Archív
Filter
  • Tance „Po dvoje" a „Todora" z Pivnice

    Etnologička Anna Medveďová, Petrovčanka pôsobiaca na Slovensku, v súčasnosti pracuje na Sekcii kultúrneho dedičstva a štátneho jazyka Ministerstva kultúry SR v Bratislave. Poznáme ju z hudobno-folklórnych festivalov, predovšetkým Detského folklórneho festivalu Zlatá Brána v Kysáči, ktorý sledovala a hodnotila pätnásťkrát. Na tohtoročnom 50. Gemerskom folklórnom festivale Rejdová 2024 bola členkou programovej rady festivalu, zodpovedná za časť scénických a interaktívnych aktivít keď ide o účastníkov z Vojvodiny. Okrem toho sa aj aktívne zapájala do jednotlivých častí programu a k početným záväzkom si pridala aj školu tanca. Spolu s Jankom Merníkom z Pivnice učili záujemcov tancovať tance „Po dvoje" a „Todora" z Pivnice.

  • Intímny priestor umelca

    V predsieni Slovenského vojvodinského divadla (SVD) v Báčskom Petrovci, v rámci tohtoročného festivalu 29. Petrovských dní divadelných, otvorili výstavu „Intímny priestor umelca". Vystavené sú diela štyroch spolupracovníkov SVD a ich prácami sa chce priblížiť divákom aj ten vnútorný umelcov svet. Vystavujú Mária Struhárová, Ďula Šanta, Zvonimír Pudelka a Andrea Merníková Šimonová. Struharová bola v SVD angažovaná na výrobe kostýmov a rekvizít, Šanta robil scénu, kostýmy, dizajn, propagačný materiál pre predstavenia a Petrovské dni divadelné (PDD), Pudelka vypracoval scénu, kostýmy, dizajn pre predstavenie a bol aj hercom a Merníková Šimonová dizajn, plagáty pre predstavenia a pre PDD a výstavu z dejín SVD. Na výstave sa prihovorila úradujúca riaditeľka SVD Alexandra Horvátová a biografie umelcov prečítala Lana Ivaniševićová.

  • 44. ročník Ilockého leta

    Ilok, najvýchodnejšie mesto Chorvátska, sa počas víkendu od 31. augusta do 1. septembra 2024 stalo centrom slovenského kultúrneho diania. Už po 44. raz sa tu konalo Ilocké leto, ktoré je tradičným sviatkom folklóru, tanca a piesne. Podujatie sa nieslo v znamení bohatého programu, ktorý prilákal množstvo návštevníkov nielen z Iloku, ale aj z okolitých oblastí a zahraničia. Ilocké leto sa tradične koná pod záštitou Matice slovenskej Ilok a Slovenského kultúrno-osvetového spolku Ľudovíta Štúra. Organizátori aj tento rok pripravili rozmanitý program, ktorý zdôraznil bohatstvo slovenského a chorvátskeho folklóru.

  • Sandićovci zdolali 2500 kilometrov na bicykloch za 66 dní!

    Rodina Sandićovcov, ktorá sa pred štyrmi rokmi prisťahovala z Belehradu do Kovačice, dokončila svoje impozantné cyklistické dobrodružstvo. Dragan, Biljana a ich tri dcéry – Iskra, Sofija a Teodora – úspešne prekonali na bicykloch trasu dlhú 2500 kilometrov za neuveriteľných 66 dní, čím prekonali svoj pôvodný plán o štyri dni! Svoju cestu začali 28. júna z Kovačice, prechádzajúc cez Maďarsko, Slovensko, Rakúsko, Česko, Nemecko, Dánsko a Švédsko, pričom denne prešli približne 36 kilometrov. Ich cieľom bolo zvládnuť cestu vedúcu cez významné mestá ako Budapešť, Bratislava, Viedeň, Praha, Drážďany, Berlín, Rostock, Kodaň a Göteborg. Napriek výzvam, ktoré sa im počas cesty postavili do cesty, sa im podarilo všetky prekážky prekonať a doraziť do cieľa v predstihu.

  • Lug – pamiatka posvätenia chrámu – kirvaj

    Lug, malá slovenská dedinka v Srieme, založená bola v roku 1902. V tom roku prišli sem noví osadníci, a to najviac z Hložian, Petrovca a Kulpína a v menšom počte aj zo Suseka, Selenče, Číbu (dnes Čelárevo). Začiatok budovania osady bol tesne spojený so začiatkom budovania a zriaďovania bohoslužobného života. Modlitebnicu si Lužania vybudovali v roku 1912, k čomu prispel najmä národný dejateľ Jozef Maliak (1854 — 1945) z Iloka. Roku 1921 do lloku prichádza farár Adam Vereš (1883 — 1931), neskoršie prvý biskup SEAVC v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov a začína tu zriaďovať bohoslužobný život. Výraznejší rozvoj Lugu sa však začína až v druhej polovici 20. storočia. V roku 1970 bol položený základný kameň novej, murovanej veže a dňa 4. septembra 1971 biskupom Jurajom Struhárikom bola nová veža posvätená. Z modlitebnice sa tak stal chrám Boží. Keďže to bola prvá nedeľa v septembri, Lužania si z nej urobili sviatok. Odvtedy si v každú prvú septembrovú nedeľu pripomínajú posvätenie svojho chrámu Božieho. V súčasnosti je v tomto zbore farárom-administrátorom Mgr. Ján Vida, farár petrovský, ktorý slovom Božím poslúžil aj na dnešných bohoslužbách.

  • Cez prizmu petrovského gymnázia

    Začiatkom augusta vyšla kniha Kataríny Pucovskej Cez prizmu petrovského gymnázia – gymnaziálna spätná väzba. V nej sú dokumentaristicky a beletrizovane spracované biografie osobností z prvých desaťročí pôsobenia dnes už 105-ročného slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci. Z odchovancov petrovského gymnázia mnohí sa uplatnili ako špičkoví odborníci – o nich je táto kniha, tiež o prvých maturantoch, prvých profesoroch a riaditeľoch, ako aj o tých, čo sa akokoľvek pričinili o rast tejto našej vzdelávacej ustanovizne. Keďže tých osobností petrovského gymnázia, ktoré píšeme s veľkým „Č" – Človek – máme, na všeobecnú radosť skutočne dosť, do knihy sú zaradení iba tí, ktorí medzi prvými trasovali gymnaziálnu cestu a o ktorých sa autorke podarilo zhromaždiť údaje. Dôkladnejšie, alebo letmo je popísaná stovka príbehov. Niektoré sú nadchýnajúce, iné srdcervúce. Každopádne, bolo potrebné ubrániť ich pred zabudnutím. Pripomínať si minulosť je dôležité, lebo tak seba obohacujeme, zároveň zabraňujeme znevažovaniu minulosti a tvoríme predpoklad k rastu do budúcnosti. Ponorenie sa do života fiktívnych postáv nám tiež pomáha pochopiť aj iné perspektívy a rozvíjať vlastnú empatiu, ktorá nám v súčasnosti veľmi chýba. Človek bez citu (lásky) je iba „cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom" (1Kor 13).

  • Ecce Homo! – Ajhľa človek! v rámci 29. Petrovských dní divadelných

    Včera podvečer, 29. augusta 2024, sa v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci začali 29. Petrovské dni divadelné. Prvým bodom programu na malej scéne bola premiéra predstavenia Ecce Homo! – Ajhľa človek!, ktorého autormi sú Ján Čajak a kulpínsky rodák Michal Babiak, ktorý podpisuje zároveň aj réžiu, scénografiu, hudbu a čiastočne aj návrh kostýmov. Do hereckého tímu si zvolil iba štyroch hercov: Jána Bohuša, Andreja Matúša, Jána Trpinského a Martinu Benkovú, ktorí sa všetci vydarene predstavili v komornej, no silnej inscenácii. Pred samotným začiatkom predstavenia sa prítomným prihovorila úradujúca riaditeľka Slovenského vojvodinského divadla Alexandra Horvátová a po nej aj režisér Babiak, ktorý výstižne charakterizoval silu a zmysel divadla ako miesta, kde sa kladú otázky o podstate sveta, láske, láske k divadlu a katarzii, ktorú divadlo prináša. Tieto slová nastolili filozofický a introspektívny tón, ktorý predstavenie následne rozvinulo. Divadlo teda môže a má byť miestom, kde sa rodí silné a premýšľavé umenie, ktoré rezonuje aj dlho po zatiahnutí opony a núti človeka rozmýšľať. Festival slávnostne otvorila predsedníčka Báčskopetrovskej obce Viera Krstovská.

  • Štyri vojvodinské mladuchy na svadbe v Rejdovej

    Slovákov z Vojvodiny na jubilejnom 50. ročníku Gemerského folklórneho festivalu reprezentovali štyri nevesty z troch vojvodinských regiónov: z Banátu, z Báčky a zo Sriemu. V prvý festivalový deň sa predstavili tri mladuchy – z každého regiónu jedna: z Banátu Magdaléna Šišková, z Báčky Vladimíra Pucovská a zo Sriemu Klára Fitošová a v druhý deň etnológ Patrik Rago predstavil aj selenčský kroj do ktorého obliekol Annu Berédiovú. Všetky naše mladé nevesty boli stredobodom pozornosti a upútali pozornosť návštevníkov, ktorí ich obdivovali, vypytovali sa na pôvod, fotografovali ich... Vojlovický, petrovský a staropazovský kroj boli takto verejne predstavené:

  • V Rejdovej na svadbe

    V srdci Gemera, v malebnej obci Rejdová, sa počas minulého víkendu uskutočnil jubilejný 50. ročník Gemerského folklórneho festivalu, na ktorom boli prezentované aj tradície a svadobné zvyky vojvodinských Slovákov. Počas troch dní, od 22. do 24. augusta 2024, sa obec Rejdová stala centrom folklórneho života, kde sa snúbili hudba, tanec, remeslá a regionálna gastronómia v atmosfére autentických svadobných tradícií. Celou Rejdovou to vo štvrtok, piatok a sobotu hralo a spievalo – boli to výnimočné vystúpenia v autentickom prostredí. Tohto roku festival bol zameraný na najbohatší prejav ľudovej kultúry – svadbu.

  • IN MEMORIAM: Milan Súdi

    Chudobnejší sme o ďalšieho nášho veľkého Slováka. Vo veku 82 rokov sa z časnosti do večnosti vydal akademický maliar Milan Súdi. Po troch rokoch samoty sa pobral za manželkou Vierou Fajndovićovou Súdiovou, tiež akademickou maliarkou. Milan Súdi sa narodil 11. júna 1942 v Kysáči. Žil v rodisku, kde mal aj ateliér a kde trávil chvíle pokoja a tvoril. V minulosti najprv blúdil svetom. Istý čas sa oduševňoval s medicínou, ktorú začal študovať. Neskôr sa predsa rozhodol pre umenie. Vyškolil sa v Bratislave, pracoval ako profesor výtvarnej kultúry na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci a potom 25 rokov strávil v Novosadskom rozhlase, odkiaľ odišiel do dôchodku. Umenie a farebná pestrosť myšlienok mu zaiste dopomohli stať sa majstrom rozhlasových reportáží. Aj na dôchodku maľoval, experimentoval v nových cykloch. Hovoril, že nevie koľko bude žiť, vie však to, že tvoriť bude do posledného dychu. Keďže umelci neumierajú, ale žijú so svojimi obrazmi, nech teda aj ďalej tvorí v nebeských sférach.

  • IN MEMORIAM: Alžbeta Babková

    V 72. roku života, príliš skoro, nás opustila Alžbeta Babková rod. Galátová. Narodila sa v roku 1952 v Kovačici, Kovačicu niesla v srdci a celú pracovnú dobu strávila na relácii Kovačica – Nový Sad – slovenské osady v Banáte. Počas svojich produktívnych rokov cestovala za novinárskymi témami vlakom naprieč rovinou. Kronikársky zapisovala udalosti zo všetkých banátskych osád, od Vojlovice, cez Jánošík a Hajdušicu, po Aradáč, Biele Blato a Ostojićevo. Vyžadovala si to práca v týždenníku Hlas ľudu, kde pôsobila od roku 1976 a z tejto redakcie ju aj v roku 2010 vyprevadili do dôchodku. Zameriavala sa na sociálne témy, sledovala aj bežnú politickú a kultúrno-osvetovú tematiku, propagovala kovačické insitné maliarstvo... Pred tromi mesiacmi, 11. mája 2024, to urobila ešte raz – na sympóziu venovanom storočnici narodenia majstra maliarskeho kumštu a čiary Martina Jonáša, čítala svoj referát pod názvom Monografia o Martinovi Jonášovi – To som ja. Pohrebná rozlúčka s Alžbetou Babkovou sa bude konať v utorok 27. augusta 2024 o 17:00h v Dome smútku v Kovačici.

