Je to názov masterskej práce, ktorú pred niekoľkými rokmi obhájil Darko Bábeľa, študent slovakistiky, teraz učiteľ v základnej škole v Binguli. Dejiny malej sriemskej obce Binguľa ukazujú, akú významnú úlohu zohrávala škola v živote miestnej slovenskej komunity. Slovenská škola v Binguli začala svoju činnosť 1. septembra 1863 pri evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Práve prepojenie školy a cirkvi bolo v minulosti kľúčové – obe inštitúcie spoločne prispievali k zachovaniu slovenského jazyka, kultúry a tradícií v multietnickom prostredí. Učitelia pritom často zastávali aj funkciu kantorov, čím sa ich pôsobenie rozširovalo aj na cirkevný život.

S osobitnou úctou sme si dnes pripomenuli deň venovaný tým, ktorí svojím nezištným gestom každý deň zachraňujú životy. V čase, keď sa ľudskosť a solidarita často skúšajú, zostávajú dobrovoľní darcovia krvi najlepším príkladom starostlivosti o druhých. Krv sa nedá ničím nahradiť – pochádza len od človeka. Preto je každá darovaná jednotka krvi novou príležitosťou pre život a každý darca je skutočným hrdinom našej spoločnosti. Červený kríž Vojvodiny tento rok ocenil tých, ktorí počas života darovali krv viac ako 100 (muži) alebo viac ako 50-krát (ženy) a už sú dôchodcami. Nie sú to len čísla – sú to desaťročia oddanosti, stovky humánnych gest a nespočetné množstvo zachránených životov. Z našej obce tentoraz ocenenia získali Karol Feher z Kulpína a Jan Chlpka a Juraj Potfaj z Hložian.

Univerzitný folklórny súbor Mladosť pri UMB Banská Bystrica sa po piatich rokoch opäť predstavil publiku v Srbsku s choreografiou Obrazy z Dolnej zeme. V dňoch 8., 9. a 10. mája odohral sériu vystúpení pod názvom Miesto na zemi v troch prostrediach – v Belehrade, Starej Pazove a Báčskom Petrovci. Predstavenie je silnou umeleckou výpoveďou o osudoch dolnozemských Slovákov – o migrácii, odlúčení od materskej krajiny, hľadaní identity i o zachovaní kultúrnych koreňov v multietnickom priestore Dolnej zeme. Emotívny príbeh o neľahkých voľbách a zápase o zachovanie vlastného „miesta na zemi" akoby symbolicky vyjadroval podporu všetkým dolnozemským Slovákom, ktorí si svoju identitu uchovávajú už 250 až 300 rokov. Režisérom predstavenia je Martin Urban a autormi námetu a scenára sú Martin Urban a Katarína Mosnáková Bagľašová. Program, ktorý vytvorili, spája folklór, divadlo, historické fakty, autentické piesne i vizuálne prvky do jedinečného javiskového celku. Hosťovanie UFS Mladosť sa uskutočnilo pod záštitou Michala Pavúka, veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku.

Republiková súťaž zo slovenského jazyka a jazykovej kultúry 2026 prebiehala dnes na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. O titul štátneho majstra/majsterky súťažilo 35 žiakov z troch škôl: Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, Gymnázia Mihajla Pupina z Kovačice a Zdravotníckej školy 7. apríla z Nového Sadu. Prítomných na pôde gymnázia privítala riaditeľka Daniela Marková. Podpredsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Tatiana Bovdišová poznamenala, že všetci súťažiaci, prakticky, už víťazia! Najvyššie priečky obsadili: v kategórii prvákov Martina Sklabinská, z druhákov si 1. miesto vyslúžil Rastislav Vrška, z tretiakov Ksénia Vujačić a v kategórii štvrtákov Abigail Eliáš.

Dňa 9. mája si pripomíname 140. výročie narodenia Dr. Cyrila Abaffyho, významnej osobnosti slovenského evanjelického života v niekdajšom Kráľovstve Juhoslávie. Bol právnikom, cirkevným funkcionárom, organizátorom a predovšetkým človekom, ktorý v rozhodujúcich historických chvíľach stál pri formovaní a upevňovaní Slovenskej evanjelickej kresťanskej cirkvi a. v. v Juhoslávii. Jeho meno zostáva natrvalo zapísané medzi najvýznamnejšími predstaviteľmi dolnozemských Slovákov medzivojnového obdobia.

Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Srbska, Adrijana Mesarović, dnes v Subotici slávnostne otvorila tretiu výrobnú halu spoločnosti Tatravagónka-Bratstvo. Investícia vo výške 16 miliónov EUR, ktorú významným spôsobom podporila aj srbská vláda, povedie k rozšíreniu výrobných kapacít a je predpokladom pokračovania úspešného príbehu Tatravagónky v Srbsku. Ministerka podčiarkla význam prehlbovania hospodárskej spolupráce Srbska a Slovenska, ktorá sa opiera o dlhodobo priateľské vzťahy medzi našimi krajinami.

Rozkvitli agáty. Stačí prejsť povedľa kanála, lesíka, alebo lesa a človeka obklopí sladká, omamná vôňa. Pre niekoho je to najkrajšia vôňa jari, pre iného až príliš intenzívna. No ľahostajný nezostane nik. Agátové kvety patria k najvýraznejším znakom tohto obdobia. Biele strapce visia z konárov a šíria vôňu, ktorá našla svoje uplatnenie v parfumérii, kozmetike i aromaterapii. Hovorí sa, že má upokojujúce účinky – a skutočne, prechádzka pod rozkvitnutými agátmi pôsobí ako prírodný balzam na dušu. Agát však nie je len romantickým symbolom jari. Má aj svoju druhú, menej prívetivú tvár.

V žrebčíne Anči v Kovačici od 1. do 3. mája 2026 Srbsko piatykrát zopakovalo úspech a stalo sa balkánskym šampiónom v jazde záprahov. Chorvátsko obsadilo druhé miesto a Rumunsko tretie. Predtým Srbsko bolo najúspešnejšie v rokoch 2024, 2021, 2018 a 2015. Predstavitelia našej krajiny triumfovali aj v individuálnej súťaži. Najlepším na vyššej úrovni bol Milan Đurđević. Vôbec prvým najúspešnejším v jazde záprahov z našej krajiny bol Milan Gaković v roku 2018. Na strednej úrovni skončil Marián Kozák z Padiny tretí v celkovom poradí a Anna Alexandra Cicková z Kovačice, najmladšia súťažiaca vo veku sedemnásť rokov, obsadila štvrté miesto.

Na dvore slovenského kostola v Begeči sa dnes, v nedeľu 3. mája 2026 napoludnie, odohrala výnimočná udalosť. Po prvý raz v modernej histórii tejto dolnozemskej osady sa tu konalo slávnostné stavanie mája – starobylý zvyk, ktorý si Slováci v rôznych prostrediach dodnes uchovávajú ako symbol jari, života a spolupatričnosti. Hoci išlo o „neplánovanú akciu", ako zaznelo v úvode podujatia, stretla sa s mimoriadne priaznivým ohlasom. Svedčí o tom aj účasť domácich i hostí, ako aj srdečná atmosféra, ktorá sprevádzala celý priebeh slávnosti. Predseda Matice slovenskej v Srbsku Juraj Červenák vo svojom príhovore ocenil najmä aktivitu miestnych matičiarskych síl: „Som veľmi príjemne prekvapený. Tento najmladší miestny odbor je stále aktívny a je v ňom viac mladých ako starších, čo je mimoriadne pekné. Pokračujte takto aj ďalej."

Pri listovaní staršími ročníkmi Národnej jednoty si čitateľ rýchlo uvedomí, že otázky zdravia, dĺžky života či psychickej pohody neboli témami len dneška. Dobová tlač v medzivojnovom období ponúka zaujímavé svedectvá o tom, ako si ľudia tieto problémy vysvetľovali a riešili.
Pozornosť púta napríklad prípad petrovského liečiteľa Jána Víziho: „Osemdesiatročný petrovský obyvateľ Ján Vízi, ktorý, ako je na široko-ďaleko známo, lieči ľudí, ktorých pohryzú besní psi, dostal sa nedávno pred novosadský okružný súd, obžalovaný ako mastičkár... Vízi bol súdom oslobodený." (Národná jednota, 13. marca 1937) Podľa dobovej správy sa jeho rodina mala liečením besnoty zaoberať už od roku 1637, pričom „tajnosť ich liečenia sa prenášala s otca na syna". Dnes by sme hovorili o alternatívnej medicíne, vtedy to bol dedičný recept. Tradičné formy liečby mali v miestnom prostredí pevné miesto a liečitelia boli spoločensky uznávaní ešte aj v prvých desaťročiach 20. storočia, až kým ich postupne nezačal vytláčať rozvoj modernej medicíny a vznik liečebných ústavov a nemocníc.

