Archív
Filter
  • Víno pod ochranou svätého Trifuna

    Členovia Združenia vinohradníkov a vinárov z Kulpína si tradične 14. februára pripomínajú sviatok svätého Trifuna, patróna vinohradníkov. Oslavy sa začali poludňajším požehnaním vinohradu u hostiteľa Branislava Kuštru. Kult svätého Trifuna je v srbských krajoch oddávna veľmi rozšírený. Srbská pravoslávna cirkev si ho pripomína ako mučeníka a vinohradníci ho uctievajú ako svojho ochrancu. Jednou z najdôležitejších tradícií tohto sviatku je symbolické prvé strihanie viniča. Podľa zvyku treba na svätého Trifuna orezať aspoň jeden viničný ker, aby sa urodilo hojne hrozna. V Kulpíne tento obrad vykonali členovia spolku vo vinohrade Branislava Kuštru. Požehnanie vinohradu vykonal pravoslávny kňaz Branko Karać, čím dal obradu duchovný rozmer a symbolickú ochranu pre nadchádzajúcu sezónu. Priliehavými slovami sa prihovoril aj Jaroslav Javorník, biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku a farár v Kulpíne.

  • Petrovskí matičiari si pripomenuli 35 rokov od obnovenia činnosti

    Miestny výbor Petrovec Matica slovenská v Srbsku dnes usporiadal slávnostné stretnutie báčskych miestnych odborov Matice slovenskej (MOMS), ktorým si pripomenuli 35 rokov od obnovenia činnosti petrovského výboru. Jubilejné podujatie sa nieslo v znamení bilancovania, plánovania i prezentácie knižnej novinky a pozostávalo z troch častí. V úvode predsedníčka MOMS Petrovec Anna Medveďová privítala prítomných a stručne predstavila program večera. Následne vyzvala predstaviteľov báčskych matičných výborov, aby sa prihovorili. Predsedovia miestnych matičných výborov z Kysáča, Hložian, Begeča a Čeláreva sa vo svojich vystúpeniach zamerali na aktuálnu činnosť vo svojich prostrediach, ale poukázali aj na problémy, s ktorými zápasia – od priestorových a finančných otázok až po členskú základňu a nábor mladých ľudí.

  • Tvovik

    V príspevku o Petrovci som už spomínal Fukaru, ako pôvodne „Starý Petrovec", jeho jadro, kde je, alebo bolo veľa uličiek, „slepých" uličiek, ale aj „Mikov salaš", miesto určené pre „cigánsku" enklávu. Ten „starý" Petrovec bol vlastne „Fukara" (podľa vtedajších Srbov vo vyššej polohy od Begeja, pravý breh, kde mali svoj kostol Sv. Petra, Popovu ulicu, Malý a Veľký Budžák, Veľký a Malý Prňávor, Vršky a „Rácky kraj" = srbský kraj. Zo starých dobových záznamov vieme, že v dedine pôvodne žili Srbi, či „vlastným menom" Ráci. Tak ich menovali, lebo v tom čase tých Srbov chápali hlavne ako prisťahovalcov z Rašky. Podívajme sa trochu aj do chotárovej časti prislúchajúcej Petrovcu – kde je Tvovik a kde boli močidlá.

  • Predsedníčka Pokrajinskej vlády navštívila Petrovec

    Predsedníčka Pokrajinskej vlády Maja Gojković sa dnes 11. 2. 2026 stretla s predsedníčkou Obce Báčsky Petrovec Vierou Krstovskou, pričom rokovali o aktuálnych projektoch a plánoch na nadchádzajúce obdobie. Osobitná pozornosť bola venovaná projektu rekonštrukcie budovy Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci. Predsedníčka Pokrajinskej vlády vyjadrila pripravenosť Pokrajinskej vlády pokračovať v podpore obnovy tejto významnej kultúrnej inštitúcie. Rokovalo sa aj o infraštruktúrnych projektoch, ktorých realizácia je plánovaná na území našej obce. Informujú z Obce Báčsky Petrovec.

  • Dolnozemské zlaté pero spája slovenských autorov naprieč Dolnou zemou

    Literárnu súťaž Dolnozemské zlaté pero, ktorá sa v priebehu rokov vyprofilovala na jedinečný dolnozemský literárny priestor a prirodzenú platformu pre autorov tvoriacich v slovenskom jazyku mimo územia Slovenska, doteraz vyhlasoval Spolok Slovákov z Bulharska. VII. ročník súťaže už však vyhlasuje Združenie spolkov dolnozemských Slovákov, čím sa symbolicky potvrdzuje obnovenie jeho činnosti a zároveň nadviazanie na doterajšiu tradíciu súťaže. Súťaž dnes už neoslovuje jednotlivcov, ale celé komunity. Do doterajších šiestich ročníkov bolo zaslaných takmer 450 literárnych prác, za ktorými stojí takmer 180 autorov rôznych vekových kategórií.

  • Pokým hrá basa a rozvoniava ťapša

    Do Popolcovej stredy trvajú fašiangy – obdobie plesov, karnevalov, ale aj tradičných priadok, páračiek, zabíjačiek a svadieb. Na dolnej zemi mali osobitné miesto práve priadky. Známe bývali priadky „na Zuzany", 19. februára. V tomto roku však pripadnú Zuzany už do pôstnej doby, – deň predtým bude Popolec, Popolcová streda, a to je aj koniec fašiangového obdobia. Na priadky a karnevaly zostáva teda ešte len zopár dní. Práve s priadkami sa spája aj typické jedlo našich predkov – krumple na ťapši. V sedliackych peciach sa piekli spolu s mäsom zo zabíjačky, klobásami a rebrami, ktoré najčastejšie boli aj trochu vyúdené.

  • Melina Korčok z Hložian medzi elitou slovenských študentov

    Prezidentský palác v Bratislave patril 4. februára 2026 výnimočným mladým ľuďom. Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini tu osobne privítal laureátov 21. ročníka prestížnej súťaže Študentská osobnosť Slovenska, ktorí svojimi výsledkami dokazujú, že Slovensko má silnú, tvorivú a perspektívnu generáciu mladých odborníkov. Medzi ocenenými bola aj Ing. Melina Korčok, PhD., mladá vedeckovýskumná pracovníčka Fakulty biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, rodáčka z Hložian.

  • Klobásové hody

    Milovníci tradičných zvykov, dobrého jedla a dedinskej zábavy majú dnes a zajtra možnosť užiť si dvojdňové podujatia venované zabíjačke a miestnym špecialitám, ktoré – s takmer identickým obsahom – prebiehajú v Bielom Blate a v Báčskom Petrovci. V poradí 12. bieloblatský festival klobásy dnes návštevníkom ponúkol tradičnú zabíjačku a oceňoval sa aj najchutnejší zakáľačkový obed. V Báčskom Petrovci festival má 11-ročnú tradíciu, má medzinárodný ráz a okrem súťaže vo výrobe klobás v prvý deň prebiehala aj súťaž vo vyprážaní škvariek a súťaž vo výrobe masla tradičným spôsobom. „Klobásafest 2026 opäť prilákal do Báčskeho Petrovca tisíce návštevníkov na tradičné podujatie vojvodinských Slovákov. Veľvyslanec SR v Belehrade Michal Pavúk privítal viac ako stovku súťažných tímov, vrátane početnej účasti súťažiacich zo Slovenska, ako aj zástupcov slovenských komunít z ďalších krajín regiónu. Podujatie svojou prítomnosťou obohatili poslanec Európskeho parlamentu za SR Branislav Ondruš a poslanec NR SR Michal Stuška," uvádza sa na https://www.facebook.com/SlovakEmbassySerbia?locale=sr_RS. Zajtra oba festivaly pokračujú.

  • Predajná dobročinná výstava obrazov

    Združenie petrovských výtvarných umelcov (ZPVU) spája umenie s charitou. Po včera usporiadanom verejnom výročnom zhromaždení nasledovalo otvorenie predajnej dobročinnej výstavy obrazov z výtvarných táborov v kolekcii združenia. Celkový zisk z vyzbieraných finančných prostriedkov z predaja obrazov poputuje na pomoc rodine Očenášovej z Báčskeho Petrovca, ktorej dom bol zničený pri požiari 31. decembra. Týmto gestom solidarity sa umelci rozhodli pomôcť spoluobčanom v núdzi. Výstava a predaj obrazov potrvajú do 5. marca 2026 v galérii ZPVU (priestory Turistickej organizácie, Maxima Gorkého 17). Súčasťou včerajšieho večera bola aj spomienka na nedávno zosnulého maliara Ivana Križana, ktorému bola venovaná samostatná výstavná stena

  • Z korešpondencie Jána Radomila Kvačalu s rodinou

    V dnešný deň 5. februára 1862 sa narodil Ján Kvačala – Petrovčan s najviac doktorátmi. Akademický titul PhDr. obhájil v Lipsku a ThDr. vo Viedni, kým čestné doktoráty mu udelili univerzity v Rige a Varšave. Slovenský historik a teológ Libor Bernát v knihe Z korešpondencie Jána Radomila Kvačalu s rodinou, ktorú vydal vlani na sklonku roka, uvádza, že Kvačala bol atypickou, špecifickou osobou, vymykajúcou sa komunite, v ktorej vyrastal, a od svojich rovesníkov sa odlišoval. Práve Báčsky Petrovec sformoval Jána Kvačalu ako národne „zakoreneného", religiózne ukotveného stúpenca evanjelickej a.v. cirkvi a „konzervatívneho" človeka. Publikácia je najnovším a zároveň najrozsiahlejším zväzkom zo série šiestich kníh korešpondencie Jána Radomila Kvačalu, ktoré na vydanie pripravil Libor Bernát.

  • Michal Kiráľ – Môj malý svet

    "Teraz, pri príležitosti nedožitého okrúhleho výročia Michala Kiráľa (zomrel predčasne len vo veku 40 rokov), som inicioval reprezentatívnu výstavu, aby sme konečne zmazali náš ignorantský dlh z minulosti a predstavili jeho tvorbu v plnej rozmanitosti a kráse aj na Slovensku. Výstava sa po skončení inštalácie v Bibiane presunie z Bratislavy aj do ďalších miest, aby milovníci umenia z rôznych regiónov mali možnosť spoznať výnimočné diela vojvodinského umelca," uvádza Ľubomír Ferko z Klubu nového slova na portíli Nové slovo.

  • 25-ročná Petrovská družina a bohaté kultúrne tradície Petrovčanov

    Okolo sviatku Hromníc sa v Báčskom Petrovci už niekoľko rokov organizuje celovečerný program „Na Hromnice o hodinu více", ktorého organizátorom je Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina. V roku 2026 sa tento program konal v pondelok 2. februára v priestoroch Slovenského vojvodinského divadla. Predstavili sa na ňom všetky zložky spolku – od detských skupín, cez sólistov, dievčenskú tanečnú a spevácku skupinu, seniorov, až po zmiešanú spevácku skupinu. Program moderovali Hana Drieňovská a Simona Sýkorová.

  • 270 rokov príchodu Slovákov do Hložian

    Hložany patria medzi tie vojvodinské slovenské dediny, ktorých minulosť je nielen bohatá, ale aj dobre spracovaná. Publikácie Hložany (1756 – 1986), Hložany 2 (1756 – 1796) a Hložany 3 (1756 – 2006) vznikli pod vedením hlavného redaktora Mgr. Samuela Feketeho a za spoluúčasti odborníkov z rozličných vedných oblastí. Pri príležitosti 270. výročia príchodu Slovákov do Hložian sa prirodzene vraciame aj k starším svedectvám, ktoré zachytávajú počiatky obce a jej premeny. V knihe Adama Vereša Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a v obrazoch z roku 1930 opisuje hložiansky evanjelický farár Samuel Širka dejiny dedinky a píše, že presný vznik Hložian nemožno jednoznačne určiť – obec existovala už niekoľko storočí pred príchodom Slovákov a jej obyvateľstvo sa v priebehu času menilo. Výraznejšie srbské osídlenie súviselo s veľkým presunom obyvateľstva po roku 1690, no tento stav sa začal meniť s príchodom Slovákov, ktorých osídľovanie podporovalo futocké pánstvo pre nedostatok pracovných síl.

