Prvá synoda našej slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi zasadala v Novom Sade, v deň reformácie, 31.X. 1925. Za predsedov synody boli zvolení Adam Vereš, bisk. admin. a Ľudovít Mičátek, zást. dištrikt. dozorcu a za ich zástupcov: Gustáv Klobušický, st. a Dr. Cyril Abaffy. Synoda mala pred sebou vážnu úlohu vyniesť ústavu. Dr. Mičátek poukázal na nedostatky starej ústavy z r. 1893, čo dopomohlo k tomu, že »do cirkvi našej pre vzmáhajúcu sa maďarizáciu vlúdil sa svetársky smer ktorý chcel cirkev úplne zotročiť«. Naši vedúci, ako to bolo spomenuté, borili sa proti tomu. »Naša cirkev je dnes v štáte, kde sa nemusíme obávať o zaniknutie našej národnosti. Ale aby sme mohli v nových pomeroch, nový, lepší život mať, po ktorom sme za celé stoletia túžili, musíme lepší cirkevný zákon vyniesť, ako bal minulý«. Nakoľko je len možné »treba hľadať, utvoriť všeobecnú jednotnú krajinskú cirkev.« Zo svojej bohatej skúsenosti a známosti podal úpravy pre vypracovanie ústavy. »Zákon nech stojí na základe všeobecnej juhoslovanskej ev. a. v. cirkvi, ale s tým výrazným ohraničením, - že má ostať i naďalej samosprávny slovenský dištrikt, rozšírený prípadne na slovanský, pritiahnutím slovinských zborov v Prekomurí. V prípade, že by nedošlo k spojeniu s Nemcami, tak sa naša cirkev má zriadiť ako samostatná slovenská, prípadne ak pristúpia k nám Slovinci, tak ako Slovanská ev. a. v. cirkev. Zvolené výbory mali vypracovať návrh ústavy.