  • 80. výročie SNP

    V sobotu 24. augusta 2024 sa na pozvanie Spolku slovenských velikánov zúčastnili pracovníci Archívu Vojvodiny: riaditeľ Dr. Nebojša Kuzmanović, zástupca riaditeľa Kristijan Obšust a operátor procesu digitalizácie Vladimír Mucibabić, štátneho podujatia organizovaného pri príležitosti osemdesiateho výročia vypuknutia Slovenského národného povstania na Jankovom vŕšku (Obec Uhrovec, Slovenská republika). Zástupcovia Archívu Vojvodiny v rámci slávnostného ceremoniálu položili veniec k obnovenému pamätníku SNP na Jankovom vŕšku. Kladenie vencov sa uskutočnilo pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica a zúčastnili sa ho traja príslušní ministri, vyše dvadsať poslancov Národného zhromaždenia, viacerí predstavitelia zahraničného diplomatického zboru, vrátane veľvyslanca Ruska, ako aj početné významné osobnosti zo spoločenskej, politickej a kultúrnej sféry života Slovenska.

  • Dr. Ľudovít Mičátek

    Pred 150 rokmi 24. augusta 1874 v Kysáči sa narodil Dr. Ľudovít Mičátek, advokát a šéfredaktor časopisu Dolnozemský Slovák. Bol synom známeho národného pracovníka, niekdajšieho kysáčskeho učiteľa Jána Mičáteka. Ešte v rodičovskom dome získal výchovu, ktorej základom bola viera, láska a nádej. V škole bol vynikajúcim žiakom, výborne zmaturoval a rovnako úspešne skončil aj právnické štúdium na univerzitách v Prešove, Debrecíne a Pešti. Roku 1902 v Novom Sade si otvoril advokátsku kanceláriu. Ako advokát bránil a chránil v národnostných otázkach všetkých Slovákov i príslušníkov iných národností, brániacich svoju slobodu pri útlaku. Bol predsedom Československého zväzu v Juhoslávii a aktívny bol v hospodársko-finančných ustanovizniach, v cirkvi, v Dolnozemskom Slováku – prvom dolnozemskom časopise. V roku 1902 spolu s Milošom Krnom začali vydávať v Novom Sade časopis Dolnozemský Slovák. Ľudovít Miloš Mičátek zomrel 6. júla 1928 vo Viedni. Po smrti Ľudovíta Mičátka jeho manželka Štefánia zostala sama so siedmimi deťmi.

  • 50. výročie Gemerského folklórneho festivalu s účasťou vojvodinských Slovákov

    Malebná obec Rejdová, ukrytá v nádhernom prostredí Slovenského rudohoria, veľkolepo oslavujúca 50. výročie Gemerského folklórneho festivalu, sa v týchto dňoch pozmenila na veselé svadobné hody. Od 22. do 24. augusta 2024 miestni obyvatelia a návštevníci z celého Slovenska i zahraničia si tu pripomínajú polstoročie tejto významnej udalosti a zároveň vyjadrujú úctu k svojmu kultúrnemu dedičstvu. Festival, ktorý je známy svojou tradíciou a bohatým programom, ponúka aj tento rok nezabudnuteľné zážitky. Tohtoročnou ústrednou témou je Tradičná svadba, a k jej obohateniu prispievajú aj vojvodinskí Slováci svojou prezentáciou. Ich účasť dodáva tomuto podujatiu ďalší rozmer a medzinárodný ráz, čím jeho škála nadobúda ešte väčšiu kultúrnu spojitosť a zároveň rozmanitosť slovenských tradícií, ktoré pretrvávajú ako na Slovensku, tak aj za jeho hranicami.

  • Letí pieseň, letí 2024

    Dom kultúry 3. októbra z Kovačice v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov, aby sa zúčastnili 26. festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň letí 2024, ktorý sa bude konať v nedeľu 8. decembra 2024 v Dome Kultúry 3. októbra v Kovačici. Termín zaslania prihlášok: do 11. októbra 2024.

     

  • Mária Škantíková, pani farárka a súdružka profesorka

    Mária Škantíková, rod. Čániová sa narodila pred storočím 22. augusta 1924. Zakončila Vysokú učiteľskú školu v Novom Sade a na petrovskom gymnáziu prednášala fyziku, chémiu, ručné práce, matematiku a ruský jazyk v obdobiach 1946 – 1963 a 1970 – 1979. Od roku 1975 bola účtovníčkou. V nedeľu sedávala v kostole, tak sa to patrilo „pani farárke" – ako ju všetci oslovovali. Na gymnáziu bola však iba „súdružkou" a mnohí stranícki funkcionári ju na mieste profesorky nechceli mať, preto ju zamestnávali prerušovane a iba núdzovo – keď nemali profesora matematiky. V tých socialistických časoch farári, ale ani ich manželky, neboli žiaduci v školskom výchovno-vzdelávacom procese.

  • Krojované bábky v Galérii Zuzky Medveďovej

    Začiatkom augusta v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci otvorili výstavu pod názvom Od Slovenského múzea k Múzeu vojvodinských Slovákov. Reprezentatívnou výstavou na počesť 75. výročia Múzea vojvodinských Slovákov tím odborníkov Múzea Vojvodiny a Múzea vojvodinských Slovákov spracoval dejiny a naše tradície a vystavil niektoré exponáty z depozitára tohto nášho Múzea. Súčasťou výstavy sú aj krásne storočné krojované bábky. K výstave vydali katalóg, z ktorého sa dozvedáme viac o výstave a teda aj o krojovaných bábkach, ktoré vlastnil Spolok československých žien.

  • 29. Petrovské dni divadelné

    Tohtoročný festival 29. Petrovských dní divadelných, ktorý sa uskutoční v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci, prebehne od 29. augusta do 13. septembra a prinesie divákom širokú škálu predstavení a sprievodných podujatí. V poradí 29. festival sa začne vo štvrtok, 29. augusta, o 20:00 premiérou inscenácie „Ecce Homo! Ajhľa človek!", ktorú uvádza Slovenské vojvodinské divadlo z Báčskeho Petrovca. Hra, napísaná Jánom Čajakom a Michalom Babiakom, pod režijným vedením Michala Babiaka, sľubuje silný a hlboký umelecký zážitok.

  • Revuálne konské jazdy

    V spolupráci Jazdeckého zväzu Vojvodiny a Turistickej organizácie obce Báčsky Petrovec sa dnes dopoludnia v Kulpíne uskutočnilo podujatie „Endurance Horse Show", v rámci ktorého sa konali revuálne diaľkové jazdy. Medzi Kulpínom a Báčskym Petrovcom sa tak odohrala zaujímavá prehliadka koní a jazdcov, na ktorej sa zúčastnilo deväť koní a rovnaký počet jazdcov z Báčskeho Petrovca a Nového Sadu. Každý účastník získal diplom a ozdobnú rozetu ako spomienku na účasť. Zastúpené boli jazdecké kane a jazdci z Nového Sadu, z Jazdeckého klubu „Viking" a Jazdeckého centra „Nový Sad" a tiež z Jazdeckého klubu „Triginta" z Báčskeho Petrovca. Štart bol pred poľovníckym domom v Kulpíne.

  • IN MEMORIAM – za Jánom Gubom

    S hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 17. augusta 2024 nás navždy opustil Ján Guba, náš spolupracovník a oddaný priekopník dejín Pivnice. Pohrebná počestnosť sa uskutoční zajtra, v nedeľu 18. augusta 2024, o 14:00 hodine z Domu smútku v Pivnici. Ján Guba sa narodil 1. apríla 1942, hoci v štátnej matrike je zapísaný s dátumom narodenia 2. apríla 1942 ako Jánoš Guba. Vzdelanie získal v Pivnici a pokračoval na priemyslovke v Subotici a Kule, kde sa vyučil za zámočníka-strojníka. Jeho pracovná kariéra bola spojená s Pivnickým mlynom, Poľnohospodárskym družstvom v Pivnici, mliekárňou Pivničanka a Základnou školou 15. októbra v Pivnici. Od jesene 2003 bol na dôchodku, avšak aj počas dôchodcovských rokov húževnatosť ho neopúšťala.

  • Slovenské národné slávnosti a ich financovanie z ÚSŽZ

    „Slovenské národné slávnosti sú najreprezentačnejším kultúrnym podujatím Slovákov v Srbsku, všenárodná manifestácia a oficiálny sviatok Slovákov v Srbsku. Slávnosti od svojich začiatkov, v roku 1919, boli dôležité pre Slovákov vo Vojvodine, a dolnozemských Slovákov vôbec a dodnes nestratili na význame." Uvádza sa to v žiadosti Matice slovenskej v Srbsku (MSS) o dotáciu z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Účel dotácie: organizácia a realizácia podujatí v rámci Slovenských národných slávností 2024 v Báčskom Petrovci. Tento matičný projekt bol schválený, no z požadovanej sumy 23 330 € schválená bola asi tretinu, čiže 7 500 €. O prostriedky zo Slovenskej republiky sa uchádzala aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) a v žiadosti spresňujú, že dotácia bude využitá na Otvárací program Slovenských národných slávností 2024. Z požadovanej sumy 9 000 € im ÚSŽZ schválil 4 000 €.

  • Matičné uznania

    V sobotu 10. augusta 2024 v Báčskom Petrovci, vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla prebiehalo Slávnostné zasadnutie Matice slovenskej v Srbsku. Súčasťou tohto zasadnutia, ktoré tradične prebieha počas Slovenských národných slávností, je aj udeľovanie uznaní Matice slovenskej v Srbsku za predchádzajúci rok. V prvej časti schôdze odovzdali najprv Uznanie predsedu Matice Slovenskej v Srbsku riaditeľovi archívu Vojvodiny Nebojšovi Kuzmanovićovi. Hodnosť Čestný člen získali: Pavel Baláž z Kovačice – in memoriam, Ján Zvaro-Moco z Aradáča a Ján Varšo zo Slovenskej republiky.

  • Letná škola fotografie a animovaného filmu

    Letná škola fotografie a animovaného filmu, organizovaná Metodickým centrom UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ponúkla žiakom z rôznych kútov sveta jedinečnú príležitosť na získanie cenných skúseností v oblasti digitálnej kreativity. Povedali nám to pedagogičky Miluša Snidová Mišković a Elena Lončar, ktoré sa zúčastnili na tomto zaujímavom podujatí. Obe sa zhodujú, že uvedený vzdelávací projekt, uskutočnený pod gesciou Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, prispel k rozvoju kreatívneho potenciálu detí a mládeže Slovákov žijúcich v zahraničí, pričom bol zameraný na praktické zručnosti v oblasti fotografie, animácie a krátkeho filmu.

  • Služby Božie a starostlivosť o dedičstvo

    V posledný deň Slovenských národných slávností, v nedeľu 11. augusta 2024, odzneli slávnostné bohoslužby v chráme Božom v Báčskom Petrovci, ktorý bol početnými domácimi a zahraničnými hosťami a domácimi viery vyplnený do posledného miesta. Ján Vida, farár petrovský, v úvodnom príhovore poznamenal, že bohoslužby v túto 11. nedeľu po svätej Trojici budú venované Slovenským národným slávnostiam. V petrovskom chráme privítal Juraja Šefčíka s manželkou a vnukom a predstavil ho ako farára-seniora v cirkevnom zbore Hlboké na Slovensku a niekdajšieho farára bieloblatského, kovačického a kulpínskeho, ktorého podpisy možno nájsť aj v petrovskej matrike, pri krstoch, sobášoch, ale najmä pohreboch. Juraj Šefčík na slávnostných službách Božích poslúžil kázňou slova Božieho a svoju duchovnú úvahu založil na evanjeliu podľa Marka – zo 4. kapitoly si zvolil časť o rastúcom zrne. Toto podobenstvo je metaforou pre rast a rozvoj nielen v duchovnom zmysle, ale aj pre zachovanie a rozvíjanie kultúrneho dedičstva. Podobne ako zrno z podobenstva, ktoré klíči a rastie, aj naše dedičstvo potrebuje starostlivosť, aby nevyschlo, ale mohlo plody prinášať aj do budúca.

  • Prezentácia kníh slovenských dolnozemských autoriek

    Včera sa v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci uskutočnilo podujatie, ktoré pritiahol pozornosť milovníkov literatúry z celého regiónu. V rámci Slovenských národných slávností tu Asociácia slovenských spolkov žien zorganizovala tradičnú Prezentáciu kníh slovenských dolnozemských autoriek. Predstavených bolo sedem kníh, ktoré vyšli tlačou medzi dvomi ročníkmi Slovenských národných slávností a na záver prezentácie Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, odovzdal autorský výtlačok čerstvo vydanej knihy Cez prizmu petrovského gymnázia Kataríne Pucovskej. Táto ôsma kniha vyšla už počas slávností, takže jej prezentácia sa uskutoční na budúcoročnej Prezentácii kníh slovenských dolnozemských autoriek.

