Archív
Filter
  • Hasičské zábavy v Petrovci

    Dobrovoľný občiansky hasičský spolok v Petrovci založili ešte v roku 1891 a je jedným z najstarších v Srbsku. Keďže to bola i jedna z prvých foriem organizovanej spolkovej činnosti, bol aj významným organizátorom kultúrneho života vo svojej osade. Petrovskí hasiči mali svoj Lesík a dychovku, čo využívali na organizovanie zábav. Súčasťou zábav bývali aj ohňostroje. O tom sa dozvedáme z dobovej tlače, ale aj z plagátu z roku 1907. Na ňom píše: „Petrovský dobrovoľný hasičský spolok usporiada dňa 19-ho januára 1907 v sobotu vo veľkom hostinci u Tomáša so salónnym ohňostrojom a s maskovým valčíkom spojenú TANEČNÚ ZÁBAVU, ku ktorej Vás týmto úctive povoláva Veliteľstvo. Začiatok o 8. hodine večer. Vstupné od osoby: 1 koruna, od rodiny (3 osoby) 2 K 50 halierov. Hudbu dá miestny hasičský hudobný zbor. Len pozvaní majú prístup."

  • NDNV: 35 rokov boja za pravdu a zodpovednosť

    Len slobodná, nezávislá a zodpovedná žurnalistika môže byť garantom realizácie verejného záujmu. Najstaršie nezávislé združenie novinárov v juhoslovanskom regióne Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny (NDNV), dnes oslavuje 35. narodeniny. „Náš boj za hodnoty slobodnej, solidárnej a otvorenej spoločnosti trvá tri a pol desaťročia. Za zodpovednú žurnalistiku, za slobodu médií, za ľudské práva, za občiansku dôstojnosť. Pre svoju vytrvalosť a dôslednosť pri presadzovaní týchto hodnôt sa NDNV od svojho založenia stal terčom početných a rôznych druhov tlakov, ktoré v posledných mesiacoch prerástli do otvoreného prenasledovania najvýznamnejších členov našej organizácie." Uvádza sa to v dnešnej predpoludňajšej správe, kým v popoludňajšom vyhlásení NDNV ostro reaguje a odsudzuje správanie príslušníkov polície a žandárstva voči novinárom, ktorí dnes informovali z blokády Mestského úradu v Novom Sade. NDNV pripomína a upozorňuje, že úlohou zástupcov médií je podávať správy, čo je aj ich zákonné právo. Na druhej strane povinnosťou polície je zaručiť bezpečnosť všetkých občanov, nie ju ohroziť.

  • IN MEMORIAM: Gavra Govorčin

    Dnes ráno sa Kulpínom rozchýrila smutná správa: opustil nás ďalší významný Kulpínčan, Gavra Govorčin. O dva mesiace by oslávil životnú osemdesiatku (15. 3. 1945), no zákerná choroba mu to prekazila. Životný údel a krížiky na chrbte dôstojne znášal a do poslednej chvíle bol ešte spoločensko-politicky aktívny – dodnes bol členom Obecnej rady Báčskopetrovskej obce. V Kulpíne sa takmer nenájde človek, ktorý by ho nepoznal. Z pracovnej pozície miestneho matrikára a šéfa Miestnej kancelárie v Kulpíne desaťročia sa zúčastňoval na všetkých dôležitých podujatiach a akciách. Známy bol aj v celej obci a v širšom okolí. Jeho správy v slovenskom týždenníku Hlas ľudu pozorne čítali milovníci futbalu a správnou slovenčinou sa roky prihováral v športových reláciách novosadského rozhlasu, ako aj Rádio-televízie Vojvodiny, a tiež petrovského rádia a televízie.

  • Návrhy na Cenu Pro Cultura Slovaca 2025

    Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (zriaďovatelia Ceny Pro Cultura Slovaca) vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v Slovenskej republike, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Pro Cultura Slovaca navrhli potenciálnych ocenených na rok 2025, a to najneskôr do 28. februára 2025 e-mailom a následne aj v tlačenej podobe na adresu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ulica Arsu Teodorovića 11, 21000 Nový Sad, Srbsko.

  • Petrovec, január 1940

    Ďalší fragment z dejín Petrovca spred osemdesiatpäť rokov sa dozvedáme vďaka PhDr. Martinovi Lackovi, PhD., ktorý nám zaslal dokument zo svojho archívu. Ide o výpisky z Vojenského historického archívu v Bratislave, fondu 53, označené značkou „D" – dôverné. Údaje boli získané v roku 1942 od utečenca Jána Bohuša, o ktorom sa konštatuje, že má meštianske školy a o ktorom je aj záznam: „Vypočúvaný je celkom inteligentný, jeho údaje, ktoré získal vlastným pozorovaním, nakoľko sa pripravoval pre zbehnutie, sú celkove presné a možno ich brať za vierohodné." Uvádzame časť z jeho výpovedí, predovšetkým o udalostiach v januári 1940 v Petrovci, ktoré donútili mnohých, hlavne študentov, aby ilegálne opustili Báčku okupovanú Maďarskom a hľadali záchranu na Slovensku.

  • IN MEMORIAM: Pavel Naď Ďuriš Krokoš

    S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že nás 13. januára 2025 náhle a nečakane navždy opustil Mgr. Pavel Naď Ďuriš Krokoš. Slovenská komunita v Nadlaku, ale aj v Rumunsku vôbec sa zahalila do smútočného rúcha, pretože sme opäť chudobnejší o výraznú osobnosť.

  • Naše klesajúce demografické údaje

    Počet obyvateľstva v Srbsku v posledných dekádach klesá. Aj keď si druhá svetová vojna vyžiadala mnoho obetí a podstatne znížila počet obyvateľov nielen v Srbsku a vtedajšej Federatívnej Národnej Republike Juhoslávii lež aj širšie, predsa, v povojnovom roku 1948 v Kulpíne žilo o 1147 obyvateľov viac než v súčasnosti. V porovnaní s rokom 1961 pokles obyvateľstva je ešte výraznejší, čiže v roku 2022 v Kulpíne žije o 1311 obyvateľov menej než v roku 1961, čo predstavuje zníženie až o 35%. Podľa sčítania ľudu z roku 2022 Kulpín má 2431 obyvateľov. Aj v ostatných slovenských osadách zaznamenávame úpadok obyvateľstva. Výnimkou je Stará Pazova, ktorá je však dávnejšie väčšinovo srbská a v nej sa počet obyvateľstva za posledných 80 rokov zdvojnásobil.

  • Drobničky z minulosti Báčskeho Petrovca

    K 280. výročiu príchodu Slovákov do Petrovca (1745 – 2025) vyberáme text Vladimíra Velentíka z tohtoročného Slovenského svetového kalendára. Zaujímavé drobničky z dejín Petrovca sa týkajú prvých udalostí: prvého maskového bálu, prvej voľby krásky, elektrifikácie, prvej autonehody, prvého diplomovaného pilota...

  • Vôňa spomienok (na zjedenie)

    Určite každý z nás si pamätá na sladkú vôňu starej maminho (alebo mamičkinho) svadobného koláča, ktorého vôňa sa rozplývala po celom dome alebo na starého otcovu (alebo apkovu) horkú klbásu, na ktorú nemá ani tá najchýrnejšia mäsiareň v hociktorej dedine či v meste? Akou vôňou vonia vaše detstvo? Bola to výzva pre našich žiakov, aby si vychutnali spoločné chvíle kuchárstva so svojimi mamami či starými mamami. To, že „kuchárčenie" skutočne milujú, som zistila z ich vydarených mnohopočetných prác, prezentácií, video záznamov či výkresov. Sú tam obrázky jedál a recepty, na ktoré si už ani nespomíname, od rôznych koláčov, závinov, polievok až po vynikajúce klobásy, recepty, ktoré sa v rodinách dedili z generácie na generáciu. Uvádza Mária Andrášiková, autorka projektu Kuchárske rodinné dedičstvo, ktorého výsledkom je zapísanie viac ako 70 receptov zverejnených na internetovej stránke Aktívu učiteľov slovenčiny vo Vojvodine a Asociácie slovenských pedagógov. Sú tam zverejnené recepty na: „Krumple na ťapši", Makovie opekance, Svadobný koláč, Šošovicovú polievku, Pampúche, Rejteša, Slepačiu polievku, Sármu, Herovke, Krumpľovníka, Bryndzové halušky, Šúšťovníka, Pirohy, Palacinky, Tvarohové rezance ...

  • Zamrznutý človek

    Z detstva si niektorí pamätáme, aké je to nepríjemné a bolestivé, keď mráz „zájde za nechty" a keď prsty oziabnu. V takých prípadoch sa deťom ruky treli snehom. V Čítanke pre 3.– 4. tr. ev. a. v. ľud. škôl z roku 1915, ktorej zostavovateľom bol Štefan Kvas, sa možno dozvedieť prečo je to tak správne, ale aj to, ako sa treba správať v situácii, keď oziabne celé telo. Príbeh o zamrznutí človeka, opísaný v čítanke, bol akoby z nášho prostredia a akoby inšpirovaný skutočnou udalosťou z týchto našich báčanských končín. Je to veľmi pravdepodobné, keďže Štefan Kvas ako učiteľ pôsobil v Kulpíne 34 rokov a „obďalečná železničná stanica" z príbehu by mohla byť tá v Petrovci. Uvádzame celý príbeh v pôvodnom znení:

  • Cena Ondreja Štefanka

    Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (KVSIK) z Nadlaku vyzýva organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa Štatútu Ceny Ondreja Štefanka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2025, a to najneskôr do 10. februára 2025 (mailom na: kvsivankrasko@gmail.com, hlasznik@gmail.com). Cena Ondreja Štefanka (na pamiatku literáta, spolkového činiteľa a výrazného lídra slovenskej Dolnej zeme) sa od roku 2009 udeľuje každoročne dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Cenu udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Výzvu podpisuje Mgr. Ľudmila Šomráková, predsedníčka KVSIK.

  • Byť Pavel Čáni

    „Byť Pavel Čáni – aké to silné verbum – hrdo zneje! Byť Pavel Čáni je mať účasť na bytí. Niesť bremeno človeka a byť stvoriteľ i tvorca," – uviedla Annamária Boldocká-Grbićová, profesorka na gymnáziu a spisovateľka, v úvode včerajšej pietnej rozlúčky s akademickým maliarom Pavlom Čánim. Tie jej slová odzneli najprv na kondolenčnej slávnosti na gymnáziu Jána Kolláara v Báčskom Petrovci a potom aj pri poslednej odobierke na petrovskom cintoríne. Zoroslav Spevák-Jesenský, univerzitný profesor a spisovateľ, nenašiel síl zúčastniť sa na pohrebe – rozlúčka s dlhoročným kamarátom ho veľmi zasiahla – v intimite súkromia sa však slová tisli na papier a spomienky sa tlačili von. Lebo, spomienky žijú v každom z nás. Neubránime sa im. Vlastne načo aj, veď bez nich by sme boli akoby podvyživení. Obe rozlúčky uvádzame v pokračovaní:

  • Hodžovské voľby: Konferencia slovensko-srbská

    V minulosti sa o politike hovorilo ako o panskom huncútstve, v dnešnej drsnejšej dobe sa aj o politike hovorí drsnejším slovníkom. No, tak ako v minulosti, aj dnes treba veľa múdrosti, odvahy a zhody, aby si malé národy vybojovali svoje práva. V Rakúsko-Uhorsku boli malými národmi Slováci a Srbi, ktoré si uvedomovali, že spolu môžu byť väčší a silnejší a spolu dokážu úspešnejšie bojovať proti násilnej maďarizácii. Preto sa rozhodli spoločne voliť svojho poslanca do Uhorského snemu. Milan Hodža prvý svoj krok do verejného života urobil spolu s Juhoslovanmi a po prvý raz vystúpil na politické javisko v roku 1905 ako zástupca juhoslovanskej Vojvodiny, ako národný poslanec Srbov a Slovákov novosadsko-kulpínskeho okresu vo voľbách do Uhorského snemu. Pred 120 rokmi, dňa 6. januára 1905 pricestoval Dr. Hodža do Nového Sadu. Bol štíhly 26-ročný mladík s dlhými gaštanovými fúzami, vážny a bojovný redaktor „Slovenského Týždenníka".