V dňoch 24. až 26. apríla 2026 sa v meste Sečanj uskutočnila už 56. Pokrajinská prehliadka recitátorov „Pesniče naroda mog", ktorá predstavuje vrcholné podujatie tohto druhu vo Vojvodine. Ide o tradičnú súťaž, ktorá každoročne združuje najlepších recitátorov z celého regiónu a zároveň tvorí súčasť jednotného výberu na republikovú prehliadku. Predstavitelia obce Báčsky Petrovec aj v tomto roku zaznamenali významný úspech. V kategórii stredoškolákov zažiarili Ksénia Vujačićová a Mia Majerová, ktoré si za interpretáciu básní Štefana Cifru a Vojtecha Mihálika vyslúžili Zlaté diplomy – najvyššie ocenenie na pokrajinskej úrovni. Ksénia Vujačićová zároveň postúpila na republikovú súťaž, ktorá sa bude konať v máji vo Valjeve. Úspešní boli aj mladší žiaci: Relja Jovanović, žiak piateho ročníka Základnej školy Jána Čajaka, a Milan Majera, žiak ôsmeho ročníka. Aj títo dvaja mladší účastníci z tejto obce získali Zlaté diplomy, pričom Milan Majera sa spolu s Kseniou Vujačićovou prebojoval aj na republikovú úroveň súťaže. Mladých recitátorov pripravovala a odborne viedla Miluška Anušiaková-Majerová, ktorej práca sa opäť potvrdila v podobe vynikajúcich výsledkov jej zverencov.

„Ďakujem" je slovo, ktoré má zvláštnu moc. Dokáže spájať, povzbudiť i uzdraviť medziľudské vzťahy. Práve v tomto duchu si informačno-publicistický portál kulpin.net pripomína svoje zajtrajšie 18. narodeniny. „Svedomie je Bohom v človeku," hovorí sa. A tvorcovia kulpin.net sa rozhodli tento hlas neignorovať. Svedomie bolo tým vnútorným kompasom, ktorý určoval smer. Ich cieľom bolo od začiatku objektívne informovať o živote dolnozemských Slovákov, poukazovať na problémy, podporovať dobré iniciatívy a posilňovať spolupatričnosť. Nie trieštiť, ale spájať. Po rokoch neúnavnej práce, ktorú jeho tvorcovia vykonávali najlepšie ako vedeli a bez nároku na odmenu, sa dnes prihovárajú čitateľom s úprimným: ďakujeme za Vašu podporu!

Nezávislé združenie novinárov Srbska (NUNS) dôrazne odsudzuje zhromaždenie členov a podporovateľov politickej strany pred redakciou portálu Storyteller v Kulpíne, tesne pred panelovou diskusiou o spoločenských rozdieloch a úlohe médií. Takéto konanie predstavuje neprijateľnú formu nátlaku a zastrašovania novinárov a účastníkov verejného podujatia, ako aj priame narušenie ich práce. Obzvlášť znepokojujúca je skutočnosť, že takéto aktivity sú organizované cielene, v čase a na mieste podujatia, ktoré by malo povzbudiť dialóg a výmenu názorov na dôležité spoločenské otázky.

Veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Michal Pavúk navštívil Filozofickú fakultu v Novom Sade, ktorá je jedným z kľúčovým pilierov zachovania slovenskej identity vo Vojvodine. Na katedre slovakistiky sa slovenčina študuje ako materinský jazyk a vychováva budúcich učiteľov pre slovenské školy v Srbsku.

Spoliehajúc sa na starú mater Turčanovú rod. Lazárovú, o Pilindži môžem povedať len to, čo mi utkvelo v pamäti. Stará mať sa narodila koncom 19 storočia a ako 4 ročná zostala sirota. Matka jej umrela v nemocnici v Segedíne, kde bola aj pochovaná. Otec sa rozhodol emigrovať do USA. Zakotvil v Akrone. Tam sa oženil s jednou Slovenkou (z východného Slovenska). Starká si odkladala listy od otca, takže som mal príležitosť ich aj čítať. Od nej som sa všeličo dozvedel. Často rozprávala o svojom detstve a mladosti. V tom čase, hneď po konfirmácii každý sa stal mládencom horúcej krvi. Vždy ochotný na bitku. Tu bola aj ulica osadníkov hlavne z Pilišu, čo podľahlo jazykovej zmene. Z Pilišu sa stala Pilindža a z ulice osídlenej hlavne z Maglódu vzniká Maglovská. Mládenci, už či z jednej, alebo z druhej ulice vyzývali: „Maglovčania, Pilindžania, poďte sa biť." A bola „zábava", – rozbité nosy a pod.