  • Slovenské národné slávnosti - piatkový program

    Vstupným programom pomenovaným Hold našej Slovači v piatok večer v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci otvorili Slovenské národné slávnosti 2024. Otvoril ich Sava Stambolić, poradca v kabinete predsedu vlády Srbskej republiky. Program spočíval v prezentácii najlepších výsledkov, ktoré na týchto priestoroch Slováci vytvorili v oblasti kultúry počas posledného roka. Trval 90 minút a mohli si ho pozrieť aj diváci pred TV obrazovkami v priamom prenose. Prvá časť programu bola zameraná na prejavy vedúcich osobností zo spoločensko-politického života Srbska a Slovenskej republiky a v pokračovaní prebiehala umelecká časť programu, ktorú mali na starosti Alexander Bako a Svetluša Hlaváčová.

  • Slovenské národné slávnosti: štvrtkový program

    V predvečer Slovenských národných slávností tradične sa organizuje niekoľko podujatí. Štvrtok býva vyhradený, okrem iného, aj pre slávnostné zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM), ktoré sa v poslednom období koná vo Veľkej sieni Obce Báčsky Petrovec. Naša strešná organizácia vlani jubilovala a v tomto roku oslavuje 21 rokov pôsobenia. O prejdenej ceste hovorila Dušanka Petráková, predsedníčka NRSNM. Súčasťou slávnostného zasadnutia bolo aj udeľovanie cien a plakiet NRSNM jednotlivcom, inštitúciám a združeniam pôsobiacich v oblasti vzdelávania, informovania, kultúry a úradného používania jazyka a písma. Predsedníčka NRSNM odovzdala ceny a plakety dvanástim laureátom, z čoho zlaté medaily získali naše jubilujúce inštitúcie a dvaja jednotlivci: Dr. Michal Harpáň z Nového Sadu a Ján Kopčok-Účo z Kulpína.

  • Od Slovenského múzea k Múzeu vojvodinských Slovákov

    V stredu 7. augusta 2024 v Galérii Zuzky Medveďovej otvorili výstavu pod názvom Od Slovenského múzea k Múzeu vojvodinských Slovákov. Reprezentatívnou výstavou na počesť 75. výročia Múzea vojvodinských Slovákov, tím odborníkov Múzea Vojvodiny a Múzea vojvodinských Slovákov spracoval dejiny a naše tradície z oblasti poľnohospodárstva, remeselníctva, školstva a kultúry a okrajovo aj náboženský život, keďže vo fonde múzea nemajú nadostač artefaktov vzťahujúcich sa na tento dôležitý segment našej tradície, trvania a zachovávania si slovenskej identity na týchto končinách. Výstava totiž pozostáva výlučne z exponátov Múzea vojvodinských Slovákov. Cirkevná dokumentácia je uschovaná v cirkevných archívoch. Autormi výstavy sú Mgr. Anna Séčová-Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov, Mr. Katarina Radisavljevićová, múzejná poradkyňa – etnologička, a Ilija Komnenović, múzejný poradca historik. Výstavu slávnostne otvorila námestníčka pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Snežana Jankovićová.

  • Čaro štetca 13

    Oficiálny program Slovenských národných slávností 2024 štartoval v sobotu 3. avgusta slávnostným otvorením výstavy Čaro štetca 13. Členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov pri tejto príležitosti usporiadali svoju druhú tohtoročnú spoločnú výstavu (prvá bola výstava k dňom Petrovca). Otvárací program prebiehal na nádvorí Kultúrneho strediska Báčsky Petrovec pred vchodom do Turistickej organizácie, kde je v galerijnom priestore výstava nainštalovaná. Záujemcovia si výstavu budú môcť obzrieť počas Slovenských národných slávností a sprístupnená pre verejnosť zostane do 3. septembra 2024.

  • Poznávacie znaky našej tradície a histórie

    Petrovské spolkárky tradične k Slovenským národným slávnostiam pripravia etnografickú výstavu. Tohtoročnú pomenovali Poznávacie znaky našej tradície a histórie. Slávnostne ju otvorili v nedeľný podvečer 4. augusta. Na úvod vernisáže zaspievala spolková spevácka skupina Petrovčanky za sprievodu Zdenka Makovníka. Predsedníčka Katarína Rašetová privítala hostí a prečítala mená doterajších predsedníčok Spolku petrovských žien, ktorých fotografie umiestnili na centrálne miesto na stene miestnosti s vystavenými exponátmi. Tiež dopodrobna vysvetlila tie „jednotlivé poznávacie znaky našej tradície", ktoré zachytili touto výstavou. Program moderovala Anna Hansmanová a v divadelných scénkach vystúpili Jasna Rašetová-Valicová a Ondrej Brna. Výstavu otvorila nová predsedníčka obce Viera Krstovská.

  • Hroncovi k osemdesiatke

    V čitárni Knižnice Štefana Homolu v nedeľu 4. augusta 2024 otvorili výstavu Pod klenbou tvorby Víťazoslava Hronca. Po privítacom príhovore Vesny Valihorovej Filipovićovej, riaditeľky petrovskej knižnice, o tvorbe Víťazoslava Hronca, spisovateľa, prekladateľa, literárneho kritika, knižného editora a redaktora, bibliografa, zostavovateľa antológií slovenskej vojvodinskej a celoslovenskej poézie...hovorila prof. Dr. Marína Šimáková Speváková. Z Hroncovej tvorby verše prečítali Ksenija Vujačićová a Alexandra Muchová a v hudobných predeloch vystúpilo dueto Andrea Stanivuková a Boris Gabríni. Duchaplný, veršovaný literárny darček oslávencovi k osemdesiatke venoval prof. Dr. Zoroslav Spevák (Jesenský) a výstavu otvorila predsedníčka Báčskopetrovskej obce Viera Krstovská. Výstava pozostáva z 18 kníh poézie, štyroch kníh prózy a vystavené sú aj Hroncove literárne kritiky, eseje, antológie, preklady...

    Na záver riaditeľka knižnice odovzdala jubilantovi malý darček. Víťazoslav Hronec sa narodil 7. augusta 1944 v Pivnici

  • Pazovský cirkevný zbor v Modre

    V dňoch 26. až 28. júla2024 staropazovský cirkevný zbor pod vedením Igora Feldyho, seniora sriemskeho a farára staropazovského, a cirkevný zbor Tília zo Starej Pazovy v čele s Annou Djurdjevićovou, dlhoročnou dirigentkou tohto zboru, navštívili Modru. Vystupovali tam v dvoch evanjelických kostoloch, v slovenskom a tiež v nemeckom. O krásnych a obohacujúcich dojmoch z tejto návštevy hovoril senior Feldy v duchovnej relácii Pohľady k výšinám Novosadského rozhlasu. V prvej časti relácie mal tiež priliehavú duchovnú úvahu ladenú k dnešnej 10. nedeli po svätej Trojici – Nedeli kajúcej.

  • Pozvanie na prehliadku Cez Nadlak je...

    Aradská oblasť Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku usporiada v období od 26. – 29. septembra 2024 v Nadlaku XXIV. prehliadku sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je... Aradská oblasť DZSČR sa rozhodla počnúc rokom 1999 organizovať každoročne prehliadku sólistov slovenskej ľudovej piesne na Dolnej zemi. Prehliadka dostala hneď od svojej prvej edície názov jednej z mnohých ľudových piesní, ktorá vo svojom texte nosí meno lokality, v ktorej sa prehliadka realizuje – Nadlaku. Pozývame na prehliadku Cez Nadlak je... jedného alebo dvoch sólistov z Vašej lokality. Potvrdenie o účasti a znotovaný materiál (prípadne audionahrávku) prosíme odoslať najneskôr do 30. augusta 2024.

  • Hurbanovci

    Vladimír Hurban, druhý syn Dr. Jozefa Miloslava Hurbana, zaujal faru staropazovskú roku 1875, teda na budúci rok bude tomu 150 rokov od jeho inštalácie za staropazovského farára. Rodina Hurbanovcov sa potom už zapísala veľkými písmenami do dejín Starej Pazovy a Slovákov na Dolnej zemi. Vtedy už zúrila prudká maďarizácia...Keďže sa významný štúrovec Jozef Miloslav Hurban stýkal aj s pokrokovými Srbmi, zvlášť so Svetozarom Miletićom, možno aj pod jeho vplyvom vyslal Hurban svojho syna Vladimíra na Dolnú zem, aby tam pomohol zachovávať národnú identitu a zabránil násilnej maďarizácii. Vladimír si za manželku vzal Augustu Štúrovú, s ktorou mali dve deti, syna Vladimíra a dcéru Ľudmilu. Ich syn Vladimír Konštantín Hurban, neskôr Vladimír Hurban Vladimírov (VHV), bol slovenský evanjelický kňaz, dramatik, publicista, jeden z najväčších umelcov z vojvodinského prostredia. Písal básne, poviedky, divadelné hry zo súčasného života dediny a libretá pre operety. Hurbanovci vždy mali blízko k divadlu. Vladimír Hurban založil v Starej Pazove slovenské divadlo a jeho syn Vladimír Hurban Vladimírov odrastal teda s divadlom, ktoré mu prirástlo k srdcu.

  • Zuzana Chalupová

    Na budúci rok si pripomenieme storočnicu jej narodenia a dnes je tomu 23 rokov ako nás navždy opustila „mama sveta". S ňou sa akoby pominula aj prostoduchá doba šťastia a nastala nová éra našej spoločnosti, doba uponáhľaná a netolerantná. Obrazy Zuzany Chalupovej, najznámejšej kovačickej insitnej maliarky, zachytili fragmenty z tej predchádzajúcej doby a zobrazujú šťastných, veselých ľudí a rozihrané deti. No, tie jej pestré, veselé obrazy sú určené skôr pre tých niekdajších empatickejších ľudí a nejaké iné časy, v ktorých dominuje láska a úprimnosť a nie peniaze. Na Chalupovej obrazoch aj dospelí majú úprimné, srdečné tváre a detsky naivné oči. Také ich mala aj samotná maliarka. Z nich žiaril optimizmus, ktorý vedela aj zobraziť.

  • Zuzkin storočný pamätníček

    Pamätníček, malá knižka plná veršíkov, kresieb a venovaní, bola v minulosti dôležitou súčasťou dospievania dievčat. Tieto drobné záznamy od priateľov či tajných sympatií mali nesmiernu hodnotu a predstavovali poklad, ktorý sprevádzal ich majiteľky po mnoho rokov. Jedným z krásnych príkladov tejto tradície je pamätníček Zuzky Kopčokovej z Iloku. Pred storočím Zuzka dostala pekný notes s čistým papierom a kvalitnou obálkou, ktorému sa nesmierne potešila, lebo už dlhšie túžila mať svoj pamätníček. Neváhala preto a hneď začala doň zbierať veršíky a kresby. Prvé záznamy v ňom pochádzajú z roku 1923. Mala vtedy 14 rokov a chystala sa odísť do Petrovca na školenie. Starostlivý brat Ďurko jej dával rady do života a aby sa jej ony natrvalo vryli do vedomia zapisoval ich aj do pamätníčka.

  • 165 rokov od narodenia Pavla Šustera

    „Dejiny nášho národa a vôbec Slavianstva dokazujú, že ako slávni, tak zvlášte v tichej, bez všetkého hluku cez mnohé desaťročia, ba temer cez celý svoj vek prevádzanej národnej práci zaslúžilí mužovia boli synmi rodičov roľníckeho, alebo vôbec nižšieho stavu. Nie deti protekcie, nie veľkopánski maznáčkovia, ale ľudia obdarení zdravým rozsudkom, pevným charakterom, silnou energiou, železnou vytrvalosťou, takmer vystrčení do poľa života, aby prekonaním sto prekážok pomocou spomenutých vlastností, vydobili sebe podstať a svojmu národu česť. Takýmto zaslúžilým a v národnej práci sošedivelým pracovníkom je náš Pavel Šuster, ktorý po tieto dni bude sláviť svoje 70. narodeniny. Narodil sa v Pivnici, dňa 1. augusta roku 1859 z otca Michala, majiteľa parného mlyna a z matky Johanny Pintír. Do školy chodil v Pivnici (do tej, čo mala nápis: „Školské stavení") a pozdešie už ako kupecký pomocník učil sa privátne v Sombore, kde jeho učiteľom bol výborný učiteľ, priateľ Slovákov a pozdejší škôldozorca Gräff. Učňom bol u Boháča vo Futoku, pomocníkom v Sombore, vo Vukováre a v Palánke. Roku 1881 založil si samostatný obchod v Pivnici. Roku 1882 sa oženil so Zuzannou Kotasovou, ktorá ho obdarila dvoma dietkami, Zuzannou, vydanou za Igorom Štefánikom a synom Michalom slova Božieho kazateľom silbašským," píše tak dobová tlač z roku 1929.