  • Zuzana Veresky: Umelecká cesta srdca

    Každý človek je umelcom svojho života. Tieto slová stelesňujú duch Zuzany Veresky, ktorá svojimi dielami pretvára svet okolo nás na miesto plné krásy a lásky. Keď sa ráno zobudí, poďakuje Bohu za to, že žije a vidí slnko. V tomto jednoduchom gestu nachádza motiváciu prinášať do sveta dobro a lepšie činy. Čerstvá sedemdesiatnička Zuzana Veresky nie je len umelkyňou, ale aj človekom so srdcom na správnom mieste. Viackrát podporila rôzne charitatívne podujatia, čím dokázala, že umenie môže byť nielen krásne, ale aj prospešné. Je jednou z tých kovačických insitných umelcov, ktorí boli pred mesiacom zapísaní do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, čo svedčí o jej významnom prínose do sveta umenia.

  • IN MEMORIAM – Pavel Čáni

    Dnes podvečer, 3. januára 2025, sa spomedzi našich radov tíško vytratil akademický maliar a grafik, Mr. Pavel Čáni (nar. 19. 6. 1953). Patril medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov v Srbsku a jeho maliarska a grafická tvorba zanechali hlbokú stopu v dejinách slovenského výtvarného umenia. Pavel Čáni, absolvent výtvarných škôl v Novom Sade a Belehrade, sa rýchlo dopracoval k vlastnému, rozpoznateľnému a jedinečnému výtvarnému prejavu, ktorý vysoko hodnotili u nás a v zahraničí. Život mu veľa dal, no preveľmi ho aj tvrdo skúšal, on však neklesal, ale zápasil a dobrý boj bojoval. V roku 2023, v deň umelcových 70. narodenín, v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadali výstavu jeho grafík a malieb, kurátorom ktorej bol najlepší znalec Čániho diela Vladimír Valentík. Pri tej príležitosti oslávencovi odovzdali cenu Pro Cultura Slovaca. Večierok hrou na gitare ozvláštnil oslávencov syn Zoran Mitić. Ten deň nebol však iba narodeninovou oslavou, ale akoby aj maliarovou rozlúčkou s verejnosťou. Dojímavo dopadlo to maliarovo posledné verejné účinkovanie. Už dlhšie predtým mu zdravie bolo naštrbené.

  • Jubilujúce slovenské dediny: Báčsky Petrovec a Kulpín

    V roku 2025 si pripomenieme významné jubileá dvoch slovenských dedín vo Vojvodine, ktoré majú najbohatšiu históriu a kultúrne dedičstvo. Báčsky Petrovec a Kulpín spája nielen hranica chotára, ale aj rok 1745. V tomto roku Petrovec oslávi 280 rokov osídlenia Slovákmi a Kulpín 280 rokov súčasného Kulpína.

  • Ako si muž vyliečil opilú ženu – zo zápiskov starého Petrovčana

    Bolo to v roku 1936, keď „starý Petrovčan" napísal do vianočného vydania novín Národná jednota tento žartovný príbeh. Sprostredkúvame vám ho v originálnom znení a bez úprav.

  • Prvá publikácia o kovačickej insite s logom UNESCO

    Začiatkom decembra 2024 zapísali „Kovačické insitné maliarstvo" na UNESCO zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva a už koncom decembra tlačou vyšla prvá publikácia s logom UNESCO. Knihu АБВ Ковачичко наивно сликарство (ABV Kovačické insitné maliarstvo) vydala Nadácia Babka a jej zostavovateľmi sú Katarína Pucovská a Pavel Babka. Táto vzácna, reprezentatívna, 62-stranová farebná kniha, formátu 210 x 280 mm, vyšla v náklade 1500 kusov a jedna jej časť je už distribuovaná maliarom, na veľvyslanectvá, fakulty, vedeckým inštitúciám, do galérií, múzeí... Je to prvá z troch kníh, vydaná na počesť zápisu Kovačického insitného maliarstva na UNESCO zoznam, ďalšie dve vyjdú v roku 2025, v januári slovenská mutácia a potom ešte v anglickom jazyku. Celkový náklad všetkých troch jazykových mutácií by mal byť 5000 kusov a publikácie by mali čitateľom na celom svete priblížiť insitné umenie vojvodinských Slovákov.

  • Naše ročenky

    Pod vianočný stromček každoročne dostávame naše vzácne ročenky. Najstaršia z nich, Národný kalendár, začala vychádzať pred 104. rokmi, v roku 1920. Ročenka Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku si pripisuje 68. ročník. Pazovský kalendár má za sebou 24 ročníkov, Slovenský svetový kalendár 9 ročníkov a Kovačický kalendár 5 ročníkov. Všetky tieto naše almanachy nám prinášajú zaujímavé čítanie na celý rok. Všetky sú bohato ilustrované a všetky nám pripomínajú našu bohatú minulosť, pamätné udalosti a významné osobnosti. V každom z nich si čitateľ nájde niečo pre seba. Národný kalendár aj v tomto roku dodržiava zachodenú ideovú koncepciu informujúc zo všetkých našich slovenských prostredí a ponúka pestrosť obsahov pre najširší kruh čitateľov z radu vojvodinských Slovákov. Slovenský svetový kalendár prináša informácie o aktivitách Slovákov z celého sveta a čitateľom je sprístupnený aj v elektronickej podobe.

  • Plnená mäsová roláda v cestíčku

    Z kysáčskeho receptára hlasľudovskej kuchárky vyberáme recept, ktorým môžeme doplniť náš silvestrovský stôl. Plnená mäsová roláda v cestíčku sa podáva ochladená, jej príprava je jednoduchá a nevyžaduje si ani príliš veľa času a zručnosti.

  • Markine posledné Vianoce

    V dnešný deň pred 90 rokmi, 27. 12. 1934, v Petrovci bol veľký pohreb mladého dievčaťa. O samovražde nešťastnej petrovskej krásavice Marie Struhárovej písali noviny Národná jednota. Aká veľká ťarcha musela ležať na srdci mladého dievčaťa, ktoré, zdá sa, malo takmer všetko, no zrejme nič vzácne nemalo.

  • Štefan mučeník a veselica

    Druhý sviatok vianočný, ktorý pripadá na 26. december, je známy ako Deň svätého Štefana, alebo ako Deň svätého mučeníka Štefana. Z biblie poznáme svätého Štefana, ktorý patril medzi prvých sedem diakonov – pomocníkov dvanástich apoštolov. Týmto dňom končia Vianoce. V mnohých krajinách je tento deň symbolom dobročinnosti, spoločenských stretnutí a pokračovania vianočnej pohody. Na rozdiel od Štedrého dňa a prvého vianočného sviatku je tento deň menej slávnostnejší, ale o to veselší. Hlavne večer, kedy sa zvykli ľudia zabávať. Zábava a mučeníctvo spolu však neladia. A predsa...

  • Farby a farebnosť: Krása zachytená na fotografii

    Farby a farebnosť zohrávajú dôležitú úlohu v našom vnímaní krásy. Ľudia vždy túžili po kráse, a farby sú jedným z hlavných prostriedkov, ako ju zachytiť. Čierno-biele fotografie túto krásu nedokázali úplne sprostredkovať, pretože im chýbala farebná dimenzia, ktorá dodáva obrazom život a hlbší zmysel. Doba farebných fotografií prišla však až po roku 1930. Náš príbeh datuje z roku 1926, teda z doby čierno-bielych fotografií, no predsa nám ponúka pôžitok z farebnosti fotografie. Zuzka Kopčoková z Iloku mala vtedy 17 rokov a študovala na gymnáziu v Petrovci. Do Petrovca, rodiska svojich rodičov, za ňou sa vybrala aj mladšia sestra Marka. Keďže dievčatá pochádzali z majetnej rodiny a ich rodičia im chceli dopriať pekné veci, kúpili im krásny petrovský kroj. Keď svoje parádnice uvideli v kroji, zatúžili zvečniť tú mladosť a krásu. Riešením bola fotografia. Ale, farebná. Preto neželeli peňazí a zaplatili za kolorovanie fotografie.

  • Pastiersky list d.p. Jaroslava Javorníka, biskupa SEAVC

    Suspírium:
    To svetlo, Bože, čo svitlo v slávnej noci,
    Nech zažiari nám z tej Tvojej moci!
    A v svetle tom nech deťmi vieme byť,
    Pri jasliach stáť a Teba velebiť!
    Amen
    (Martin Rázus)

  • Vianočný čas

    Sme u kmotrovcov Poliakov a dnu je posvätná nálada vianočných sviatkov. Krstná mama prichystala v ten večer mnoho dobrôt, moja pozornosť sa však pristavila pri koláčoch. Na podnose sa núkali orechové húseničky, vanilkové koláčiky, venčeky, muškacóny, plásty, čokoládové a orechové štangličky, ale aj cigánske rezy a tortičky, z ktorých aj dnes cítim na jazyku labužnícku príchuť, najviac vari z muškacónov a tortičiek. U Poliakov, pravda, nechýbali k večeri ani krumple na ťapši s petrovskou štipľavou klobásou. Boli upečené v peci spolu so zemiakmi, bravčovými rebierkami a mäsom, posypané cibuľou a cesnakom. Predtým dostal každý z nás od krstnej mamy jablko a cesnak na zdravie a dlhý vek, a tiež makové opekance poliate medom. Toto bolo na stole v ten večer vo všetkých našich domácnostiach, a okrem toho sa podávala i chýrečná dolnozemská kapustnica.

  • Andrej Mráz: 120. výročie narodenia a 60. výročie úmrtia

    Dňa 28. novembra 1904 sa v Petrovci narodil Andrej Mráz, významný slovenský literárny kritik, historik, dramaturg, editor a akademik SAV. Aj po 60 rokoch od jeho odchodu na večný odpočinok zostáva jeho osobnosť a dielo vysoko cenené a rešpektované. "Nikdy som sa Petrovcu neodcudzil, nikdy som neprestal mať k nemu prítulný, citový vzťah, ale veľmi zavčasu sa vo mne ustálila túžba žiť a pôsobiť mimo rodiska," spomínal tak Andrej Mráz. Po skončení prvej svetovej vojny študoval na srbskom gymnáziu v Novom Sade, kde v roku 1925 maturoval. V rokoch 1925-1929 absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave, na ktorej pedagogicky pôsobil od roku 1938 – bol vedúcim Katedry slovenského jazyka a literatúry až do svojej smrti v roku 1964. Krátko zastával aj akademické posty dekana a prodekana FF UK a v roku 1952 bol menovaný za akademika Slovenskej akadémie vied a umení. O Andrejovi Mrázovi píše náš historik Dr. Samuel Jovankovič v najnovšom čísle elektronického časopisu Fajauka Spolku Slovákov z Bulharska.

  • Reagovanie slovenskej komunity v Srbsku na študentské protesty

    Príslušníci slovenskej komunity v Srbsku sa dnes ohlásili s verejnou výzvou podpísať Vyhlásenie slovenskej komunity v Srbsku, ktorou sa podporujú požiadavky študentov a študentiek v blokádach, tiež občanov a občianok, ktorí protestujú v uliciach Srbska a žiadajú spravodlivosť a zodpovednosť za bezprecedentnú tragédiu na novosadskej železničnej stanici. Vo výzve sa uvádza: „S obavami sledujeme, ako sa mladí ľudia stretávajú s násilím a represiami zo strany tých, ktorí by ich mali chrániť..." Podpora protestujúcim študentom prichádza zo všetkých strán. Akademický výbor pre vysoké školstvo SANU (Srbská akadémie vied a umení) na svojom zasadnutí dňa 12.12.2024 podporil študentov v ich protestoch a vo vyhlásení podčiarkuje, že sú mladí ľudia tí od ktorých vo veľkej miere závisí budúcnosť našej krajiny. V nasledujúcich dňoch sa podobne vyjadril aj Spolok psychológov Srbska, Syndikát lekárov a farmaceutov Srbska a niektoré ďalšie syndikáty a tiež nezávislé spolky novinárov. K študentom sa pripojili aj ich profesori, ako aj stredoškoláci a dnes pred novosadským rektorátom poľnohospodári varili guláš pre protestujúcich.

