celodenným sprievodným programom. Výstavu otvoril J. E. Michal Pavúk, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, podčiarkujúc význam tohto jedinečného umeleckého fenoménu. Vernisáž prebiehala za účasti početných hostí, predstaviteľov diplomatického zboru, kultúrnych inštitúcií a priaznivcov insitného umenia. Program usporiadalo Vojvodinské múzeum v spolupráci s Galériou a Nadáciou Babka Kovačica. Výstava predstavuje tvorbu 31 slovenských insitných maliarok zo Srbska, ktoré svojím rukopisom dokumentujú silu a originalitu ženského videnia sveta vôkol seba.

  • Kulpínski volejbalisti odštartovali sezónu rozlúčkou s Martinom Lekárom

    V pondelok 1. septembra 2025 odohrali seniori V.K. Kulpín svoju prvú pohárovú zápasovú skúšku v novej sezóne. Tohtoročný pohár sa hrá nezvyčajne skoro, čo väčšine klubov nevyhovuje – prípravy sa totiž ešte len začali a riziko zranení je veľké. Do Kulpína včera zavítal kvalitný a skúsený súper – V.K. Futog. Futožania sa ukázali v skvelej forme, keďže nastúpili iba s hráčmi, ktorí celé leto pravidelne hrávali plážový volejbal na turnajoch po celom Srbsku. Zápas sa tak niesol v znamení ich lepšej zohratosti a kondície, čo sa napokon aj odrazilo na výsledku – hostia zvíťazili zaslúžene 3 : 0. Tentoraz však samotný výsledok ustúpil do úzadia. Večer bol predovšetkým o rozlúčke s dlhoročným hráčom Martinom Lekárom.

  • Kysáčske divadlo s červenými rukami

    Ochotnícke divadlo Kultúrneho centra Kysáč sa stalo symbolom odvahy i ceny, ktorú musia platiť tí, čo sa nechcú mlčky prispôsobiť. V sobotu 30. augusta 2025 sa ich Záveje podľa predlohy VHV-ho predstavili na 103. Scénickej žatve v Martine. Bolo to víťazné predstavenie festivalu Divadelný vavrín 2025, no jeho záver prerástol rámec umeleckého gesta. Pri klaňačke herci zdvihli ruky ofarbené do červena – symbol krvavých rúk, ktoré sa od novembra 2024 stali emblémom študentských protestov v Srbsku. Urobili to vedome, napriek zákazu vedenia KC Kysáč. Martinské publikum odpovedalo dlhým, búrlivým potleskom.

  • Vydarená Škola maľovania pre seniorov

    Tri soboty, tri stretnutia a množstvo výnimočných okamihov – tak by sa dal zhrnúť projekt Škola maľovania pre seniorov, ktorý sa včera skončil v ateliéri TMTuran Art Tatiany Miliny Turanovej v Báčskom Petrovci. Na jeho záver autorka projektu účastníkom odovzdala Ďakovné listy ako spomienku na chvíle, keď sa odhodlali chytiť do rúk štetec, ponoriť sa do sveta farieb a obohatiť seba. Lebo umenie ľudí zošľachťuje, len ho treba vedieť prijať a správne pochopiť.

  • Putovná škola výtvarného umenia v Kysáči

    V Dome umenia Punktum v Kysáči sa počas štyroch dní uskutočnil piaty ročník putovnej školy výtvarného umenia pre deti, ktorú organizuje Slovenský kultúrny klub z Báčskeho Petrovca. Odborné vedenie mala aj tentoraz akademická maliarka, grafička a výtvarná pedagogička Emília Valentíková-Labátová. Program školy bol bohatý a tematicky prepracovaný a zúčastnilo sa ho 14 žiakov. Aj v tomto roku projekt podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

  • Sadnúť si pod gonk – vojvodinská poézia všedného dňa

    V multikultúrnej Vojvodine sa človek naučí vážiť si rozličnosti. Tento kraj je právom nazývaný „Európou v malom" – tu sa v jednej dedine vedľa seba stretáva Srb a Maďar, Slovák a Rusín, Chorvát aj Rumun. A hoci každý hovorí iným jazykom, všetkých spája rovnaký rytmus každodennosti, rovnaké úsilie o dobrý život a rovnaká túžba po chvíli pokoja v tieni podstrechy – pod gonkom.

  • Balíčky pre 239 slovenských prváčikov v Srbsku

    Aj v tomto roku Matica slovenská v Srbsku (MSS) pripravila školské tašky a základné školské potreby pre všetkých 239 slovenských prvákov zapísaných do 15 základných škôl so slovenským vyučovacím jazykom. Balíčky dnes v ústredí MSS v Báčskom Petrovci odovzdal predseda Juraj Červenák predstaviteľom základných škôl. Na malej slávnosti sa zúčastnili delegácie z ôsmich škôl. Projekt sa realizuje s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenskej republiky a prebieha už dvanásť rokov. Materská krajina od roku 2014 pravidelne pomáha slovenskému menšinovému školstvu v Srbsku práve takýmto praktickým spôsobom. V balíčkoch sa nachádzajú štandardné školské pomôcky – školská taška, zošity, peračník a školský blok.

  • In memoriam: MUDr. Štefan Vindiš (1949 – 2025)

    Dňa 27. augusta 2025 nás vo veku 75 rokov navždy opustil MUDr. Štefan Vindiš, uznávaný lekár – rádiológ, zakladateľ a dlhoročný nositeľ rozvoja špičkovej rádiologickej diagnostiky vo Vojvodine. Narodil sa 12. novembra 1949 v Novom Sade, kde prežil detstvo i mladosť. Jeho predkovia pochádzali zo Slovinska – starý otec, vojenský hodnostár, bol služobne preložený do Vojvodiny a s rodinou sa tu usadil. Štefan Vindiš vyštudoval medicínu v Novom Sade a špecializoval sa na rádiológiu.

  • Druhé číslo Slobodného hlasu ľudu

    Počas tohtoročných Slovenských národných slávností tlačou vyšlo druhé číslo Slobodného hlasu ľudu. Zakladateľ a vydavateľ: Skupina slobodných protestujúcich občanov - Adresa zakladateľa a vydavateľa: Študentské a občianske protesty - Zodpovedný redaktor: Juraj Bartoš. Tlač novín je vyfinancovaná prispením dobrodincov. Náklad prvého čísla bol 1000 výtlačkov, kým druhého je už 1500 kusov. Distribúcia novín sa koná "z ruky do ruky" a noviny sú bezplatné. Ponúkajú sa aj v elektronickej podobe.

  • Samovzdelávací krúžok Sládkovič – storočnica pamäti a tvorivosti

    Z východu, k západu, severom k juhu
    človek tu vytvoril na poliach dúhu.
    Do zeme zahrabal svoj život, srdce,
    do tvrdých dlaní zosadil slnce —
    a preto na zemi život tvorí.
    Nuž táto rozprávka našich polí
    žije tu a kvitne životom večným ...
    Syn tejto zeme krokom vždy driečnym
    rozsieva zrná, ktoré sú láska.

    Týmito veršami Juraja Mučajiho, jedného z najvýznamnejších členov Samovzdelávacieho krúžku Sládkovič na petrovskom gymnáziu, sa vraciame k spomienke na vzácnu inštitúciu, ktorá tento rok oslavuje sto rokov svojej existencie.

  • Píšeš? Píšem! – Týždeň tvorivosti a rôznorodosti

    V Kovačici sa minulý týždeň uskutočnil už 14. ročník seminára Píšeš? Píšem!, ktorý sa stal jednou z najvýznamnejších tvorivých platforiem pre mladých i starších nadšencov umenia a literatúry. Tento rok zaznamenal rekordnú účasť – do dielní sa zapojilo až 118 účastníkov. Seminár sa konal po štvrtýkrát v Kovačici v spolupráci so združením Kokram, predtým mal svoje pôsobisko v Pivnici v Divadle Janka Čemana. Každý ročník sa nesie v duchu konkrétnej témy – tentoraz to bola rôznorodosť. Účastníci sa učili, že práve odlišnosti nás obohacujú a treba si ich vážiť, nesúdiť ľudí podľa prvého dojmu, ale spoznávať príbehy, ktoré sa skrývajú za nimi.