  • Bohatý program kulpínskych osláv

    Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) 2024 sa začali v piatok večer veselicou na rybárskej chate a pokračovali tam aj v sobotu ráno súťažou pionierov v love rýb na plavák. V hostinci Dane v sobotu súťažili šachisti a väčšina ďalších programov prebiehala potom už v areáli poľovníckeho domu. Kulpínske spolkárky usporiadali tam prehliadku svadobných šiat a tortiádu, na ktorej ponúkali na predaj 13 druhov tort: dobošovú, reform, kornet, plazmovú, malinovú, citronovú, čokoládovú... Stánky spolkov žien boli tradične upravené na tému svadby. Kulpínske spolkárky sa postarali aj o etnografickú výstavu Párta moja párta, zelený veniec, ktorú do Kulpína priniesli Anna a Juraj Kulichovci z Rajeckých Teplíc zo Slovenska. Okrem tejto výstavy, v sobotu podvečer boli otvorené ešte ďalšie dve výstavy: výstava obrazov namaľovaných počas 8. Slovenského výtvarného tábora v Kulpíne a výstava o M.R. Štefánikovi. Všetky tri výstavy otvorila predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Viera Krstovská.

  • PDvK 2024: Gala program

    „Už niekoľko rokov v posledný júlový víkend si pripomíname Deň Kulpína, tradične organizujeme Predslávnosťové dni a je tomu tak už 26 rokov. K trojlístku našich osláv sme pripojili aj podujatie Svadba voľakedy a dnes. Tento víkend týmito oslavami dýcha celá dedina. Sme nesmieme hrdí, že už roky k náplni programu svoje ruky pridáva takmer každé kulpínske združenie," povedala na úvod včerajšieho gala programu Viera Dorčová Babiaková, ktorá tiež roky pridáva ruky pri vypracovaní scenára a pri moderovaní programu. Na javisko potom pozvala predsedu Rady Miestneho spoločenstva Kulpín v demisii Miroslava Čemana, ktorý v kratšom príhovore zaželal všetkým príjemný večer k čomu chcela prispieť aj Rada Miestneho spoločenstva. Ozrejmil, že sa im pri organizovaní tohtoročných kulpínskych osláv podarilo lacnejšie prenajať javisko a tiež lacnejšie zjednať hudbu, takže za zvyšné peniaze pre všetkých návštevníkov zabezpečili večeru a nápoj. Rozdelených bolo 600 pljeskavíc a toľko aj nápojov. V úvodnej časti sa prihovoril aj predseda Miestneho odboru Matice slovenskej Pavel Gaža a nová predsedníčka Báčskopetrovskej obce Viera Krstovská. Potom už nasledoval program a veselica do ranných hodín.

  • Kysáčski ochotníci žnú

    Iste je veľký úspech pre malé prostredie byť najlepší v krajine. Úspech je o to väčší, ak ide o menšinovú komunitu. Kysáčskym ochotníkom sa podarilo s predstavením zahraným po slovensky zvíťaziť na 65. republikovom festivale amatérskych divadiel Srbska. To im zabezpečilo postup na regionálnu prehliadku: Festival festivalov do Trebinja (BaH). Ide o súťaž najlepších inscenácií amatérskeho divadla zo Severného Macedónska, Čiernej Hory, Srbska, Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. V poradí 67. Festival festivalov sa začal v nedeľu 21. júla a súťažnú časť programu otvoril muzikál „Aladin" Činoherného štúdia Záhrebského divadla mladých. Ďalej nasledovali predstavenia z Tetova (Chlapec v pásikavom pyžame), Pljevlja (Boing - Boing), Trebinja (Orchester Titanik), Kysáča (Záveje), Belehradu (Prelet nad kukučím hniezdom) – druhoumiestnení na Republikovom festivale v Srbsku – a zajtra je na programe posledné predstavenie zo Zvorniku (Jaaao Milenko). Včera, v piaty divadelný večer vystúpilo Ochotnícke divadlo KC Kysáč s predlohou Záveje Vladimíra Hurbana Vladimírova a v réžii Svetlany Gaškovej. Predstavenie sa premiérovo hralo v srbskom jazyku.

  • 160 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine

    Pred 160 rokmi, roku 1864, Jozef Podhradský, slovenský literát a profesor na gymnáziu v Novom Sade, začal vydávať časopisy pre deti a mládež Slávik a Zornička. Neskôr sme mali detské časopisy Naše slniečko, Naše pionieri, Pionieri a Zornička. Predchodcom Hlasu ľudu bol Dolnozemský Slovák, ktorý sa zrodil v roku 1902, Národná jednota vznikla v roku 1920 a v roku 1944, vyšlo prvé číslo jubilujúceho 80-ročného týždenníka Hlas ľudu. Medzičasom sme mali aj mesačník Rozhľady, neskôr premenovaný na Poľnohospodárske rozhľady. Časopis pre literatúru Nový život mal predchodcu Snahy a Svit (1923), od roku 1933 to bol Náš život a pred 75 rokmi, v roku 1949, sa zrodil Nový život. Rodinný magazín Rovina má 30-ročnú tradíciu.

  • Predslávnosťové dni v Kulpíne 2024 – PROGRAM

    Už 26 rokov posledný júlový víkend patrí Predslávnosťovým dňom v Kulpíne. Kulpínčania aj v tomto roku pokračujú s týmto podujatím, v rámci ktorého usporiadajú trojité oslavy tejto dediny: Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadbu voľakedy a dnes. Program osláv v Kulpíne bude štandardný a počas dvoch dní svoju činnosť predstavia niektoré kulpínske spolky, združenia a ich hostia. V tomto roku je do oficiálneho programu zaradený aj Večierok hudby našej mladosti, ktorý bude prebiehať v piatok večer na rybárskej chate ZŠR Smuđ. Na oslavy pozývajú Rada Miestneho spoločenstva Kulpín, Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne a Spolok kulpínskych žien.

  • Gróf Chotek a Rusi na futockom panstve

    V Novom Sade čoraz častejšie počuť ruský jazyk. Od začiatku Rusko-ukrajinského konfliktu sa do Srbska začali sťahovať zvlášť mladší a majetnejší Rusi. Nezávislé médiá špekulujú, že ich v Srbsku, predovšetkým v Belehrade a Novom Sade, toho času máme viac ako 350.000. Podobnú situáciu sme mali aj pred storočím, keď po revolučných udalostiach v rokoch 1917 a 1918 z Ruska masovo utekala šľachta a vojenskí hodnostári. Koľkí z nich sa na týchto našich končinách natrvalo usadili dodnes presne nevieme. V roku 2011 vyšla monografia-album „Samovari v rovine" od Alexeja Arsenyeva, v ktorej autor zhrnul materiály o ruskej emigrácii vo Vojvodine zozbierané počas mnoho rokov a citoval state z denníkov migrantov. Zaujímavý je pasáž z denníka Alexeya Bekhtejeva. On a jeho rodina boli ubytovaní u statkára grófa Rudolfa Choteka, ktorý mal viaceré kaštiele, napríklad v Krompachoch a Dolnej Krupej na Slovensku a tiež veľké panstvo v Starom Futogu pri Novom Sade. Na svojom futockom panstve gróf Rudolf Chotek uchýlil viacero ruských rodín.

  • Ťažký životný kríž Pavla Plachtinského

    Pavel Plachtinský sa narodil v Kulpíne 20. júla 1888 rodičom Pavlovi Plachtinskému a Márii, rod. Králikovej. Devätnásťročný sa oženil s Katarínou, rod. Poljakovou (1890 – 1970). Mladomanželia s nádejou vykročili do nového života netušiac, čo ich na spoločnej ceste čaká a akú ukrutnú bolesť budú musieť znášať: že budú k hrobu vyprevádzať päť svojich ratolestí. Narodilo sa im 8 detí. Tri z nich zomreli v detstve, jeden syn sa z vojny nevrátil a ďalší syn zomrel v plnej životnej sile ako 40-ročný. Prvá radosť, prvé dieťa Samuel sa narodil po štyroch rokoch manželstva. O štyri roky neskôr prvýkrát doľahol na rodinu veľký smútok, prvorodený synček im zomrel. Medzičasom prišiel na tento svet ich druhý syn Pavel. Tretí syn Vladimír sa narodil počas 1. sv. vojny a stopa po ňom zmizla v 2. sv. vojne. Druhý Samko sa už narodil v slobode 20. novembra 1919. Na tento svet prišiel takmer v rovnaký deň ako ten prvý, presnejšie o jeden deň skôr ako nebohý braček Samko. Ani tento Samko sa však nenarodil pod šťastnou hviezdou - zomrel štvormesačný. Piate Plachtinskovo dieťa, Dušan, sa narodil 21. januára 1922 a bol jedným z tých troch detí, ktorým život dožičil dožiť sa seniorského veku (avšak jemu vzal dve deti v detskom veku). Po Dušanovi sa narodil Ján, ten zomrel 13-ročný a po ňom mali jediné dievča, Annu. V roku 1933 sa im narodil ešte jeden syn. Aj tretíkrát dali svojmu novorodeniatku meno Samko a tento Samuel zomrel 40-ročný.

  • Slovenská výtvarná kolónia 2024

    Ôsmy ročník tvorivého umeleckého tábora pod názvom Slovenská výtvarná kolónia 2024 prebiehal v sobotu 20. júla v areáli Poľovníckeho domu v Kulpíne. Na tábore sa zúčastnilo 18 maliarov z Padiny, Kysáča, Hložian, Selenče, Báčskej Palanky, Neuss (Nemecko) a Kulpína. V popoludňajších hodinách sa k tvoriacim umelcom pripojili aj členovia kulpínskeho združenia Zagrljaj/Objatie. Maliari tvorili rôznymi technikami na tému kulpínske motívy. Organizátor MOMS Kulpín účastníkom zabezpečil plátno, farby a iné maliarske potreby, ako aj občerstvenie a stravu. Predseda Miestnej organizácie Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža privítal účastníkov a následne odovzdal slovo Vladimírovi Grňovi, zakladateľovi výtvarnej skupiny KEBY z Kulpína.

  • Samum v Báčke

    V týchto dňoch meteorológovia takmer v celej Európe zaznamenávajú tepelné rekordy. Globálne oteplenie nám prináša horúčavy, na aké sme si nezvykli. Búrky a krupobitia bývajú čoraz častejšie a čoraz nebezpečnejšie. Strašia nás aj tornáda, tiež výskyt lokálnych vzdušných vírov, tzv. pijavíc... Prekvapuje nás saharský piesok, polárna žiara... Avšak, aj v minulosti počasie vedelo občas prekvapiť. O jednej takej vrtoche počasia čítame v Národnej jednote z dňa 14. júla 1927.

  • Ján Čajak ml.

    Ján Čajak ml. sa narodil 18. júla roku 1897 v Selenči. Študoval teológiu v Bratislave a filozofiu v Prahe. Na Slovenskom gymnáziu v Petrovci pôsobil od samotného začiatku. V prvom školskom roku 1919/1920 angažovaní boli štyria prednášatelia ako interní učitelia: Jozef Šimek, Štefan Kvas, Michal Rapoš a Ján Čajak ml. Učil srbčinu, kreslenie, telesnú výchovu, spev a neskoršie aj slovenčinu, dejepis, zemepis, latinčinu, náboženstvo a matematiku. Ako honorárny odborný učiteľ na gymnáziu pôsobil do začiatku okupácie v apríli 1941, keď bol okupantom odvedený do koncentračných táborov najprv do Nového Sadu, neskoršie do Topole, Pešti a Kistarcse. Počas svojho pôsobenia na petrovskom gymnáziu začal sa prejavovať aj ako spisovateľ. Čajakova literárna činnosť bola rozsiahla. Písal rozprávky (Danica, Noc májová, Sen, Postný večer, Dejiny Slovákov v SHS a iné, ako i viacero básní). Mnohé rozprávky a básne vyšli v novinách a časopisoch. Okrem toho písal články a básne do Národného kalendára, mal ľudovýchovné prednášky pre občanov Petrovca a slovenský ľud na okolí. Prednášky bývali v zime, každú nedeľu v gymnaziálnej budove.

  • J.E. Michal Pavúk navštívil Padinu

    Na pozvanie Miestneho spoločenstva Padina, ZŠ Maršala Tita, hasičského spolku, SEM – Petráš, Spolku včelárov, MOMS-u a AERD dňa 11. 7. 2024 Padinu navštívili zástupcovia Slovenskej republiky. Dedina hlbokých studní a mletej vody si do svojej kroniky zapíše krásne chvíle s Michalom Pavúkom, mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Belehrade a jeho zástupkyňou Monikou Podsklanovou Šuhajdovou. Vzácnu návštevu privítal Ondrej Hlavča, predseda MS, Zlatko Šímák, predseda MOMS Padina, Daniela Markušová z AERD a Marianna Melišová, asistentka predsedu.