  • Slovensko bez hraníc č.2 ÚSŽZ

    Vážené krajanky, vážení krajania, dovoľujeme si Vám predstaviť decembrového spravodajcu Slovensko bez hraníc. Keďže je tu sviatočný čas, rozhodli sme sa v prvom rade podeliť sa o naše srdečné vianočné a novoročné prianie a naladiť sa s Vami na krásnu atmosféru blížiacich sa sviatkov. Na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí nás 19. decembra 2024 potešila návšteva betlehemcov z obce Nová Huta v Rumunsku, ktorých pripravil pán Štefan Kalmár.

  • V Bratislave a Belehrade paralelne odhalili obrazy kovačickej insity

    V utorok 17. decembra 2024 sa na ministerstvách zahraničných vecí Slovenska a Srbska paralelne uskutočnilo slávnostné odhalenie obrazov Pavla Hajka, kovačického insitného maliara. Tieto podujatia boli usporiadané na počesť zápisu kovačickej insity na zoznam UNESCO. V Bratislave odhalili obraz minister Juraj Blanár a srbský veľvyslanec na Slovensku Aleksandar Nakić, za účasti Fedora Rosochu, predchádzajúceho veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade, ktorý sa významne pričinil o zápis Kovačického insitného maliarstva na Reprezentatívny zoznam svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. V Belehrade obraz odhalili minister Marko Đurić, Pavel Babka a slovenský veľvyslanec Michal Pavúk.

  • IN MEMORIAM: Margaréta Benková (20.11.1983 - 16.12.2024)

    Hlboko sa nás dnes dotkla správa o odchode našej usmievavej Majky. Margaréta Benková nás opustila krátko po oslávení svojich 41. narodenín. Avšak, ani z tých málo rokov života si veľa krás neužila. Predtým, ako sa navždy rozlúčila s touto časnosťou, dlhé roky statočne bojovala s ťažkou chorobou. Napriek fyzickým a psychickým hlbokým ranám a jazvám, neprestávala bojovať a sa usmievať. Dnes sa už usmieva v tých iných sférach, pridala sa k svojej matke Kvetoslave, ktorá ju predišla do večnosti pred desiatimi rokmi, a k otcovi, ktorý už 23 rokov spoznáva nebeské chodníčky.

  • Desaťročie bez Miry Brtkovej

    Naša multimediálna umelkyňa Mira Brtková zo Starej Pazovy zomrela 18. decembra 2014 v Belehrade. Zhruba šesť desaťročí sa vpisovala do dejín umenia, a to nielen v Srbsku, ale aj v zahraničí. Obstáť a tak dlho pôsobiť a trvať v kultúrnej rozmanitosti – klobúk dolu! – a to, že ju aj keď prekročila osemdesiatku zaraďovali medzi popredné osobnosti srbského moderného (!) umenia – to si zasluhovalo osobitnú úctu. Život ju pritom neláskal, voči nej bol prinajmenšom preukrutný. Keď v leteckej havárii odrazu stratila manžela a syna, sebe a im prisľúbila, že dokončí ich dielo. Teda, nielen umenie, ale aj životná filozofia a vnútorné svetlo tejto veľkej ženy, režisérky, sochárky, maliarky a módnej návrhárky vzbudzovali obdiv.

  • Chotekovci a Futocké panstvo

    V týchto dňoch spod tlače vyšla kniha Jána Kišgeciho a Kataríny Pucovskej Chotekovci a Futocké panstvo. Táto bohato ilustrovaná publikácia nás slovom a obrazom prenáša do histórie Futockého panstva a jeho prepojenia s významnými šľachtickými rodmi, predovšetkým rodinou Chotekovcov, ktorých stopa v oblasti južnej Báčky je hmatateľná dodnes. Je to kniha o význame, rozvoji a zániku Futockého panstva a tiež rodiny Chotekovcov v historickom kontexte s odkazom na dnešok. A je to príbeh nielen o šľachtických rodoch, ale aj o pôde a budovách, tiež o snahách o hospodársky, kultúrny a sociálny rozvoj v období, keď Rakúsko-Uhorsko čelilo dynamickým zmenám a výzvam. Rodina Chotekovcov bola významný šľachtický rod, ktorý sa v Uhorsku preslávil svojím postavením, rozsiahlymi majetkami a mecenášstvom. Rod sa pôvodne usídlil v Čechách, no časom sa jeho vetvy usadili aj v iných častiach habsburskej monarchie, vrátane Slovenska a Srbska.

  • Prezentácia knihy a dielňa s deťmi v Galérii Babka v Kovačici

    V nedeľu 15. decembra 2024 sa v Galérii Babka v Kovačici uskutočnila prezentácia knihy Šlabikár slovenského insitného maliarstva v Srbsku, ktorú napísali Juraj Hamar a Pavel Babka. Súčasťou podujatia bola aj dielňa s deťmi. Moderátorka podujatia, Katarína Pucovská, predsedníčka Správnej rady Nadácie Babka, na úvod zablahoželala maliarom a všetkým, ktorí prispeli k propagácii a šíreniu dobrého mena kovačického insitného maliarstva. Ich snaha bola korunovaná úspechom, keďže toto umenie bolo 3. decembra 2024 zapísané na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. „Zápis na zoznam svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO je historická udalosť, ktorá nás zaväzuje," povedala moderátorka, zdôrazňujúc, že tento úspech potvrdzuje význam dedičstva, ktoré slovenskí predkovia priniesli zo svojej pôvodnej vlasti.

  • V Ročenke SEAVC v Srbsku o Martinovi Kováčovi

    V týchto dňoch tlačou vyšla Ročenka Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku LXVIII. 2023 – 2024 s prílohou kalendára na rok 2025. Hlavný a zodpovedný redaktor Jaroslav Javorník, biskup, a výkonná redaktorka Jasmina Kotasová Medveďová, farárka. Ročenku vydáva Biskupský úrad Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku a jej prvá časť je venovaná práci s mládežou. Najväčší počet strán zaberajú správy z jednotlivých cirkevných zborov a texty o zosnulých a jubilantoch. Z časti o jubilantoch vyberáme text o Martinovi Kováčovi z pera Mgr. Jasminy Kotasovej Medveďovej, zborovej farárky SEAV CZ Silbaš a farárky administrátorky SEAV CZ B. Palanka SEAVC v Srbsku.

  • Vianočný koncert Komorného zboru Musica viva

    Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca, vedený Marienou Stankovićovou Krivákovou, počas tohtoročného adventu opäť potešil milovníkov zborového spevu a kvalitnej hudby. Včerajším koncertom naplnil mnohé srdcia radosťou a prispel k príjemnej atmosfére predvianočného obdobia. Detské tóny skupiny Perličky a vystúpenia mladých nadaných hudobníkov, vrátane žiakov Gymnázia Jána Kollára a Maríny Cerovskej, výborne ladili s koncepciou vianočného koncertu.

  • "Zabijaci medveďov – Die Bärentöter"

    Asi päťdesiatčlenné výpravy Spolku podunajských Švábov „Čib" z Nemecka viackrát navštívili Čelarevo, rodisko svojich predkov. Čelarevo sa kedysi volalo Čib a obývané bolo Nemcami. Nový názov dostalo po druhej svetovej vojne a po kolonizácii Krajišnikov z Bosanského Petrovca do tohto mesta, ktorí ho pomenovali podľa národného hrdinu Zdravka Čelara. Na príbehy Podunajských Švábov zo starej vlasti, z Číbu (Čeláreva), si spomínajú ich potomkovia. Príbeh, ktorý tu ponúkame, vyrozprával Schwindl Michl v starej Razenschule (škola). To všetko sa, vraj, stalo v roku 1925. Z prekladom z nemeckého jazyka pomohol Štefan Stupavský. Tento zaujímavý príbeh nás zavedie do dávnych čias a vyrozpráva nám zároveň aj rozprávku o niekdajšom živote v našom susedstve.

  • Gustáv Klobušický st.(1862 – 1944)

    Pred 80 rokmi 11. decembra 1944, v Kulpíne zomrel ev. farár a senior báčsky Gustáv Klobušický. Narodil sa 11. júla roku 1862 na Hornej Mičinej na Slovensku, kde jeho otec bol notárom a učiteľom. Teológiu študoval v Bratislave a v Lipsku. V roku 1886 v Békešskej Čabe bol biskupom Dr. Gustávom Szeberínyim ordinovaný. V tom istom roku prijal povolanie za osobného kaplána do Lalite ku boku K. Tesseniho. Po štyroch rokoch, 29. septembra roku 1890, bol zvolený za farára cirkevného zboru v Kulpíne. Dňa 23. júna roku 1891 si zakladá rodinu s Máriou Mrvovou, dcérou petrovského farára Juraja Mrvu. Medzi rokmi 1892 a 1907 sa im narodilo deväť detí, z nich prvé dve a šieste umreli ako nemluvňatá a ôsme, syn, ako dvadsaťtriročný. V Kulpíne pôsobil do 11. decembra 1944, keď ho Pán povolal k sebe. V službe Pánovej bol vyše 54 rokov. V administrácii cirkvi zastával skoro všetky hodnosti a za istý čas bol aj administrátorom biskupského úradu.

  • Dvadsať ročníkov muzikologických konferencií

    V sobotu 7. decembra 2024 sa v ÚKVS uskutočnil 20. ročník konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine. Ide o platformu, ktorá už dve desaťročia každoročne nastoľuje nové témy z oblasti hudobného života vojvodinských Slovákov s cieľom dôkladne preskúmať, dokumentovať, teoreticky reflektovať a propagovať známe a menej známe fakty z tejto oblasti umenia a kultúry našej komunity. Tak tomu bolo aj v aktuálnom roku keď sa konferencia niesla v znamení témy Interpreti vokálnej a inštrumentálnej vážnej hudby z radov vojvodinských Slovákov.

  • V objatí múz – koncert venovaný Ondrejovi Maglovskému

    V slávnostnej sieni gymnázia sa 7. decembra 2024 rozozvučali tóny, ktoré sprevádzali život a tvorbu jedného z najvýznamnejších umelcov slovenského hudobného sveta v zahraničí – Ondreja Maglovského. Ako zaznelo z pera Annamárie Boldockej Grbićovej, hudba je hlbokým prejavom vďačnosti a ľudskosti. Ondrej Maglovský, známy ako maestro, je akordeónový virtuóz, skladateľ a redaktor, ktorý sa stal symbolom slovenského hudobného dedičstva v Srbsku, Rumunsku a na Slovensku. Včerajší koncert „V objatí múz" bol poctou jeho umeniu, odkazu a neutíchajúcej vášni k hudbe. Pred 60 rokmi 6-ročný Ondro (v ústrety svojich siedmych narodenín) dostal od otca prvú 60-basovú harmoniku.

  • Hranica, ktorá nás spája

    Výstavu krojov s názvom „Hranica, ktorá nás spája" otvorili 27. novembra 2024 v sídle Ústavu pre kultúru vojvodinských Maďarov v Sente. Výstava je realizovaná v rámci medziregionálneho projektu IPA s rovnomenným názvom Hranica, ktorá nás spája/A határ, ami nem választ el. Jedným z hlavných cieľov projektu je prezentácia kultúrnej rozmanitosti Vojvodiny a spoločná realizácia programu s ústavmi menšín kultúry, s dôrazom na multikulturalizmus a vzájomné akceptovanie. Výstava je spojená s tradíciou a kultúrou menšín žijúcich vo Vojvodine a vystavené kroje sú súčasťou kultúry každej jednotlivej národnostnej menšiny. Kroje zobrazujú pestrosť a rozmanitosť našej pokrajiny a bohatstvo kultúrnych hodnôt a dedičstva, ktoré tu máme. Slovenský kroj na výstavu prichystal Spolok žien Slovenka z Hložian.