  • Cirok – voľakedy a dnes

    Cirok patrí k priemyselným rastlinám, ktoré – podobne ako chmeľ – niesli dobré meno Báčskeho Petrovca ďaleko za jeho hranice. V časoch najväčšieho rozkvetu bolo možné metly s nápisom „Kooperatíva Báčsky Petrovec" nájsť v mnohých domácnostiach po celej Európe. Vyrábali sa v miestnej továrni Proletár, neskôr známej ako Proleter, ktorá sa zlúčila s Kooperatívou – spoločnosťou orientovanou na export a import. Ich spolupráca znamenala úspešný vývoz petrovskej metly na zahraničné trhy. Vyrobenej metle predchádzal náročný proces pestovania ciroku, ktorý vyžadoval veľa živej ľudskej práce. Ručné zrezávanie metlín sa konalo v auguste, v čase letných páľav. Pot sa stekal po tele a cirok spôsoboval nepríjemné štípanie.

  • Svet grafiky očami Emílie Valentíkovej Labátovej

    V priestoroch Galérie v podkroví Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici otvorili vo štvrtok 21. augusta 2025 výstavu grafických diel mladej slovenskej autorky z Báčskeho Petrovca – Emílie Valentíkovej Labátovej. Návštevníci si môžu do konca septembra pozrieť viac ako päťdesiat jej prác, ktoré spájajú precíznosť grafických techník s hlbokým symbolickým posolstvom.

  • Fotografie z protestov putujú ďalej: od Petrovca cez Padinu až po Bratislavu

    Incidenty, ktoré v Báčskom Petrovci sprevádzali výstavu fotografií z občianskych protestov, spustili reťaz udalostí, ktorá presiahla hranice Srbska. To, čo malo byť skromným a pokojným kultúrnym príspevkom k Slovenským národným slávnostiam, prerástlo do symbolu odporu proti zastrašovaniu a umlčiavaniu hlasov menšín.

  • Srdcom Kovačičania, dušou športovci

    The Lukky Brothers - bratia Lukićovci supertalentovaní basketbalisti
    Po meči sú Srbi, po praslici časťou Holanďania. Staré matky sú im - Kovačičanky: prvá po príchode z Kosova celý pracovný vek strávila v mestečku insity ako zdravotná sestra, pôrodná asistentka. Ako babicu ju Banátčanky zbožňovali. Druhá, Slovenka Miháľová, sa za láskou a väčším krajcom chleba pobrala do krajiny tulipánov a veterných mlynov. A dodnes pomáha svoje rodisko, najviac Spolok žien. Ich vnukovia zdedili podkošovú žilku od otca Aleksandra. Ten v bývalej Juhoslávii hrával pre druholigový klub z Kosova a po príchode do druhého najväčšieho mesta v Holandsku sa stal športovou ikonou Rotterdamu. Aco sa v oranžovej krajine kamaráti s - oranžovou loptou. Je profesorom telesnej výchovy a trénerom basketbalu.

  • Bitka o Maticu a boj o Slávnosti

    Matica slovenská v Srbsku (MSS) má za sebou búrlivé mesiace, ktoré poznačili jej vnútorné dianie i obraz na verejnosti. Najnovšie snemovanie, usporiadané počas tohtoročných Slovenských národných slávností, otvorili tóny piesne Po nábreží koník beží...ja som Slovák, ty Slovenka... v podaní Komorného zboru Musica viva. No poetický úvod akoby kontrastoval s napätou atmosférou, ktorá sa vznášala nad touto inštitúciou. MSS by mala byť symbolom jednoty, identity a kultúrnej sily vojvodinských Slovákov. Namiesto toho vidíme obraz rozdelenia, mocenských hier s touto našou strešnou inštitúciou a boli sme svedkami dokonca aj fyzických konfliktov.

  • Seniorky objavujú svojho vnútorného umelca

    V ateliéri Tatiany Miliny Turanovej v Báčskom Petrovci sa v sobotu začal zaujímavý projekt s názvom Škola maľovania pre seniorov. Podľa slov autorky ide o školu pre tých, ktorí sa chcú nielen naučiť základy výtvarného umenia, ale aj zabaviť, nadviazať nové priateľstvá a zachytiť na plátno najkrajšie momenty svojho života. Kurz bude pokračovať ešte dva nasledujúce víkendy a vyvrcholí spoločnou výstavou prác účastníčok.

  • Rybársky sen sa opakoval – tentoraz v člne Igora Šimu

    Nedeľné ráno sa pre Igora Šimu (1981) z Kulpína, ktorý žije v Báčskom Petrovci, začalo celkom obyčajne. Ako to má vo zvyku, vzal si ľahkú udicu a vybral sa na rybačku, aby si v tichu vody oddýchol od každodenných starostí. No už krátko po siedmej hodine sa pokoj zmenil na dramatický súboj človeka s prírodou. Prút, určený na malé ryby, sa odrazu prudko ohol. Igor tušil, že na háčiku sa ocitol protivník, akého jeho ľahká udica ešte nezažila. Bol sám v člne. Srdce sa prudko rozbúšilo. Adrenalín a eufória, známe všetkým vášnivým rybárom, narazili na skúšku trpezlivosti a odvahy.

  • Storočnica Zuzany Chalupovej: výstava obrazov v ÚKVS

    Pri príležitosti stého výročia narodenia insitnej maliarky Zuzany Chalupovej (1925 – 2001) pripravili Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Galéria insitného umenia v Kovačici výstavu jej obrazov pod názvom Zuzana Chalupová – maliarka detskej duše. Expozícia v Novom Sade predstavuje dvadsať diel zo zbierky kovačickej galérie a dopĺňa ju portrét umelkyne od akademického maliara Ďulu Šantu, ktorý sa stal 22. prírastkom do zbierky portrétov významných osobností vojvodinských Slovákov v galérii ÚKVS. K jubileu vyšiel aj katalóg s bohatým životopisným materiálom. Pripomína, že Zuzana Chalupová, rodená Koreňová, vyrastala v remeselníckej rodine v Kovačici a od detstva prejavovala výtvarný talent. Od prvých výšiviek a olejomalieb sa postupne vypracovala na uznávanú predstaviteľku kovačickej insity, ktorej obrazy detí a vysnívanej dcéry Katky priniesli označenie „maliarka detskej duše". Od 60. rokov sa presadila na domácich i zahraničných výstavách, od Bratislavy cez Dubrovník až po Paríž a New York. Jej tvorba, preniknutá hravosťou, vierou a ľudskosťou, si aj dnes nachádza cestu k divákom všetkých generácií. Výstava potrvá do 5. septembra 2025.

  • Nová kniha o Kulpíne mapuje históriu a rodové väzby

    Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov v Galante predstavilo svoju najnovšiu, v poradí už štvrtú, výnimočnú publikáciu KULPÍN – dejiny, matrika, rodokmene. Ide o výsledok niekoľkoročného systematického výskumu, ktorého cieľom bolo komplexne zachytiť dejiny jednej z najvýznamnejších slovenských osád vo Vojvodine. Zvláštnosťou tejto publikácie je tzv. „licenčný kód", ktorý umožňuje majiteľovi knihy dostať sa do elektronickej časti tejto publikácie a genealogickej databázy vzťahujúca sa na osoby spojené s Kulpínom so spracovanými záznamami evanjelickej matriky Kulpína a záznamami matrík evanjelických cirkevných zborov v jeho okolí (Báčsky Petrovec, Pivnica, Báčska Palanka) z obdobia od polovice 18. storočia do 2. polovice 20. storočia, doplnenej o údaje získané z náhrobníkov.

  • Od tankov k blokádam – Petrovec, 1995 vs. 2025

    „V roku 1995 počas Slovenských národných slávností prechádzali cez Petrovec tanky, a v roku 2025 bol Petrovec zablokovaný, aby sa na slávnosti nedostali ani pozvaní hostia. Teda, ako vidíte, program sa neopakuje," poznamenal s trpkou dávkou irónie predseda Matice slovenskej v Srbsku Juraj Červenák. Každý rok sa totiž nájde niekto, kto utrúsi, že „program je stále ten istý". Tentoraz sa v Petrovci udiali „novinky", ktoré si nik neželal: ničenie výstavy fotografií, fyzické potýčky medzi predstaviteľmi obce a občanmi, nasadenie špeciálnych policajných jednotiek a blokády ciest, aby sa na program nedostali ani pozvaní hostia.