  • 9. ročník Krajanského dvora

    Dôležitou súčasťou komplexnej a narastajúcej agendy Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je aj vytváranie kvalitných podmienok pre prezentáciu slovenskej kultúry, ktorá vzniká a pretrváva v inoetnickom prostredí, tu u nás na Slovensku. Naši krajania, ktorí aktívne zachovávajú prvky slovenskej tradičnej kultúry majú možnosť predstaviť svoju činnosť aj na Krajanskom dvore, ktorý je už 9 rokov aktívnou, ale aj atraktívnou súčasťou Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Ide o samostatný areál, ktorý bol postupne vybudovaný za účelom prezentácie tradičných remesiel, ochutnávky a predaja gastronomických špecialít, rovnako tak aj ukážky tradičnej kultúry na Jarmočnej scéne v podobe prednesu tancov, spevov a hudby Slovákov žijúcich v zahraničí.

  • Labute na našom kanáli

    Rozprávka „Škaredé káčatko" od Hansa Christiana Andersena rozpráva príbeh o labuti, ktorého chceli vylúčiť z rodiny z dôvodu jeho vnímanej neatraktívnosti. Na svoju radosť (a na prekvapenie ostatných) dospieva v pôvabnú labuť, najkrajšieho vtáka zo všetkých. Jeden pár týchto krásnych vtákov už niekoľko rokov hniezdi na kulpínskom kanáli. V týchto dňoch je ich krása vo výraznom kontraste s kanálovou znečistenou vodou. Pravidelné, každoročné letné znečistenie kanála sa nám, žiaľ, každoročne „vracia" a kanál sa stále viac „stráca" v húštine vodnej zelene.

  • Šport a maľby Kovačičanov

    Poľnohospodár Ján Sokol, ktorý spolu so strojným zámočníkom Martinom Paluškom tvorí zakladateľskú dvojicu kovačickej insity, na prvej samostatnej práci vo farbách – pastele predstavil futbalové ihrisko s brankárom a hráčmi v pestrých dresoch. O tom svedčia aj slová maliara Sokola, ktoré zaznamenal publicista Milivoje Mihajlović pre knihu Sedliaci maliari z Kovačice (vydavateľ Dom kultúry v Kovačici, 1962). Jedným z autorov, ktorý sa na svojich plátnach v minulosti dotýkal športovej tematiky, je i Ján Kňazovic (1925 – 1985). V prvej knihe, ktorá hovorí o tzv. Kovačickej skupine insity Juhoslávia – umenie naivných (Jugoslavija – umetnost naivnih, vydavateľ PIZ Jugoslavija, Belehrad 1959) autora Ota Bihaljiho – Merina sa medzi prácami nachádza i čierno-biela reprodukcia Kňazovicovej olejomaľby z roku 1957 Na futbalovom ihrisku.

  • Z Kovačice do Švédska na bicykloch

    Rodina Sandićovcov z Kovačice, ktorú tvoria rodičia Dragan a Biljana a ich tri dcéry Iskra, Sofija a Teodora, sa vydala na nezabudnuteľné dobrodružstvo. Ich cieľom je prejsť na bicykloch zo Srbska do Švédska, konkrétne do Göteborgu. Tento ambiciózny plán zahŕňa zvládnuť 2500 kilometrov za 70 dní, pričom denne treba prejsť približne 36 kilometrov. Rodina odštartovala svoju cestu 28. júna z Kovačice. Doteraz prešli približne 500 kilometrov a za sebou majú už množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Dňa 5. júla dorazili do Budapešti po prejdení 330 kilometrov, kde boli srdečne prijatí srbskou strednou školou Nikolu Teslu. Na 12. deň svojej cesty dorazili na Slovensko. Hneď po príchode sa im pritrafil problém s prasknutou pneumatikou, no dobrí ľudia z okolia im ochotne pomohli opraviť bicykel a ponúkli im aj prístrešok. Biljana si túto skúsenosť zaznamenala do svojho denníka: „12. deň – dobrí ľudia sú všade okolo nás." Dragan tiež vyjadril svoje dojmy: „Ľudia moji, nedokážem opísať, aký som dojatý takýmto gestom. To je niečo, čo je zmyslom života, čo nájdeme, keď potrebujeme druhých, a že ostatní nájdu nás, keď ich potrebujeme." Na 15. deň ich cesty ich v Dunajskej Lužnej srdečne prijala kovačická rodina Bolerácová. Dnes, na 16. deň, pokračujú vo svojom dobrodružstve s ešte väčším odhodlaním.

  • Storočnica narodenia Ivana Majeru

    Ivan Majera sa narodil 13. júla 1924 v Báčskom Petrovci. Zapísal sa do dejín nášho novinárstva a divadelníctva, ale aj ako účastník XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády (VÚSB), či podporovateľ petrovského futbalu. Po oslobodení Petrovca v 2. sv. vojne, hneď v druhý deň oslobodenia, teda 16. októbra 1944, pod vedením Ivana Majeru sa začalo s prípravami prvého vydania novín Hlas ľudu. Noviny vyšli už o tri dni, teda 19. októbra. V redakcii boli Dr. Andrej Sirácky, Pavel Sabo – Bohuš, Štefan Ferko a Andrej Kopčok. Keďže však boje za oslobodenie krajiny ešte stále prebiehali, nedal sa učičíkať pozíciou hlavného a zodpovedného redaktora novovzniknutých novín – už v novembri sa prihlásil do XIV. VÚSB. Spolu s vojenským výcvikom príslušníkov uvedenej brigády pod jeho dozorom sa rozvíjala i kultúrno-osvetová práca. Koncom decembra 1944 formované bolo propagandistické oddelenie. Práca oddelenia, ktoré malo 25 členov, prebiehala prostredníctvom štyroch sektorov: politický, kultúrno-osvetový, technický a sektor pre tlač. V čele oddelenia bol Ivan Majera. Paralelne s touto prácou končil aj strednú školu a maturoval na petrovskom gymnáziu v šk. r. 1944/1945.

  • Krajanský dvor a Krajanská nedeľa na FSP Detva 2024

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s Folklórnymi slávnosťami pod Poľanou v Detve pozýva verejnosť na 9. ročník Krajanského dvora a 49. Krajanskú nedeľu, ktoré sa uskutočnia od 12. do 14. júla 2024. Tieto podujatia, súčasť tradičných detvianskych slávností, ponúknu návštevníkom možnosť ochutnať a spoznať slovenské tradičné výrobky a kultúru krajanov z celého sveta. 9. Krajanský dvor prinesie tradičné slovenské jedlá, ktoré pripravia zahraniční Slováci z Maďarska, Rumunska, Poľska a Srbska. Návštevníci sa môžu tešiť na špeciality ako kvasienky, nadlacký tarhoňový paprikáš, krempašskú praženicu s bôčkom, či pivnické pljeskavice. Súčasťou dvora bude aj bohatý kultúrny program s hudbou a tancom. 49. Krajanská nedeľa bude vrcholom podujatia, kde sa predstavia tanečné kolektívy, spevácke skupiny a muzikanti z USA, Veľkej Británie, Chorvátska, Česka, Rumunska, Maďarska, Švajčiarska a Srbska. Toto podujatie, ktoré sa koná od roku 1974, slúži na posilňovanie vzájomných vzťahov medzi krajanmi a ich materskou krajinou.

  • Sprievodné podujatia Slovenských národných slávností

    Ústredné programy Slovenských národných slávností 2024 budú prebiehať v dňoch 9. až 11. augusta. Avšak, viaceré podujatia sa uskutočnia v ústrety slávností. Už v sobotu 20. júla o 10:00 sa v parku muzeálneho komplexu v Kulpíne začne Slovenský výtvarný tábor a tiež v rovnaký deň, taktiež o 10:00 na ihriskách FK Kriváňa v Selenči bude prebiehať Turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva Slovenskej republiky. V nedeľu 21. júla o 10:00 na rybárskej chate v Kulpíne budú súťažiť šachisti a v sobotu a nedeľu 27. - 28. júla sa uskutočnia 25. Predslávnosťové dni v Kulpíne – tortiáda, kultúrno-umelecký program a športové aktivity .

  • Cyrilo-metodský večierok v Petrovci: Oslava duchovného dedičstva

    V nedeľu podvečer 7. júla sa v chráme Božom v Báčskom Petrovci uskutočnil Cyrilo-metodský večierok, ktorý každoročne organizuje miestny cirkevný zbor v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej Petrovec. Podujatie, venované sviatku svätých Cyrila a Metoda a Majstra Jána Husa, sa konalo už po 25. krát. Cyril a Metod, významní slovanskí vierozvestci, sú v kalendári zapísaní na 5. júla, a Majster Ján Hus na 6. júla. Ján Vida, farár báčskopetrovského cirkevného zboru, zdôraznil, že príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu priniesol zrozumiteľné slovo Božie pre ľud, čo je podstata tohto sviatku. Pripomínanie týchto sviatkov je príležitosťou na zamyslenie sa nad významom viery a dedičstva, ktoré nám títo veľkí ľudia zanechali. "Sviatok Majstra Jána Husa je sviatkom, keď si pri spievaní piesne 'Smieť žiť pre Krista, pre Neho mrieť' uvedomujeme, čo znamená obetovať svoj život pre vieru v Trojjediného Pána Boha. Boli by sme dnes odhodlaní ísť na smrť pre vieru?" pýtal sa velebný pán farár Ján Vida. Tieto otázky nás vedú k hľadaniu pravdy, ktorá posilňuje našu vieru a slúži ako svedectvo pre budúce pokolenia.

  • Rybársky sen

    Milan Gržan z Kulpína prežil väčšinu svojho života ako pekár pracujúci v nočných zmenách. Jeho organizmus si zvykol na nočný režim, a tak aj teraz, keď je na dôchodku, má problémy so spánkom. Okrem toho ho trápia aj zdravotné ťažkosti, ktoré mu rušia pokojné noci. Keď sen neprichádza, Milan si berie udice a odchádza na neďaleký DTD (Dunaj-Tisa-Dunaj) kanál. Tam, v tichu rána a pri pokojnej hladine vody, celé hodiny sedí a čaká na svoju rybku. Ak žiadna nepripláva, nevadí, veď už mnohé ulovené ryby odkvačil z udice a hodil späť do vody. Tak ako rybačka, pre neho je vlastne rovnako dôležitý ten ranný pokoj. Časom sa rybolov stal jeho vášňou a zároveň útechou v tichých nočných hodinách. A potom už, ako každý vášnivý rybár, aj Milan začal snívať sen o veľkom úlovku. Snil o tom, že jedného dňa uloví rybu, o ktorej bude môcť rozprávať ešte dlho. A v toto dnešné nedeľné ráno sa mu sen splnil.

  • Deň Slovákov žijúcich v zahraničí

    „Slováci v zahraničí predstavujú dôležitú súčasť Slovenskej republiky, o ktorú sa musíme rovnako zaujímať, starať a podporovať jej národné povedomie pre vzájomný prospech," - zdôraznil pri príležitosti 5. júla, pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí minister Juraj Blanár. Šéf slovenskej diplomacie ďalej dodal: „Slováci ani ďaleko od domova nezabúdajú na svoje korene. Šíria dobré meno našej vlasti a sú neoddeliteľnou súčasťou diplomacie, keďže dokážu pozitívne prispievať a obohacovať naše vzájomné vzťahy s krajinou, v ktorej žijú." Štátnu politiku starostlivosti o slovenských krajanov vytvára a vykonáva od roku 2006 Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v pôsobnosti rezortu zahraničných vecí. V roku 2024 úrad podporil projekty zamerané na skvalitnenie života Slovákov v zahraničí v sume takmer 1,8 milióna eur. V starostlivosti o zahraničných Slovákov ÚSŽZ aj tohto roku usporiadal tradičné oslavy pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré aj tento rok prebiehali 5. júla v bratislavskom Sade Janka Kráľa.

  • Krásne a nezabudnuteľné 4 dni vo Viedni

    Ďalšia krásna a nezabudnuteľná cesta dokazuje, že je FK Kulpín klub, ktorý sa v minulých rokoch seriózne venoval predovšetkým rozvoju detí. A tak si malí hráči tohto klubu, spolu s dnes už exprezidentom Nenadom Zamfirovićom, v týchto dňoch užili hlavné mesto Rakúska. Úsmevy im neschádzali z tvárí, spoznali toto krásne mesto, videli veľa rozmanitosti, zmiešané národy, inú kultúru... Najsilnejší dojem na nich urobil jeden z najväčších a najkrajších luna parkov vo svete: „Prater". Boli z neho oduševnení, prešťastní, plní adrenalínu a pozitívneho strachu, ktorý svojou odvahou predsa zlomili, čo je dôležité pre ich budúcu športovú kariéru. Deti si tento výlet plne zaslúžili, keďže vyhrali dva roky po sebe ligu a pohár.

  • XXV. Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti

    Ako trojnásobný víťaz detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči, 33-členný folklórny súbor Vločka Základnej školy Mladých pokolení z Kovačice sa zúčastnil na XXV. Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach v Dulovciach. Malí kovačickí folkloristi nás dôstojne reprezentovali, keďže majú za sebou ešte jeden veľký úspech – obsadili prvé miesto v kategórii nižších ročníkov na republikovej folklórnej prehliadke v Arandjelovci. Vločku nacvičuje choreografka Zuzana Petríková, ktorej pomáha kolegyňa Vierka Valovcová. Tanečníkov v Dulovciach sprevádzal 5-členný školský orchester pod vedením učiteľa hudobnej výchovy Jána Dišpitera.