  • Predvianočná krajanská recepcia v Belehrade

    Vo štvrtok 5. decembra 2024 sa na pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade uskutočnila tradičná predvianočná krajanská recepcia, ktorú zorganizoval veľvyslanec SR J.E. Michal Pavúk s manželkou Andreou Pavúkovou. Podujatie bolo príležitosťou na stretnutie Slovákov žijúcich v Srbsku, zhodnotenie uplynulého roka a oslavu významných úspechov, ktoré sa podarilo dosiahnuť. Zdôrazňované boli aj silné kultúrne a spoločenské väzby medzi Slovenskom a Srbskom, ktoré neustále rastú a prehlbujú sa.

  • Klobásafest

    Na päťdesiatom piatom Medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu, ktorý sa konal od 28. do 30. novembra na Novosadskom veľtrhu, sa zúčastnilo viac ako 240 vystavovateľov. Táto prestížna udalosť prilákala tisícky návštevníkov z celej krajiny i zo zahraničia, pričom každý stánok ponúkal jedinečný pohľad na turistické poklady a kultúrne dedičstvo rôznych regiónov. Medzi vystavovateľmi bola i Turistická organizácia obce Báčsky Petrovec, ktorá prezentovala svoju obec ako centrum kultúry, tradícií a gastronómie. Toto ich úspešné prezentovanie bolo korunované prestížnym ocenením – veľkou zlatou medailou za organizáciu Medzinárodného festivalu klobás Klobásafest. Ocenenie, ktoré prevzali predstavitelia festivalu, potvrdzuje kvalitu samotnej akcie, ale aj prínos Báčskeho Petrovca k propagácii regiónu a jeho gastronomických tradícií.

  • Slovensko bez hraníc

    "Vážení krajania, na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) sme si dali záväzok prinášať vám aktuálne informácie o dianí na Slovensku, našej činnosti, ale aj o živote a úspechoch Slovákov v zahraničí. Tento spravodajca je jedným z krokov, ako tento sľub plníme – aby sme vás spojili so Slovenskom, nech ste kdekoľvek na svete. Privítame aj vaše príspevky, osobné príbehy a skúsenosti, ktoré môžu inšpirovať a prepojiť krajanov. Ak máte záujem dostávať naše novinky priamo na svoju e-mailovú adresu, nezabudnite sa zaregistrovať," napísala v úvodníku prvého čísla elektronického spravodajcu ÚSŽZ Slovensko bez hraníc Dagmar Repčeková, predsedníčka ÚSŽZ. V tomto elektronickom informátore ÚSŽZ sú krátke správy a avíza všetkých dôležitých akcií a informácií a registrácia je veľmi jednoduchá. Takže, neváhajte.

  • Kovačické insitné maliarstvo zapísané na UNESCO zoznam!

    Kovačické insitné maliarstvo, prvok nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska, bolo dnes 3. decembra 2024 zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Rozhodol tak Medzivládny výbor pre zachovanie nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO na svojom 19. zasadnutí, ktoré prebieha v Asuncióne v Paraguaji od 2. do 7. decembra 2024. Tento historický čin pre slovenskú menšinu v Srbsku bol dosiahnutý spoločnou snahou vysokých predstaviteľov dvoch krajín: Srbska a Slovenska, ako aj zastupiteľov oboch veľvyslanectiev, a tiež Obce Kovačica, Galérie Babka a Galérie insitného umenia z Kovačice, predstaviteľov slovenských inštitúcií v Srbsku a početných jednotlivcov. Keďže je insitné maliarstvo Slovákov zo Srbska živé a viacnásobne unikátne, zaslúžilo si aj záštitu UNESCO. Zaradenie Kovačického insitného maliarstva na prestížny zoznam UNESCO všetkých nás zaväzuje pracovať na jeho dobrej povesti a zvyšovaní reputácie. Kovačičanom, predovšetkým maliarom a propagátorom tohto výtvarného výrazu, patrí veľká gratulácia.

  • Rozspievaná Vojvodina

    V nedeľu 1. decembra ožila Mestská sieň v Sente zvukmi zborovej hudby. Prebiehalo tam podujatie „Rozspievaná Vojvodina", ktoré predstavilo krásu a rozmanitosť vokálnej tvorby troch vojvodinských speváckych zborov. Tento večer hudby zorganizoval spevácky zbor „Musica Tisiana" zo Senty pod vedením Kingy Bíró Magyari. Okrem domáceho zboru sa publiku predstavili komorný zbor „Musica viva" z Báčskeho Petrovca, ktorý vedie Mariena Stankovićová Kriváková, a spevácky zbor Kultúrneho centra Vrbas „Bački pevači" pod vedením Jeleny Aleksić. Všetky zbory bravúrne predviedli svoje repertoáre, ktoré zahŕňali skladby v rôznych jazykoch – srbčine, maďarčine, slovenčine a ďalších, čím podčiarkli multikultúrny charakter regiónu.

  • Pamätihodný rockový koncert žiakov petrovského gymnázia

    Báčsky Petrovec, 28. november 2024 – Slávnostná sieň Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom sa v ten štvrtkový večer premenila na hudobnú arénu, kde sa odohral rockový koncert hodný zapamätania. Na tomto podujatí, organizovanom žiakmi školy, odznelo 11 skladieb klasického rockového žánru, ktoré v interpretácii mladých hudobníkov zanechali v obecenstve hlboký dojem. Jednak preto, že naša študujúca mládež vie nielen oceniť, ale aj kvalitne predviesť niekdajšie obľúbené hity svojich rodičov a starých rodičov, ale aj preto, že dokázali preniesť na publikum svoju pozitívnu energiu.

  • 75 rokov Novosadského rozhlasu

    Verejnoprávna mediálna inštitúcia Rádiotelevízia Vojvodiny dnes oslavuje 75. narodeniny. V tento deň v roku 1949 prvýkrát zaznelo – aj po slovensky: „Počúvate Rádio Nový Sad". Rádio Nový Sad (RNS) na začiatku odštartovalo s programami informatívneho, umeleckého, hudobného, zábavného a vzdelávacieho charakteru a to v piatich jazykoch – srbochorvátskom, maďarskom, slovenskom, rumunskom a rusínskom.

    Dávno je za nami historický 29. november 1949... A ako to bolo v ten prvý deň?

  • ÚSŽZ a TASR podpísali memorandum o spolupráci

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) dňa 26.11. 2024 podpísali memorandum o spolupráci. Tento krok posilňuje väzby medzi Slovenskou republikou a krajanmi žijúcimi za hranicami a zdôrazňuje význam šírenia aktuálneho, dôveryhodného a verejnoprávneho spravodajstva pre slovenské komunity vo svete.

  • 125. výročie narodenia Mirka Petroviča a jeho ťažký osud

    Mirko Petrovič, petrovský kaplán, odborný učiteľ na gymnáziu, manžel Adely Čajakovej, sa narodil 25. novembra 1899 v Štýrskom Hradci. Na gymnáziu v Petrovci pôsobil v období rokov 1927 – 1946, kde vyučoval evanjelické náboženstvo, srbčinu, latinčinu, nemčinu, krasopis a zemepis. V roku 1946, v akcii Mať volá, sa presťahoval s rodinou na Slovensko. Avšak, radosť z krajšej budúcnosti netrvala dlho, už v roku 1950 bol tam vo vykonštruovanom politickom procese odsúdený na trest väzenia ako titovský špión. Vyrieknutý mu bol trest 23 rokov väzenia a peňažný trest 10 tisíc korún! Ihneď ho uväznili a jeho manželku a tri deti násilne vysťahovali z bytu na Ferjenčíkovej ulici č. 2. Udialo sa to na Štedrý večer roku 1952 a ihneď ich presídlili na Oravu. Syn Mirka Petroviča, tiež Mirko Petrovič, známy slovenský radiológ, si zachoval otcov list – vyznanie, kúštik pravdy o tom, ako to s otcom bolo:

  • Slovenské veľvyslanectvo v Belehrade: Pracovné raňajky a pozvánka na Vianočný bazár

    Dnes, 26. novembra 2024, sa na pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade uskutočnili pracovné raňajky s generálnym riaditeľom Sekcie verejnej a kultúrnej diplomacie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Petrom Suskom. Na stretnutí, ktoré viedol veľvyslanec Michal Pavúk, sa zišli vedúce osobnosti krajanských organizácií a inštitúcií zo Srbska. Cieľom stretnutia bolo vytvoriť priestor na diskusiu o aktuálnych výzvach a prioritách slovenských krajanov v Srbsku. Témami rozhovorov boli kultúrny život, vzdelávanie v slovenskom jazyku, uchovávanie tradícií a možnosti spolupráce medzi Slovenskom a krajanmi. Generálny riaditeľ Susko zdôraznil, že verejná a kultúrna diplomacia zohráva kľúčovú úlohu v prehlbovaní väzieb medzi Slovenskom a jeho krajanmi v zahraničí, pričom podčiarkol význam jednotlivcov i organizácií, ktoré prispievajú k uchovávaniu národného dedičstva a slovenskej identity. Veľvyslanec Michal Pavúk na záver vyjadril poďakovanie všetkým účastníkom za ich doterajšie úsilie a spoluprácu a zdôraznil dôležitosť podobných stretnutí pre hľadanie nových spôsobov podpory krajanov. Monika Podsklanová Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca SR v Belehrade, informovala prítomných o blížiacom sa Vianočnom bazári IWC v Belehrade.

  • Vladimír Kriška, víťaz pivnického festivalu

    V pivnickom Dome kultúry včera večer odznel záverečný koncert s vyhlásením víťazov 58. ročníka festivalu Stretnutie v pivnickom poli. Vladimír Kriška z Hložian si na ňom vyspieval zlatú plaketu a sošku NRSNM a zároveň aj Cenu obecenstva. Druhú cenu získala Anna Berédiová zo Selenče a tretiu Katarína Válovcová z Kovačice, ktorej udelili i Cenu mládežníckeho časopisu Vzlet.

  • Listy písané v tieni smrti

    Písal ich pred 80 rokmi, v roku 1944, Juraj Mučaji svojej Maríne, a posledný list napísaný v tieni smrti bol s dátumom 1. septembra 1944. Potom už listy prestali prichádzať a ich autor bol o pár mesiacov navždy umlčaný. V januárový mrazivý deň roku 1945, jeho zoschnuté, bezduché telo hodili do zeme, ďaleko od jeho najbližších, niekde tam na Ukrajine. Mal sotva 25 rokov, chcel žiť, mal veľké plány, mal svoju Marínu...No, vojna býva krutá, bezohľadná. V roku 1969 jeho listy na vydanie pripravila a úvod a štúdiu napísala Dr. Marína Vyvíjalová, CSc. a kniha „Juraj Mučaji – Listy písané v tieni smrti" vyšla vo vydavateľstve Obzor Nový Sad. V úvode publikácie je úryvok z listu zo dňa 22. júna 1944: Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá. Ale to, čo ťažké je, to je umieranie. A keby náhodou i k takejto skutočnosti došlo, najťažšie by mi bolo opúšťať tento zhumpľovaný svet len a len preto, že som nežil, že vlastne životná brána zaviera sa tam, kde sa počína tvorivý krok. Dramatický koniec stihol Mučajiho životné osudy, v ktorých bolo toľko tragických zvratov a premien, mučivých chvíľ ľudského utrpenia intenzívne prežívaného básnickým duchom, množstvo túžob a nádejí pochovaných v troskách vojnového vlnobitia.