  • Počiatky evanjelikov v Báčke a Srieme v novom svetle

    Publikácia Zakladanie a začiatky Báčsko-sriemskeho seniorátu roku 1791, ktorú editovala Daniela Marčoková, predstavuje výnimočný príspevok k poznaniu dejín slovenských evanjelikov na Dolnej zemi. Nejde len o ďalšiu regionálnu historickú prácu, ale o publikáciu, ktorá do odbornej i širšej verejnej diskusie prináša autentický hlas konca 18. storočia zachovaný v originálnych cirkevných zápisniciach Báčsko-sriemskeho seniorátu.

  • „Ej veru, tá ústava, ustáva"

    pri príležitosti 225 rokov od narodenia Michala Godru
    Keď Pešťbudínske vedomosti 24. decembra 1867 uverejnili list „Od Kulpína", autor ho zakončil krátkou, no výstižnou vetou:
    „Ej veru, tá ústava, ustáva."
    V jednej irónii sa tu zrkadlilo celé sklamanie generácie, ktorá verila, že ústavné zmeny prinesú spravodlivosť, rovnosť a slobodu národného i kultúrneho života. Namiesto toho však prišlo vytriezvenie. Rakúsko-uhorské vyrovnanie síce sľubovalo nové poriadky, zákonnosť a ústavnosť, no v dolnozemských obciach sa čoraz zreteľnejšie ukazovalo, že slová o slobode a rovnosti nie sú v súlade s realitou.

  • Konferencia v Nadlaku a Cena Pro Cultura Slovaca

    Do 10. februára 2026 možno navrhovať potenciálnych laureátov Ceny Ondreja Štefanka, o čom sme už informovali, a do 15. februára sa možno prihlásiť na Medzinárodnú konferenciu Úloha žien v komunitách dolnozemských Slovákov na prelome tisícročí, ktorá sa uskutoční súčasne s udeľovaním Ceny Ondreja Štefanka v dňoch 20. – 21. marca v Nadlaku v Rumunsku. Výzva na podávanie návrhov na ďalšiu cenu za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov – Cenu Pro Cultura Slovaca 2026 je otvorená do 28. februára 2026.

  • Zima s knihou odštartovala v Báčskom Petrovci

    V knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci dnes odštartovala putovná kultúrno-literárna akcia Zima s knihou, ktorej cieľom je predstaviť aktuálnu vydavateľskú produkciu a podporiť čitateľskú kultúru medzi Slovákmi vo Vojvodine. Úvodné podujatie bolo venované najnovším titulom Slovenského kultúrneho klubu z Báčskeho Petrovca s osobitným dôrazom na tvorbu Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, ktorá sa na večierku zúčastnila.

  • Ťahanie rejteša – živá tradícia dolnozemských Slovákov

    Ťahanie rejteša („rozťahuvanie") patrí medzi najkrajšie a najživšie zachované kulinárne tradície dolnozemských Slovákov. Nejde len o prípravu známeho závinu, ale o spoločný rituál, pri ktorom sa neraz stretávajú generácie, odovzdávajú sa skúsenosti a upevňuje sa pocit spolupatričnosti. Slovo rejteša je nárečový výraz, typický najmä pre dolnozemskú slovenčinu, ktorým sa označuje závin, štrúdľa. Jeho pôvod siaha do maďarského slova rétes, ktoré pomenúva tradičný ťahaný koláč. Tento výraz sa prirodzene preniesol do slovenských nárečí na Dolnej zemi – najmä v prostredí Slovákov žijúcich v Maďarsku a Srbsku – a stal sa súčasťou ich každodenného jazyka. Rejteša tak nepredstavuje iba jedlo, ale aj dôležitý jazykový a kultúrny prvok dolnozemského slovenského dedičstva.

  • Osemdesiatnik Miroslav Miháľ

    Keď sa 27. januára 1946 v Kysáči, v dome mäsiara Ondreja Miháľa a jeho manželky Júlie, rodenej Kulíkovej, narodil syn Miroslav, nik nemohol tušiť, že sa z neho stane budúci veľký lekár, športovec, hudobník i šachista, ktorého život bude pripomínať dobre rozohranú partiu – premyslenú, trpezlivú a vedenú s hlbokým rešpektom k človeku. Kysáčske ulice, škola v rodisku a neskôr gymnaziálne štúdiá v Báčskom Petrovci mu dali pevné základy, na ktorých staval celý život. Keď sa rozhodol pre medicínu, bol to prirodzený ťah človeka, ktorý vedel, že chce ľuďom pomáhať.

  • Rozlúčka s Natáliou Maliarikovou rod. Harmincovou

    Nie plač a slzy zanechávam.
    Nie bolesť, čo už dneska nebolí.
    Len s rosou líham na noc k trávam,
    len čo som rada mala – zanechávam...
    Takto sa Natka s nami lúčila ešte skôr, než sme vedeli, že raz príde ten deň.
    A dňa 21. januára 2026 sa vo veku 92 rokov potichu vybrala na svoju poslednú cestu. Bez veľkých slov, bez rozruchu – presne tak, ako žila. Posledná rozlúčka s Natáliou Maliarikovou, rod. Harmincovou, neterou architekta Michala Milana Harminca. ktorá časť svojho detstva a mladosti strávila v Kulpíne a Báčskom Petrovci, sa konala 26. januára 2026 na cintoríne v Prievidzi.

  • Razia a zločiny proti Slovákom počas 2. sv. vojny vo Vojvodine

    V týchto dňoch si pripomíname výročie Juhobáčskej razie. Ona predstavuje najmasovejší zločin spáchaný počas druhej svetovej vojny na území dnešnej Vojvodiny – v priebehu približne dvadsiatich dní bolo zavraždených niekoľko tisíc civilistov, často hromadným strieľaním a hádzaním tiel pod ľad Dunaja a Tisy pri extrémnych mrazoch. Publikácia Zločiny proti Slovákom počas druhej svetovej vojny na území AP Vojvodiny, ktorej autorom je historik Aleksandar Bursać, predstavuje prelomové dielo v oblasti výskumu dejín slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Kniha, vydaná v roku 2023 v Novom Sade, je prvou tematicky koncipovanou štúdiou, ktorá sa systematicky venuje vojnovým zločinom spáchaným na Slovákoch počas druhej svetovej vojny na území dnešnej Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Jedným z najzásadnejších zistení publikácie je fakt, že medzi obeťami juhobáčskej razie v januári 1942 boli aj príslušníci slovenského etnického spoločenstva. Táto skutočnosť bola na základe archívnych dokumentov po prvý raz jednoznačne potvrdená.

  • Žiadosť o prehodnotenie rozhodnutia o voľbe riaditeľa Z. Š. 15. októbra v Pivnici

    Matica slovenská v Srbsku zaslala (MSS) na viaceré adresy dopis - Žiadosť o prehodnotenie rozhodnutia o voľbe riaditeľa Z. Š. 15. októbra v Pivnici, ktorým upozorňuje na spor okolo voľby riaditeľa Základnej školy 15. októbra v Pivnici. V dopise uvádzajú, že Matica slovenská v Srbsku prijala list podpísaný 207 občanmi Pivnice slovenskej aj srbskej národnosti, ktorí nesúhlasia s dosadzovaním kandidáta na riaditeľa školy bez podpory školského kolektívu a miestnej komunity. Kritizuje sa rozpustenie legitímneho Školského výboru a menovanie dočasného výboru, ktorého jediným cieľom bolo presadiť konkrétneho kandidáta, pričom sa neprihliadalo na multietnický charakter obce ani na vôľu zamestnancov školy a rodičov žiakov. Maticu slovenskú v Srbsku znepokojuje aj pasivita príslušných štátnych orgánov a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Juraj Červenák, predseda MSS preto apeluje na kompetentné inštitúcie, aby rozhodnutie o riaditeľovi prehodnotili a riešili ho v súlade so zákonom, s rešpektovaním vôle školského kolektívu a miestnej komunity.

  • Keď hrom udrel do veže a zasiahol zvonára

    Letné ráno pred 130 rokmi, 21. júna 1896, sa v Kulpíne zapísalo do miestnych dejín tragickou udalosťou, aká sa v dejinách nevyskytovala často. Prudká búrka sprevádzaná krupobitím sa stala osudnou pre tamojšieho evanjelického zvonára Jána Širku, ktorý prišiel o život priamo vo veži kostola. O tejto mimoriadnej udalosti svedčia dva pramene – úradný zápis v matričnej knihe úmrtí a správa v dobovej tlači. Záznam o úmrtí urobil vtedajší kulpínsky evanjelický farár Gustáv Klobušický, ktorý tragédiu zaznamenal do matriky úmrtí s mimoriadnou presnosťou. Pod poradovým číslom 17 sa uvádza, že Ján Širka, 59-ročný zvonár, manžel Kataríny Madackej, zomrel 21. júna 1896. Ako príčina smrti je zapísané:„Villám által a toronyban agyonütetett" – usmrtený úderom blesku vo veži. Takáto formulácia sa v matrikách objavuje len zriedkavo a svedčí o tom, že išlo o náhlu, násilnú a mimoriadnu smrť, ktorú nebolo možné vysvetliť chorobou či nešťastnou náhodou bežného typu.

  • Pocta profesorovi Jankovi Hodoličovi

    Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) si v utorok 20. januára 2026 pripomenula významné jubileum – 85. výročie výučby strojného inžinierstva v hlavnom meste Slovenska. Slávnostné podujatie sa uskutočnilo v priestoroch Radošinského naivného divadla a nieslo sa v duchu úcty k tradícii, hodnotám technického vzdelávania i osobnostiam, ktoré formovali jeho podobu doma aj v zahraničí. Dekan Strojníckej fakulty STU prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., vo svojom príhovore vyzdvihol vysokú úroveň vzdelávania, dôraz na kvalitu výskumu a systematickú prípravu odborníkov pre prax. Osobitné poďakovanie adresoval externým dekanom a zástupcom partnerských fakúlt, ktorých spolupráca významne prispela k rozvoju strojného inžinierstva a k posilňovaniu akademických väzieb so Strojníckou fakultou STU. S najvyšším fakultným ocenením, Zlatou medailou Aurela Stodolu, vyznamenal Dr. h. c. prof. Ing. Janka Hodoliča, DrSc. (in memoriam). Na slávnostnom udeľovaní ceny sa zúčastnila aj rodina zosnulého profesora. Ocenenie prevzal jeho syn Andrej Hodolič, generálny honorárny konzul Slovenskej republiky v Srbsku.

  • Tlačová konferencia v MSS: reflexia prezidentskej návštevy aj kritika nezáujmu

    Dnešná tlačová konferencia predsedu Matice slovenskej v Srbsku Juraja Červenáka sa vo veľkej miere niesla v znamení hodnotenia nedávnej návštevy prezidentov Petra Pellegriniho a Aleksandra Vučića v Báčskom Petrovci. Ako zdôraznil, stretnutie prinieslo nielen oficiálne politické posolstvá, ale aj konkrétne výsledky s priamym dopadom na fungovanie slovenskej komunity vo Vojvodine. Jedným z najvýraznejších momentov podľa jeho slov bolo zistenie prezidenta Vučića, že Matica slovenská v Srbsku nemá systémovú finančnú podporu zo strany štátu. „Prezident Vučić bol týmto faktom prekvapený a priamo na mieste prisľúbil, že sa problém vyrieši," uviedol Červenák. Ako dodal, sľub sa pretavil do reality mimoriadne rýchlo – už o štyri dni, v piatok popoludní, na prvý sviatok vianočný – po schválení rozhodnutia srbskou vládou, prišli finančné prostriedky na účet Matice slovenskej v Srbsku. Ide o sumu šesť miliónov dinárov určenú na celoročnú činnosť tejto ustanovizne.