  • 270 rokov školstva v Kulpíne

    Prví osadníci súčasného Kulpína si plne uvedomovali potrebu vzdelávania. Na dnešnej lokalite osadu Kulpín založili v roku 1745 a o 9 rokov neskôr, po tom ako si vybudovali vlastné príbytky, sa rozhodli založiť školu. Keďže väčšinu obyvateľstva tvorili Srbi, bola to najprv Srbská pravoslávna základná škola, ktorá bola založená v roku 1754. Založila ju srbská pravoslávna obec (parohija)a bratia Stratimirovićovci bezpochyby v tom odohrali veľkú úlohu. V novozaloženej škole vyučovanie malo cirkevný ráz a bolo na dosť nízkej úrovni. Všetky knihy, z ktorých sa učilo, boli dovezené z Ruska (šlabikár novgorodského archiepiskopa Teofana Prokopoviča) a opätovne tlačené v Benátkach, lebo ich rozmnožovanie na území Rakúska bolo zakázané. Vyučovanie muselo byť na nízkej úrovni, lebo v srbskom národe ani neexistovali inštitúcie pre prípravu budúcich učiteľov. Slovenská škola bola založená 35 rokov po srbskej cirkevnej škole.

  • Posiati do zeme v kvitnúcom veku

    Prvý zomrel Ivan Slavka, v októbri 1927. O tri mesiace sa na večný odpočinok pobral ďalší spolužiak Ivan Klobušický. O ďalšie tri mesiace Ján Lovás. Zuzana Sirácká Piktorová sa dožila 30 rokov. Štefan Sýkora sa z tejto časnosti vytratil keď mal 33 rokov. Martin Piktor sa za manželkou do večnosti pobral keď mal 38 rokov. Boli žiakmi tej prvej generácie petrovského gymnázia – do školy sa zapísali v roku 1919. Do spoločného príbehu ich spojili nielen rovnaké školské lavice, ale aj tragický osud: traja zomreli krátko pred maturitou, alebo tesne po nej a aj ďalší traja si zo života tiež veľa neužili. V príprave je kniha o týchto, ale aj ďalšej stovke osudov žiakov a profesorov petrovského gymnázia.

  • Pamätný Deň zahraničných Slovákov 2024

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pozýva verejnosť na tradičné oslavy pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré sa aj tento rok uskutočnia v bratislavskom Sade Janka Kráľa v piatok 5. júla 2024. Okrem štátnych predstaviteľov a predstaviteľov úradu sa ceremónie slávnostného kladenia kvetov zúčastnia aj zahraniční Slováci z celého sveta. Slávnostná ceremónia kladenia kvetov k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva sa uskutoční 5. júla 2024 od 10:00 v centre Sadu Janka Kráľa v mestskej časti Petržalka.

  • Pred storočím zmeny na petrovskom gymnáziu

    Končil sa školský rok 1923 – 1924, ktorý petrovskému gymnáziu priniesol významné zmeny. Ministerstvo osvety Juhoslávie začalo vymenúvať riaditeľov a tak sa v Petrovci, až do prvých dní okupácie v apríli 1941, vystriedalo desať riaditeľov Srbov. Väčšina z nich bola iba formálne vymenovaná, niektorí boli už po uplynutí niekoľkých dní vymenovaní na rôzne funkcie do iných prostredí, takže na Gymnáziu ani nestačili pôsobiť. Prvým bol Vuk Puljević (1923 – 1924), ktorý z Petrovca odišiel v máji 1924 a tak záver jedného školského roku a počiatok ďalšieho prebiehal bez riaditeľa. A práve aj ten blížiaci sa školský rok 1924/1925 prinášal ďalšie zmeny. Úrady urobili ďalší pokus o zabrzdenie sľubného vývoja petrovského gymnázia: zatvorili šiestu triedu a žiaci, ktorí chceli v školení pokračovať, museli prejsť do Nového Sadu.

  • Storočie priateľstva medzi Miletićom a Kovačičanmi

    Pamätník je často spôsobom, ako si uctiť a natrvalo poznačiť život a dielo významných osobností, ktoré ovplyvnili miestnu či širšiu spoločenskú komunitu. Na Vidovdan v roku 1924 Kovačičania vzdali hold Svetozarovi Miletićovi odhalením pamätníka v parku.

  • Správa o celocirkevnom stretnutí OKŽ SEAVC v Srbsku

    V sobotu 15. júna 2024 na Biskupskom úrade Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi (SEAVC) v Novom Sade, po päťročnej prestávke, znovu sa stretli predstaviteľky Oltárnych krúžkov žien (OKŽ) z takmer všetkých slovenských evanjelických zborov vo Vojvodine. Po úvodných príhovoroch d.p. Jaroslava Javorníka, biskupa SEAVC a Anny Petrovićovej, vedúcej Oltárnych krúžkov žien, nasledovala pracovná časť, o ktorej nás informovala jedna z účastníčok Zuzana Medveďová-Koruniaková, predstaviteľka Oltárneho krúžku žien z Báčskeho Petrovca.

  • Triumf kysáčskych ochotníkov

    V dňoch 14. – 22. júna 2024 v Kule prebiehal 65. republikový festival amatérskych divadiel Srbska, na ktorý bolo pozvaných osem najúspešnejších amatérskych predstavení tejto divadelnej sezóny, a to z Kysáča, Kovačice, Báčskej Palanky, Čačku, Prijepolja, Prokuplja, Belehradu a Kučeva. V slovenčine sa hrali až dve predstavenia: Nepobehuj tu nahá v réžii Alexandra Baka, ktoré predviedli amatéri z Domu kultúry 3. októbra z Kovačice. Víťazom festivalu sa stalo Kultúrne centrum Kysáč s inscenáciou Záveje od Vladimíra Hurbana Vladimírova v réžii Svetlany Gaškovej. V nasledujúcom roku Kysáčania oslávia 120. výročie amatérskeho divadelníctva v Kysáči a tento úspech je tou najdôstojnejšou vstupnou bránou do oslavného roka. Po udelení ocenenia Gašková vyhlásila: „Myslím si, že je toto najväčší doterajší úspech kysáčskych ochotníkov."

  • FK Maglić na oslavách 110. výročia futbalu v Sládkovičove

    Mesto Sládkovičovo a FK Slavoj Sládkovičovo usporiadali futbalové podujatie pri príležitosti 110. výročia FK Slavoj Sládkovičovo, ktoré bolo spojené s Memoriálom Ladislava Józsu. Podujatie sa uskutočnilo v sobotu 22. júna 2024 na futbalovom ihrisku FK Slavoj v Sládkovičove, Slovenská republika. Veľvyslanec Srbska na Slovensku Aleksandar Nakić mal tú česť zúčastniť sa týchto osláv a špeciálnymi hosťami boli aj členovia FK Maglić zo Srbska.

  • 30. Zlatá brána

    Tohtoročného 30. ročníka medzinárodného detského festivalu Zlatá brána sa zúčastnilo 1300 detí a 40 detských súborov zo Srbska a regiónu. Podujatie v Kysáči trvalo tri dni, festival a galakoncert folklórnych súborov s vyhlásením víťazov sa konali v nedeľu 23. júna. Prvú cenu a sošku NRSNM udelili Detskému folklórnemu súboru Vločka Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici, 2. cenu Detskému folklórnemu súboru Pramienok Základnej školy Jána Kollára zo Selenče a 3. cenu Detskému folklórnemu súboru Zvončeky SKOS Erdevík z Erdevíka. Udelené boli i špeciálne ceny a to: DFS Šafáriček SKC P.J. Šafárika z Nového Sadu, DFS KUS Petrovská družina – staršia skupina z Báčskeho Petrovca, DFS Hruštička Domu kultúry 3. októbra – staršia skupina z Kovačice, Detský orchester SKOS Detvan z Vojlovice, DFS Vienok KC Kysáč a Cenu riaditeľa KC Kysáč získal DFS SKUS Slnečnica pri ZŠ maršala Tita – mladšia skupina v Padine.

  • Náš volič

    „Nič ja neviem, mne len povedali, aby som zaokrúhlil číslo jeden".

    V júny boli ešte jedny voľby a bola ešte jedna kampaň. Našťastie krátka. V našich dedinách ešte raz zvíťazili vládnuce strany. Nikde niet politických zmien. Z tejto kože nikam.

    Ešte stále nám rezonuje v pamäti otázka jedného nášho voliča, ktorý sa členov hlasovacieho výboru krotkým hlasom opýtal: "A čo ja mám s týmto teraz robiť?" ukazujúc im hlasovací lístok, ktorý mu práve dali do chvejúcich sa rúk.

    Volič, ktorý už dávno má na chrbte osem krížikov, nepočúva vysvetlenia ústretových výborníkov, hovorí im len: „Nič ja neviem, mne len povedali, aby som zaokrúhlil číslo jeden".

  • 28. ročník Festivalu vážnej hudby Jarné nôty

    V piatok 21. júna sa v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci uskutočnil 28. ročník Festivalu vážnej hudby Jarné nôty. Zorganizoval ho MOMS Petrovec v čele s predsedníčkou miestnej matičnej organizácie Katarínou Melegovou Melichovou, ktorá sa však zo zdravotných dôvodov na večierku nezúčastnila. Festival, ktorý má medzinárodný ráz, privítal mladých talentovaných slovenských hudobníkov zo Srbska, Chorvátska, Rumunska a Maďarska. Priliehavým slovom ho otvorila Dušanka Petráková, predsedníčka NRSNM a krásnou hudbou impozantný 24-členný združený orchester, ktorý tvorili členovia Orchestríka ZŠ Jána Kollára zo Selenče a orchestra Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom z Petrovca. Tento orchester vystúpil pod taktovkou renomovaného dirigenta Dr. Juraja Súdiho. V pokračovaní zazneli prevažne klavírne skladby, avšak medzi mladými hudobníkmi nechýbali ani takí, ktorí sa venujú hre na husliach, viole, harmonike, klarinete, trúbke či flaute. Festival Jarné nôty tak opäť dokázal, že má svoje pevné miesto v kultúrnom kalendári a jeho význam pre rozvoj mladých talentov je nesmierne dôležitý.

  • Spomienka na obete kragujevskej vzbury

    Veľvyslanec Slovenskej republiky Michal Pavúk a pridelenec obrany plk. Rastislav Skyva spolu so štátnym tajomníkom Ministerstva práce, zamestnávania, veteránov a sociálnych vecí Zoranom Antićom, predstaviteľmi Ministerstva obrany a mesta Kragujevac si položením venca pri pamätníku na Stanovljanskom poli uctili pamiatku 44 zastrelených slovenských vojakov, príslušníkov 71. pešieho pluku rakúsko-uhorskej armády, ktorí pred 106 rokmi zaplatili životom za účasť v najväčšom prejave odporu proti vojne a rakúsko-uhorskej armáde. Veniec následne položili aj k pamätníku Prerušený let. Túto správu a fotografie uviedlo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku na sociálnych sieťach.

  • KOS Jednota z Hložian

    Mať v spolku vyše 60 tanečníkov je iste pochvalihodné. Keď sú medzi nimi polovica malí tanečníci, tam je aj sľubná budúcnosť. Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian, ktorý bol založený 19. septembra 1948 a vlani oslávil 75 rokov pôsobenia, rozvíja od svojho vzniku bohatú kultúrno-umeleckú činnosť. Tak v nedeľu 16. júna 2024, deň po 52. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj..., ktorého boli hlavným organizátorom, sa KOS Jednota z Hložian predstavil v amfiteátri v Hložanoch bohatým celovečerným programom. Na galakoncerte všetkých svojich skupín a hostí zaujali početné publikum svojimi vydarenými vystúpeniami. Aj tento koncert potvrdil, že mať takýto spolok je nielen chválitebné, ale aj sľubnou zárukou pre budúcnosť kultúrno-umeleckého života v Hložanoch.

  • ÚSŽZ a Nadácia Národný Pamätník Slovenského Vysťahovalectva spájajú sily

    Podpísaním Memoranda o porozumení a spolupráci sa v stredu 19. júna 2024 predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková dohodla s Claudom Balážom, správcom Nadácie Národný Pamätník Slovenského Vysťahovalectva, na koordinovanom postupe pri realizácii dôstojného pamätníka na poctu slovenským vysťahovalcom. Cieľom memoranda je vzájomná spolupráca, zosúladenie postupu a koordinované hľadanie možností pri vybudovaní Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Bratislave, ale aj spolupráca v iných oblastiach s cieľom udržiavať a rozvíjať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí.