  • Nový podpredseda ÚSŽZ

    Dovoľujeme si oznámiť, že od 1. januára 2025 sa dlhšie neobsadenej funkcie podpredsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ujme prof. RNDr. Peter Chrastina, PhD. Ide o renomovaného odborníka so širokým spektrom skúseností v oblasti školstva, histórie a medzinárodnej spolupráce. Profesor Chrastina je dlhoročným aktívnym členom vedeckých a kultúrnych organizácií zameraných na historickú slovenskú migráciu. Medzi jeho významné projekty patrí výskum slovenských komunít v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku a Argentíne.

  • Srbsko-slovenské podnikateľské fórum

    V Belehrade sa dnes uskutočnilo Srbsko-slovenské podnikateľské fórum. Spoločne ho otvorili srbský prezident Aleksandar Vučić a predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Na fóre, na ktorom sa zúčastnilo aj niekoľko desiatok slovenských podnikateľov, podpísala Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) memorandum o porozumení s obchodnou komorou Srbska. „Chcem poďakovať Srbsku za starostlivosť o Slovákov, ktorí žijú v Srbsku a s prezidentom Aleksandrom Vučićom sme diskutovali aj o rekonštrukcii infraštruktúry v regiónoch, kde naši krajania žijú. Verím, že ďalšie rozvojové impulzy, ktoré budú nasledovať po rokovaniach medzi slovenskými a srbskými podnikateľmi, prinesú prospech obom krajinám," napísal na spoločenských sieťach Robert Fico.

  • Deň detí, Unicef a Zuzana Chalupová

    UNICEF vyhlásil 20. november za Svetový deň detí. Táto humanitárna organizácia pomáha deťom v núdzi už od roku 1946. Pracujeme vo viac ako 190 krajinách a teritóriách, na tých najťažšie dosiahnuteľných miestach a snaží sa vytvoriť svet, kde každé dieťa chodí do školy, žije v bezpečí a môže naplniť svoj potenciál. Naša najznámejšia insitná maliarka Zuzana Chalupová nemala vlastné deti a predsa pomohla miliónom detí sveta. Mnohé obrazy, ako aj finančné čiastky Mama Zuzana – ako ju v celom svete volali – venovala na humanitárne ciele. Jej dary šli na fond UNICEF a UNESCO, na zbierky pre utečencov, hladujúce deti, na dobročinné akcie Červeného kríža a do početných charitatívnych organizácií. „Zakončených mala iba päť tried základnej školy, aj napriek tomu sa jej roku 1972 podarilo podporiť UNICEF s asi milión dolármi. V tom roku totiž UNICEF vytlačil pohľadnicu s reprodukciou jej obrazu Zima v 2.000.000 exemplároch a v tom roku bola tá Zima najpredávanejšou pohľadnicou na celom svete. Zuzana Chalupová bola teda v tom roku úspešnejšia od Picassa, Salvadora Dalího a ďalších." Tieto slová Moniky Klofner, riaditeľky UNICEF v roku 2004, sú citované v CD kalendári na rok 2025 Nadácie Babka Kovačica

  • IN MEMORIAM – Ksenija Nakić

    Dnes ráno, vo veku nedožitých 82 rokov, na Inštitúte pre pľúcne ochorenia v Sriemskej Kamenici, zomrela Ksenija Nakić rod. Grujić, učiteľka na dôchodku. Narodila sa v známej kulpínskej obchodníckej rodine Stevana Grujića – Batuša a jeho manželky Sofije, ako ich jediné dieťa. Sama rada zdôrazňovala, že sa narodila 24. decembra, v „náš" Štedrý deň. Od malých nôh sa preto veľmi tešila aj na Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára. Bola však pravoslávneho vierovyznania a jej rodina uctievala starý juliánsky kalendár, no pre ňu boli aj v dospelom veku oboje Vianoc veľkým sviatkom. Lebo, Vianoce sú sviatkami rodiny a ona bola vďačná za ich dvojnásobné svätenie, keďže sa celá ich rodina stretala pri oboch vianočných stoloch.

  • Pred storočím v Petrovci bolo Fordovo zastupiteľstvo

    Dňa 9. júna 1924 na dr. Wagnerovom majeri neďaleko Kulpína, robená bola prezentácia Fordových traktorov. Z toho, čo tam prítomní videli, boli prinajmenšom ohromení, keďže konštatovali ich "nedostižiteľnú výkonnosť a všestrannú upotrebu". Tak píše dobová tlač a spresňuje, že "dva traktory, ťahajúc za sebou po dva pluhy, oraly zľahka hĺbku, aká sa dá docieliť len 8. koňmi". Tretí traktor zľahka krútil mrvačku a štvrtý, ťahajúc za sebou koč s veľkým nákladom obilia, dokázal sa znamenitým silákom. Medzitým Fordove autá pre osobnú dopravu tiež nezaostali zahanbené, ale poľnou hrboľatou cestou veľkou rýchlosťou uháňali z Petrovca na Wagnerov salaš, kam dovážali a odvážali záujemcov. Ten deň sa trvalo zapísal do pamäte každého účastníka, lebo videli „tanka hospodára". Pre väčšinu bol tento deň pamätlivým i preto, že sa vtedy prvýkrát viezli autom. Cesta z oračky bola doplnením skúšky, kde traktory a nákladný automobil súťažili v rýchlosti s osobnými automobilmi a "...z času na čas prebehnúc cez hlboký garád, vzbudili všeobecný obdiv Kulpína a Petrovca".

  • Predposledná nedeľa cirkevného roka

    Téma dnešnej nedele upriamuje našu pozornosť na posledný súd. Je to jedna z tzv. posledných vecí, ktoré môžeme a aj máme očakávať. Kedy presne to bude to nevedel ani sám Boží Syn, keď sa Ho na to spytovali Jeho učeníci. Vtedy im povedal: O tom dni a hodine nevie ani Syn človeka (mysliac na seba), ani anjeli, ale len sám Otec nebeský. Tejto téme boli venované dnešné predpoludňajšie služby Božie, avšak v niektorých našich evanjelických chrámoch ďakovali za úrody zeme, alebo oslávili výročie posviacky kostola. Novosadský cirkevný zbor je ešte dnes na zájazde na Slovensku.

  • Slnečná jeseň života 2024 v Kulpíne

    V plnej sieni kulpínskeho Domu kultúry včera večer odznel bohatý program venovaný predovšetkým starým rodičom. Zorganizovali ho aktivisti Obecnej organizácie Červeného kríža v spolupráci s predškolskou ustanovizňou Včielka, základnou školou J. A. Komenského, KUS Zvolen a KUS Metropolitu Stefana Stratimirovića. Na úvod programu žiacky chór 3. a 4. ročníka základnej školy zaspieval pieseň Čamac na Tisi, po čom nasledovali dve recitácie: Anđela Lazić predniesla báseň Október a Lily Maria Francistyová báseň Naším starkým. Moderátorky Petra a Irineja potom už ozrejmili, prečo program venúvajú „našim starkým". Lebo sú starí rodičia, ako povedali, skutočnými superhrdinami v tomto nie príliš dobrom svete a pomáhajú deťom naučiť sa prežiť a zabávať sa, aj keď sa všetko rúca. Ich láska je bezpodmienečná, vždy majú čas a trpezlivosť pre deti...

  • Storočnica pamätníka slovenským vojakom v Kragujevci

    Dňa 13. novembra 2024 sa predstavitelia Vlády Slovenskej republiky a Vlády Republiky Srbsko, delegácie Mesta Kragujevac, Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade v čele s veľvyslancom Michalom Pavúkom, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny s predsedníčkou Dušankou Petrákovou, SEAVC s biskupom Jaroslavom Javorníkom, Matice slovenskej v Srbsku v čele s predsedom Branislavom Kulíkom, konzul Andrej Hodolič a iní, zúčastnili slávnostného spomienkového podujatia pri príležitosti pripomenutia stého výročia odhalenia pamätníka slovenským vojakom v Kragujevci.

  • 32. Rozspievané klenoty

    V nedeľu (10.11.) vo veľkej sieni Domu kultúry "3. októbra" v Kovačici prebiehal v poradí 32. festival ľudových piesní v prednese detí "Rozspievané klenoty 2024"... Súťažilo 32 spevákov z viacero slovenských prostredí z Vojvodiny: z Kovačice, Padiny, B. Petrovca, Vojlovice, Selenče, Bingule, S. Pazovy, B. Blata, Hložian, Aradáča, Kulpína a B. Palanky. Najúspešnejšími speváčkami boli Emina Roháriková z Padiny a Maša Košutová z Kovačice.

  • CREM kampaň o mediálnej gramotnosti „Čítaj medzi riadkami!"

    Maglić, 12. november 2024 – Organizácia CREM (Creativa Media) z Maglića úspešne zrealizovala kampaň o mediálnej gramotnosti s názvom „Čítaj medzi riadkami!" v obci Báčsky Petrovec a okolí. Kampaň bola realizovaná na sociálnych sieťach Facebook a Instagram, ako aj prostredníctvom guerillovej akcie lepenia nálepiek s QR kódmi, ktoré vedú k vzdelávaciemu obsahu. Cieľom kampane bolo zvýšiť povedomie o dôležitosti kritického myslenia a zodpovedného používania médií, najmä medzi mladými ľuďmi, ako aj predstaviť samotnú organizáciu širokej verejnosti. CREM bol založený tento rok s cieľom zlepšiť verejné informovanie, médiá, ľudské a menšinové práva, neformálne vzdelávanie a kreatívne podnikanie v miestnej komunite. Prostredníctvom série videí a grafiky kampaň spracovala témy ako clickbaitové nadpisy, filtre a falošný obraz reality, kyberšikanu, falošné správy a vplyv sociálnych sietí na duševné zdravie.

  • Pred 80 rokmi v Petrovci založili XIV. VUSB

    Dnes, 11. novembra, si s hlbokou úctou pripomíname obete všetkých vojnových konfliktov. Práve tento deň, symbolizovaný 11. hodinou a 11. minútou, pripomína skončenie Prvej svetovej vojny, keď zaznela posledná delostrelecká salva a po svete sa rozozvučali zvony, ohlasujúce vytúžený mier. Dnes zaznievajú zvony mieru opäť, symbolizujúce nielen spomienku na obete prvej veľkej vojny, ale aj na všetky straty, ktoré vojnové konflikty priniesli. Pripomíname si aj hrdinstvo tých, ktorí bojovali za slobodu svojej vlasti v priebehu Druhej svetovej vojny. Pred 80 rokmi, v čase, keď Európa prechádzala krutými bojmi, bola v Báčskom Petrovci formovaná XIV. vojvodinská úderná slovenská brigáda (VÚSB). Táto brigáda, založená 11. novembra 1944 na dvore petrovského gymnázia, združovala 2.341 bojovníkov, z ktorých 284 padlo priamo v jej radoch, teda počas jej pôsobenia každodenne z jej radov zahynuli dvaja-traja bojovníci a ďalších 116 padli pri oslobodzovacích bojoch v rámci 51. vojvodinskej údernej divízie. Mnohí z nich boli mladí, často len vo veku okolo 20 rokov. V brigáde bolo aj viac než 80 žien.

  • In memoriam: PhDr. Stanislav Bajaník

    Dňa 7.11.2024 vo veku 73 rokov zomrel dlhoročný predstaviteľ Matice slovenskej, pracovník Svetového združenia Slovákov v zahraničí, kulturológ, spisovateľ a publicista Stanislav Bajaník. Známy bol aj ako organizátor a moderátor manifestácií za zvrchovanosť Slovenska začiatkom deväťdesiatych rokov. Stanislav Bajaník sa narodil 15. októbra 1951 v obci Čierne Kľačany. Po maturite na gymnáziu v Zlatých Moravciach absolvoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Od roku 1975 pracoval ako inšpektor kultúry, múzejník, pamiatkar, osvetár, publicista, redaktor. Po roku 1990 pôsobil na pôde Matice slovenskej – člen jej výboru a predsedníctva, tajomník, podpredseda, hovorca, riaditeľ Krajanského múzea, šéfredaktor, redaktor, moderátor, odborný, vedecký, výskumný pracovník, šéfredaktor časopisu Slovensko, Magazínu Matice slovenskej, zostavovateľ ročenky Slováci v zahraničí, člen vedenia Neografie, a. s. Ostatné roky pôsobil jako odborný pracovník Sekretariátu Svetového združenia Slovákov v zahraničí.