  • Michal Ďuga – 75 rokov v znamení pocty slovu

    Dolnozemský spisovateľ, básnik, prekladateľ a publicista Michal Ďuga sa dožíva významného životného jubilea – 75 rokov. Jeho meno je už desaťročia pevne zapísané v dejinách slovenskej literatúry vo Vojvodine a zároveň presahuje regionálny rámec – tematicky, jazykovo i hodnotovo. Rodák z Kulpína (1951) vyrastal v prostredí, kde sa prirodzene prelínali slovenské kultúrne tradície s viacjazyčnou realitou Dolnej zeme. Tento priestor sa stal trvalou súčasťou jeho tvorby – nie ako folklórny ornament, ale ako existenciálny priestor pamäti, pokory a zodpovednosti za slovo.

  • Dolnozemská knižná žatva

    V dňoch 15. – 16. januára 2026 sa v priestoroch Národného osvetového centra v Bratislave uskutočnil pilotný ročník podujatia Dolnozemská knižná žatva, nová platforma pre literatúru dolnozemských Slovákov. Zameraná bola na prezentáciu knižných noviniek dolnozemských Slovákov zo Srbska, Rumunska a Maďarska. Myšlienka vytvoriť novú platformu pre stretnutie vydavateľov a autorov vznikla ako reakcia na skutočnosť, že sa v uplynulom roku neuskutočnil tradičný knižný veľtrh Bibliotéka, kde sa dolnozemská literárna tvorba pravidelne predstavovala slovenskému publiku. Národné osvetové centrum poskytlo dôstojné zázemie a umožnilo, aby sa dolnozemská literatúra opäť viditeľne prihlásila o svoje miesto v kultúrnom priestore Slovenska. Podujatie organizačne zastrešila Vedecká a kultúrna spoločnosť Ivana Krasku z Rumunska, na čele s predsedníčkou Ľudmilou Šomrákovou, v spolupráci s partnerskými organizáciami, pričom realizácia podujatia bola možná vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

  • Padinské studne – mletá voda

    Jubileum Padiny a maliarsky i pamäťový hold Pavla Povolného Juhása
    Padina si v tomto roku pripomína významné jubileum – 220 rokov od svojho založenia. Dedina vznikla v roku 1806 na nehostinnom území južného Banátu, na okraji Deliblatskej piesočiny, kde sa piesok, vietor a nedostatok vody stali každodennou skúškou života. Dejiny Padiny sú zároveň dejinami vytrvalosti slovenských evanjelických kolonistov, ktorí sem prišli začiatkom 19. storočia v nádeji na náboženskú slobodu a dôstojný život. Slovenskí osadníci prichádzali do priestoru bývalej Vojenskej hranice s vedomím, že ich čakajú tvrdé podmienky. Najväčším problémom nebola ani tak pôda či klíma, ale voda – alebo skôr jej dlhodobý nedostatok. Kým v okolitých obciach bola podzemná voda dostupná v malej hĺbke, v Padine ju bolo treba hľadať 25 až 40 metrov pod zemou. A práve tento zápas o vodu sa stal jedným zo základných príbehov padinskej identity. Táto dedina vyrástla zo smädu.

  • Album jedného manželstva, ktoré prešlo „kamennou svadbou"

    Ján Vozár (1940) a Zuzana rod. Čemanová (1941) vlani (2025) oslávili 65 rokov manželstva, čo je v slovenskej zvykovej tradícii považované za kamennú svadbu – vzťah odolný ako kameň. Tohto roku 13. januára Ján oslávil 86 rokov. Pri tejto príležitosti sme si spolu s jeho najbližšími zalistovali v rodinnom albume.

  • Izby, bylinkárky a zimné rozprávky

    „Bylinkárka je žena, ktorá sa venuje zberu a spracovaniu liečivých bylín. Vyrába z nich rôzne maste, čaje či tinktúry, ktorými vie pomôcť ľuďom, ktorí za ňou prídu s konkrétnym problémom.
    V minulosti ľudia často verili, že byliny nazbierané počas svätojánskej noci, majú magické účinky. Veľmi významný je ľubovník bodkovaný, nazývaný aj krv sv. Jána. Keď sa rozpučia jeho žltkasté kvety, vyteká z nich červenkastá šťava. Podľa legendy krv sťatého mučeníka Jána Krstiteľa stekala práve na žlté kvety ľubovníka a zvyšky Jánovej krvi sú tak v týchto kvetoch dodnes," prečítali sme to na dverách jedného domca v Múzeu slovenskej dediny, ležiaceho východne od Martina. Táto svätojánska bylinka môže byť vhodným pomocníkom pri mnohých ťažkostiach a v zimných mesiacoch často sa muselo po nej siahať.

  • Viliam Pauliny-Tóth a Svetozar Miletić – spoločná cesta k slobode

    Rok 2026 si Slovensko i Srbsko pripomínajú dve významné dvestoročnice – narodenie Viliama Paulinyho-Tótha a Svetozara Miletića. Obe osobnosti, hoci vyrástli v odlišnom národnom prostredí, spájala rovnaká vízia: rovnoprávnosť národov, ochrana materinského jazyka a odpor proti útlaku v mnohonárodnom Uhorsku 19. storočia. Matica slovenská vyhlásila rok 2026 za Rok Viliama Paulinyho-Tótha a pripravuje odborné i popularizačné podujatia, ktoré majú pripomenúť jeho zásadný prínos k formovaniu moderného slovenského národného života. V Srbsku sa súčasne chystajú oslavy 200. výročia narodenia Svetozara Miletića, politického vodcu Srbov v Uhorsku, advokáta, publicistu a neúnavného obhajcu práv národnostných menšín.

  • In memoriam: Ivan Križan

    Na Štedrý večer, 24. decembra 2025, v tichosti a bez povšimnutia verejnosti zomrel v domove pre seniorov v Báčskej Palanke významný slovenský a vojvodinský maliar Ivan Križan. O jeho úmrtí sa verejnosť, spolužiaci, priatelia a ctitelia dozvedeli až po troch týždňoch. Pochovaný bol bez obradu, bez rodiny a bez priateľov na cintoríne v Mladenove, k svojej manželke. Odišiel človek, ktorého dielo bolo plné tepla, pokoja a ľudskosti – a ktorého vlastný život sa v závere tragicky vyprázdnil.

  • Dvom Kovačičanom ocenenia prezidenta SR

    „Je mi veľkou cťou, že som pri príležitosti 33. výročia vzniku Slovenskej republiky mohol oceniť osobnosti slovenského národa, ktoré sa významnou mierou podpísali pod rozvoj našej vlasti a jej úspešné napredovanie. Patrí im za to vďaka, úcta a rešpekt, pretože práve ľudia predstavujú to najväčšie bohatstvo, ktoré Slovensko má," napísal prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini včera večer po udelení ocenení. Rad Bieleho dvojkríža III. triedy získal zakladateľ a riaditeľ Galérie Babka v Kovačici Pavel Babka za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Ocenenie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy prezident Pellegrini posthumne udelil doc. PhDr. Dušanovi Čaplovičovi, DrSc., čestnému občanovi Kovačice, ktorý zomrel vlani v marci vo veku 78 rokov. Osud chcel, aby sa na cestu do večnosti vybral po sto rokoch takmer v rovnaký deň ako jeho starý otec, senior a kovačický evanjelický farár Ján Čaplovič.

  • Kaštieľ, ktorý počúval jazyky

    Keď sa Stratimirovićovci v roku 1745 usadili v Kulpíne, krajina bola ešte tichá a neisto sa spamätávala z dávnych vojen. Pôda nebola veľmi úrodná, bola močaristá, a život na nej drsný. Prvé domky sa krčili pri zemi, akoby si ešte netrúfali veriť v trvalosť pokoja. Srbská šľachtická rodina, zvyknutá na hercegovský rytmus života, sa tu predsa rozhodla zakoreniť. Trvalo osemdesiat rokov, kým sa ich prítomnosť na týchto končinách premenila na viditeľný znak novej istoty. Vtedy, na začiatku 19. storočia, začal v strede dediny rásť veľký kaštieľ – honosná stavba, akú Kulpín, ba ani bližšie a ďalšie okolie, dovtedy nepoznal. Archívy mlčia o menách staviteľov, no samotné múry dodnes hovoria o živote v Panónii, v tejto pestrosti jazykov a kultúr. Roku 1826 bola stavba dokončená. Kaštieľ sa stal novým stredom dediny – nielen zemepisným, ale aj duchovným. Oproti nemu sa dvíhal pravoslávny chrám, na ktorého výstavbu Stratimirovićovci významne prispeli už v roku 1813. Medzi týmito dvoma budovami sa odohrával život: sviatky, procesie, jarmoky, rozhovory i tiché pohľady.

  • Za evanjelickým kňazom Pavlom Čerfeľom

    Dňa 8. januára 2026 vo veku 78 rokov zosnul evanjelický a. v. kňaz Pavel Čerfeľ, dlhoročný duchovný pastier Cirkevného zboru v Prietrži na Slovensku, predtým pôsobiaci aj v rodnej Hajdušici, tiež v Erdevíku, Binguli, Ľube, Jánošíku, Vršci a Ostojićeve.

  • Podpaľačský útok na katolícku katedrálu v Novom Sade

    Podpaľačský útok na bočný vchod katolíckej Katedrály mena Panny Márie v Novom Sade je hlboko znepokojujúcim a odsúdeniahodným činom. Nejde len o poškodenie historickej a sakrálnej stavby, ale o útok na hodnoty, na ktorých stojí kresťanstvo – úctu k človeku, posvätnosť viery, pokoj a vzájomné porozumenie. Chrám má byť miestom modlitby, ticha a zmierenia, nie terčom nenávisti a násilia. Nový Sad a Vojvodina boli po stáročia priestorom, kde kresťania rôznych vyznaní, ako aj príslušníci iných vier a národností, dokázali žiť spolu v duchu rešpektu. Práve preto tento čin zraňuje nielen veriacich Katolíckej cirkvi, ale všetkých, ktorým záleží na pokojnom spolunažívaní.

  • Výzva na Cenu Ondreja Štefanka 2026

    Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku vyzýva organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého štatútu Ceny Ondreja Štefanka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2026, a to najneskôr do 10. februára 2026 (mailom na: kvsivankrasko@gmail.com, hlasznik@gmail.com).

  • Snehová kreativita Petrovčanov

    Petrovčania opäť dokázali, že aj obyčajný zimný deň môže prerásť do výnimočnej udalosti. Sneh, ktorý začal padať pred tromi dňami a vytvoril peknú bielu prikrývku, sa stal impulzom pre spontánnu kreativitu. Teplota vzduchu sa pohybovala okolo nuly, takže sneh nebol suchý, a práve jeho mierna vlhkosť sa ukázala ako ideálna na tvarovanie. Túto príležitosť využila skupina Petrovčanov, ktorá na Jarmočisku vytvorila impozantného snehuliaka vysokého približne päť metrov. Monumentálna snehová postava okamžite upútala pozornosť – predovšetkým svojimi rozmermi. Fotografia tvorcov spolu so snehovým obrom sa rýchlo začala šíriť na sociálnych sieťach a v krátkom čase sa stala virálnou, čím získala širokú popularitu aj za hranicami obce. Táto súčasná epizóda však nie je v dejinách Petrovca ojedinelým príkladom toho, ako dokáže sneh prebudiť tvorivého ducha. Už v tridsiatych rokoch minulého storočia nadchol sneh aj významnú osobnosť petrovského kultúrneho života – prvú akademickú maliarku Zuzku Medveďovú.