  • Exkurzia pôdoznalectva do Srbska

    Dňa 19. júna 2024 navštívila 30-členná výprava odborníkov-pedológov z Česka a Slovenska Báčsky Petrovec v rámci pedologickej exkurzie do Srbska. Program exkurzie bol zameraný na poznávanie pôdnych vlastností a poľnohospodárskych postupov v regióne. Delegácia najprv zavítala na Inštitút pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny a neskôr do chmeľnice AS Petrovec. Tieto miesta sú významné pre regionálnu agronómiu a ponúkajú bohaté možnosti pre výskum a zlepšenie pestovateľských techník. Ďalšia zastávka bola v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec. Delegáciu tu privítali prof. Dr. Ján Kišgeci a Nebojša Marušić, riaditeľ obecnej turistickej organizácie. Publicistka Katarína Pucovská prezentovala históriu osídľovania Petrovca Slovákmi v 18. storočí, ako aj charakteristiky tunajšej pôdy a poľnohospodárskej výroby. Delegácia navštívila aj najstarší dom, kde ich Anna Séčová Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov oboznámila s niekdajšími podmienkami bývania a technike spracovania konôp. Hovorila o „mniači", ktorý sa nachádza na dvore domu, a hostia mali možnosť si obzrieť izby a zariadenie v tomto historickom objekte.

  • Bartolomej Godra: Vojenský lekár a priekopník biologických štúdií

    Vojenský lekár Bartholomäus Emmanuel Godra, narodený 18. júna 1834 v Laliti, zanechal nezmazateľnú stopu nielen v oblasti medicíny, ale aj v biologických a botanických vedách. Pochádzal z rodiny učiteľov evanjelickej školy, ktorí sa do Báčky prisťahovali z Bohuníc na Slovensku. Jeho otec sa stal učiteľom v Laliti a riaditeľom školy už v roku 1836, čo svedčí o ich vzdelanostnej a spoločenskej angažovanosti.

  • 52. Folklórny festival Tancuj, tancuj... – Vojlovičania najúspešnejší

    Festival prebiehal 15. júna 2024 v Hložanoch a začal sa koncertom speváckych skupín a ľudových orchestrov. Otvorila ho Anna Speváková, úradujúca riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a na ňom sa predstavilo 30 speváckych skupín. Podľa zhodnotenia odbornej poroty (Milina Sklabinská, Zuzana Špringeľová Đukićová a Rastislav Struhár) najlepší výkon podala ženská spevácka skupina Domu kultúry 3. októbra z Kovačice a z ľudových orchestrov prvú cenu získal SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a druhú novosadský SKC P. J. Šafárik. V speve druhé a tretie miesto obsadili dve mužské spevácke skupiny: z Hložian a Vojlovice. Z tanečných skupín najviac hlasov odbornej poroty (Anna Medveďová, Zdenka Bobáčeková a Milorad Lonić) získal folklórny súbor SKOS Detvan z Vojlovice a na druhé a tretie miesto sa umiestnili KOS Jednota Hložany a KUS Mladosť Lug. Tradičný ľudový odev hodnotil Patrik Rago, ktorý najviac hlasov dal Padinčanom, tiež Vojlovičanom, ale aj mladšej tanečnej skupine KOS Jednota z Hložian. Ponúkame fotoreportáž Juraja Speváka.

  • FK Kulpín: Oslava úspechu a rozlúčka s predsedom

    Futbalisti FK Kulpín dnes odohrali revuálny zápas, po ktorom nasledovalo slávnostné odovzdanie Pohára majstrov. Za 2 roky FK Kulpín postúpil najprv zo 6. do 5. ligy a teraz najnovšie z 5. do 4. ligy. Pocit veľkej radosti sa striedal so smútkom. Tento výnimočný deň bol totiž aj dojímavou rozlúčkou s doterajším vedením klubu, ktoré spolu s predsedom klubu, Nenadom Zamfirovićom, podalo demisiu. Deti a rodičia sa s predsedom lúčili tortou, darčekmi, slovami vďaky, oslavnými veršíkmi... Veď mu tak často, či už na tréningoch, zájazdoch, alebo klubových exkurziách, zverovali do opatery svojich synov. V nejednom oku sa dnes na kulpínskych futbalových terénoch zaleskli slzy.

  • Ocenenia pre VHV z Báčskeho Petrovca: Dve mladé režisérky, dva úspechy

    Divadelný súbor VHV z Báčskeho Petrovca sa môže pochváliť dvojitým úspechom, ktorý dosiahli pod vedením dvoch talentovaných mladých režisérok. Po nedávnom triumfálnom predstavení na festivale 3xĎ v Starej Pazove a úspechu na „Festivale novih teatarskih formi i monodrame" v Báčskej Palanke sa súbory vrátili domov s množstvom ocenení. Na 30. Prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby – 3xĎ Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca získalo prvú cenu – zlatú plaketu za predstavenie „Legionári". Toto predstavenie režírovala Svetlana Gašková, ktorá bola ocenená aj za najúspešnejšiu réžiu. Po premiérovom predvedení v Starej Pazove, Legionári sa v sobotu 15. júna 2024 vo veľkej sieni SVD v Báčskom Petrovci s rovnakým úspechom predstavili aj domácemu publiku.

  • Posedenie so spisovateľkou Jelenou Bačić Alimpić

    V piatok 14. júna 2024 sa v Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci uskutočnilo posedenie so známou spisovateľkou Jelenou Bačić Alimpić. Hostku privítala riaditeľka knižnice Vesna Valihorová-Filipovićová, ktorá úvodným slovom oslovila početné publikum, zložené prevažne zo žien, a vytvorila príjemnú atmosféru na tento literárny večer.

  • Pred polstoročím kovačickým chlapcom gratuloval Pelé

    Už polstoročie sú vizitkou (nielen) kovačickej hry hier. Od 8. do 11. júna 1974. kraľovali veľkou Juhosláviou. V malom futbale. Vtedajší ôsmaci zo ZŠ Mladých pokolení z Kovačice – Adam Baláž, Jozef Poliak, Jozef Hrk, Ján Mizerák, Ján Cicka, Ondrej Haviar i Jaroslav Králik a siedmak Ján Veňarský pod taktovkou pedagóga Juraja Pavlisa zvíťazili v Belehrade šesť zápasov zaradom a stali sa šampiónmi turnaja večerníka Večernje novosti nazvanom Pelé – Pepsi za účasti 64 družstiev vo viac ako dvadsaťmiliónovom štáte. Presvedčivé víťazstvo tímu kovačických chlapcov, pomenovanom pri prihlasovaní jednoducho Dečaci (Chlapci), nemalo dovtedy obdobu. Bol to je jedným z najväčších úspechov žiackeho športu vo vojvodinských slovenských osadách. A dodnes jedinečným.

  • Čaro višieň a oslava tohto ovocia

    Silbaš opäť ožil v duchu tradície a sladkého ovocia. Aktív žien Silbaš usporiadal v sobotu 8. júna 2024 v silbašskom Poľovníckom dome už 13. ročník podujatia Čaro višieň, ktoré sa tradične koná druhý júnový víkend. Vďaka tomuto podujatiu sa Silbaš stáva miestom, kde sa stretávajú ženy z viacerých, prevažne susedných dedín, aby sa podelili o svoje kulinárske zručnosti a remeselné práce a zabavili sa pri tanci a hudbe. Hostky privítala predsedníčka Aktívu žien v Silbaši Anna Lomenová.

  • Sava Stepanov o Martinovi Jonášovi

    Sava Stepanov (1951 - 2024), historik umenia, výtvarný kritik a vynikajúci znalec výtvarného umenia vojvodinských Slovákov, dnes ráno sa nečakane pobral z časnosti do večnosti. Dobre poznal aj tvorbu insitného umelca Martina Jonáša z Kovačice. V roku, v ktorom si pripomíname storočnicu narodenín majstra Jonáša, dnes prinášame časť z referátu Jána Kišgeciho a Kataríny Pucovskej, ktorý predniesli na sympóziu Jonáš – minulosť, súčasnosť, budúcnosť. Sympózium prebiehalo 11. mája 2024 v Kovačici a úryvkom, ktorý v pokračovaní uvádzame, presne pred mesiacom bol vzdaný hold Martinovi Jonášovi a dnes ním vzdávame hold Savovi Stepanovmu.

  • Koncertné turné Komorného zboru Musica Viva na Slovensku

    Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca absolvoval počas víkendového zájazdu na Slovensku tri nezabudnuteľné vystúpenia, ktoré spojili lásku k hudbe, duchovnú úctu a kultúrne väzby. Prvá časť koncertu zborového spevu "Návraty - Nádeje - Naplnenia" sa konala v piatok 7. júna 2024 o 18:00 hodine v rekonštruovanom rímskokatolíckom Kostole svätého Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne. Tento kostol z 13. storočia patrí medzi najstaršie na Liptove a je známy svojou bohatou históriou a architektonickými prekvapeniami. V kostolíku, ktorý bol naplnený atmosférou duchovnej pohody, vystúpili domáci Spevokol sv. Jána Krstiteľa - Liptovský Ján, Musica viva zo Srbska a Laeto Animo z Liptovského Mikuláša. Pre zbor Musica viva toto vystúpenie bolo akoby výdržovou skúškou. Po 12 hodinovej jazde a bez minútky oddychu pred koncertom, si právom zaslúžili dlhý, srdečný potlesk, ktorým sa im odvďačilo obecenstvo.

  • Prof. ThDr. a PhDr. Ján Kvačala – výročie úmrtia

    „Na mieste tejto budovy stála ľudová škola s učiteľským bytom, v ktorom sa narodil Dr. Ján Kvačala (1862 – 1934), slovenský univerzitný pedagóg, zakladateľ komeniológie, kultúrny historik a evanjelický teológ. Pamätnú tabuľu pri príležitosti 150. výročia narodenia s úctou venujú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenské vydavateľské centrum." Pamätnú tabuľu s takýmto textom odhalili v roku 2012 na budove petrovskej lekárne, aby tak svedčila o významnej petrovskej učiteľskej rodine Kvačalovcov a o ich synovi Jánovi Radomilovi Kvačalovi. V tomto roku si pripomíname deväťdesiate výročie jeho úmrtia – zomrel 9. júna 1934 vo Viedni a pochovaný je v Bratislave.

  • 52. Tancuj, tancuj...

    V srdci Vojvodiny, kde sa stretávajú rôzne kultúry a tradície, vojvodinskí Slováci hrdo udržiavajú svoje kultúrne dedičstvo. Jednou z najvýznamnejších udalostí, ktorá každoročne do Hložian priláka vyše tisíc účinkujúcich a tisícku návštevníkov, je Folklórny festival Tancuj, tancuj... Toto podujatie je oslavou slovenského folklóru, tanca a hudby a predstavuje dôležitú súčasť kultúrneho kalendára vojvodinských Slovákov. Tohtoročný 52. Folklórny festival Tancuj, tancuj... sa bude konať 15. júna 2024. Festival aj tentoraz ponúkne návštevníkom jedinečnú príležitosť zažiť autentickú atmosféru slovenského folklóru a tradičného spevu a tanca.

  • Výsledky hodnotenia žiadostí o dotáciu ÚSŽZ 2024

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) oznamuje všetkým žiadateľom o dotácie na rok 2024 konečné výsledky – protokoly schválených a zamietnutých žiadostí o dotácie na rok 2024 predsedníčkou ÚSŽZ, ktoré boli schválené dňa 5. júna 2024. Celkový počet prijatých žiadostí v roku 2024 bol 847, z toho bolo 562 žiadostí schválených a 285 žiadostí zamietnutých. Vedenie ÚSŽZ sa v snahe o ústretovosť žiadateľom rozhodlo upustiť od pôvodne avizovanej hranice max. 800 projektov, ktoré mali byť posunuté na hodnotenie do komisií. Posúdené boli všetky prijaté žiadosti, vrátane žiadostí s poradovým číslom nad 0800/XX/2024.

  • Musica viva v Liptove

    Liptovský Mikuláš - Dňa 8. júna 2024 o 17:00 hodine sa v Evanjelickom kostole a. v. v Liptovskom Mikuláši uskutoční výnimočný koncert pod názvom "Návraty, nádeje, naplnenia". Toto podujatie, organizované v spolupráci Mesta Liptovský Mikuláš, Cirkevného zboru ECAV Liptovský Mikuláš a speváckeho zboru Laeto Animo, sľubuje nezabudnuteľný umelecký zážitok. V rámci koncertu vystúpia viaceré renomované zbory a hudobné telesá. Svojím spevom nás potešia komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca, Miešaný zbor CZ ECAV Liptovská Kokava, Miešaný zbor CZ ECAV Liptovský Mikuláš a v programe nebude chýbať ani inštrumentálne trio LUANA, ktoré svojimi tónmi prinesie ďalší rozmer do celkového hudobného zážitku.

  • Naša zem. Naša budúcnosť.