Michal Šuľa sa vo veku 52 rokov stal vicemajstrom Ultrabalatonu. Úsek dlhý 209 km zabehlo eso z Kovačice s padinskými koreňmi za 17 hodín a 52 minút. Tento výsledok ho radí medzi najlepších bežcov Ultrabalatonu v jeho histórii. Ultrabalaton je jeden z najväčších a najpopulárnejších pretekov v Európe, ktorý sa koná v Maďarsku v okolí jazera Balaton. Účastníci môžu bežať jednotlivo, vo dvojiciach alebo v štafetách, zvyčajne 6 až 13 bežcov. Jednotliví bežci prekonajú celú vzdialenosť, často bez spánku, za 24 až 32 hodín a Šuľa tento úsek zabehol za menej ako 18 hodín.

Dňa 26. apríla 1986 došlo v jadrovej elektrárni v Černobyle, nachádzajúcej sa v Kyjevskej oblasti Ukrajiny, k havárii, akú dovtedy ľudstvo nepoznalo. Výbuch štvrtého reaktora premenil dovtedajšiu pýchu Sovietskeho zväzu na miesto smrti a dlhodobého utrpenia. Rádioaktívne látky boli vynesené až do výšky jeden a pol kilometra, zachytili sa v oblakoch a vietor ich rozptýlil na stovky až tisíce kilometrov ďaleko. Už o niekoľko dní, prvého mája 1986, sa kontaminované mračná dostali aj nad územie Vojvodiny. Práve v čase, keď si ľudia tradične pripomínajú Sviatok práce oddychom v prírode, tisíce rodín vyrazili na prvomájový „uranak". Slnečné počasie, smiech, vôňa grilovaného jedla a bezstarostná atmosféra nedávali ani tušiť, že nad nimi sa vznáša rádioaktívny oblak.

V Galérii Zuzky Medveďovej Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci dnes slávnostne otvorili výstavu s názvom „Đoka Dunđerski v kulpínskom športe", ktorej autorom je maliar Vojin Rupić. Expozícia prináša 19 olejomalieb, ktoré originálnym spôsobom zachytávajú osobnosť Đoku Dunđerského ako vášnivého milovníka športu, predovšetkým konských dostihov, ale aj ako poľovníka, rybára či podporovateľa sokolského hnutia a dokonca lyžiarstva.

Hríbová, Marina: Nárečia Slovákov v Srbsku. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2025. 208 s.
Monografická práca Maríny Hríbovej predstavuje významný a aktuálny príspevok do oblasti slavistiky a dialektológie, osobitne v rámci výskumu jazykových enkláv v stredoeurópskom kontexte. Publikácia neostáva len pri opisnom zachytení stavu nárečí Slovákov v Srbsku, ale zároveň ponúka širší interpretačný rámec umožňujúci uchopiť procesy, prostredníctvom ktorých sa formuje a udržiava jazyková, kultúrna i konfesionálna identita v podmienkach dlhodobého jazykového kontaktu, typického pre multikultúrne a viacjazyčné prostredie.

„Zem nepatrí človeku, človek patrí zemi..." – slová, ktoré zazneli už v roku 1854 v liste indiánskeho náčelníka americkému prezidentovi, majú dnes možno väčšiu váhu než kedykoľvek predtým. Pripomínajú nám jednoduchú, no často zabúdanú pravdu: všetko je navzájom prepojené. Čo postihne zem, postihne aj človeka. Ak ničíme planétu, ničíme si zem pod nohami, ničíme budúcnosť našim deťom, vnúčatám a budúcim pokoleniam. Deň Zeme (22. apríl) nám každoročne pripomína, že planéta má svoje hranice. A že ich prekročenie má dôsledky, ktoré čoraz výraznejšie začíname pociťovať už teraz. Každý z nás nesie zodpovednosť za takú situáciu. Lebo, každé zbytočné spaľovanie, nešetrné používanie vody, nadmerné používanie chémie, každé odhodené plastové vrecko, zbytočná kúpa šatstva...všetko to má negatívny dopad na našu planétu. Zamýšľajme sa už teraz nad vlastným konaním – kým nie je neskoro. Dnešný deň nás vyzýva k zodpovednosti.