  • Krčma murovaná: Ján Jonáš

    Kedy bude koniec tohoto sveta? Falošných prorokov je neúrekom, ale neverte im. Klamú. Koniec sveta bude len vtedy, keď sa všetci Petrovčania vrátia domov, či ako tí na Slovensku hovoria, keď sa všetci Slováci vrátia do rodných dedín svojich predkov. Vtedy, ale len na čas, aj Petrovec bude veľkým mestom. Toto bude len ako nejaké centrum na procesovanie a odtiaľ pôjdeme na sever, po Tatry, od Dunaja, k Dunaju. Veď rozpŕchli sme sa po celom svete. Nájdete nás na Novom Zélande, v Austrálii, ba aj v Tasmánii, v Patagónii, v Čile, Argentíne, Južnej Afriky, Brazílii, Nikarague, U.S.A. Kanade.... ba aj na ostrovoch Polynézie, menovite na Tahiti, kam nás svojho času chcel Štefánik vysťahovať.

  • Zomrel Jozef „Joe" Veselský – pravdepodobne najstarší Slovák v zahraničí

    Vo veku 107 rokov zomrel 3. januára 2026 Jozef „Joe" Veselský, rodák z Trnavy, ktorý bol považovaný za pravdepodobne najstaršieho Slováka žijúceho v zahraničí. Zároveň patril k najstarším preživším holokaustu pôvodom zo Slovenska a k významným osobnostiam slovenskej krajanskej komunity v Írsku, kde prežil väčšinu svojho dlhého a aktívneho života.

  • Stará dobrá (auto)cenzúra!

    Rozjímanie nad 50. výročím Slovenskej redakcie Televízie Vojvodiny

    Zvolila som si vokáciu, ktorá mi poskytla možnosť i záväzok povedať iným to, čo je povedať hodné. Najmä počas zo 20-ročnej novinárskej praxe v Slovenskej redakcii Televízie Nový Sad, potom Televízie Vojvodiny. Schopnosť pointovať a rozvíjať kritickú myseľ mi vštepil vynikajúci profesionálny i ľudský kolektív. Išlo o celú galériu sofistikovaných, elokventných, rozhľadených ľudí vyššej múdrosti, vyššieho dobrého ducha, slovom znalcov remesla i nonšalancie a grácie. Svojou štipkou do mlyna som sa snažila nepokaziť im to, prispievať najvýznamnejšie v žánri beletrizovanej publicistky a dokumentaristiky. Na nezabudnuteľných terénoch, v inšpiratívne hybných, kreatívnych tímoch a vo finálovej produkcii. Tu som dobýjala vrcholky života.

  • Život pod dohľadom superintendenta (biskupa)

    Ako vizitácie v rokoch 1835 – 1836 odhaľujú svet vojvodinských Slovákov

    Pri pohľade na jednoduché evanjelické chrámy, staré farské budovy či školské dvory si len ťažko predstavíme, aký život tu pulzoval pred takmer dvomi storočiami. No práve do tohto sveta nám umožňujú vstúpiť zápisnice z kanonických vizitácií, ktoré v rokoch 1835 a 1836 prebehli v slovenských evanjelických cirkevných zboroch Báčsko-sriemskeho a Banátskeho seniorátu. Sú to dokumenty, ktoré pred 190. rokmi vznikli z praktickej potreby cirkvi, ale dnes majú hodnotu malých etnografických pokladov. Vizitácia – dnes by sme povedali „kontrola kvality" cirkevného a školského života – bola v monarchii vážnou udalosťou. Keď superintendent (biskup) Ján Seberíni prekročil hranice dediny, obyvatelia si uvedomovali, že prichádza deň bilancovania. Nebolo to iba o duchovných otázkach. Vizitátori posudzovali všetko: stav kostola, život veriacich, mravy mládeže, školskú dochádzku, ba aj to, ako prebiehajú pohreby či kto kope hroby. A práve vďaka tejto pedantnosti dnes nahliadame do každodennosti Slovákov, ktorí sa do Báčky, Sriemu a Banátu prisťahovali v 18. storočí v rámci tereziánskej kolonizácii.

  • Naše kalendáre 2026

    Naše kalendáre: Pazovský kalendár ročník 25, desiaty ročník Slovenského svetového kalendára a šiesty ročník Kovačického kalendára nám prinášajú zaujímavé čítanie na celý rok. Všetky sú bohato ilustrované a všetky nám pripomínajú našu bohatú minulosť, pamätné udalosti a významné osobnosti. V každom z nich si čitateľ nájde niečo pre seba. Najmladší, Kovačický kalendár, je najobsiahlejší, treba však zdôrazniť, že si susedná Padina v roku 2026 bude pripomínať 220 rokov osídlenia Slovákmi a preto je v kalendári jedna osobitná časť venovaná "bratom Padincom". V Pazovskom kalendári si nájdete okrem evanjelického aj pravoslávny kalendár na rok 2026. Špecifikum Slovenského svetového kalendára je jeho elektronické vydanie sprístupnené každému záujemcovi na každom kontinente.

  • Zdravotná starostlivosť pre žiakov v Kysáči pred sto rokmi

    Zo školského obežníka z roku 1925
    Počas celého 19. storočia a ešte aj na začiatku 20. storočia bola zdravotná starostlivosť v slovenských prostrediach na území dnešnej Vojvodiny nedostatočná, epidémie nákazlivých chorôb sa opakovane vracali a vyžiadali si množstvo ľudských obetí. Deti, najmä školského veku, patrili k najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. O tom svedčia cirkevné kroniky a zápisnice kanonických vizitácií.

  • Kam sa podieva láska a úcta?

    Čoraz častejšie si kladieme otázku, kam sa vytratila láska, úcta a prirodzená ľudskosť. Žijeme už umelo, vo virtuálnom svete, v ktorom túžime byť bohatší, krajší a obdivovanejší – aspoň navonok. To, čo bolo kedysi prirodzené, dnes nahrádza umelá krása, umelý úsmev, umelé vzťahy. Aj ľudské telo sa stáva projektom, ktorý treba neustále „vylepšovať", bez ohľadu na to, či tým nestrácame niečo podstatné, ba dokonca aj vlastné zdravie.

  • Učiteľská rada ZŠ 15. októbra v Pivnici v rozšírenom zložení: Stanovisko k výberu riaditeľa

    Na rozšírenom zasadnutí Učiteľskej rady Základnej školy 15. októbra v Pivnici, ktoré sa konalo 26. decembra 2025, zamestnanci školy tajným hlasovaním vyjadrili svoje stanovisko ku kandidátovi na budúceho riaditeľa školy. Týmto postupom mali učitelia a ostatní zamestnanci možnosť vyjadriť svoj postoj a poskytnúť spätnú väzbu ku kandidátovi, ktorý bude navrhnutý na vymenovanie.

  • Vianoce troch generácií: jedinečná slávnosť v Kysáči

    Kysáč – 1. slávnosť vianočná 2025 sa zapísala do dejín dolnozemských Slovákov ako výnimočný a hlboko dojímavý okamih. V miestnom evanjelickom chráme sa totiž odohrali Vianoce, aké tu ešte neboli – služby Božie konali tri generácie farárov z jednej rodiny, rodiny Lovásovej. Pred oltárom sa v tento sviatočný deň striedali Vladimír Lovás starší, Vladimír Lovás mladší a Vladimír Gabriel Lovás – dedo, otec a vnuk. Tri generácie duchovných narodených v rokoch 1948 – 1977 – 2004, spojili Vianoce nielen ako sviatok Kristovho narodenia, ale aj ako svedectvo viery, kontinuity a oddanosti evanjelickej cirkvi.

  • Vianočný pastiersky list biskupa SEAVC v Srbsku

    Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami." Ján 1,14

    Drahí bratia a sestry, milí spoluveriaci v Kristovi,
    s hlbokou vďačnosťou v srdci sa opäť skláňame k betlehemským jasliam, kde Boh vo svojej nekonečnej láske sklonil nebo k zemi. V tichu noci, v skromnosti maštale, sa Slovo stalo telom – večný Boh sa stal človekom, aby človek mohol nájsť cestu domov, k Bohu.

  • Prezidenti Pellegrini a Vučić v Báčskom Petrovci: oficiálne posolstvá, aj kritické hlasy

    Včerajšia návšteva prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho a prezidenta Srbskej republiky Aleksandra Vučića v Báčskom Petrovci mala výrazný symbolický význam pre slovenskú národnostnú menšinu vo Vojvodine. Išlo o jedno z mála stretnutí najvyšších ústavných činiteľov oboch štátov priamo v prostredí, kde Slováci v Srbsku po stáročia žijú, pracujú a udržiavajú si svoju identitu. Na stretnutí sa zúčastnila aj Maja Gojković, predsedníčka Pokrajinskej vlády Vojvodiny, Andrej Hodolič, honorárny konzul Slovenskej republiky v Báčskom Petrovci, a rokovanie moderoval Michal Pavúk, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, ktorý sa usiloval o reprezentatívne zastúpenie rôznych oblastí spoločenského, kultúrneho a mediálneho života vojvodinských Slovákov.

  • Dvesto rokov od vydania Kollárovej „Čítanky", z ktorej sa učili aj slovenskí žiaci v Báčke, Banáte a Srieme

    Čítanka anebo kniha k čítaní pro mládež ve školách slovenských (Čjtanka anebo Kniha k Čjtánj pro mládež we sskolách slowenských w městech a w dědinách. Budjn: Králowské uniwersické tiskárně, 1825) autora a editora Jána Kollára (1793 – 1852) patrí medzi dôležité texty slovenskej osvietenskej pedagogiky. Hoci na ňu neexistuje obrovské množstvo samostatných štúdií, v odbornej literatúre sa o nej pomerne často píše v kontexte dejín školstva, jazykového vývinu, slovenskej didaktiky a Kollárovej kultúrno-osvetovej činnosti.

  • Pamätáš sa na tie Vianoce...?

    „Otec a mama mi rozprávali, ako to bolo, keď boli malí. Bolo to obdobie bez internetu a mobilných telefónov. Večeri sa trávili pri peci, kde rodina spoločne plánovala prípravy na nastávajúce sviatky. Výsledkom tých rozhovorov bola chutná kapustnica a makové pupáky na štedrovečerný stôl." Aj na takéto Vianoce si spomenuli deti, ktoré sa zapojili do tohtoročného vianočného projektu „Vianočný príbeh" Rádia Slovakia international. Žiaci zo slovenskej Pivnice v Srbsku a anglického Bristolu napísali niekoľko výnimočných vianočných príbehov. Niektoré z nich redaktorka Ingrid Slaninková zaradila do relácie Slováci vo svete.

  • Vianočné trhy v Jánošíku opäť spojili komunitu

    V Jánošíku sa už po tretí rok konali Vianočné trhy, ktoré zorganizovali členky cirkevného spevokolu Glória pri SEAVC Jánošík. Podujatie sa stalo obľúbenou tradíciou, do ktorej sa aj tentoraz zapojili mnohé združenia a jednotlivci nielen z Jánošíka, ale aj z okolitých miest - Hajdušice, Pánčeva, Vršca, Plandišta či Nového Sadu. Úvodné slovo patrilo jánošíckej pani farárke Ekaterine Preiman, ktorá srdečne privítala hostí aj účinkujúcich. Na rozdiel od minulého roka, keď organizátorov potrápilo drsné zimné počasie, tentoraz prialo podujatiu slnko, ktoré spolu s horúcim čajom a vareným vínkom vytvorilo príjemnú atmosféru.