    Oslavujeme Svetový deň ochrany životného prostredia. Naša zem bude taká čistá, ako sa o ňu každý z nás postará. Nezabúdajme, že malé veci dokážu urobiť veľké divy! Pozitívna zmena je možná! Zapojenie sa do ochrany životného prostredia a konkrétnych aktivít prospieva planéte, ale aj zlepšuje naše psychické zdravie. Činnosti ako záhradkárčenie, účasť na upratovacích aktivitách, či trávenie času v prírode, znižujú stres a zlepšujú našu psychickú pohodu. Podporou kolektívnych akcií možno premeniť tieseň na aktívnu angažovanosť, môže to podporiť pocit spolupatričnosti a dosiahnutie spoločného cieľa. Každý z nás môže prispieť k zdravšej planéte, či už prostredníctvom sebavzdelávania, emocionálneho prepojenia, sociálneho vplyvu alebo podporou duševného zdravia. Pri oslavách tohto dňa nezabúdajme, že každý skutok k ochrane životného prostredia sa počíta a že spoločne môžeme významne ovplyvniť zdravie našej planéty.

  • Ničivá búrka v Južnej Báčke

    V pondelok 3. júna okolo 17:30 zasiahla ničivá búrka Južnú Báčku, kde najväčšie škody utrpeli Báčska Palanka, ako aj Hložany v obci Báčsky Petrovec a tiež Temerín. Búrka sprevádzaná lejakom, krupobitím a hrmavicou zasiahla v našej obci dedinu Hložany a tiež časť hložianskeho chotára. Silný vietor lámal stromy a zem takmer úplne pokryli krúpy. Po včerajšej pohrome dnes predsedníčka vlády AP Vojvodiny Maja Gojković zvolala mimoriadnu schôdzku na ktorej sa zúčastnila aj predsedníčka obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová. Podľa najhrubších predbežných odhadov na území báčskopetrovskej obce krupobitie a silný vietor spôsobili škody na niekoľko tisíc hektároch. Napísala J. Šprochová na sociálnych sieťach a zhodnotila, že sú v hložianskom chotári škody aj 100%. Poškodené boli tiež viaceré budovy v dedine.

  • K nedožitým deväťdesiatinám Dr. Márie Myjavcovej

    Mária Myjavcová, rod. Sýkorová sa narodila 1. júna 1934 v Báčskom Petrovci. Základnú školu ako aj slovenské gymnázium vychodila v rodisku, po čom študovala na Filozofickej fakulte v Belehrade na Katedre slavistiky český a slovenský jazyk a literatúru. Po skončení štúdií krátko pôsobila na Gymnáziu a učiteľskej škole v Petrovci a potom ako jazyková redaktorka a neskôr aj ako novinárka v slovenskom týždenníku Hlas ľudu, neskôr ako jazyková redaktorka vo vydavateľstve Obzor v Novom Sade. Od r. 1964 pôsobila na Filozofickej fakulte v Novom Sade ako externá odborná spolupracovníčka pre slovenský jazyk. Od r. 1968 až po odchod do dôchodku koncom r. 1991 bola v stálom pracovnom pomere v Oddelení slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade najprv ako odborná spolupracovníčka, potom ako vyššia odborná spolupracovníčka a od r. 1981 ako odborná poradkyňa pre slovenský jazyk.

  • Jún v znamení vedomostí, detských radostí a kultúry

    Mesiac jún je pre všetky deti významným mesiacom, je plný osláv, radosti a kultúrnych podujatí. Spomeňme niektoré: Biblická olympiáda, Prehliadka 3xĎ, koniec školského roka a Festival Zlatá brána spoločne vytvárajú pestrú mozaiku udalostí, ktoré oslavujú detstvo, vzdelanie a slovenské kultúrne dedičstvo. Tieto podujatia nielenže posilňujú komunitu, ale aj uchovávajú a odovzdávajú bohaté tradície vojvodinských Slovákov z generácie na generáciu. V sobotu 1. júna, v Medzinárodný deň detí, v Padine usporiadali 9. Biblickú olympiádu. Tohtoročná 30. Prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3xĎ sa uskutoční 7. a 8. júna 2024 v divadelnej sieni v Starej Pazove a tohtoročný, tiež jubilejný 30. Detský folklórny festival Zlatá brána bude prebiehať v dňoch 21. až 23. júna 2024 v Kysáči. Biblickú olympiádu v tomto roku organizoval padinský cirkevný zbor v čele so svojím kňazom Sladjanom Danielom Srdićom a v spolupráci so Základnou školou maršala Tita v Padine. Zúčastnili sa na nej žiaci takmer všetkých základných a stredných škôl, kde sa vyučuje evanjelické náboženstvo, vyše 60 žiakov a 11 učiteľov náboženstva.

  • Ján Čajak st.

    Pred 80 rokmi 29. mája 1944 zomrel v Petrovci Ján Čajak st.
    Národná jednota, ktorá vyšla na Štedrý deň 24. decembra 1938 uviedla takýto text k Čajakovým 75. narodeninám: „Spisovateľ Ján Čajak dožil sa 19. decembra t r. 75 rokov v zdraví a duševnej sviežosti. Od sedemdesiatky sa mnoho nezmenil; ačkoľvek si už dávno zaslúžil odpočinok, je stále činný a nevzdáva sa práce na poli literárnom a vôbec kultúrnom. Vedie literárny odbor Matice slovenskej a rediguje matičný časopis „Náš život." Je to práca, ktorá by absorbovala sily i pracovníka v plnom mužnom veku. Časopis nielen rediguje, ale i pravidelne prispieva do neho cennými príspevkami. Tak na pr. v tomto čísle, ktoré vyjde hneď po Vianociach, uverejňuje Čajak úryvok zo svojho románu Ďuro Kožuch."

  • Stand up druhýkrát v Kulpíne

    Na tohtoročnom turné po Srbsku, chorvátska stand up komička Duška Mušić, aj v tomto roku, – rovnako ako vlani, – zavítala do Kulpína. Po dvoch dňoch v Belehrade, kde vystupovala v Chorvátskom kultúrnom stredisku a v Bibliotéke Milutina Bojića, stredu 29. mája si vyhradila pre "jej Kulpín". Duškin otec bol totiž pôvodom Kulpínčan a Duškino dievocké priezvisko je Zima, rovnako ako aj priezvisko jej sestry Vere Zima, známej chorvátskej filmovej a televíznej hviezdy. Spolu s Duškou na zájazd vycestovala aj Anita Šunjić z Mostaru. Duška obecenstvo rozosmiala a Anita hrou na gitare a krásnym zvonivým hlasom pohladila nejednu dušu. Za špeciálneho hosťa si aj v tomto roku, podobne ako aj v minulom, znova pozvali mladého Kulpínčana Zorana Mitića, ktorý na úvod spolu s Duškou a publikom slovensky zaspievali a na veselú nôtu naladili večierok. Hostky predstavila organizátorka večierka Katarína Pucovská.

  • Petrovská hrubá klbása – špecialita No. 1 v Srbsku

    Na známej webovej stránke TasteAtlas uverejnili zoznam najlepších jedál v Srbsku. Na prvé miesto zaradili „Petrovački kulen" – podľa ich zhodnotenia najlepším jedlom v Srbsku je „Petrovská hrubá klbása." Zároveň je táto naša špecialita ohodnotená ako 5. najlepší mäsový výrobok na svete. Upozornil na to Jaroslav Popović, predseda združenia Petrovská klobása, ktorý už rad rokov vynakladá úsilia získať pre Petrovskú klobásu medzinárodnú ochrannú značku. Aj v minulom roku sa petrovská klobása nachádzala na zozname 100 najlepších mäsových výrobkov na svete. Vlani bola zaradená na 26. miesto a na zozname boli ešte dve srbské špeciality, a v tomto roku sa vyšplhala až na piatu pozíciu: https://www.tasteatlas.com/best-rated-meat-products-in-the-world. Predbehla teda Slavónsky kulen a Baranjski kulen, ktoré sú na 8. a 9. mieste. Čabianska klobása je na 13. mieste.

  • Štátny tajomník SR a exhibičný zápas v Kovačici

    Súčasťou programu osláv Dní Kovačice, ktoré prebiehali počas celého mája, bol aj exhibičný zápas medzi výberom bývalých slovenských reprezentantov a ligových hráčov s domácimi hráčmi FK Slávia Kovačica. Zápas sa hral v sobotu 25. mája 2024 na ihrisku Slávie a bol plný pekných akcií a zaujímavých futbalových momentov. Skončil sa výsledkom 4:3 za hostí, čiže víťazstvom hráčov vedených legendárnym Ladislavom Petrášom. O úvodný výkop stretnutia sa postarali štátny tajomník pre šport Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky Ján Krišanda a slovenský veľvyslanec v Srbsku Michal Pavúk, ktorí nad zápasom prevzali záštitu. Zverejnilo to na sociálnych sieťach slovenské veľvyslanectvo v Belehrade. Ján Krišanda na svojom facebookovom profile tiež informuje, že víkend strávil v Kovačici, kde si domáci futbalisti pri príležitosti 222. výročia príchodu Slovákov do tejto obce zmerali sily so slovenskými futbalistami.

  • K Petrovským dňom 2024

    Tradičné piatkové výstavné podujatie Združenia petrovských výtvarných umelcov Petrovské pohľady sa uskutočnilo v rámci Petrovských dní šestnástykrát a na ňom, v tomto roku 2024, svoje najnovšie práce vystavilo 24 výtvarníkov z Petrovca, Kulpína, Hložian, Maglića, zo Selenče, z Báčskej Palanky, Rumenky, ale aj zo Slovenska, z Nemecka a Veľkej Británie. V piatok popoludní v Knižnici Štefana Homolu usporiadali ešte dve podujatia: tematickú výstavu Flóra 24 Spolku filatelistov Báčsky Petrovec a premiéru románu Tabity Pearl Milujem...z iného sveta.

  • To petrovskvo šíre pole

    Piatkový program osláv Dní Petrovca bol už zachodený a ako aj po minulé roky prebiehal na viacerých miestach. Súťaže penzistov v šachu, šípkach a biliarde sa konali v Združení penzistov Petrovec, prezentácia knihy Milujem... z iného sveta v Knižnici Štefana Homolu, vernisáž výstavy obrazov Združenia petrovských výtvarných umelcov Petrovské pohľady 16 v Obecnej turistickej organizácii, otvorenie výstavy poštových známok Flóra 24 Spolku filatelistov Petrovec v Knižnici Štefana Homolu a slávnostná akadémia Rady Miestneho spoločenstva Petrovec pod názvom To petrovskvo šíre pole vo veľkej sále SVD. Na tomto ústrednom programe predseda Rady Miestneho spoločenstva Petrovec Ján Lačok odovzdal Ďakovné listiny Mestu Martin, NVU Hlas ľudu, Múzeu vojvodinských Slovákov a Klubu poľnohospodárov. Odzneli aj príhovory predstaviteľov jubilujúcich inštitúcií a tiež Jasny Šprochovej, predseníčky Obce Báčsky Petrovec, Michala Pavúka, veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku a Mojmíra Vrlíka, honorárneho konzula Srbska v Martine, ktorý pri tejto príležitosti báčskopetrovskej obci venoval veľkú vázu modranskej keramiky.

  • Koncert Komorného zboru Musica viva a hostí

    Komorný zbor Musica viva tradične svoj koncert ku Dňu Petrovca začína piesňou Petrovská skladateľa Ondreja Maglovského a tak aj vo štvrtok 23. mája 2024 zazneli známe tóny tejto piesne, ktorá zároveň avizovala začiatok petrovských osláv. Hosťami zboru Musica viva, ktorý takmer štvrťstoročie vedie dirigentka Mariena Stankovićová Kriváková, boli detská spevácka skupina Perličky mládežníckeho strediska YMCA, žiaci Hudobnej školy Josipa Slavenského z Nového Sadu, orchester strediska YMCA pod vedením Michala Struhára a sólisti. Včerajší koncert a plná slávnostná sieň gymnázia Jána Kollára potvrdili, že kvalitná hudba v našom prostredí má svoje miesto a má svoje stále publikum. Koncertom Komorného zboru Musica viva a hostí sa začal oficiálny program tohtoročných Dní Petrovca, ktoré potrvajú do nedele.

  • Albína Podhradská

    Zväz kolektívnej umeleckej praxe (SKUP) dnes 23. mája 2024 v Novom Sade v rámci cyklu Rozhovory v ŽeNSkom múzeu predstavil život a dielo Albíny Podhradskej, autorky hry Sirota Mileva z Bosny v našej civilizácii v roku 1878. Adaptácia tejto drámy z druhej polovice 19. storočia, bola prvýkrát uvedená v Národnom divadle v Subotici v skutočne neobvyklej réžii Anđelky Nikolićovej a zaradená je aj do repertoára tohtoročného Sterijovho pozorja v Novom Sade (26. mája – 3. júna 2024). Tento dramatický text Albíny Podhradskej (1858-1880) je považovaný za najstaršiu známu a zachovanú drámu napísanú v srbskom jazyku, ktorú napísala žena. O diele hovorila spisovateľka Zdenka Valentová Belićová.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články