Detské odievanie v slovenskom vojvodinskom prostredí si ešte aj v medzivojnovom období zachovávalo mnohé tradičné prvky. Oblečenie bolo predovšetkým jednoduché, praktické a prispôsobené každodennému životu na vidieku. V ranom veku deti nenosili výrazne odlišné odevy podľa pohlavia – typické boli dlhé košieľky z domáceho plátna, často konopného pôvodu. Malé deti mávali aj čiapky-čepčeky, ktoré plnili ochrannú i symbolickú funkciu. S pribúdajúcim vekom sa odev detí postupne menil a približoval sa odevu dospelých. Dievčatá začínali nosiť sukne, blúzky či živôtiky (pršniaky, prusľaky), chlapci jednoduchšie pracovné odevy.

Kulpínsky kaštieľ písal osudy veľkých šľachtických rodov, no zároveň formoval aj tých, ktorí vyrastali v jeho tieni – často v skromnosti, ale s veľkými snami. Jedným z nich bol Albert Martiš, muž, ktorého život je silným príbehom vytrvalosti, práce a oddanosti svojmu ľudu. Narodil sa v dnešný deň, 20. apríla 1855 v Kulpíne, do chudobných pomerov. Jeho rodičia boli z farárskych a učiteľských rodov, no jeho detstvo bolo naplnené tvrdou prácou a odriekaním. Ako deväťročný chlapec už pomáhal matke pri drobnej výrobe ozdôb a roznášal ich pešo po okolitých dedinách – Starej Šove, Starom Kýre či odľahlom Sentiváne (súčasné názvy: Ravno Selo, Zmajevo a Despotovo. Despotovo je od Kulpína vzdialené až 13 km). Svojimi malými nôžkami prekonával veľké vzdialenosti dlhými prašnými poľnými cestami. Spiatočná cesta bývala ešte ťažšia: za zarobené peniaze niesol jeden väčší alebo dva menšie pecne chleba. Neraz sa pod ich ťarchou vyčerpaný uložil pod strom a zaspal, aby v ceste pokračoval až na druhý deň.

...a stalo sa to práve v dnešný deň
Bola jar roku 1929 a Kulpín sa zobudil do dňa, o ktorom sa ešte dlho rozprávalo. V ten deň, a bol štvrtok 18. apríla, sa od skorého rána dedinou niesol chýr: popoludní bude svadba, no nie obyčajná, ale svadba mládenca z Ameriky. Ľudia si šepkali jeho meno s rešpektom i zvedavosťou: John Kriska. V matrike ho síce zapísali ako Jovan, no on bol Ján Kriška – chlapec zo Silbaša, ktorého osud zavial za oceán. Keď mal dva roky, jeho rodina odišla do Ameriky. V meste Akron v štáte Ohio vyrastal medzi cudzími slovami a novými zvykmi, no doma sa stále niesla reč starého kraja. Po rokoch sa z neho stal mladý muž, pracovitý a odhodlaný. A súci na ženenie. Tamojšie devy sa nepozdávali ani jemu a ani rodičom a tak ho po dvadsiatich dvoch rokoch vyslali – nie natrvalo, len na návštevu – do rodného kraja. Pri rozlúčke zaznel aj príkaz: Príďte dvaja!

Výtvarná tvorba petrovského rodáka Michala Kiráľa (1955 – 1995) v týchto dňoch sa prihovára návštevníkom v dvoch metropolách – v Bratislave a Belehrade. Jeho diela, ktoré vznikali v druhej polovici 20. storočia, si tak nachádzajú nových divákov paralelne v dvoch krajinách. Výstava Michal Kiráľ – Môj malý svet, otvorená 12. februára 2026 v priestoroch medzinárodného domu umenia pre deti v BIBIANA v Bratislave, potrvá do 26. apríla 2026 a včera v Belehrade otvorili kolektívnu výstavu Generácia '79 v Galérii 73, ktorá bude verejnosti sprístupnená do 25. apríla.