  • Omáž chmeľu, ktorý preslávil Báčsky Petrovec

    V Dome penzistov v Báčskom Petrovci bola dnes otvorená výstava starých fotografií s názvom Stopy, ktorá predstavuje jedinečný vizuálny návrat k slávnej chmeľovej minulosti tejto obce. Výstava je svojráznym omážom chmeľu – plodiny, vďaka ktorej sa malý Báčsky Petrovec stal známym ďaleko za hranicami regiónu.

  • Vydarený Vianočný koncert Komorného zboru Musica viva a hostí

    V stredu 17. decembra 2025 sa v priestoroch Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci uskutočnil Vianočný koncert Komorného zboru Musica viva a hostí. Predvianočný večer naplnený hudbou, pokojom a ľudskou spolupatričnosťou prilákal početné publikum, ktoré si prišlo vychutnať nielen krásu adventných melódií, ale aj výnimočnú atmosféru štvrťstoročného jubilea zboru.

  • Keď kameň rozpráva: príbeh kysáčskych nápisov

    Brožúra Jána Pavlova Cirkevno-školské nápisy slovenských evanjelikov v Kysáči v 19. storočí vyšla roku 2025 pri príležitosti 230. výročia začiatku výstavby evanjelického kostola v Kysáči. Spoluvydali ju Cirkevný zbor SEAVC v Kysáči a Slovenský kultúrny klub v Srbsku. „Kysáč, jedna z najstarších slovenských dedín vo Vojvodine, má svoju históriu vpísanú nielen do rodových pamätí, kroník či matrík, ale aj do kameňa. Práve vďaka epigrafickým nápisom, pamätným tabuliam, chronostichom a nápisom na zvonoch dnes môžeme s prekvapivou presnosťou rekonštruovať nielen dejiny cirkevného života, ale aj mentalitu, jazyk, kultúrnu hrdosť a vzdelanosť našich predkov," hovorí recenzentka knihy Dr. Daniela Marčoková a dodáva, že táto brožúra otvára čitateľovi bránu do sveta, v ktorom písmo na kameni nebolo ozdobou, ale svedectvom o bytí komunity, o jej túžbach, bojoch aj víťazstvách.

  • Uvedenie faktov na pravú mieru k festivalu Stretnutie v pivnickom poli

    V súvislosti s vyjadreniami predsedu Matice slovenskej v Srbsku (MSS) Juraja Červenáka, ktoré zazneli na II. zasadnutí Správnej rady MSS dňa 13. decembra 2025 a týkali sa festivalu Stretnutie v pivnickom poli, považujeme za potrebné uviesť nasledovné skutočnosti na pravú mieru.

  • Lačokovci, známi kulpínski kožušníci

    Pred 190 rokmi v Petrovci sa narodil Juraj Lačok (1835 – 1874), ktorý sa spája so začiatkom kušniarskeho remesla v Kulpíne. Oženil sa s Karolínou, rod. Frankovou (1844), dcérou kulpínskeho majstra zámočníka Jozefa Franku a Ludoviky, rod. Kováčovej, a títo manželia, keďže sa usídlili v manželkinom rodisku, boli prví kulpínski Lačokovci. Rodina Lačoková sa potom už v Kulpíne začala rozrastať. Tu sa im prvý narodil syn Juraj ml. (1868 – 1917), ktorý sa vyučil a stal sa prvým kušniarom (kožušníkom) v Kulpíne. Po ňom sa rodičom narodili Karol (1869 – 1908), Gustáv (1870 – 1926) a Ján (1872 – 1874), ktorý zomrel dvojročný, a dcéra Justína (1874 – 1874), ktorá zomrela po troch mesiacoch.

  • Pohľady na súčasné slovenské výtvarné umenie v Srbsku

    Múzeum vojvodinských Slovákov, Galéria Zuzky Medveďovej a Slovenský kultúrny klub v Srbsku v sobotu 14. decembra v priestoroch Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec usporiadali 14. výtvarnícke snemovanie, ktoré sa nieslo v znamení odborných reflexií na tému Pohľady na súčasné slovenské výtvarné umenie v Srbsku. Podujatie tradične vytvorilo priestor na diskusiu, analýzu i zhodnotenie aktuálnych výtvarných tendencií v prostredí vojvodinských Slovákov. Na snemovanie nadviazalo slávnostné otvorenie 18. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku v Galérii Zuzky Medveďovej. Kolektívna výstava predstavuje reprezentatívny výber súčasnej tvorby slovenských akademických maliarov, grafikov, sochárov, fotografov a autorov pracujúcich aj s digitálnymi a konceptuálnymi médiami. Autorom výstavy a katalógu je výtvarný kritik a kurátor Vladimír Valentík, ktorý do expozície zaradil práce 25 výtvarníkov. Na úvod sa prítomným prihovorila Mgr. Anna Séčová Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov.

  • II. zasadnutie Správnej rady MSS v znamení otvorenej diskusie o financovaní

    V sobotu 13. decembra 2025 sa v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci uskutočnilo II. zasadnutie Správnej rady Matice slovenskej v Srbsku (MSS). Rokovanie prebehlo podľa schváleného rokovacieho programu a nieslo sa v pracovnej, no zároveň otvorenej a miestami kritickej atmosfére.

  • Petrovská elektrická centrála Juraj Čáni a syn

    Petrovec sa začínal elektrifikovať pred 101 rokmi, v roku 1924 a to vďaka šikovným podnikateľom, ktorí riskovali investovať a sledovať svetový pokrok. Juraj Čáni a syn, majitelia podniku Petrovská elektrická centrála Juraj Čáni a syn, sa podujali náročných prác vybudovania elektrickej centrály a rozostavenia elektrických stĺpov po dedine, ktorými sa prúd mohol ďalej rozvádzať do domácností. Do Kovačice prišiel elektrický prúd o päť rokov neskôr. Prvú žiarovku zažali v dnešný deň 12. 12. roku 1929, a až v roku 1935 elektrická sieť bola už rozšírená po celej dedine. Prvá elektrická žiarovka v kovačickej škole sa rozsvietila pred 90 rokmi 23. novembra 1935.

  • Charitatívny koncert – Korene nás spájajú

    Presne na Mikuláša, dňa 6. 12. sa v Bratislave, v Karloveskom centre kultúry, uskutočnil charitatívny koncert Korene nás spájajú, ktorého cieľom bolo spojiť ľudí prostredníctvom folklóru a hudby a zároveň podporiť dobrú vec – výťažok z podujatia bol určený na pomoc malej Emke z Kysáča. Podujatie zorganizovalo Združenie spolkov dolnozemských Slovákov v spolupráci s partnerom – Asociáciou pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine, pričom mediálnym partnerom bolo Radio Slovakia International. Podujatie prekonalo všetky očakávania a do sály prišlo skoro 150 ľudí. Program bol skutočne bohatý a divákom ponúkol pestrosť krojov, energiu z tancom, dojatie zo spevov, ale hlavne neopísateľný pocit, ktorý vládol počas celého večera. Nezabúdame, že korene nás spájajú. Podarilo sa nám vyzbierať sumu 2340 eur aj 2 centy, ktoré našla Helenka (10 rokov) z folklórneho súboru Lúčka, členka Spolku Slovákov z Bulharska. A keďže u nás sa hovorí, že nájdený peniaz prináša šťastie, rozhodla sa ho venovať Emke. Veľmi si želáme, aby to tak bolo.

  • V Senici privítali insitného maliara Jána Glózika

    Popoludnie 2. adventnej nedele v Záhorskom osvetovom stredisku v Senici na Slovensku malo mimoriadne vzácnu atmosféru. Patrilo totiž významnému hosťovi – insitnému maliarovi Jánovi Glózikovi z Kovačice, ktorého tvorba už desaťročia reprezentuje slovenské umenie po celom svete. Slávnostná vernisáž sa začala príhovorom riaditeľky ZOS Mgr. Zuzany Čobrdovej, ktorá zdôraznila význam kovačickej insitnej tradície a radosť z toho, že si diela takého formátu našli cestu do Senice. Publikum pozdravil aj evanjelický farár Mgr. Juraj Šefčík z Hlbokého – dlhoročný priateľ umelca, ktorý priblížil Glózikovu osobnosť a jeho prínos pre slovenskú komunitu v Srbsku. Maliar následne zaujal hostí svojim pútavým rozprávaním o umeleckých začiatkoch, o živote v Kovačici, o inšpiráciách i témach, ktoré formujú jeho tvorbu. Vernisáž obohatil hudobný vstup Roberta Tekela hrou na akordeón. V príprave a propagácii výstavy sa významne angažovala Alica Šefčíková.

  • Dr. Andrej Sirácky – 125 rokov od narodenia výnimočného profesora, literáta a mysliteľa

    V dnešný deň, 9. decembra 1900, sa v Báčskom Petrovci narodil Dr. Andrej Sirácky – akademik, profesor, publicista a významná osobnosť slovenského kultúrneho a spoločenského života vo Vojvodine i na Slovensku. Jeho pôsobenie na Slovenskom gymnáziu v Petrovci zanechalo hlbokú stopu v dejinách školy, medzi jej žiakmi i v celej krajanskej komunite. O jeho prvých veľkých úspechoch informovala Národná jednota už 11. marca 1926 pod titulkom Promocia. Mladý profesor sa len deň predtým, 10. marca 1926, stal na Karlovej univerzite v Prahe doktorom filozofie. Sirácky vtedy už pôsobil na petrovskom gymnáziu a to nielen ako pedagóg, ale aj ako kultúrny organizátor. Podporoval mladé talenty, viedol diskusie, motivoval k čítaniu, k premýšľaniu i k verejnému pôsobeniu. Získal si veľký rešpekt u žiakov, kolegov i obyvateľov Petrovca. Bol energický, dôsledný, s jasnou víziou a neobyčajnou pracovitosťou.

  • Tunajšie nárečia medzi premenou a zánikom

    Po desaťročnom (2014 – 2025) terénnom výskume reči Slovákov vo všetkých lokalitách so slovenským osídlením v Srbsku (spolu 36), kde žijú vo väčšom počte, po napísaní odborných a vedeckých prác, vrátane dizertačnej práce a po účasti na mnohých vedeckých konferenciách, Dr. Marína Hríbová vydala knihu Nárečia Slovákov v Srbsku. Vydavateľom je Univerzita Komenského v Bratislave, na ktorej autorka pôsobí ako asistentka na Katedre slovenského jazyka, literatúry a didaktiky Pedagogickej fakulty. Kvalitu a význam diela hodnotili traja recenzenti: prof. Dr. Ivor Ripka z Bratislavy, niekdajší pracovník vyššie spomenutej katedry a Slovenskej akadémie vied, doc. Dr. Mariana Sedláková z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a prof. Dr. Dragana Radovanović z Univerzity v Prištine so sídlom v Kosovskej Mitrovici, vedúca vedecká pracovníčka Ústavu srbského jazyka Srbskej akadémie vied a umení.

  • Mikulášsky maškarný ples a avizovaný Vianočný koncert šafárikovcov

    V sobotu 6. decembra 2025 sa vo veľkej sieni Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika na ulici Vuka Karadžića 2a v Novom Sade konal Mikulášsky maškarný ples pre najmladších šafárikovcov. Podujatie sa uskutočnilo v rámci projektu „Neváhaj, len sa hraj" – 6. cyklus dielní pre deti, ktorý finančne podporil Pokrajinský sekretariát vzdelávania, predpisov, správy a národnostných menšín – národnostných spoločenstiev. Hlavným cieľom týchto pravidelných dielní je hravou formou – prostredníctvom tanca, spevu, hudby či rozprávkových príbehov – približovať deťom slovenský pôvod, tradície, kultúru, jazyk a obyčaje. Dlhodobo dielne vedú Vierka Marčoková Cerovská, predsedníčka SKC P. J. Šafárika a Alena Kulíková, ktoré stoja aj za činnosťou Detského folklórneho súboru Šafáriček.