  • 180-ročná Knižnica Štefana Homolu

    Od svojho založenia Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci zmenila viacej mien a miest pôsobenia. Založená bola v auguste roku 1845 ako súčasť Homolovej Nedeľnej školy. Rokmi ju zastrešovali viaceré ustanovizne, menila sa a prispôsobovala dobe. V dnešných priestoroch knižnica začala pracovať v roku 1988, keď po dlhšej dobe zakotvila na ulici Ľudovej revolúcie č. 9 v adaptovaných priestoroch bývalej „štátnej školy", kde sídli dodnes. Meno dostala podľa svojho zakladateľa, Štefana Homolu, tým sa mu obyvatelia poďakovali a vyjadrili úctu. Je najstaršou knižnicou založenou medzi vojvodinskými Slovákmi a jednou z najstarších knižníc na území Vojvodiny s prevažným počtom kníh v slovenčine mimo hraníc Slovenska. Je predstaviteľkou najstarších ustanovizní v Petrovci. Pri príležitosti jubilea v knižnici je nainštalovaná výstava starých a vzácnych kníh a dokumentov, ktorá bude sprístupnená do 3. septembra 2025.

  • Bryndzové halušky na dolnozemskej pôde

    Slovenské národné slávnosti sa dajú otvoriť aj inak – tichšie, srdečnejšie, s vôňou pradomova a zvukom smiechu pri spoločnom stole. Taký bol aj piatkový večer v reštaurácii Jela v Báčskom Petrovci, kde namiesto formálnych príhovorov vo vzduchu rezonovali tóny srdečnosti a pesničiek z Pohorelej a vôňa bryndze.

  • Namiesto radosti zo slávností – SNS cirkus

    Slovenské národné slávnosti (SNS) 2025 sa zapíšu do dejín vojvodinských Slovákov. Žiaľ, nie pre bohatý kultúrny program či výnimočné stretnutia krajanov, ale pre hanebné scény, aké si toto podujatie za 105 rokov svojej histórie nepamätá.

  • Slovenské národné slávnosti – slovenské dolnozemské autorky

    V rámci Slovenských národných slávností sa 9. augusta v Báčskom Petrovci uskutočnila prezentácia kníh slovenských dolnozemských autoriek, ktorú pripravila Asociácia slovenských spolkov žien. Podujatie poctili svojou návštevou veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Michal Pavúk s manželkou a zástupkyňa veľvyslanca Katarína Konswaldová. Úvodné slovo patrilo predsedníčke Asociácie Viere Miškovicovej, ktorá privítala hostí i autorky, a následne sa prihovoril aj veľvyslanec Pavúk. Vo svojom príhovore zdôraznil význam tlačeného slova ako trvalej hodnoty a dôležitosť písomného uchovávania kultúrneho dedičstva.

  • Maliarka detskej duše

    Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov sa každoročne zapája do programu Slovenských národných slávností primeraným programom, a ani tentoraz to nebolo inak. Pri tejto príležitosti bola otvorená výstava k stému výročiu narodenia Zuzany Chalupovej so symbolickým názvom Maliarka detskej duše a pri tejto príležitosti vznikol aj nový portrét tejto svetoznámej insitnj maliarky. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov od roku 2011 buduje vlastnú galériu portrétov významných osobností kultúrneho a spoločenského života vojvodinských Slovákov. Zaradením jednotlivých osobností do tohto symbolického panteónu formalizuje sa historické vedomie o ich nespornom prínose do kontextu kultúrnych a spoločenských dejín vojvodinských Slovákov. 22. prírastkom do tejto zbierky sa stal portrét Zuzany Chalupovej z ateliéru dlhoročného spolupracovníka ústavu, akademického maliara Ďulu Šantu.

  • Z pohľadu Zuzky Medveďovej

    Slávnostné otvorenie výstavy venovanej prvej slovenskej akademickej maliarke v Srbsku, Zuzke Medveďovej, sa uskutočnilo vo štvrtok 7. augusta 2025 v rámci Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci. Spomienková výstava nesie názov Z pohľadu Zuzky Medveďovej a verejnosti je prístupná v Galérii Zuzky Medveďovej, ktorá patrí pod správu Múzea vojvodinských Slovákov. Autorkou výstavy je Anna Séčová-Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov, ktorá na štvrtkovej vernisáži privítala prítomných a priblížila zámer výstavy. Ako uviedla, ide o projekt, ktorý vznikol pri príležitosti 40. výročia úmrtia tejto výnimočnej umelkyne, narodenej v roku 1897 v Báčskom Petrovci. Výstava má za cieľ predstaviť jej všestrannú umeleckú osobnosť aj prostredníctvom dokumentárnych materiálov, ktoré dosiaľ neboli verejnosti dostupné.

  • IN MEMORIAM: Michal Labát (1938 – 2025)

    Ale tie hviezdy predsi svietili,
    a pekný život tie kvety žili,
    a diamant v hrude nezhnije!

    Po dlhšej a ťažkej chorobe dnes ráno, 7. augusta 2025, vo veku 87 rokov zomrel Michal Labát, dlhoročný kultúrny pracovník, ochotník, poľnohospodár a verejný činiteľ z Kulpína. Zákerná choroba, ktorá sa prudko zhoršila po Veľkej noci, bola silnejšia než liečba a nádej. Predišiel tak nevládnu manželku, o ktorú sa roky s láskou a nehou staral.

  • 25. ročník Prehliadky slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je...

    Aradská oblasť Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku usporiada v období od 25. – 28. septembra 2025 v Nadlaku XXV. prehliadku sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je... Aradská oblasť DZSČR sa rozhodla počnúc rokom 1999 organizovať každoročne prehliadku sólistov slovenskej ľudovej piesne na Dolnej zemi. Prehliadka dostala hneď od svojej prvej edície názov jednej z mnohých ľudových piesní, ktorá vo svojom texte nosí meno lokality, v ktorej sa prehliadka realizuje – Nadlaku. Na prehliadku organizátori každoročne pozývajú jedného alebo dvoch sólistov z každej dolnozemskej lokality. Potvrdenie o účasti a znotovaný materiál (prípadne audionahrávku) treba odoslať najneskôr do 25. augusta 2025.

  • Výstavy ako súčasť osláv Slovenských národných slávností

    Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci každoročne ponúkajú bohatý kultúrny program a inak tomu nie je ani tento rok. V rámci slávností si návštevníci môžu obzrieť viacero výstav, ktoré reflektujú históriu, výtvarné umenie i knižnú kultúru vojvodinských Slovákov.

  • „Dolná zem života nám dala..."

    Z krajanského festivalu v Martine

    Medzinárodný krajanský festival 2025 v Martine sa niesol v duchu spolupatričnosti, hrdosti na slovenský pôvod a radosti zo spoločného stretnutia. V dňoch 1. a 2. augusta sa v areáli sídelnej budovy Matice slovenskej zišli krajania z rôznych krajín sveta, aby oslávili slovenskosť bez hraníc. Festival ponúkol desiatky vystúpení, koncertov, diskusií a sprievodných podujatí. Vystúpenia zahraničných folklórnych súborov a orchestrov publikum odmeňovalo srdečným potleskom. Temperamentné dolnozemské tance v podaní Kulpínčanov, Kysáčanov a Lužanov, ako aj čepčenie selenčskej mladuchy si vyslúžili obdiv a vrúcnu reakciu divákov. Komorný zbor Zvony zo Selenče však zapôsobil predovšetkým hĺbkou prednesu a silou textov. Ich emotívne vystúpenie v sobotu v Martine a v nedeľu dopoludnia v plnom evanjelickom kostole v Sučanoch – rodisku štátnika, publicistu a poslanca Milana Hodžu, zvoleného v rokoch 1905 a 1906 do uhorského snemu za Kulpínsky volebný okres – bolo odmenené dojatím a slzami v očiach nejedného diváka.

