Čo robí Petrovec „veľkým"? Čo ho zaraďuje medzi najväčšie metropoly sveta? Veď konečne priamo v strede osady hrdo vyčnieva obelisk (pomník padlým). Podobne to má aj Vatikán, Washington, Paríž, Londýn, ba aj Buenos Aires atď. Kto chce byť veľkým, musí mať aj obelisk. A Petrovec má nielen obelisk – na dvore gymnázia je aj mini pyramída. Cestou kanála DTD a tých improvizovaných prístavov, spojený je s celým svetom. Vhoďte si čln do vody, povedzme na Sejkach, a doplavíte sa aj do Austrálie. Áno, aj to je možné, ba v tom nášho potenciálneho avanturistu ešte pred II.sv. vojnou predstihol jeden Nemec. Doma, ešte v Nemecku, do potoka zatiahol kajak a Dunajom, Čiernym morom, cez Suez, vedľa pobrežia Indie, Indonézie, Novej Guinei, Austrálie, doplával rovno do Sydney. Trvalo mu to niekoľko rokov, vojna v plnom prúde a on chudák o tom nemal skoro ani poňatia. Po pristátí v Sydney, tu aj „zakotvil", oženil sa, ba aj ani nie tak dávno, umrel. Petrovec má aj svoje „romantické" zákutia. Znečistený Begej, zruinovanú Vrbaru, pozmenený Lesík, zanedbané Troháky, ešte aj niekoľko „kutiek" a aj štvrť Pejtón. (V ang. Paytown znamená mesto vystavané z pôžičiek, zadĺžené.) Toto všetko je však na vedľajšej koľaji. Jeho „veľkosť" je v jeho dejinách.