  • Mama Zuzana

    Rádio Slovakia International (RSI) v utorok 2. 12. 2025 v relácii Slováci vo svete odvysielalo zaujímavý príspevok k storočnici narodenia kovačickej insitnej maliarky Zuzany Chalupovej. „Zuzana Chalupová bola priekopníčka a najvýznamnejšia ženská predstaviteľka kovačického insitného umenia, ktoré bolo v minulom roku zapísané na listinu UNESCO. Jej obrazy sa nachádzajú v mnohých múzeách, galériách ako aj v súkromných zbierkach po celom svete. Najčastejšie kreslila námety z každodenného kovačického života a práce. Svoje diela darovala aj na charitatívne účely Unicefu, Unesca a Červeného kríža. V tomto roku si pripomíname 100 rokov od jej narodenia. Na jej život a tvorbu budeme spomínať spolu so slovenskými novinármi s vojvodinského prostredia, insitnou maliarkou a riaditeľkou Galérie insitného umenia," uviedla na úvod príspevku Ingrid Slaninková z Krajanskej redakcie Rádia Slovakia International.

  • V Kulpíne predstavili publikáciu Kulpín – dejiny, matrika, rodokmene

    V stredu 3. decembra 2025 v priestoroch Kultúrno-umeleckého spolku Zvolen v Kulpíne predstavili publikáciu Kulpín – dejiny, matrika, rodokmene. Večierok otvorila a moderovala Katarína Pucovská, ktorá priblížila vznik a štruktúru knihy a vysvetlila aj to, ako vznikla spolupráca s Občianskym združením pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov v Galante – vydavateľom tejto výnimočnej publikácie. O prvej časti knihy, venovanej dejinám, hovorila prof. Dr. Daniela Marčoková. Po jej vystúpení bolo odvysielané video vyrobené genealogickým združením z Galanty. V tretej časti večierka mala premiéru krátka filmová prezentácia o Kulpíne od autora Pavla Gažu. Podujatie pripravili spoločne Miestny odbor Matice slovenskej v Srbsku, portál kulpin.net a Kultúrno-umelecký spolok Zvolen Kulpín.

  • Maglić sa pripravuje na oslavu 240 rokov od založenia dediny Bulkes

    V Maglići intenzívne prebiehajú prípravy na oslavy 240. výročia založenia niekdajšej nemeckej dediny Bulkes, ktoré sa uskutočnia v roku 2026. Kultúrne centrum Bulkes–Maglić vyzvalo obyvateľov, potomkov Bulkešanov i všetkých záujemcov o históriu tohto jedinečného miesta, aby prispeli starými dokumentmi a fotografiami, ktoré budú súčasťou pripravovanej výstavy a archívnej zbierky.

  • Polstoročie televízneho vysielania v Novom Sade

    Dátum 29. november už pol storočia rezonuje v mediálnych dejinách Vojvodiny. Práve tento deň, s ktorým sa spájajú rozhlasové začiatky Rádia Nový Sad, si súčasný verejno-právny servis Rádio-televízia Vojvodiny zvolil za svoj deň. So socialistickým sviatkom Dňa republiky – 29. novembrom v roku 1949 sa spája zrod Rádia Nový Sad. O dvadsaťšesť rokov neskôr, 26. novembra 1975, sa z novej modernej budovy na Mišeluku spustilo aj televízne vysielanie. Slovenská televízna redakcia sa dostala na obrazovky 30. novembra 1975, keď sa prvýkrát vysielal magazín Rozhľady. Bol to významný okamih pre vojvodinských Slovákov, ktorí odvtedy pravidelne dostávajú mediálny priestor vo svojom rodnom jazyku.

  • „Prisahám na vlastnú mať!" – Drsná tragikomédia o deťoch, ktoré len napodobňujú svet dospelých

    Na prahu adventu, keď by sme sa mali začať intenzívnejšie zamýšľať nad tým, čo robíme a kam spejeme, Divadlo VHV v Báčskom Petrovci nám v sobotu 29. novembra 2025 ponúklo premiéru hry Prisahám na vlastnú mať!. Ňou nám tvorcovia inscenácie a mladučkí herci vstupujú do svedomia a na brutálny spôsob ukazujú ako dochádza k rozpadu. K rozpadu spoločnosti, rozpadu rodiny, rozpadu životov. Hra vznikla na motívy kultovej drámy Rodinné príbehy srbskej autorky Biljany Srbljanović. Režisérka, dramaturgička a autorka úpravy Svetlana Gašková siahla po texte, ktorý od svojho vzniku v roku 1998 patrí k najzásadnejším výpovediam o stave rodiny, spoločnosti a generácií, ktoré v nej vyrastajú. Na petrovskom javisku sa s takým posolstvom predstavili štyria mladí herci: Simona Sýkorová – Nadežda, Milan Hemela – Vojin, Mia Majerová – Milena a Ján Sklenár – Andrija. Trojlístok mladých hereckých talentov, doplnený o skúseného Jána Sklenára, vytvoril kompaktne fungujúci tím, ktorý s prekvapivou intenzitou niesol ťažkú témy hry: surovú detskú hru ako temné zrkadlo spoločnosti. Príbeh štyroch detí, ktoré napodobňujú správanie svojich rodičov, je sondou do krutej reality rozpadajúcich sa rodín, nefunkčnej komunikácie a transgeneračných tráum. Brutálne vyznieva už aj samotný názov hry v slovenčine: Prisahám na vlastnú mať!.

  • Slováci v Kirgizsku

    V Kirgizsku žije malá, ale aktívna slovenská komunita, ktorej prítomnosť je historicky spojená najmä s medzivojnovým družstvom Interhelpo. V 20. rokoch 20. storočia, v rámci československého komunistického družstva Interhelpo, skupinu nadšených komunistov, robotníkov a ľudí, ktorí doma stratili prácu, chcela pre svoje rodiny zabezpečiť lepší kúsok chleba a pomôcť pri budovaní nového štátu. S tým úmyslom sa organizovane vydala na dlhú cestu vlakom, do Strednej Ázie. V piatok 28. 11. 2025 v Biškeku, v Kirgizsku, Spolok Slovákov žijúcich v Kyrgyzstane – Interhelpo usporiadal oslavu: 100 rokov od príchodu Čechov a Slovákov do Kirgystanu. Tento spolok, ktorý bol vlani založený, si kladie za cieľ udržiavať kultúrne dedičstvo predkov, mapovať osudy Slovákov v krajine a prepájať jednotlivé rodiny. Ide o prvú oficiálnu organizáciu Slovákov v dejinách tejto stredoázijskej republiky. Aktivity spolku približuje na facebookovej stránke Spolok Slovákov žijúcich v Kyrgyzstane jeho predseda Pavol Záhumenický.

  • Zo Storytelleru do Creativa Media

    Tvorivá energia, zvedavosť mladých a podpora kvalitnej mediálnej výchovy sa spojili počas minulého týždňa v Kulpíne, na ulici Maršala Tita, kde už mesiac sídli Združenie Creativa Media (CREM) a redakcia Storyteller. Do vynovených priestorov starorodičovského domu sa nasťahoval Storyteller HUB Vladimíry Dorčovej Valtnerovej, kde za krátky čas zorganizovali sériu podujatí zameraných na mediálnu gramotnosť, digitálne rozprávanie príbehov a podporu kritického myslenia u mladých. Tak v minulý piatok 21. novembra 2025 panovala v Storyteller HUB-e živá, tvorivá atmosféra. Mladí účastníci z Maglića, Ravneho Sela a Báčskeho Petrovca tu v rámci workshopu mediálnej gramotnosti skúmali mediálne obsahy, natáčali vlastný materiál, učili sa pracovať s technikou a tvorili svoje prvé video príbehy. Výnimočným momentom bola návšteva predstaviteľov Austrálskeho veľvyslanectva v Belehrade, čo dodalo workshopu širší rozmer a odkaz, že mediálna výchova mladých je téma, ktorej sa treba náležite venovať. Vyvrcholením celého týždňa bol štvrtok 27. novembra, keď CREM v Kulpíne usporiadal záverečné podujatie projektu „Young Media Wizards of Bački Petrovac" s premiérou troch krátkych video formátov určených pre sociálne siete – výsledok tvorivého úsilia trinástich mladých ľudí z dvoch obcí a zároveň troch prostredí.

  • IN MEMORIAM: Dušan Kvas

    S hlbokým zármutkom oznamujeme, že nás 25. novembra 2025 navždy opustil Dušan Kvas (28. január 1940, Boľovce), vo veku 86 rokov. Posledné roky svojho života prežil v Novom Sade, kde sa aj uskutoční posledná rozlúčka – v piatok 28. novembra 2025 o 10.30 h na Novom cintoríne. Dušan Kvas pochádzal zo známej rodiny slovenského pôvodu. Jeho otec Kornel Kvas (20. mája 1900, Kulpín – 27. apríla 1945, Boľovce), bol výraznou osobnosťou duchovného a spoločenského života Sriemu. Jeho rodinu však tragicky zasiahli udalosti z roku 1944, keď gestapo a jeho prisluhovači priamo pred očami otca i malého Dušana brutálne zastrelili deväťročného Zdenka a jeho otca, boľovského farára Kornela Kvasa, odviedli do koncentračného tábora Sajmište. Dušan, ako štvorročný chlapec, nedokázal pochopiť, čo sa deje, no hrôzu v otcových očiach si niesol celým životom. Kornel Kvas sa po oslobodení vrátil k rodine, no zranený na tele i duši zomrel už v roku 1945, len 45-ročný.

  • Kysáčske literárne pero 2025

    Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka v utorok 25. novembra 2025 po tretíkrát usporiadal podujatie Kysáčske literárne pero, ktoré je venované autorom píšucim po slovensky. Literárny večierok sa konal v miestnostiach Slovenského národného domu v Kysáči a niesol sa v znamení tvorivosti, nárečovej rozmanitosti a úcty k literárnemu dedičstvu. Predseda spolku Michal Francisty v úvodnom príhovore privítal prítomných a pripomenul, že sa literárne pero koná práve 25. novembra – v deň výročia úmrtia slovenského prekladateľa, publicistu a kysáčskeho učiteľa Vladimíra Mičátka, ktorého meno spolok nesie. Prvá edícia podujatia sa uskutočnila v roku 2021, druhá v roku 2023, a tak sa literárne stretnutie koná každé dva roky.

  • Slovenský básnik Milan Richter ocenený Zlatým kľúčom Smedereva

    Začiatkom novembra v Smedereve prebiehal 56. ročník medzinárodného festivalu poézie Smederevská básnická jeseň. Táto významná udalosť spája nielen srbských básnikov a milovníkov poézie, ale aj zahraničných, a predstavuje platformu na prezentáciu a výmenu literárnych diel a kultúrnych hodnôt. Festival sa konal v miestnej knižnici a vo veľkej sieni Kultúrneho centra Smedereva vo forme besied, stretnutí s čitateľmi a slávnostných programov. Vyvrcholením festivalu bolo odovzdanie ocenenia Zlatý kľúč Smedereva. Tohtoročný laureát je slovenský básnik, dramatik, publicista a prekladateľ Milan Richter, tiež známy aj ako zakladateľ vydavateľstva MilaniuM, ktoré sa špecializuje na slovenskú poéziu a severskú literatúru.