  • Športový život vojvodinských Slovákov

    V stredu 6. novembra sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnil program slávnostného vyhodnotenia 14. kola fotosúbehu zameraného na športový život vojvodinských Slovákov. Fotografie nás ubezpečujú a dokladujú nám, že sa v našich dedinách hrávali tenis, hádzaná, volejbal, ba aj hokej, krátko síce, ale s veľkým úspechom, čo máme doložené aj na tomto fotosúbehu. Menej je však známe, že sa v Petrovci v tridsiatych rokoch minulého storočia po otvorení bazénu na Sokolskom cvičišti vo Vrbare konali aj prvé plavecké preteky a prvé zápasy vo vodnom póle. Šport sa teda v dvadsiatom storočí stal aj súčasťou národnostného života vojvodinských Slovákov. Vo vyše storočnom trvaní tohto fenoménu v rámci novodobej kultúry vojvodinskí Slováci si vytvorili aj vlastné dejiny športu. Práve toto bolo pohnútkou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov zmapovať v rámci svojho tradičného podujatia – fotosúbehu aj túto oblasť národného života Slovákov v Srbsku. Súbeh sa aj tohto roku podaril. Na adresu Ústavu prišli početné fotografie od účastníkov, či spolupracovníkov z početných prostredí (vyše 800 fotografií) a tak znovu dostali príležitosť kvalitne doplniť databázu fotografií ÚKVS.

  • Slnečná jeseň života 2024

    Život je slnečný, ak rozdávaš slnko. Obec agilných a činorodých aktivistov Červeného kríža ale i predškolskej ustanovizne, základnej školy, petrovských spolkov a združení symbolicky, tradične v novembri, ďakuje za našich starších občanov, za všetko čo vykonávajú pre nás, naše rodiny, prostredie i našu spoločnosť. Tieto slová odzneli v stredu 6. novembra na úvod bohatého kultúrno-umeleckého programu Slnečná jeseň života 2024 usporiadaného vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Vďakyvzdanie z piesní, tancov a krásneho slova seniorom odovzdali predovšetkým deti a mládež. Obecná organizácia Červeného kríža usporiada Slnečnú jeseň života ja v Kulpíne - a to v piatok 15. novembra o 17. h v Dome kultúry.

  • Cisárove šaty / Carevo odelo

    Vo veľkej sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici v stredu 6. novembra 2024 usporiadali prezentáciu dvojjazyčnej knihy Márie Kotvášovej Jonášovej Cisárove šaty / Carevo odelo. Autorka do knihy zaradila osem detských poviedok, sedem sú jej staršie diela a ôsma, Cisárove šaty, je jej nová poviedka. Obecná knižnica v Kovačici, ktorá usporiadala večierok, sa na svojom facebookovom profile poďakovala všetkým, ktorí sa zúčastnili prezentácie a prejavili tak úctu svojej obľúbenej učiteľke, ale aj vydavateľom. Osobitné poďakovanie vyjadrili prof. Dr. Zuzane Čížikovej za nádherný doslov, Alžbete Hriešikovej a Ane Dudášovej za preklad, Aničke Žolnajovej Barci za výber ilustrácií. Špeciálne poďakovanie patrí žiakom – ilustrátorom knihy a účastníkom programu.

  • Spoločný dolnozemský stánok na Bibliotéke 2024

    V období od 7. do 10. novembra 2024 na knižnom veľtrhu Bibliotéka 2024 v Bratislave bude aj v tomto roku, s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zashraničí, spoločný stánok dolnozemských Slovákov. Zastúpení budú Slováci z Chorvátska, Maďarska, Rumunska a Srbska. Nájdete ich v Hale D stánok č. 303. Otváracie hodiny v dňoch štvrtok až sobotu sú 9,00 – 19,00 h. a v nedeľu 9,00 – 18,00 h.

  • „Škola mladých Štúrovcov" zbližuje slovenské deti zo zahraničia

    V dňoch 7. až 9. októbra 2024 sa uskutočnila návšteva žiakov Základnej školy Ľudovíta Štúra z Kysáča v Srbsku na Lýceu Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku v Rumunsku. Toto stretnutie prebehlo v rámci projektu „Škola mladých Štúrovcov", ktorý finančne podporil Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí. Cieľom projektu je vzdelávacia a kultúrna výmena, ktorá má posilniť väzby a národné povedomie medzi slovenskými deťmi zo Srbska a Rumunska. Projekt „Škola mladých Štúrovcov" podporuje slovenský jazyk a kultúru medzi mladými Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Počas návštevy si žiaci mohli vyskúšať slovenské tance v detskom folklórnom súbore Salašan a pripravili si tradičné šišky. Zavítali tiež do Etno domu v Nadlaku a Evanjelického kostola, kde spoznali históriu Slovákov na Dolnej zemi.

  • Dankovej kuchárske umenie

    Učiteľka a autorka známej dolnozemskej KUCHÁRKY Ľudmila Danková, rod. Starke sa narodila 3. februára 1924 v Petrovci vo farárskej rodine. V Báčskom Petrovci zakončila základnú školu a nižšie gymnázium. V rokoch 1948 - 1951 pracovala ako praktikantka na materskej škole v rodisku. Učiteľskú školu absolvovala v Belehrade roku 1951. Takmer tridsať rokov (1951 — 1978) pracovala v nižších ročníkoch Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci, istý čas vyučovala domácnosť aj vo vyšších ročníkoch základnej školy, pričom bola aktívna aj v rôznych mimoškolských odbočkách. Prednášala na kurzoch Červeného kríža a AFŽ a prispievala článkami aj do Hlasu ľudu v rubrike Rodina a domácnosť. Ľudmila Danková zostavila v roku 1957 Kuchárku, ktorá neskoršie vyšla v ďalších niekoľkých vydaniach (1965, 1969, 1975, 1979, 1987, 1992, 2000, 2012, 2015, 2020). Kuchárka Ľudmily Dankovej sa stala nenahraditeľnou pomôckou našim ženám v domácnosti. Ľudmila Danková zomrela 13. augusta 2004 v Petrovci, kde je aj pochovaná. V tomto roku si pripomíname sté výročie jej narodenia a 20. výročie úmrtia.

  • Dušičky a sviečky

    Dnes sú Dušičky, Pamiatka zosnulých. Včera bol 1. november – sviatok Všetkých svätých, Všechsvätých... Tieto prvé dva novembrové dni sú pre veriaceho človeka intenzívnym okamihom viery, modlitby a zamyslenia sa nad „poslednými vecami človeka". Memento mori! Na cintorínoch sa zapaľovali sviečky pre duše zosnulých našich blízkych. V tomto roku sa však v Novom Sade a v ďalších mestách, v tieto dva dni, pozapaľovalo na tisíce sviec pre duše doposiaľ nám neznámych osôb, ale predsa našich blížnych, ktorí ešte včera s veľkými životnými plánmi chceli niekam cestovať. Sedeli pred novosadskou železničnou stanicou, keď v zlomku sekundy ich duše ulietli.

  • Delegácia zo Slovenska navštívila Archív Vojvodiny

    Nový Sad, 31. októbra – V Archíve Vojvodiny privítali 40-člennú delegáciu zo Slovenskej republiky. Delegáciu tvorili vysokoškolskí profesori, prekladatelia a veriaci Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, a viedol ju profesor Rastislav Popović, tajomník Združenia Srbov v Slovenskej republike a prekladateľ pôsobiaci na Veľvyslanectve Srbska na Slovensku. Stretnutie prebehlo vo veľmi priateľskej atmosfére, pričom slovenským návštevníkom bola sprístupnená vzácna zbierka archívnych listín písaných v slovenskom jazyku zo 17. a 18. storočia. Medzi najvýznamnejšie patrí listina z roku 1650, uložená v Zbierke listín a diplomov Archívu Vojvodiny. V tejto vzácnej listine je zapísané, že "na základe diplomu cisára Ferdinanda III. Trenčianska župa zaraďuje medzi svoju šľachtu bratov Jánoša a Györgyho Pružinszky z Pružiny."

  • O Lutherovom pobyte v kláštore a o jeho ženbe

    Pred odchodom do kláštora v septembri 1505 sa Martin Luther vzdal všetkého, čo vlastnil. V Erfurte, „malom Ríme", mal na výber, či vstúpi do rádu benediktínov, dominikánov, františkánov alebo niektorého iného rádu. Rozhodol sa pre augustiniánov sídliacich v Čiernom kláštore (pomenovanom podľa čierneho oblečenia mníchov). Sľub novica skladal až o mesiac, keď bolo zrejmé, že nešlo o nejaké chvíľkové poblúznenie. Režim bol veľmi prísny. Vstávalo sa už o druhej ráno, keď nasledovali prvé bohoslužby. Každý deň ich bolo sedem. Novic nemal čas prežívať vnútorné boje, ktorými sa neskôr Luther preslávil. Väčšinu času sa venoval bohoslužbám, modlitbám a rozjímaniu. Luther sa snažil milovať Boha celým svojím srdcom, celou svojou silou i celou mysľou. Zriekol sa všetkého svetského, svojej rodiny a zaprel seba samého

  • Konať v prospech prostredia a v snahe neochabovať

    Pravoslávna cirkevná stredná škola – Bogoslovija Sv. Arsenija v Sriemskych Karlovciach v tomto roku oslavuje 230 rokov od založenia (1794). Založená bola z iniciatívy metropolitu Stefana Stratimirovića a jeden z jej najvýznamnejších žiakov bol patriarcha Georgije Branković – obaja boli pôvodom z Kulpína. Oslavný rok 230. výročia založenia školy je vhodnou príležitosťou s vďakou si zaspomínať na všetkých snaživcov, ktorí sa zaslúžili o založenie a rozvoj tohto svätostánku. Ide predovšetkým o jej zakladateľa, metropolitu Stefana Stratimirovića a patriarcha Georgije Brankovića, ale aj rodinu Dundjerskovcov a taktiež v novších dejinách, v procese reštitúcie, si nemožno nevšimnúť snahu Dr. Jána Kišgeciho. On sa z pozície najprv pokrajinského tajomníka a potom aj ministra poľnohospodárstva vtedajšej Juhoslávie, pričinil o vracanie pôdy a majetkov pôvodným vlastníkom, ktorým boli pozemky a objekty konfiškované reformou po 2. svetovej vojne. Priamo sa pričinil aj o vracanie majetku karloveckej pravoslávnej cirkevnej strednej škole. Na pôde oslavujúcej školy, a práve počas ústredných osláv jubilea karloveckého Bohoslovia, sa zrodila zaujímavá iniciatíva o vzdaní pocty zaslúžilým jednotlivcom a súvisí s Kulpínom, rodiskom až dvoch najvyšších cirkevných hodnostárov.

  • Fridrich Steltzer – kontroverzný farár, učenec a človek plný protirečení

    Fridrich Steltzer, rodák z Prietrže, narodil sa 25. septembra 1839 do rodiny kňaza Karola Pavla Steltzera a jeho manželky Terézie Hibertovej. Tento kontroverzný farár a učenec ovplyvňoval život v Kysáči takmer tri desaťročia. Vo funkcii kysáčskeho evanjelického farára pôsobil od roku 1865 do roku 1894, no svojím konaním sa dostával do sporov, a to nielen s obyvateľmi, ale aj s cirkevnými autoritami. Neraz málo chápal potrebu obyčajných ľudí a s deťmi bol veľmi prísny. Avšak, zasadzoval sa aj o pokrok prostredia, predovšetkým o rozvoj školstva a cirkvi. Na stránke Záhorie o ňom je však aj zmienka, že bol „nespratnej povahy a protislovenský šovinista".