  • Pozvánka na 14. Festival „V aradáckom šírom poli"

    Organizačný výbor festivalu a Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči srdečne pozývajú širokú verejnosť, priateľov folklóru a ľudovej kultúry, ako aj kultúrno-umelecké súbory na 14. ročník Festivalu „V aradáckom šírom poli", ktorý sa uskutoční v sobotu 30. augusta 2025 v Aradáči. Tento sviatok tradícií, spevu, tanca a krojov ponúkne bohatý program, ktorý vyvrcholí spoločnou ľudovou veselicou pod holým nebom. Tradičný krojovaný sprievod ulicami Aradáča vyrazí o 18:00 spred Základnej školy Bratstvo do Slovenského domu, o 19:00 bude nasledovať Galaprogram na javisku vo dvore Slovenského domu a o 21:00 sa začne Ľudová veselica – do tanca a dobrej nálady zahrajú bratia Zvarovci.

  • Generácia tisíceho maturanta petrovského gymnázia

    Generácia tisíceho maturanta bolo svojráznym historickým míľnikom. V školskom roku 1967/1968 sa zapísala do histórie Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci výnimočná generácia – medzi 62 maturantmi tohto ročníka bola aj žiačka, ktorá niesla poradové číslo 1000. Žiaci tejto generácie boli rozdelení do troch slovenských tried. Narodení boli v roku 1949. Tisícim maturantom v dejinách tejto prestížnej vzdelávacej inštitúcie bola Anna Mandáčová zo Selenče.

  • Slováci zo Srbska prinesú do Martina pestrú paletu tradícií

    Medzinárodný krajanský festival 2025 oslávi slovenskosť bez hraníc

    Rok 2025 je vyhlásený za Rok zahraničných Slovákov a jeho vrcholným podujatím bude Medzinárodný krajanský festival, ktorý sa uskutoční 1. a 2. augusta v Martine, v areáli sídelnej budovy Matice slovenskej. Počas dvoch dní sa slovenské kultúrne dedičstvo zo štyroch kútov sveta stretne na jednom mieste. Predstavia sa krajanské folklórne súbory zo Srbska, Francúzska, Maďarska a ďalších krajín, ktoré prinesú kus domova zo zahraničia priamo na Slovensko. Z Vojvodiny to budú spolky, ktoré už desaťročia pestujú slovenské piesne, tance a zvyky v zahraničí. V sobotu 2. augusta sa v hlavnom popoludňajšom bloku predstavia: Komorný zbor Zvony zo Selenče, KUS Jána Kollára – Selenča, KUS Zvolen – Kulpín, KUS Mladosť – Lug a FS Vreteno KS Kysáč. Tieto súbory budú tvoriť významnú časť festivalového koloritu. Ich vystúpenia budú nielen folklórnym zážitkom, ale aj dôkazom, že slovenská kultúra žije a rozvíja sa aj za hranicami rodnej krajiny.

  • Anny a Spolok petrovských žien

    Každý pondelok sa v dome na rohu na hlavnej ulici v Petrovci otvoria dvere a dovnútra začnú vchádzať ženy. Niektoré nesú tašky s múkou, iné misy s koláčmi, ďalšie prichádzajú len v pracovnom úbore. No všetky prichádzajú s tým istým cieľom – zachovávať, budovať, podávať ruku. Tento dom nevolajú inak ako Spolok petrovských žien. A ten spolok – je to zoskupenie aktívnych žien a zároveň je to aj dôkaz, že sila spočíva v spolupráci, dôvere a tradícii. Je to dom, v ktorom stará skriňa z roku 1923 uchováva výbavu mladej nevesty, kde figuríny družbov vítajú návštevníkov vínom, a kde bábiky v krojoch rozprávajú príbehy tých, ktorí Petrovcu dali dušu. Spolkárky dodnes dávajú dušu tomuto priestoru. Chápu ho za svoj druhý domov, čoho dôkaz je aj včerajšie stretnutie, keď desať členiek s menom Anna svoje nedávne meniny chcelo osláviť aj v kruhu svojej spolkovej rodiny. Vôňa sármy sa začínala šíriť okolím už v popoludňajších hodinách a keď odbilo sedem večer a sárma bola hotová, sadli si ženy spolu za stôl ako jedna veľká rodina.

  • Posedenie pred domom v minulosti a dnes

    Spomienky Kysáčanov z Vrbare (Ulice 13. októbra)

    Zoskupovanie sa susedovcov na priedomí bolo v minulosti populárnou formou dedinského spoločenského života vo sviatky a nedeľné popoludnia. Nielen v slovenských osadách, ale aj vo všetkých rurálnych vojvodinských prostrediach na sklonku minulého storočia. V každej osade malo toto tradičné posedenie iný názov: napríklad v Petrovci zasadala rada, kým v Kysáči sa vychádzalo na divám. Toto slovo je pozostatkom prelínania sa rôznych jazykov a kultúr na tomto území v minulosti a pochádza z tureckého jazyka. Slovo divan (turecká štátna rada) je ujaté v širšom vojvodinskom (tzv. lalinskom) kontexte a vzťahuje sa na všetky druhy nezáväzného priameho styku ľudí, ktorí v uvoľnenej atmosfére vedú nenútené rozhovory. Srbským spoluobčanom sa v nedeľu tiež páčilo „sedeti na šoru" alebo aj vo všedný deň si aspoň nakrátko predvečerom posedieť „na saboru" najčastejšie v priekope melúc kávu v ručnom mlynčeku.

  • PDvK 2025 vyvrcholili víkendovým programom

    Sobotný večer 26. júla 2025 sa v Kulpíne niesol v znamení folklóru, slávnostnej atmosféry a veľkej účasti verejnosti. V rámci Predslávnosťových dní v Kulpíne (PDvK) sa v areáli Poľovníckeho domu konal galaprogram, ktorý prilákal početné publikum z Kulpína i okolia. Oficiálny program odštartovali príhovory hostí. Moderátor Ján Chalupka pozval na javisko Pavla Gažu, predsedu MOMS Kulpín, Juraja Červenáka, predsedu Matice slovenskej v Srbsku, Vieru Krstovskú, predsedníčku obce Báčsky Petrovec a Katarínu Konswaldovú, zástupkyňu veľvyslanca SR v Srbsku.

  • Kulpínske oslavy 2025

    V piatok 25. júla 2025 sa v Kulpíne oficiálne začali tohtoročné Predslávnosťové dni v Kulpíne – PDvK 2025. Areál Poľovníckeho domu Bažant/Fazan sa už od večera zapĺňal návštevníkmi, ktorí si prišli vychutnať bohatý hudobný program. Atmosféru otvoril obľúbený miestny hudobný tandem Andrášik–Zelenák, ktorý naladil publikum známymi tónmi a pripravil pôdu pre zahraničných hostí. Ako hlavná hviezda večera vystúpila hudobná skupina Sokoly zo Slovenskej republiky,

  • Spomienka na horúce letá a zmrzlinára

    Horúčavy letných prázdnin si z detstva pamätáme nie len podľa slnka, ktoré nás ťahalo von, ale aj podľa jedinečného zvuku – jemného cinkania zvončeka, ktoré sa pomaly blížilo ulicou. Pre nás deti to bol signál, že prichádza zmrzlinár.

  • Štefan Pavelka: Petrovský rodák, čestný občan obce Krajné

    Štefan Pavelka, akademický maliar, sa narodil v dnešný deň, 24. júla 1930 v Báčskom Petrovci, kde ukončil základnú školu a gymnázium. V školení pokračoval v Belehrade na Umeleckej priemyslovke. Po roku štúdia prestúpil na Školu umeleckého priemyslu v Bratislave, lebo sa mu rodičia presťahovali na Slovensko. Po absolvovaní tejto školy študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zvolil si odbor portrét a figurálna kompozícia a diplomovú prácu obhájil olejomaľbou Krajnianska svadba. V tej krojovanej figurálnej kompozícii, ktorá nápadom a poetikou pripomína obraz Zuzky Medveďovej Petrovská svadba, objavil odchádzajúcu jednoduchú krásu krojov, ľudovej architektúry a predmetov každodennej potreby. Už vtedy si bol vedomý toho, že musí zachytiť posledné zlomky krásy, zachované zvyšky a rýchlo odchádzajúci spôsob životného štýlu.