  • Triumf Pivničanov na 59. Stretnutí v pivnickom poli

    V dňoch 21. – 23. novembra 2025 zazneli v pivnickom Dome kultúry tóny slovenských ľudových piesní v podaní 27 spevákov sólistov z Báčky, Banátu, Sriemu a Chorvátska. Konal sa 59. ročník Medzinárodného festivalu spevákov sólistov slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli, ktorý aj tentoraz potvrdil svoj význam ako jedno z najprestížnejších podujatí slovenského ľudového spevu v regióne. Bola to zároveň prehliadka ľudového odevu z rôznych našich slovenských prostredí, kde sa počas troch dní účastníci predviedli v stovke nádherných starodávnych krojoch. Prvú cenu za spevácky výkon získal Pivničan Marek Valentík.

  • Matičné priadky v Hajdušici

    Hajdušičania majú za sebou ešte jedni matičné priadky, už druhé v tomto roku. V pondelok 17. novembra v ovzduší matičného etno domu vyobliekaní do krojov sa zišli členovia MOMS Hajdušica, KUS Bratstvo a spolku žien Oko. Zvlášť teší že na priadkach boli aj tí najmladší, členovia detského folklórneho súboru Lastovičky, ktorí mohli vidieť v akých domoch ich prastarí rodičia žili, na akých posteliach spávali, čo jedli, ako sa zabávali. Tí starší sa im snažili sprítomniť aspoň kúsok tej minulosti tým, že pripravili tradičné pochúťky akou je pukancová a varená kukurica, réjteš, rožky, ale aj chlieb natriety masťou a posipaný paprikou, a iné maškrty.

  • Chlieb náš každodenný

    Chlieb je symbolom jedla, symbolom prežitia. Vôňa chleba je vôňou vôní. Je to pravôňa nášho tuzemského života, vôňa harmónie, pokoja a domova. V dejinách ľudstva chlieb sa postupne stal univerzálnym ochrancom života, používa sa vo všetkých obradných úkonoch. O chlebe a stravovaní našich predkov sa môžeme viac dozvedieť z knihy Rudolfa Bednárika Slováci v Juhoslávii (Slovenská akadémia vied, Bratislava, 1966). V stati Charakteristika stravy čítame: Chlieb býva spravidla načatý a položený s nožom v zadnej izbe na stole. Vždy je prikrytý čistým obrusom. V Petrovci bolo ho vídať položený v slamenom košíku buď na stole, alebo v košíku na nohách pri stole, tiež prikrytý obrusom. Je pýchou domácej gazdinej. V minulosti sa konzumoval len domáci chlieb. Bolo hanbou kupovať chlieb na trhu (pred prvou svetovou vojnou). Gazda chlieb načínal aj krájal všetkým členom rodiny.

  • Andrej Ferko – storočnica narodenia

    Básnik a lekár Dr. Andrej Ferko sa narodil 22. novembra 1925 v Kysáči. Do základnej školy chodil v rodisku (1932 – 1936), päť tried gymnázia vychodil v Báčskom Petrovci (1936 – 1941) a šiestu na srbskom gymnáziu v Novom Sade (1941 – 1942). V Novom Sade sa stal ilegálnym členom národnooslobodzovacieho hnutia, preto bol okupačnými vrchnosťami v novembri 1942 zatknutý a väznený do mája 1943 v Pešti. Jeden rok bol doma, lebo mu okupanti zakázali študovať, zato však pokračoval v ilegálnej práci ako jeden z organizátorov mládežníckeho hnutia v Kysáči. Udržiaval stále styky s Novosadským partizánskym oddielom, ku ktorému sa aj pripojil v lete 1944. V jednej zrážke s maďarskými žandármi (v noci z 31. júla na 1. augusta 1944) bol zranený, zatknutý a v Segedíne odsúdený na smrť. Tento výrok však podľa maďarských zákonov nemohol byť uskutočnený (lebo Ferko vtedy ešte nebol plnoletý), takže už v apríli 1945 sa náš básnik vracia z koncentračného tábora Szombathely domov. Pokračoval potom v gymnaziálnych štúdiách v Petrovci, kde roku 1946 aj zmaturoval. Medicínu skončil roku 1954 na Belehradskej univerzite. Od roku 1956 až po odchod do dôchodku (1985) pôsobil ako lekár v Petrovci.

  • Jubilant Juraj Šefčík

    Zajtra sa dožíva 75 rokov Mgr. Juraj Šefčík, selenčský rodák, teológ, najprv kovačický kaplán a potom farár bieloblatský, kulpínsky, senický, v súčasnosti pôsobiaci v cirkevnom zbore Hlboké na Slovensku, a niekdajší predseda Matice slovenskej v Juhoslávii (dnes Matice slovenskej v Srbsku). Jeho život a dielo sú neoddeliteľne späté so slovenskou duchovnosťou a národnou spolupatričnosťou – hodnotami, ktoré neúnavne presadzoval najprv na Dolnej zemi a neskôr aj na Slovensku.

  • Petrovské gymnázium – slovenský ostrov v diaspóre (1934/35)

    V polovici tridsiatych rokov minulého storočia bolo štátne reálne gymnázium v Petrovci jedinečným ústavom svojho druhu v celej slovenskej diaspóre. Ako uvádza Sborník Spolku Profesorov Slovákov z roku 1935–1936, školu možno označiť za „európsky unikát" – nielen preto, že umožňovala slovenským deťom v Báčke študovať v materinskom jazyku, ale aj preto, že spájala dve kultúrne prostredia – slovenské a srbské. Hoci ústav pôsobil v oblasti s výraznou slovenskou prítomnosťou, výučba nebola výhradne slovenská. Vtedajší „jazykový utrakvizmus", ako ho nazývala dobová správa, naznačoval postupné posilňovanie srbského jazyka na úkor slovenčiny. Napriek tomu gymnázium zohrávalo neoceniteľnú úlohu – umožňovalo žiakom učiť sa „mluvnici" a literatúre materinskej reči a udržiavať živé puto so slovenskou kultúrou.

  • XXXIII. ročník „Spievajže si, spievaj"

    Dom kultúry v Petrovci v nedeľu podvečer opäť ožil ľudovou piesňou v podaní našich mladších a trochu starších speváckych talentov. Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci pripravil 33. ročník Festivalu slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj, na ktorom tento rok vystúpilo až 47 mladých spevákov z Petrovca, Hložian, Silbaša, Báčskej Palanky, Iloka a Kulpína. Víťazom festivalu je Pavel Pavlíni. Postup na Stretnutie v pivnickom poli 2026 získali: Pavel Pavlíni a Hana Lomenová.

  • Kysáč si pripomenul sté výročie narodenia Andreja Ferka

    V nedeľu 16. novembra 2025 si Kysáč dôstojne pripomenul sté výročie narodenia svojho významného rodáka – lekára, básnika, partizána a kultúrneho pracovníka Andrejа Ferka. Spomienkové podujatie sa začalo odhalením pamätnej tabule na dome, v ktorom sa Ferko narodil, a pokračovalo bohatým kultúrno-umeleckým programom venovaným jeho životu, dielu a odkazu.

  • V Novom Sade súťažili mladí slovenskí recitátori

    V priestoroch Verejnej mediálnej ustanovizne Rádio-televízie Vojvodiny v Novom Sade sa v sobotu (15. novembra) konala 51. Rozhlasová súťaž mladých recitátorov. Akciu zorganizovala rozhlasová redakcia programu v slovenskom jazyku RTV. Na tohtoročnom podujatí vystúpilo 51 recitátorov zo 17 slovenských obcí vo Vojvodine a súťažili v piatich kategóriách – prednes poézie žiakov nižších ročníkov základných škôl, prednes poézie žiakov vyšších ročníkov základných škôl, prednes prózy, prednes poézie stredoškolákov a študentov, kým piatou zložkou bol prednes poézie žiakov základných škôl, ktorí navštevujú hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry, čiže slovenčinu sa vyučujú ako nematerinský jazyk.

  • Slovensko bez hraníc č. 8

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) predstavil nové, novembrové vydanie spravodajcu Slovensko bez hraníc, ktoré prináša aktuálne informácie o činnosti úradu, významných udalostiach a aktivitách krajanov na všetkých kontinentoch. Najnovšie číslo (8/2025) je dostupné vo formáte pdf na webovej stránke ÚSŽZ.

  • Jozef Podhradský – 110 výročie úmrtia

    Pred 110 rokmi 13. novembra 1915 zomrel v Jagodine (Srbsko) evanjelický farár, spisovateľ a publicista Jozef Podhradský, po skončení štúdií na Slovensku celý svoj ďalší život pôsobil na Dolnej zemi. Narodil sa 19. apríla 1823 v Skalici na Jedličkovom majeri v rodine súkenníka. Základnú školu navštevoval vo Vrbovciach, ako 12-ročný odišiel najskôr s cieľom naučiť sa po maďarsky do Šamorína a v r. 1836 na nižšie gymnázium do Komárna, ktoré ukončil r. 1839. V rokoch 1839 – 48 absolvoval evanjelické lýceum a teológiu v Bratislave, kde sa stal členom Štúrovej družiny. V roku 1848 zložil na peštianskej univerzite profesorskú skúšku z filozofie, klasických jazykov, nemeckej a maďarskej literatúry. V tom istom roku ho pozval farár slovenskej evanjelickej cirkvi v Pešti Ján Kollár za pomocného farára a učiteľa. Nakoniec po odchode Jána Kollára stal sa v Pešti v rokoch 1850 – 1862 jeho nástupcom. Bolo to dramatické obdobie patentálnych bojov, kde bola snaha maďarských vrchností spojiť evanjelikov augsburského vyznania (väčšinou Slováci) s evanjelikmi helvétskeho vyznania (väčšinou Maďari) do únie. Jozef Podhradský išiel proti prúdu a nesúhlasil s úniou.

  • Hložianska „Sliepka" získala zlatú plaketu a sošku NRSNM

    Na tohtoročnom 55. Divadelnom vavríne v Starej Pazove súbor KOS Jednota z Hložian s inscenáciou Sliepka získal prvú cenu – zlatú plaketu, ako aj Cenu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ktorou je Soška Miry Brtkovej. Za najlepšieho režiséra festivalu vyhlásili Alexandra Baka a najlepším hercom sa stal Janko Šarkezi zo staropazovského ochotníckeho súboru. Tohtoročný festival však poznačil menej priaznivý fakt – o ocenenia súťažili iba tri predstavenia!

  • Deň prímeria – spomienka na padlých Slovákov z Dolnej zeme

    Pri príležitosti Dňa prímeria, 11. novembra, si aj vojvodinskí Slováci pripomínajú pamiatku všetkých, ktorí padli v prvej svetovej vojne. Historik Jaroslav Miklovic v tejto súvislosti upozorňuje na štatistiky, ktoré dokumentujú rozsah obetí z radov našich predkov – slovenských mužov z dolnozemských osád, zmobilizovaných do rakúsko-uhorskej armády. Posledný sčítací súpis obyvateľstva Rakúsko-Uhorska sa uskutočnil roku 1910. Podľa týchto údajov na území vtedajších žúp – Báč-Bodrožskej, Sriemskej a Torontálskej – žilo spolu 60 121 Slovákov. V priebehu Veľkej vojny ich zahynulo 1 349, čo predstavuje 2,24 % populácie.

  • Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

    Národný inštitút vzdelávania a mládeže, Ministerstvo kultúry SR, Matica slovenská, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, v. v. i., Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Vydavateľstvo SPN – Mladé letá a vydavateľstvo Albatros Media Slovakia, s. r. o., vyhlasujú 34. ročník celoštátnej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Súťaž je určená pre žiakov a študentov všetkých typov a druhov základných a stredných škôl na území Slovenskej republiky, ako aj všetkých typov a druhov základných a stredných škôl, vzdelávacích centier, víkendových škôl a organizácií Slovákov žijúcich v zahraničí. Uzávierka súťažných prác zo Slovenska aj zo zahraničia je 31. januára 2026 do polnoci.