  • Spomienka na srbské obete v Kopčanoch a Veľkom Mederi

    V dňoch 26. - 28. októbra 2024 Slovensko navštívila vysoká delegácia Srbskej republiky, ktorej v čele bol Zoran Antić, štátny tajomník Ministerstva práce, zamestnanosti, otázok veteránov a sociálnych vecí Srbskej republiky. V delegácii boli zastúpení predstavitelia uvedeného ministerstva, ako aj Ministerstva obrany Srbskej republiky, Ozbrojených síl Srbska, kadetov Vojenskej akadémie, študentov Kriminalisticko-policajnej univerzity, ako aj predstavitelia združení uchovávajúcich tradície oslobodzovacích vojen. Srbská delegácia navštívila pamätné miesta, nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky a v rámci pietnych aktov si v Petržalke-Kopčanoch a Veľkom Mederi uctila pamiatku a položila vence pri pamätníkoch tu pochovaných srbských obetí v rokoch 1916 až 1918.

  • K 80. narodeninám Michala Harpáňa

    V dnešný deň 27. októbra 1944 v Kysáči sa narodil profesor na dôchodku Michal Harpáň. Vyštudoval juhoslovanskú literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde neskôr pôsobil ako asistent, potom docent, profesor a vedúci katedry slovenského jazyka a literatúry. Zároveň prednášal aj na iných univerzitách doma a v zahraničí. Literárna cesta Michala Harpáňa viedla od začínajúceho literárneho kritika k etablovanému dvojdomému literárnemu vedcovi, suverénne sa pohybujúcemu v dvoch odlišných kultúrnych priestoroch: slovenskom a srbskom. Za výnimočnú prácu mu boli udelené najvyššie uznania.

  • 54. Divadelný vavrín v Kovačici

    V piatok 25. októbra 2024 v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici slávnostne otvorili Prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín. Tento náš najvýznamnejší divadelný festival naposledy v Kovačici prebiehal v roku storočnice kovačického divadla – teda v roku 2014. Po desaťročí sa znovu vrátil do tejto našej banátskej osady, kde si v tomto roku pripomínajú 110. výročie od prvého divadelného predstavenia. Dejinám kovačického divadelníctva je venovaná výstava v predsieni Domu kultúry, ktorú otvorili pred začiatkom oficiálneho programu. V programe slávnostného otvorenia 54. Divadelného vavrína účinkovali: VHV scéna z Kovačice, žiaci a dievčenská spevácka skupina z kovačickej základnej školy, žiaci kovačického gymnázia a ľudový orchester pri Dome kultúry v Kovačici. Hostí privítal riaditeľ Domu kultúry Ján Tomáš, prihovoril sa aj predseda rady Miestneho spoločenstva v Kovačici Adam Jonáš a festival otvorila predsedníčka NRSNM Dušanka Petráková.

  • Spájanie pre budúcnosť

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) usporiadal v dňoch 24. – 25. októbra 2024 Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2024. Tohtoročným motívom konferencie bolo Spájanie pre budúcnosť. Konferenciu slávnostne otvorili Juraj Blanár, minister zahraničných vecí SR, Peter Kmec, podpredseda vlády SR a Dagmar Repčeková, predsedníčka ÚSŽZ. Účastníkov konferencie vo video príhovore pozdravil prezident SR Peter Pellegrini. Pred začiatkom pracovnej časti konferencie udelených bolo šesť ocenení osobnostiam a organizáciám, ktoré významnou mierou pôsobia alebo pôsobili v prospech Slovákov žijúcich v zahraničí. Tohtoročnými laureátmi sú Pavel Baláž z Kovačice (in memoriam), profesor Jaroslav Čukan, diplomat Miroslav Mojžita, reverend Dušan Tóth z Kanady, súbor Vychodna Slovak Dancers z Kanady a Národné české a slovenské múzeum a knižnica v Cedar Rapids, USA. Konferenciu moderovala Milina Sklabinská.

  • Pri príležitosti oslobodenia Nového Sadu znel aj slovenský spev

    Pri príležitosti 80. výročia oslobodenia Nového Sadu spod fašistickej okupácie v 2. svetovej vojne SUBNOR Nový Sad usporiadal 23. októbra 2024 v Dome armády tradičnú slávnostnú akadémiu. Na úvod programu odznela hymna Srbska „Bože pravde" v predvedení Kataríny Popovićovej a verše Miku Antića venované mestu Nový Sad v podaní doktora Ranka Djurovića. Program moderovala Željka Jelićová, ktorá osobitne privítala najstaršieho hosťa akadémie Stevana Vlahovića, bojovníka, účastníka v bitke na Batine. Úvodný príhovor patril predsedovi miestnej bojovníckej organizácie Milovanovi Vujićovi. Zdôraznil, že SUBNOR hrdo zachováva a rozvíja kultúru pamiatky na našu slávnu partizánsku a antifašistickú minulosť. „Obete, ktoré priniesli Novosadčania počas štyroch rokov fašistickej hrôzovlády, nás zaväzujú nikdy nezabudnúť, že nenávisť, zlo a násilie z nich vyplývajúce, sú činy, ktoré sa nesmú opakovať." V programe vystúpil aj Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca, ktorý zaspieval hymnu XIV. VUSB Horela lipka, taliansku partizánsku pieseň Bella ciao a pieseň Tu sme našli svoj dom.

  • Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2024

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) organizuje v dňoch 24. – 25. októbra 2024 Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2024. Toto prestížne podujatie sa uskutoční v kongresovej sále Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v Bratislave. Konferencia, ktorá sa koná od roku 1999, je kľúčovým fórom pre riešenie otázok krajanského života. Na stretnutí sa zúčastnia zástupcovia slovenských komunít z celého sveta, významné osobnosti slovenského zahraničia a predstavitelia štátnych orgánov SR. Tohtoročným motívom konferencie je Spájanie pre budúcnosť.

  • Slovenská dolnozemská tvorba na knižnom veľtrhu v Belehrade

    V sobotu 19. októbra 2024 v hale 2 Belehradského veľtrhu slávnostne otvorili najreprezentatívnejšie literárne podujatie nielen v tejto časti Európy, ale aj na širšej medzinárodnej úrovni - 67. Medzinárodný knižný veľtrh v Belehrade. Pod heslom „Slovo je slobodné" si viac ako 400 domácich a zahraničných vydavateľov, spisovateľov, návštevníkov a všetkých ostatných priaznivcov literatúry a všetkých univerzálnych hodnôt literárnej tvorivosti bude môcť vychutnať krásne slová a početné veľtrhové programy v halách 1, 1A, 2A a 4 do nedele 27. októbra. V snahe dokázať, že reč nie je len slobodná, ale je slobodná aj samotná sloboda, sa s najnovšou menšinovou vojvodinskou knižnou a časopiseckou produkciou predstavuje aj Pokrajinský sekretariát vzdelávaniа, predpisоv, správy a národnostných menšín – národnostných spoločenstiev. Na ich stánku tradične vystavuje aj Slovenské vydavateľské centrum (SVC) z Báčskeho Petrovca, ktoré tam včera predstavilo knihu Cez prizmu petrovského gymnázia Kataríny Pucovskej, ako aj Slovenský svetový kalendár, ktorého šéfredaktorom je Vladimír Valentík, riaditeľ SVC.

  • Zlatý kľúč 2024

    V Dome kultúry Selenča v nedeľu večer 20. októbra 2024 odznel 43. ročník celomenšinového festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč. O ceny a o sošku NRSNM sa uchádzalo 10 nových skladieb. Obecenstvu sa najviac páčila pieseň Dina Poliaka Rád ťa mám. Cenu za interpretáciu získala Gabriela Nosáľová. Cenu za najlepší text získala Tereza Garajová za text piesne Kvapka v mori. Skladba Kvapka v mori Žeľka Sucháneka získala i tretiu cenu odbornej poroty a druhú cenu porota udelila Tatiane Jaškovej, ktorá aj zaspievala vlastnú skladbu Keď sa nám pohľady stretnú. Zlatý kľúč si domov odniesol skladateľ a textár Mirko Ilić za pieseň Život je hra, ktorú zaspievala Iveta Anna Ilićová. V revuálnej časti vystúpila skupina Ondreja Drugu zo Slovenska Ondro a kamaráti.

  • 80 rokov Hlasu ľudu

    Hneď po oslobodení, 19. októbra 1944 v Petrovci začali vychádzať noviny Hlas ľudu. Bol to historický deň, keď bolo vytlačené prvé číslo novín Hlas ľudu. Noviny boli založené z iniciatívy slovenskej roty Novosadského partizánskeho oddielu. Prvé číslo novín vyšlo v podobe letáka v náklade 800 kusov a delilo sa zdarma. Na druhej strane novín čitateľov zaväzovalo heslo: Po prečítaní daj ďalej! Po slovenských osadách roznášali ho osobitní kuriéri. Redakcia začínala pôsobiť v bývalom Altmanovom dome a neskoršie sídlila v budove kníhtlačiarne Kultúra v Báčskom Petrovci. Boli to prvé menšinové noviny v Juhoslávii a prvú redakciu okrem hlavného a zodpovedného redaktora Ivana Majeru tvorili: doktor Andrej Sirácky, Pavel Sabo-Bohuš, Andrej Kopčok a Štefan Ferko.

  • Tradičné remeslá a ženská spolková družba v Petrovci

    Petrovec bol v sobotu 19. Októbra 20214 miestom konania prvej tohtoročnej dielne Asociácie slovenských spolkov žien, na ktorej sa zišlo 17 spolkov žien, vrátane jedného z Chorvátska, konkrétne z Iloku. Viera Miškovicová, predsedníčka Asociácie, s nadšením uviedla, že na dielni sa zúčastnilo až 50 účastníčok, pričom ďalších 10 členiek Spolku petrovských žien pomáhalo pri organizácii. Hlavnou témou dielne bolo "trukovanie" a potom aj vyšívanie tradičných nástenných kuchárok. Tento starodávny remeselný proces, ktorý podporil aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, bol rozdelený do štyroch častí. Účastníčky najprv prekresľovali motívy z vlastných kuchárok, následne ich "trukovali" (vypichovali) a na záver vyšívali. Práca bola pre účastníčky nielen tvorivou aktivitou, ale aj priestorom pre vzájomnú výmenu skúseností a rád. Miškovicová zdôraznila dôležitosť tejto spolupráce medzi ženami z rôznych prostredí, v ktorých žijú Slováci.

  • Minister Blanár otvoril honorárny konzulárny úrad v Báčskom Petrovci

    Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár v piatok 18. októbra 2024 navštívil Srbsko, kde sa stretol s prezidentom Aleksandrom Vučićom a ďalšími vládnymi predstaviteľmi. Hlavné témy rokovaní boli podpora eurointegračného procesu Srbska a rozšírenie slovensko-srbského ekonomického dialógu. V popoludňajších hodinách slovenský minister navštívil Báčsky Petrovec, kde sa stretol s krajanmi a zúčastnil sa slávnostného otvorenia honorárneho konzulárneho úradu Slovenskej republiky so sídlom v Báčskom Petrovci. V mene vlády Srbska na slávnosti bol prítomný minister zahraničných vecí Marko Đurić, ktorý spolu so slovenským ministrom ako aj honorárnym konzulom Andrejom Hodoličom slávnostne otvorili kanceláriu honorárneho konzulátu.

  • Pavel Červený – prvý riaditeľ Domu kultúry v Petrovci

    Pavel Červený sa narodil pred storočím 18. októbra 1924 v Petrovci, v poľnohospodárskej rodine, rodičom Pavlovi a Márii rod. Ponigerovej. Bolo to v neblahom čase, v čase chudoby a všeobecného nedostatku, keď sa svet ťažko zviechal z dôsledkov prvej svetovej vojny. S pribudnutím nového člena sa predsa rodina s novou energiou a novou nádejou vrhala do prác na poliach. Pre chlapčeka bolo treba zabezpečiť dôstojný život. Paľkov starý otec Ján, ktorý býval na salaši a do života sám vyviedol šesť detí po tom, čo prišiel o manželku, bol príkladom odhodlania a vytrvalosti – vychoval na statočných a pracovných ľudí dcéru a piatich synov, ktorí sa stali pokračovateľmi rodinnej tradície. Jeden z tých piatich, Pavel Červený, sa ženil v tých najmrchavejších časoch, počas vojnových rokov. Kde je však láska, tam praje aj šťastie. Manželom išla od ruky práca na poli a ich rodina sa rozrástla o dve deti. Paľko sa narodil dva roky po sestre Marke, ktorá prišla na tento svet 5. augusta 1922. Obe deti od detstva poznali aj tvrdú prácu, no rodičia im dali tiež príležitosť vzdelávať sa.