  • Vladislava Fekete povedie bratislavské mestské divadlo

    Od 26. júla 2025 sa na čelo prestížneho Divadla Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH) v Bratislave postaví renomovaná divadelná dramaturgička, dramatička, kultúrna manažérka a pedagogička doc. Vladislava Fekete, ArtD. Ide o významný posun v jej bohatej profesionálnej kariére, ktorú dve desaťročia formovala najmä v prostredí Divadelného ústavu. „Po dvadsiatich rokoch sa moja profesionálna misia v Divadelnom ústave v Bratislave končí," uvádza Vladislava a dodáva, že od 26. júla 2025 sa jej profesionálna kariéra presúva do mestského Divadla Pavla Országha Hviezdoslava, kde bude pôsobiť na pozícii riaditeľky. Narodila sa v Báčskej Palanke, no detstvo a mladosť prežila v Báčskom Petrovci, kde aj maturovala na Gymnáziu Jána Kollára (Matematicko-programátorský odbor) v školskom roku 1991/92.

  • Šachový turnaj a 30 rokov Šachového klubu Kulpín

    V nedeľu 20. júla 2025, v Medzinárodný deň šachu, sa v malebnom prostredí pri kanáli DTD, v priestoroch Rybárskeho spolku Smuď v Kulpíne, uskutočnil šachový turnaj. Podujatie sa konalo v rámci Predslávnosťových dní v Kulpíne (PDvK) a zároveň bolo oslavou významného jubilea – 30 rokov od založenia Šachového klubu Kulpín. Na turnaji sa zúčastnilo 37 hráčov z viacerých miest a dedín: Báčsky Petrovec, Hložany, Zmajevo, Selenča, Báčska Palanka, Bač, Kovačica a Kulpín. Hralo sa podľa švajčiarskeho systému v 9 kolách, tempom rapid 10 minút + 5 sekúnd za každý ťah pre každého hráča. Súťažilo sa v seniorských, v mládežníckych a pionierských kategóriách. V kategórii mládežníkov sa najlepšie umiestnil Matej Marčok z Báčskeho Petrovca, druhý skončil Dalibor Kreko z Kulpína a tretí Dušan Šranka, tiež z Kulpína. V kategórii pionierov triumfoval Gabriel Melih z Kulpína, druhý bol Aleksa Gašparovski z Báčskej Palanky a tretie miesto získal Aleksa Radosavljev z Kulpína.

  • Slovenská výtvarná kolónia 2025

    V predoslávnostnom týždni, v rámci tradičných Predslávnosťových dní v Kulpíne (PDvK), sa aj tohto roku uskutočnil výtvarný tábor Slovenská výtvarná kolónia 2025. Jeho už deviaty ročník zorganizovali Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne a výtvarná skupina KEBY... Podujatie sa konalo v sobotu 19. júla v príjemnom a inšpiratívnom prostredí Poľovníckeho domu Poľovníckeho spolku Bažant/Fazan v Kulpíne.

  • 10. Krajanský dvor a 50. ročník Krajanskej nedele

    Sú chvíle, ktoré sa človeku navždy vryjú do pamäte a o ktorých ešte dlho premýšľa po tom, ako sa udejú. Práve také chvíle zažili účastníci 10. Krajanského dvora v rámci FSP v Detve, keď sa v sobotu 12. júla 2025 medzi nimi objavil ideový tvorca tohto podujatia a bývalý predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. Sprevádzaný manželkou Danielou, ale aj synom Igorom a vnukom Igorom, pozorne sledoval každý jeden segment jemu veľmi dobre známeho dvora, zvítal sa s krajanmi zo všetkých strán a s radosťou prevzal ocenenie, ktoré mu na Jarmočnej scéne odovzdali predseda Programovej rady 58. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve Roman Malatinec a prednostka mesta Detva Viera Trokšiar Bystrianska.

  • Y-tábory v Petrovci

    Mládežnícka organizácia YMCA v Báčskom Petrovci už 15 rokov organizuje letný tábor s názvom "Komunita na kolesách" pre deti vo veku 6-12 rokov. Tento projekt sa zameriava na kvalitné a aktívne trávenie voľného času počas letných prázdnin. Obľúbené letné detské tábory, ktoré ani tento rok nesklamali – boli plné hier, dobrodružstiev, priateľstiev a nezabudnuteľných zážitkov. Cieľ projektu je priblížiť deti k svojej slovenskej komunite prostredníctvom hier, pohybu a tvorivých aktivít. Účastníci tábora majú možnosť spoznať združenia, inštitúcie, podniky a jednotlivcov zo svojho prostredia. YMCA v Báčskom Petrovci takto chce vytvoriť u detí povedomie o možnostiach uplatnenia sa v svojom prostredí ako aj o rôznych pracovných príležitostiach a voľnočasových aktivitách a dlhodobo, aj prispieť k zastaveniu masového odchodu mladých ľudí z našej obce. Projekt sa tiež zameriava na poskytnutie pocitu spolupatričnosti a zmenšenie odcudzenia, ktoré môžu spôsobovať sociálne siete, a zdôrazňuje dôležitosť trávenia času v prírode so spolužiakmi.

  • Michal Rapoš, riaditeľ gymnázia, ktorého úradne nikdy nevymenovali za riaditeľa

    V tomto roku si pripomíname 70 rokov úmrtia a na budúci rok v dnešný deň zaznamenáme 130. výročie narodenia Michala Rapoša. Michal Rapoš, profesor Slovenského gymnázia v Petrovci, ktorý dlhé roky vykonával funkciu riaditeľa školy, sa narodil 17. júla 1896 v Kovačici. Umrel 1. júna roku 1955 a pochovaný je na petrovskom cintoríne. Bol jediným profesorom Slovenského gymnázia v Petrovci, ktorý dlhé roky vykonával funkciu riaditeľa školy, hoci za riaditeľa úradne nikdy nebol vymenovaný. Príčina bola v tom, že absolvoval teologickú fakultu. Avšak jeho práca v prospech gymnázia dávala mu právo, aby ho verejnosť a žiaci považovali za skutočného riaditeľa gymnázia.

  • Požiarnici, tichí hrdinovia

    Oheň – ten večný paradox. Dobrý sluha, no zlý pán. Odpradávna sa ním ľudstvo inšpiruje i varuje. V lete, keď slnko spaľuje polia a vietor nesie horúčavu až do drevených podstreší, stáva sa hrozbou, pred ktorou sa treba mať na pozore. V časoch, keď boli domy kryté trstinou, slamou a sitinou, bola iskra z komína či žeravý uhlík z ohniska neraz príčinou ničivého požiaru. Pivničania o tom vedia svoje. Oheň sa nešetrne vnáral do sedliackych usadlostí a bral so sebou všetko, čo mu stálo v ceste – úrodu, majetok, nádej. Aj preto už pred viac ako sto rokmi začali obecné úrady v Pivnici uvažovať o spôsobe, ako sa tomuto živlu brániť. Inšpirovaní Báčskym Petrovcom, kde už v roku 1891 vznikla Požiarnícka rota, vyzývali aj pivnických remeselníkov a roľníkov, aby spojili sily a založili hasičský spolok.