  • Sedliacka pec, srdce dolnozemského domu

    V dolnozemských slovenských domoch mala osobitné miesto sedliacka pec. Bola nielen veľmi praktickým zariadením na pečenie chleba, koláčov a iných dobrôt, ale aj symbolom tepla, domova a rodinnej súdržnosti. Okolo nej sa odohrával každodenný život – od ranných raňajok až po zimné večery. Okolo pece bývala lavica, kde sa dalo zohriať premrznuté telo, a „kucov", úzky priestor medzi pecou a stenou, v ktorom sa deti rady hriali a neraz aj zaspali. Pec zohrievala jednu alebo aj dve miestnosti, sušilo sa na nej ovocie, zelenina, dosúšali sa šaty či obuv a varili sa v nej tie najlepšie domáce jedlá: krumple na ťapši, sárma, rejteša, lepňa... Mnohí dodnes hovoria, že sárma uvarená v takejto peci chutí najlepšie a že nieto jedla nad krumple na ťapši s hrubou klbásou upečenými v sedliackej peci.

  • IN MEMORIAM: RNDr. Igor Furdík (1947 – 2025)

    Vo veku 78 rokov nás 5. novembra 2025 navždy opustil RNDr. Igor Furdík, dlhoročný diplomat, vysokoškolský pedagóg a bývalý predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), ktorého meno zostane navždy späté so službou Slovensku a Slovákom vo svete. „Odchod Igora Furdíka vnímame s veľkým zármutkom a úctou. Bol človekom, ktorý krajanskú problematiku žil, nie len riadil. Slovákov v zahraničí vnímal s otvoreným srdcom, s úprimným záujmom o ich životy a prácu. Zanechal za sebou dielo, ktoré spája generácie krajanov a dodnes nesie jeho rukopis," uviedla Dagmar Repčeková, predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

  • Spolok Slovákov z Bulharska oslávil 35. výročie založenia

    V sobotu 11. októbra 2025 sa na Mladej Garde v Bratislave uskutočnilo výnimočné stretnutie krajanov, pri ktorom si Spolok Slovákov z Bulharska pripomenul 35 rokov od svojho založenia. Stretli sa tu generácie, ktoré spája spoločná história, priateľstvá a hlboká úcta k koreňom. Hostia prichádzali od skorého popoludnia, prebiehala registrácia a vítanie chlebom a soľou, pitou a šarenou soľou. Program sa oficiálne začal o 13:30 mimoriadne emotívnym momentom – vystúpením tanečníkov argentínskeho tanga, Doda Graneca a Terezky Schwarzovej, zakladateľov tradičnej školy tanga na Slovensku. Ich precízne a elegantné tango dodalo úvodu slávnosti noblesný charakter. Nevystal ani bulharský folklór.

  • Modré noci Jána Kňazovica na Bratislavskom hrade

    V priestoroch pod Čestným nádvorím Bratislavského hradu otvorilo Historické múzeum Slovenského národného múzea výstavu s názvom Modré noci Jána Kňazovica, ktorá potrvá do 2. februára 2026. Výstava sa koná pri príležitosti 100. výročia narodenia popredného kovačického insitného maliara Jána Kňazovica (1925 – 1985) a predstavuje 31 diel zo súkromných a galerijných zbierok. Viaceré Kňazovicove diela sa nachádzajú vo významných múzejných a súkromných zbierkach, vrátane Vatikánskeho múzea. Bol jediným Slovákom, ktorého obraz vystavili v parížskom Louvri, a jeho maľba Detský tanec bola v roku 1974 reprodukovaná na poštovej známke Juhoslávie. Výtvarní kritici ho zaraďujú medzi najoriginálnejších maliarov naivného umenia na svete. Jeho životným mottom bola myšlienka z Exupéryho Malého princa: „Človek vidí dobre len srdcom." Srdce, znamenie pokory, dobra a úprimného pohľadu na svet, sa preto stalo jeho symbolickým podpisom na každom obraze.

  • Samuel Jovankovič ocenený medailou ÚSŽZ

    Samuel Jovankovič je slovenský historik, pedagóg a dlhoročný predseda Spolku Slovákov z Juhoslávie, ktorý svoj život zasvätil výskumu dejín zahraničných Slovákov – predovšetkým tých, ktorí žili a pôsobili na území bývalej Juhoslávie. Jeho meno je neoddeliteľne spojené s úsilím o zachovanie kultúrneho dedičstva a identity vojvodinských Slovákov, ako aj s prepojením krajanskej komunity so Slovenskou republikou.

  • „Priatelia Srbska" – poštová známka, ktorá spája

    V budove Srbskej pošty v Belehrade sa uskutočnilo stretnutie riaditeľa Zorana Anđelkovića a veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Michala Pavúka pri príležitosti úspešného ukončenia projektu pamätnej poštovej známky „Priatelia Srbska" a rokovania o pokračovaní spolupráce v tejto oblasti. Najnovšia známka zo série „Priatelia Srbska" je venovaná kultúrnemu dedičstvu v podobe národných krojov z Rašky a slovenských Krakovian, ktoré symbolicky prepájajú dve spriatelené krajiny prostredníctvom motívov ľudovej tradície a umeleckého výrazu.

  • Duchovná úvaha vo sviatok Pamiatky na zosnulých

    Na sviatok Všetkých svätých, dňa 1. novembra, slávil saský kurfirst Fridrich Múdry (Kurfürst Friedrich der Weise) veľký sviatok vo svojom sídelnom meste, vo Wittenbergu. Stredobodom tohto sviatku boli staré kosti – ľudské kosti! Tieto kosti boli vystavené vo vzácnych nádobách. Údajne to boli pozostatky významných kresťanov, ktorí už dávno zomreli. Tieto kosti sa nazývali „relikvie". Fridrich Múdry mal ich veľkú zbierku. Každý rok, dňa 1. novembra, na sviatok Všetkých svätých, sa do Wittenbergu hrnulo veľa ľudí, aby obdivovali tieto relikvie. A nielen to, ľudia sa v ich blízkosti aj modlili. Mnohí verili, že z nich vychádzajú zázračné liečivé sily. Ľudia si kľakli a požiadali dávno mŕtveho svätca, z ktorého bolo vidieť len pár kostí, aby sa prihovoril u Pána Boha v nebi. V roku 1517 využil Dr. Martin Luther príležitosť sviatku Všetkých svätých, aby predstavil svojich 95 téz proti predaja odpustkov. V predvečer sviatku, dňa 31. októbra, pribil tieto tézy na dvere zámockého chrámu Božieho vo Wittenbergu. Preto evanjelici slávia svoj reformačný sviatok – Pamiatku reformácie, deň pred rímskokatolíckym sviatkom Všetkých svätých.

  • Rok po tragédii v Novom Sade

    Pred rokom, 1. novembra 2024, sa na novo zrekonštruovanej železničnej stanici v Novom Sade zrútil prístrešok. Pod jeho troskami zahynulo 16 ľudí – medzi nimi aj deti. Dnes, o rok neskôr, mená obetí pozná celá krajina, no vinníci stále nemajú mená ani tváre. Zodpovednosť sa rozplýva v prázdnych vyhláseniach, v mlčaní a v cynizme tých, ktorí by mali niesť následky. Tragédia, ktorá otriasla krajinou, sa však stala aj impulzom – zrodil sa z nej občiansky pohyb, ktorý sa nezastavil ani po dvanástich mesiacoch hrozieb, zatýkaní a zastrašovania. Z ulíc nezmizol hnev, ale ani nádej. Študenti, profesori, robotníci, rodičia, starí i mladí – tisíce ľudí po celej krajine si zvolili neľahšiu cestu: postaviť sa proti systému, ktorý sa roky tvári ako neotrasiteľný. Rok po páde prístrešku sa Srbsko zmenilo. Nie v štruktúrach moci, ale v povedomí ľudí.

  • „Tu stojím, inak nemôžem..."

    K Pamiatke reformácie
    Lutherovi a jeho spolupútnikom trvalo dva týždne, kým sa z Wittenbergu na voze dopravili do vzdialeného západonemeckého Wormsu. Luther sa pred snem postavil 17. apríla 1521 popoludní a bol odhodlaný diskutovať. Na sneme ho čakal sám cisár Karol V. spolu s radcami a zástupcami Ríma, v sprievode mnohých vplyvných mužov nemeckej ríše. Pred Luthera postavili všetky zozbierané spisy a knihy a nekompromisne sa opýtali, či je autorom niektorej z nich a či je v nich niečo, čo by chcel hneď odvolať. Luther bol odhodlaný brániť svoje presvedčenie.

  • Prvá synoda slovenskej ev. a. v. cirkvi

    Prvá synoda našej slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi zasadala v Novom Sade, v deň reformácie, 31.X. 1925. Za predsedov synody boli zvolení Adam Vereš, bisk. admin. a Ľudovít Mičátek, zást. dištrikt. dozorcu a za ich zástupcov: Gustáv Klobušický, st. a Dr. Cyril Abaffy. Synoda mala pred sebou vážnu úlohu vyniesť ústavu. Dr. Mičátek poukázal na nedostatky starej ústavy z r. 1893, čo dopomohlo k tomu, že »do cirkvi našej pre vzmáhajúcu sa maďarizáciu vlúdil sa svetársky smer ktorý chcel cirkev úplne zotročiť«. Naši vedúci, ako to bolo spomenuté, borili sa proti tomu. »Naša cirkev je dnes v štáte, kde sa nemusíme obávať o zaniknutie našej národnosti. Ale aby sme mohli v nových pomeroch, nový, lepší život mať, po ktorom sme za celé stoletia túžili, musíme lepší cirkevný zákon vyniesť, ako bal minulý«. Nakoľko je len možné »treba hľadať, utvoriť všeobecnú jednotnú krajinskú cirkev.« Zo svojej bohatej skúsenosti a známosti podal úpravy pre vypracovanie ústavy. »Zákon nech stojí na základe všeobecnej juhoslovanskej ev. a. v. cirkvi, ale s tým výrazným ohraničením, - že má ostať i naďalej samosprávny slovenský dištrikt, rozšírený prípadne na slovanský, pritiahnutím slovinských zborov v Prekomurí. V prípade, že by nedošlo k spojeniu s Nemcami, tak sa naša cirkev má zriadiť ako samostatná slovenská, prípadne ak pristúpia k nám Slovinci, tak ako Slovanská ev. a. v. cirkev. Zvolené výbory mali vypracovať návrh ústavy.

  • Belehradský knižný veľtrh v znamení novej kapitoly i napätí v kultúrnej sfére

    V sobotu 25. októbra 2025 sa slávnostne otvoril 68. Medzinárodný belehradský knižný veľtrh. Pod heslom „Tvoj nový príbeh" sa počas deviatich dní, až do nedele 2. novembra, v halách Belehradského veľtrhu stretáva viac ako štyristo domácich i zahraničných vydavateľov, spisovateľov a milovníkov knihy. Tradične tu nechýba ani slovenská tvorba – pôvodná i prekladová. S najnovšou menšinovou knižnou a časopiseckou produkciou sa na veľtrhu pravidelne predstavuje Pokrajinský sekretariát vzdelávania, predpisov, správy a národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktorý poskytuje priestor menšinovým vydavateľstvám. Zvyčajným a vždy vítaným účastníkom bývalo aj Slovenské vydavateľské centrum (SVC) z Báčskeho Petrovca. Tento rok však na veľtrhu chýba. Po odchode dlhoročného riaditeľa Vladimíra Valentíka vydavateľská činnosť SVC citeľne utíchla. Kým ešte donedávna vydávalo centrum pravidelne desať a viac titulov ročne, tento rok sa neobjavila žiadna nová kniha. Inštitúcia, ktorú zastrešuje Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu, akoby stratila záujem o systematické knižné vydávanie.

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články