  • Cena Obce Báčsky Petrovec Vladimírovi Valentíkovi

    V utorok 15. októbra prebiehala oslava Dňa Obce Báčsky Petrovec. Zároveň si v tento dátum pripomíname aj Deň oslobodenia obce Báčsky Petrovec v druhej svetovej vojne a tradične v tento deň predstavitelia obce položia kvety a vence k pamätníku padlým bojovníkom v strede Báčskeho Petrovca. Tak to bolo aj včera a v pokračovaní usporiadali slávnostné zasadnutie zhromaždenia obce s udelením ceny a uznaní Obce Báčsky Petrovec. Nositeľmi tohtoročných ocenení sú Vladimír Valentík, Volejbalový klub Maglić 1953, Jaroslav Kriška a Danijela Bogdanović.

  • Jesenné detské dielne v Hložanoch

    V sobotu 12. októbra sa v Hložanoch uskutočnilo mimoriadne vydarené podujatie, ktoré zanechalo úsmevy na tvárach detí aj dospelých. Jesenné detské dielne, organizované združením ekológov EKOS Hložany, ponúkli deťom príležitosť rozvíjať svoju kreativitu a bližšie sa zoznámiť s prírodou. Pod krásnym jesenným slnkom sa na nádvorí kaviarne Pod lipami zhromaždili nielen deti z Hložian, ale aj z Petrovca a Begeča. Organizátori boli nadšení veľkou účasťou a vysokým záujmom o jednotlivé aktivity. „Sme veľmi radi, že podujatie malo taký ohlas. Detí bolo mnoho a všetky s nadšením pracovali," uviedla Viera Turčanová, zakladateľka združenia EKOS.

  • Úspešný štart V.K. Kulpína

    V sobotu 12. októbra sa začali volejbalové majstrovstvá. V.K. Kulpín hostil tím V.K. Báčska Palanka, s ktorým majú veľmi dobré vzťahy. Je to tím dobrých a skúsených hráčov s niekoľkými mladšími perspektívami hráčmi. Zápas bol napínavý a pre hráčov aj veľmi namáhavý. V prvom sete neustále viedli Kulpínčania, aj 21:14, potom 23:19, a potom nasledovalo nevysvetliteľné uvoľnenie a nepochopiteľné chyby domáceho celku, čo skúsení Palančania využili na vyrovnanie a víťazstvo v sete rozdielom 28: 26. Druhý set Kulpínčania pomerne ľahko vyhrávajú, v treťom sete boli lepší Palančania. Kulpínčania sa napokon vzchopili a za podpory publika zas zahrali presvedčivo a vyhrali štvrtý a piaty set. V.K. Kulpín - V.K Báčska Palanka 3:2.

  • Dulový syr, kitnikez

    Kitnikez je tradičná vojvodinská lahôdka, vlastne dulový želé, ktorá bola kedysi veľmi obľúbená, no časom upadla do zabudnutia. Základnými zložkami kitnikezu sú duly, cukor a citrón, pričom možno pridať škoricu a nasekané orechy, ktoré dodajú chrumkavosť a bohatšiu chuť. Ak chcete túto nostalgickú sladkosť, túto opravdivú maškrtu vyskúšať, môžete si ju jednoducho pripraviť doma a uložiť na suché miesto, vydrží aj niekoľko mesiacov. Recept Dulový syr chádzame aj v našej známej kuchárskej knihe Ľudmily Dankovej.

  • Detský týždeň s petrovskými výtvarníkmi

    Na záver Detského týždňa dnes v parku Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci maľovalo asi 60 detí rôznych vekových skupín. Organizátorom tohto detského výtvarného tábora bolo Združenie petrovských výtvarných umelcov. Predtým, v sobotu 5. októbra, v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec, otvorili výstavu detských výtvarných prác Detská maliarska paleta 2024. Výstava trvala dodnes a bola výsledkom 7-mesačnej školy kreslenia, na ktorej deti vyskúšali techniky kreslenia ceruzkou, uhlíkom a lavírovaným tušom, a v druhej časti maľovania technikami: akryl, akvarel a kombinovaná technika. V práci Školy kreslenia, ktorú viedli členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov, sa zúčastnilo 7 detí predškolského veku a 9 detí nižších ročníkov základnej školy. Podujatie prebiehalo za finančnej podpory USŽZ a NRSNM.

  • Archivisti Slovenska navštívili Archív Vojvodiny

    V piatok 11.10.2024. tridsať archivárov zo Slovenskej republiky navštívilo Nový Sad a Archív Vojvodiny. Návštevu zorganizoval v rámci odbornej exkurzie Zväz slovenských archivárov, s ktorým má Archív Vojvodiny podpísaný protokol o strategickej spolupráci od roku 2023. Základnú a projektovú činnosť Archívu Vojvodiny predstavili kolegom zo Slovenska archívni poradcovia Ljiljana Bubnjević, Dejan Jakšić a Ivana Petrović, ako aj asistent riaditeľa Archívu Vojvodiny Kristijan Obšust.

  • Stručný pohľad na knihu CEZ PRIZMU PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

    Každé nové dielo, ktoré predstavuje prínos do našej literatúry, treba osobitne uvítať. A táto kniha pod názvom CEZ PRIZMU PETROVSKÉHO GYMNÁZIA autorky Kataríny Pucovskej, nesporne, je takým dielom.

  • Karlovecká bohoslovia

    V pravoslávnej cirkevnej strednej škole – Bogosloviji Sv. Arsenija (Trg Patrijarha Brankovića 1, Sremski Karlovci), vo štvrtok 10. októbra o 19.00 h otvoria výstava „Karlovačka Bogoslovija - 230 rokov od jej založenia". Múzeum mesta Nový Sad a Bogoslovija Sv. Arsenija v Sriemských Karlovciach pripravili výstavu so zámerom priblížiť históriu tejto vzdelávacej ustanovizne pri príležitosti 230. výročia založenia. Počas svojho vývoja a od svojho založenia v roku 1794 až po súčasnosť, škola prešla niekoľkými obdobiami. V nej sa vzdelávali tisíce teológov, z ktorých niekoľko desiatok dosiahlo najvyššie pozície v Srbskej pravoslávnej cirkvi. Škola bola založená vďaka metropolitovi Stefanovi Stratimirovićovi a jeden z jej najvýznamnejších žiakov bol patriarcha Georgije Branković – obaja boli pôvodom z Kulpína.

  • Ocenení na 21. festivale Zuzany Kardelisovej

    V Kysáči 3. – 6. októbra 2024 prebiehal 21. festival Zuzany Kardelisovej, festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti. Odborná porota v zložení: diplomovaná dramaturgička a režisérka Svetlana Gašková, diplomovaná bábkoherečka a prekladateľka Milina Chrťanová a herečka a recitátorka Jasmina Pavlovová v nedeľu zverejnila ocenenia.

  • Staviteľ i rodoľub Michal Milan Harminc

    Michal Milan Harminc (7. 10. 1869 Kulpín, Juhoslávia – 5. 8. 1964 Bratislava) sa narodil v dnešný deň pred 155 rokmi v Kulpíne. Zomrel pred 60 rokmi v Bratislave. Bol najaktívnejší slovenský architekt, priekopník slovenskej modernej architektúry. Za sebou zanechal impozantných takmer 300 realizovaných diel rôznych typologických druhov na území bývalého Rakúsko-Uhorska, neskôr Slovenska v rámci vtedajšieho Československa, či na pôde nástupníckych štátov – v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku, no i na Ukrajine. Stavby vznikali v rokoch 1887 – 1951 a právom Harminca zaradili k najproduktívnejším architektom nielen na Slovensku, ale aj v širšom európskom priestore. Michal Milan Harminc sa narodil v rodine tesárskeho majstra a staviteľa Pavla Harminca. Ľudovú školu Michal navštevoval v rodnom Kulpíne v rokoch 1875 – 1881 a pokračoval v nemeckej škole v neďalekom Buľkesi (dnes Maglić) v rokoch 1881 – 1882. V Novom Sade absolvoval nemeckú obchodnú školu a po kratšej praxi u otca odchádza do Pešti, kde sa začala jeho staviteľská dráha.

  • XIV. Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny s účasťou Zvolenčanov

    V sobotu 5. októbra 2024 sa v Báčskom Petrovci uskutočnilo už štrnáste stretnutie slovenských speváckych zborov z Vojvodiny, ktoré privítalo aj vzácnych hostí zo Slovenska a Srbska. Podujatie sa konalo pod taktovkou Komorného zboru Musica viva, na čele s dirigentkou Marienou Stankovićovou Krivákovou. Na tomto stretnutí vystúpili tri slovenské zbory z Vojvodiny: združené zbory Zvony zo Selenče a Nádeje z Pivnice, ako aj Musica viva z Báčskeho Petrovca. Pozvanie prijali aj dva hosťujúce zbory – jeden zo Zvolena na Slovensku pod vedením Leonóry Súdiovej a druhý Musica Tiziana zo Senty v Srbsku.

  • Kovačický október 2024

    V Galérii insitného umenia v Kovačici v sobotu 5. októbra slávnostne otvorili 73. výtvarný salón „Kovačický október". Návštevníci mali opäť možnosť vidieť spoločnú výstavu výtvarných prác všetkých členov Kovačickej galérie insitného umenia. Oslavu Kovačického októbra odštartovali práve maliari insitného umenia. Prvý októbrový salón v Kovačici sa konal v roku 1952 a odvtedy sa každoročne v októbri organizuje množstvo kultúrnych, zábavných, športových a gastronomických podujatí. O najnovšej expozícii Októbrového salóna nainštalovanej v Galérii insitného umenia v Kovačici hovorila riaditeľka Anna Žolnajová Barcová a slávnostne ho otvoril Mojmír Vrlík, honorárny konzul Srbska v Martine. S októbrovými oslavami sa pokračovalo v Galérii Babka. Na úvod sa prihovoril Pavel Babka, zakladateľ Galérie Babka, ktorý hovoril o 33 rokoch jej pôsobenia. Prítomných tu pozdravil i Petar Višnjički, predseda Obce Kovačica, Miodrag Ivanović, úradujúci námestník ministra kultúry Srbska a J.E. Emanuele Giaufré, veľvyslanec Európskej únie v Belehrade. Na plató pred Galériou Babka predsedníčka vlády AP Vojvodiny Maja Gojkovićová otvorila 3. Festival slovenského insitného maliarstva v Srbsku, ktorého organizátorom je Galéria Babka. Svojou prítomnosťou podujatie si uctil aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku J.E. Michal Pavúk.

  • Prezentácia a recenzia knihy Cez prizmu petrovského gymnázia

    Veľkí ľudia malého gymnázia

    V Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci vo štvrtok 3. októbra prebiehala prezentácia knihy Kataríny Pucovskej Cez prizmu petrovského gymnázia. V programe večierka vystúpili Daniela Marková, riaditeľka gymnázia, a profesorky na gymnáziu Annamária Boldocká-Grbićová, Marta Pavčoková a Miluša Snidová Miškovićová, ako aj žiaci tejto našej najvýznamnejšej stredoškolskej vzdelávacej inštitúcie Zoran Mitić, Andrej Struhár, Stepan Trigub a Lenka Hodoličová, ktorú na harmonike sprevádzal Ondrej Maglovský. O autorke a knihe sa zmienil riaditeľ SVC Vladimír Valentík a o pohnútkach napísať knihu hovorila autorka Katarína Pucovská.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články