  • SNS (Slovenské národné slávnosti, Srbská napredná strana, Sitý národ sklamaní, Slováci nebudú sluhami) (Slovačke narodne svečanosti, Srpska napredna stranka, Sit narod svega, Slovaci neće sluganstvo)

    Nás niekoľko zo slovenskej komunity neúnavne šteká, ale karavány (kupcov cetiek, estrádneho gýča, cti, dôstojnosti a identity) ďalej bezstarostne prechádzajú. Po Nede Ukraden a Sašovi Matićovi na Slovenských národných slávnostiach (SNS) v Báčskom Petrovci, najväčšom kultúrnom podujatí vojvodinských Slovákov, bude spievať aj Nikola Rokvić. Nie je nám známe, čím si získal slovenskú komunitu, alebo prečo sú mu Slováci takí blízki, že im spieva „do uška", ale vidíme, že prezident Vučić prostredníctvom svojich figúrok v obci Báčsky Petrovec, v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) v Srbsku a v Matici slovenskej v Srbsku (MSS) odmeňuje tých, ktorí ho verejne podporili svojím podpisom v jeho politickej kampani (viď zoznam 1000+ podpisov na podporu Aleksandra Vučića, marec 2022). A znova budú niektorí Slováci z Matice slovenskej, Národnostnej rady a vedenia Obce Báčsky Petrovec vymýšľať rôzne dôvody na pozývanie srbských „zábavkárov a ľudovkárov", aby zakryli jednoduchú pravdu, že vernosť prezidentovi treba „odmeniť" zaplateným koncertom. Vari je už väčšine dávno jasné, že ziskové obchody, významné pozície, privilégiá, ocenenia a vyznamenania dostávajú len verní Aleksandrovi Vučićovi.

  • Michal Harminc – príbeh, ktorý sa začal pred 205 rokmi?

    Možno práve dnes, 14. júla, pred presne 205 rokov, sa v Kulpíne narodil Michal Harminc – muž, ktorého meno by si ešte dlho nik nezapamätal, ale ktorého potomok navždy zapísal toto slovenské meno a priezvisko do dejín svetovej architektúry. Nevieme presne, v ktorý deň sa narodil, no vieme, že 16. júla 1820 bol Michal Harminc pokrstený v Petrovci farárom Jánom Stehlom. Prečo nie v Kulpíne? Pretože evanjelický cirkevný zbor v Kulpíne vznikol až o rok neskôr, v roku 1821. Dovtedy sa rodinné udalosti – narodenia, sobáše i úmrtia – zapisovali do petrovských matrík.

  • Jaroslav Popović a Vladimír Čáni – krvná dvojica pre knihu rekordov

    Dvaja spolužiaci, dvaja jubilanti, ktorí v tomto roku oslavujú šesťdesiatiny. Dvaja výnimoční ľudia, ktorí svojím nezištným činom dávajú nádej iným – úspešní darcovia krvi. V tomto jubilejnom roku by mohli osláviť aj svoje 120. darovanie – 120-krát dali časť seba neznámemu človeku. Narodili sa v roku 1965. Spolu chodili do základnej školy, dokonca sedávali v jednej lavici. A práve táto lavica by si možno zaslúžila zápis do knihy rekordov – veď z nej vyšli dvaja darcovia, ktorí spolu darovali už približne 100 litrov krvi.

  • Kulpín v znamení jubileí: 680 / 280

    V roku 2025 Kulpínčania oslavujú viaceré jubileá. Najstarší písaný dokument o Kulpíne datuje z 28. februára roku 1345. Odvtedy ubehlo 680 rokov a terajší Kulpín sa na tejto lokalite začal budovať pred 280 rokmi. Pripomíname si aj 150 rokov začiatku stavby slovenského evanjelického kostola. Sú tu aj jubileá významných osobností: 225 rokov od narodenia a 150 rokov úmrtia Daniela Koléniho (4. novembra 1800, Myjava – 17. októbra 1875, Kulpín), 190 rokov narodenia a 110 rokov úmrtia Emila Koléniho (18. februára 1835, Kulpín – 16. júl 1915, Hajdušica), 170 rokov narodenia Alberta Martiša (20. apríla 1855, Kulpín – 19. septembra, 1918 Padina) a 135 rokov úmrtia Félixa Kutlíka (28. marca 1843, Veľký sv. Mikuláš – 30. júna 1890, Kulpín). Patriarcha Srbskej pravoslávnej cirkvi Georgije Branković (13 / 25. marca 1830, Kulpín – 17 / 30. júla 1907, Sr. Karlovce) sa narodil pred 195 rokmi a majiteľ kulpínskeho kaštieľa Đorđe Dunđerski zomrel roku 1950, teda pred 75 rokmi. V znamení týchto jubileí sa budú niesť tohtoročné kulpínske oslavy: Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes, ktorých ústredná časť bude prebiehať 25. júla – 27. júla 2025.

  • Nositelia Vukovho diplomu a žiaci generácie

    V utorok 8. júla 2025 vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec sa konalo slávnostné odovzdanie odmien nositeľom Vukovho diplomu a žiakom generácie na základných školách a gymnáziu z územia obce Báčsky Petrovec. Spolu 27 žiakov najúspešnejšie ukončilo ešte jeden školský rok.

  • Detva opäť privíta Slovákov z celého sveta

    V dňoch 11. až 13. júla 2025 sa Detva stane dejiskom významného stretnutia Slovákov žijúcich v zahraničí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v spolupráci s mestom Detva pripravuje jubilejnú 50. Krajanskú nedeľu a 10. ročník Krajanského dvora, ktoré sú významnou súčasťou 58. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou. Podujatie sa koná pod záštitou ministra cestovného ruchu a športu SR Rudolfa Huliaka.

  • Voľakedy a dnes – gymnázium a slávnosti

    Pred storočím, 9. júla 1925, priniesli noviny Národná jednota správu o vážnej hrozbe, ktorej čelilo slovenské gymnázium v Petrovci. Štátne úrady rozhodli o zrušení 7. a 8. ročníka – čo by dnes znamenalo zrušenie 3. a 4. ročníka strednej školy. Tento krok nadväzoval na predchádzajúci zásah z úvodu školského roka 1924/1925, keď bola zrušená šiesta trieda a žiaci museli prestúpiť do Nového Sadu, ak chceli pokračovať v školení. Zachovali sa silné slová z titulnej strany spomínaných novín, ktoré poukazujú na to, akú dôležitosť naši predkovia pripisovali vzdelaniu. „Naši otcovia neprestajne túžili po strednej škole... lebo maďarská politika nepriala Slovákom." V texte sa vyzýva, aby sme „zapchali ústa našim protivníkom", ktorí tvrdia, že Slováci nie sú kultúrny národ – a to činom: zabezpečením žiakov pre slovenskú školu.

  • Úcta k veľkým osobnostiam viery a slova

    V evanjelickom chráme Božom v Báčskom Petrovci sa v nedeľu 6. júla 2025 podvečer konal už 26. príležitostný matično-cirkevný večierok: Cyrilo-metodský večierok. Toto podujatie, ktoré zorganizovali Miestny odbor Matice slovenskej Petrovec a cirkevný zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Petrovci, bolo aj tento rok dôstojným pripomenutím odkazu dvoch velikánov slovanskej duchovnosti – svätých Cyrila a Metoda – ako aj osobnosti Majstra Jána Husa, ktorý pred 610 rokmi obetoval svoj život za pravdu a čistotu slova Božieho.

  • Slováci z celého sveta oslávili svoj deň v Bratislave

    V tieni majestátnych stromov bratislavského Sadu Janka Kráľa sa 5. júla 2025 uskutočnilo slávnostné podujatie Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Stretnutie, ktoré každoročne organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), sa opäť stalo dôstojným symbolom spolupatričnosti a identity slovenských komunít roztrúsených po celom svete. Vďaka priamemu prenosu mohli byť súčasťou tejto udalosti aj krajania, ktorí nemohli osobne prísť do vlasti.

  • ÚSŽZ ocenil výnimočné osobnosti slovenského krajanského sveta

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí dnes v dopoludňajších hodinách slávnostne udelil ocenenia významným osobnostiam slovenského krajanského sveta. Spolu s Nadáciou Pamätník slovenského vysťahovalectva tak ÚSŽZ vzdal poctu tým, ktorí sa dlhodobo zasluhujú o uchovávanie a rozvoj slovenského jazyka, kultúry a identity za hranicami Slovenska. Podujatie prebiehalo pod záštitou predsedu Zahraničného výboru Národnej rady SR Mariána Kéryho a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraja Blanára. Slávnostné udeľovanie sa uskutočnilo v priestoroch Zahraničného výboru Národnej rady SR v Bratislave za účasti predsedu výboru Mariána Kéryho, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Mareka Eštoka a ďalších hostí z domova i zo zahraničia.

  • Keď srdce bije za vlasť aj za oceánom

    Text uverejnený v Národnej jednote v roku 1922 nie je len historickým dokumentom. Je to výkrik duše, pocta obetavosti a zároveň výčitka ľahostajnosti. Je to emocionálny, sugestívny a stále aktuálny apel, ktorý pripomína, čo znamená mať hlboký zmysel pre spolupatričnosť, hrdosť na svoj pôvod a úprimnú túžbu pomáhať vlastnému národu – aj keď človek žije tisíce kilometrov ďaleko. Slová o tom, ako slovenský vysťahovalec radšej opustil domov, než aby doma „nehanebne mrel", sú tragickým obrazom doby, keď slovenská dedina nedokázala nasýtiť svojich synov a dcéry. No zároveň sú aj svedectvom o sile charakteru a hlbokom mravnom presvedčení, ktoré hnalo týchto ľudí k tomu, aby pomáhali rodnej zemi nie slovami, ale činmi. Najmä zaráža kontrast medzi tými, ktorí si v Amerike odriekali každý cent, aby podporili výstavbu slovenského gymnázia v Petrovci – a medzi domácimi zámožnými Slovákmi, ktorí „ani len halierom neprispeli". Publicista tu neskrýva hnev, rozhorčenie, ale zároveň ani vieru v silu vzoru: že obetavosť našich bratov v Amerike prebudí svedomie, pohne srdcia, vzpruží ducha. Tento článok je zároveň obžalobou i hymnom – hymnom vzdoru, práce, obety a vízie, že jediná cesta k slobode vedie cez vzdelanosť.

  • Kniha o Kulpíne – syntéza dejín, pamäte a rodokmeňov

    Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov v Galante končí s prípravami vydania výnimočnej publikácie s názvom KULPÍN – dejiny, matrika, rodokmene. Kniha vznikla ako výsledok niekoľkoročného výskumu, ktorý si kládol za cieľ komplexne spracovať dejiny jednej z významných slovenských osád vo Vojvodine. Na tvorbe publikácie sa podieľal odborný tím v zložení Dipl. inž. polj. Katarína Pucovská, prof. Dr. Daniela Marčoková, PhDr. Ján Hovorka, Ing. Ľubomír Kmeť, PhDr. Pavol Komora a Ing. Juraj Hovorka. Editormi knihy sú prof. Dr. Daniela Marčoková a PhDr. Pavol Komora, odbornými recenzentmi prof. PaedDr. Miroslav Kmeť, PhD. a akademik prof. Dr. Ján Kišgeci, Dr. h. c.

  • Korene našich predkov 2025: Spojenie Detvy a Padiny

    V roku 2025 sa uskutočnil 1. ročník výmenného projektu „Korene našich predkov", ktorý prepojil Základnú školu na Kukučínovej ulici v Detve a Základnú školu maršala Tita v Padine (Srbsko). Projekt vznikol s cieľom posilniť historické a kultúrne väzby medzi slovenskou komunitou v zahraničí a ich domovinou. Realizovaný bol vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pod vedením Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj Padina (AERD Padina). Autorkou projektu je pani Danka Markušová.

  • Srbská jar odporu – národ, ktorý sa nechce báť / Proleće otpora u Srbiji – narod koji ne želi da se plaši

    Vidovdan, deň pripomínajúci osudovú bitku na Kosovom poli v roku 1389, sa v Srbsku tradične spája so silnými emóciami, symbolikou odporu a zápasu o budúcnosť. V roku 2025 sa však tento sviatok stal svedkom nie hrdinských príhovorov štátnikov, ale slzného plynu, násilia a zúfalého výkriku občianskej nespokojnosti. Protesty, ktoré otriasajú krajinou už vyše pol roka, a ktoré sa počas jari výrazne zintenzívnili, sa v sobotu 28. júna – už druhý raz v tomto roku – rozvinuli do najmasovejšej podoby. Podľa nezávislého Archívu verejných zhromaždení sa v Belehrade zišlo približne 140.000 ľudí – podobne ako na marcovom proteste 15. za 15. Polícia aj tentoraz odpovedala silou, použitím slzného plynu, omračujúcich granátov a zatýkaním. No protest tým nezastavila. Rozptýlil sa – do ulíc a ciest, do miest a dedín, do každodenného života.

  • Svadobný tradičný odev – Svedok lásky a času

    Pivnica sa aj tohto roku počas Dní Pivnice 2025 ponorila do osláv svojich folklórnych tradícií, pričom jeden z najsilnejších dojmov zanechalo piatkové popoludnie 27. júna. Práve vtedy sa ulicami dediny niesla starodávna svadobná atmosféra – členovia SKUS Pivnica predviedli rekonštrukciu tradičnej pivnickej svadby v autentických slovenských krojoch. Svadobné defilé, ktoré sa konalo ako pocta minulosti, ale aj ako živé svedectvo kultúrneho dedičstva, pútalo pohľady domácich i návštevníkov. Z tejto udalosti vzniklo aj vizuálne pútavé video, ktoré je dostupné na facebookovej stránke SKUS Pivnica TU: https://www.facebook.com/reel/940657594801931. Pivničania týmto spôsobom otvorili desaťdňové podujatie „Dni Pivnice 2025", ktoré potrvá až do 7. júla. Počas osláv dedina žije v rytme folklóru, detských hier, výstav, súťaží vo varení, nočných futbalových turnajov, literárnych stretnutí a moto-defilé.

  • ÚSŽZ pozýva na oslavu Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí si Vás dovoľuje informovať o krajanských kultúrno-spoločenských podujatiach, ktoré sa začiatkom júla 2025 uskutočnia v Bratislave pri príležitosti Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento deň si každoročne pripomínajú krajania po celom svete, a zároveň sa v Bratislave stretávajú zástupcovia krajanských komunít z rôznych krajín, aby si uctili spoločné korene, zdieľané hodnoty a pretrvávajúce spojenie so Slovenskom.

  • 27. jún 1875 – základný kameň kulpínskeho chrámu

    Dátum 27. jún 1875 je v dejinách evanjelickej cirkvi v Kulpíne zapísaný zlatými písmenami. V ten deň bol po dlhoročných bojoch a prieťahoch slávnostne položený základný kameň nového evanjelického kostola. Kulpínsky farár Félix Kutlík, v poradí štvrtý duchovný správca zboru, o tejto udalosti zapísal do zborovej kroniky tieto pamätné slová: „Kladenie uhelného kameňa stalo sa 27. júna. Po odbavení služieb Božích v starom chráme, zástup so spevom piesni Pán Bůh jest má sila a doufání stúpal k novému chrámu, sprevádzaný súc so streľbou mažiarov a zvonením."

  • Výlet petrovských členiek OKŽ

    Dátum 24. jún 2025, ktorý je v evanjelickom kalendári zaznačený ako deň Jána Krstiteľa, sa zapíše do pamäti členiek Oltárneho krúžku žien (OKŽ) cirkevného zboru v Báčskom Petrovci ako požehnaný a duchovne naplnený deň. Vďaka iniciatíve a sprievodu pána farára Jána Vidu podnikli výlet do Slankamenských Vinohradov, kde ich vrelo privítali sestry z tamojšieho cirkevného zboru na čele s predčitateľkou Annou Dingovou. V miestnom evanjelickom kostole sa konali služby Božie, na ktorých kázňou poslúžil pán farár Ján Vida. Prihovorili sa tiež sestry Anna Dingová, Mária Gašparovská a Mária Drieňovská. Duchovný zážitok obohatili aj piesne v podaní piatich členiek miestneho spevokolu, čo vytvorilo krásnu a pokojom preniknutú atmosféru. Hovorí Zuzana Medveďová Koruniaková, dlhoročná členka OKŽ. Príjemný program vyvrcholil spoločnou modlitbou a spevom piesne č. 437 z evanjelického spevníka. Rozlúčka sa niesla v znamení vďačnosti a prianí ďalšieho stretnutia, tentoraz v Petrovci. Po duchovnej časti nasledovalo priateľské pohostenie, obed a aj chvíle oddychu pri plavbe loďkou.

  • Peter Ďurovka z Kysáča - mladý molekulárny biológ pestuje liečivé huby

    Zdravie, veda, príroda a podnikanie sa spojili v jednom nadšenom mladom mužovi z Kysáča – Petrovi Ďurovkovi. Molekulárny biológ, ktorý momentálne študuje doktorandský program na Univerzite Komenského v Bratislave, sa rozhodol svoje vedomosti a lásku k prírode pretaviť do konkrétneho činu: rozbehol pestovanie húb a hlív v rodnom Kysáči. „Od detstva ma fascinovala príroda a najmä huby," spomína Peter, ktorý ako chlapec rád trávil čas v lesoch či na kanáli, pozoroval prírodu a už vtedy vnímal krásu a tajomstvá húb. Vzťah k vede si prehĺbil počas štúdií na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, kde ho najviac zaujímali fyzika, matematika a biológia. Po ukončení bakalárskeho stupňa v odbore medicínska biológia sa rozhodol pre magisterské a následne doktorandské štúdium molekulárnej biológie.

  • Kde sú Briti? – nová kniha básní Zoroslava Jesenského

    Zoroslav Jesenský (v občianskom mene Spevák), známy komeniológ, pedagóg a literárny kritik, sa po čase opäť prihovára detskému čitateľovi – tentoraz ako básnik. Jeho najnovšia kniha Kde sú Briti? (autorské vydanie ZORKO, Báčsky Petrovec, 2025) obsahuje 52 básní na 60 stranách a predstavuje svojráznu, jemne bláznivú jazdu svetom detskej imaginácie, slovných hračiek a nečakaných point.

  • Jarné nôty 2025 opäť spojili mladé talenty

    V sobotu 21. júna 2025, presne na Svetový deň hudby, sa v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci konal 29. ročník festivalu vážnej hudby Jarné nôty. Podujatie, ktoré už takmer tri desaťročia napĺňa kultúrny priestor slovenského spoločenstva v regióne, zorganizovala Miestna organizácia Matice slovenskej Petrovec, na čele s predsedníčkou Katarínou Melegovou Melichovou. Festival, ktorý sa pýši medzinárodným charakterom, privítal aj v tomto roku mladých talentovaných slovenských hudobníkov zo Srbska, Chorvátska i Rumunska. O hudobný úvod sa postaral združený orchester ZŠ Jána Kollára zo Selenče a Gymnázia Jána Kollára z Petrovca, ktorý pod vedením Dr. Juraja Súdiho predniesol pôsobivé orchestrálne a ľudové diela.

  • Kysáč opäť otvorí Zlatú bránu detskej tvorivosti a tradície

    Už po tridsiaty prvý raz sa v Kysáči rozozvučia tóny piesní, detský smiech a kroky tanca v rámci Medzinárodného detského folklórneho festivalu Zlatá brána, ktorý sa tento rok uskutoční 21. a 22. júna 2025. Festival, ktorý v sebe spája krásu ľudovej tradície a detských tancov a fantázie, od svojich začiatkov v roku 1993 nadväzuje na bohaté kultúrne dedičstvo dolnozemských Slovákov. Zlatá brána vznikla ako súčasť osláv 220. výročia príchodu Slovákov do Kysáča a odvtedy sa stala jedným z najvýznamnejších podujatí svojho druhu. Cieľom festivalu je pestovať u detí lásku k tradičnej kultúre, podporovať ich tvorivosť a umožniť výmenu skúseností medzi pedagógmi a kultúrnymi pracovníkmi zo Srbska i zo zahraničia. Každoročne sa do festivalu zapája viac ako tisíc účinkujúcich z rôznych slovenských prostredí, čo podčiarkuje jeho význam a široký záber.

  • IN MEMORIAM: Anna Opavská – zanietená ochrankyňa tradičných remesiel

    Vo veku 71 rokov opustila nás Anna Opavská, rod. Čiliaková, narodená 11. novembra 1953 v Báčskom Petrovci. Anna celý svoj život zasvätila zachovávaniu a rozvoju tradičnej ľudovej kultúry. S manželom pred asi tromi desaťročiami otvorili najprv predajňu El Gato na Kulpínskej ulici č. 5 v Báčskom Petrovci. Práve tam pred štvrťstoročím vzniklo aj Občianske združenie Zlaté remeslá, ktorého bola predsedníčkou a ktoré pod jej vedením premenilo tento priestor na výnimočnú galériu ľudovej tvorivosti. Vďaka nej dostal Petrovec dôstojné miesto na prezentáciu krásy a bohatej tradície slovenských remesiel.

  • Z Kulpína mizne jeho tvár – kde je zodpovednosť?/ Kulpin gubi svoj identitet – gde je odgovornost?

    V utorok 17. júna sa v rámci pravidelných protestných aktivít neformálneho združenia občanov Báčskopetrovskej obce ozvalo aj srdce Kulpína. Po pietnom 16-minútovom tichu, ktorým sa každý týždeň vzdáva úcta obetiam zrúteného prístrešku v Novom Sade, nasledovalo v Kulpíne hlasné a naliehavé upozornenie na neutíchajúci problém – devastáciu historického a kultúrneho dedičstva v tejto osade. Kulpín, niekdajšie „Malé Karlovce", nositeľ neporovnateľne väčšieho významu, než napovedá jeho rozloha či počet obyvateľov, sa dnes mení na smutnú kulisu vlastnej slávy.

  • Viera Denďúrová Tapalágová oslavuje 75 rokov

    Dnes si pripomíname 75. narodeniny Viery Denďúrovej Tapalágovej – novinárky, redaktorky, jazykovej korektorky, scenáristky, lektorky a moderátorky, ktorá svoju bohatú pracovnú kariéru začínala v Slovenskej redakcii Rádia Nový Sad a výrazným spôsobom prispela k rozvoju a k udržiavaniu slovenského slova vo verejnom priestore. Ako sama s láskou spomína, jej prvé rozhlasové zážitky sa spájali s detstvom v Petrovci, kde z rádia občas zaznela matkina pieseň v slovenčine. Neveriacky obdiv k tomu, že z „krabičky" znie mamin hlas, v nej zanechal trvalý vzťah k slovu a zvuku. Po rokoch sa sama stala jeho súčasťou – v redakcii v slovenskej reči, najskôr ako novinárka, potom ako lektorka, realizátorka, scenáristka i jazyková redaktorka.

  • Musica viva na Vranovských zborových slávnostiach 2025

    Hudba má moc spájať ľudí, búrať bariéry a budovať mosty medzi národmi. V tomto duchu sa niesol júnový zájazd Komorného zboru Musica viva z Báčskeho Petrovca, ktorý sa od 13. do 15. júna 2025 zúčastnil XXXVI. Vranovských zborových slávností na Slovensku. Náš zbor, ktorý v tomto roku oslavuje štvrťstoročnicu svojej existencie, sa predstavil ako vyspelé hudobné teleso, ktoré reprezentuje nielen neveľkú slovenskú komunitu v Srbsku, ale aj šíri kultúrnu úroveň zborového umenia. Na slávnostiach svoje umenie predstavili zbory zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Srbska. Musica viva sa tak zaradil medzi zoskupenia, ako sú zbor Canens z Bratislavy, Shamwari a Líbeznělky z Prahy, Hassler Ensemble z Miškolca, Chorus Via Musica z Prešova, či domáce zbory Ozvena.

  • Z novín Pressburger Zeitung z roku 1836

    Pressburger Zeitung bol nemecký politický týždenník tlačený v Bratislave, ktorý vychádzal od roku 1764 do roku 1929, a tieto noviny boli nazývané aj ako Prešporské noviny. Vydavateľ novín Ján Michal Landerer v prvom čísle zo 14. júla 1764 sľuboval, že Preßburger Zeitung budú „týždenne prinášať správy o zvláštnych udalostiach z celej Európy, ale obzvlášť z Uhorska". Tak Pressburger zeitung z roku 1836 priniesol aj zvláštny, zaujímavý článok z našich končín s titulkom: Historická návšteva v Karlovciach: Srbská kňažná Ľubica sa stretla s metropolitom Stratimirovićom – ten na druhý deň zomrel. V texte okrem iného uvádzajú:

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články