Patrik Herman, slovenský investigatívny novinár, televízny moderátor a aktivista do Srbska pricestoval počas svojej dovolenky, no – ako sám nepriamo priznal – novinárska zvedavosť ho akoby podvedome priviedla medzi dolnozemských Slovákov, ktorí si už takmer 280 rokov zachovávajú jazyk, kultúru i identitu. S cieľom získať čo najucelenejší obraz o živote Slovákov v Srbsku mu pri organizácii pobytu pomohli Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade a honorárny konzulát v Báčskom Petrovci. Jednou z kľúčových zastávok bola dnešná návšteva najprv Hlasu ľudu a potom aj Matice slovenskej v Srbsku, kde sa stretol so zástupcami inštitúcií pôsobiacich v oblasti médií, práce s mládežou a sociálnej starostlivosti o deti, vrátane detí s osobitnými potrebami – oblastí, ktoré sú mu profesijne i ľudsky mimoriadne blízke.

Konopa – kedysi neoddeliteľná súčasť každodenného života na našich dedinách – dnes zostáva už len v spomienkach starších generácií, na fotografiách a v zabudnutých predmetoch na povalách či v starých komorách. Rastlina, ktorá sprevádzala človeka od narodenia až po smrť, bola základom domácej výroby textílií, odevov aj každodenných potrieb. Napriek tomu, že ju pokrok vytlačil z bežného života, význam konopy v tradičnej kultúre a hospodárstve bol nezastupiteľný.

Jedinečný festival napnutých, zosúladených a bohato zdobených postrojov, slávnostných kočov, bujných hrív lipicanov a prenikavých hlasov kočišov zorganizovala Crepaja (obec Kovačica) v Banáte 13. apríla 2026 už tridsiatykrát. Na Veľkonočný pondelok – Drugi dan Uskrsa. Biele kone strojne pochodujú hlavnými ulicami Crepaje, tamojším štadiónom Sto topoľov a jeho okolím. Od roku 1993. Podujatie vystalo iba v rokoch 1999, 2003 a dvakrát počas pandémie koronavírusu.

V dnešný deň, 13. apríla 1941 (niekde sa uvádza 15. apríla), pred 85 rokmi v Hajdušici bol okupantom zavraždený Štefan Valent-Šubarov, evanjelický kňaz a veršovec. Vlani si vojvodinská slovenská verejnosť pripomenula 115 rokov narodenia tohto kňaza a národovca pôsobiaceho v Hajdušici a tiež aj dve životné jubileá – 190 rokov narodenia a 110 rokov úmrtia Emila Koléniho. Pred týždňom, na slávnostnom večierku, ktorý vo veľkonočný pondelok zorganizovali Miestny odbor Matice slovenskej v Hajdušici a hajdušický cirkevný zbor, si znovu pripomenuli tieto dve významné osobnosti.

V dome na tichej ulici v Báčskom Petrovci sa čas meria inak. Nie podľa hodín, ale podľa krokov medzi posteľou a kuchyňou, podľa zvuku televízora, ktorý cez deň nikdy celkom neutíchne, a podľa drobných radostí, ktoré majú váhu celého sveta. Pred tromi rokmi som do Bartošovho domu vstúpila prvý raz. Privítala ma Ruženka – mama. Úhľadná, pokojná, s rukami, ktoré celý život niečo tvorili. Boli to ruky krajčírky, zvyknuté na presnosť, poriadok a trpezlivosť. V jej hlase bola mäkkosť, akú má človek, ktorý veľa vydržal a napriek tomu nezatvrdol.

Záver volejbalovej sezóny v Druhej lige Srbska – skupina sever priniesol mimoriadnu drámu, aká sa nevidí každý rok. O postup do vyššej súťaže bojovali až do posledného kola tri mužstvá – Kulpín, Kula a Vršac. V tejto napínavej koncovke zohrali volejbalisti Kulpína tri kľúčové zápasy, ktoré napokon rozhodli o ich osude.

V priestoroch Združenia Creativa Media (CREM) v Kulpíne sa 9. apríla 2026 uskutočnilo záverečné podujatie projektu „Z:Kulp[í]n – Malý sprievodca veľkou dedinou", ktoré bolo vyvrcholením niekoľkomesačnej práce s deťmi a mládežou z Kulpína, Báčskeho Petrovca a Maglića. Projekt sa zameral na priblíženie kulpínskej svadby prostredníctvom súčasných foriem tvorby.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí oznamuje všetkým žiadateľom o dotácie v Dotačnej výzve na rok 2026 a v Tematickej dotačnej výzve II. na rok 2026 konečné výsledky – protokoly schválených, zamietnutých, zrušených, zrušených žiadateľom a vyradených žiadostí o dotácie, ktoré boli schválené predsedníčkou ÚSŽZ a 8. apríla 2026 schválené vládou SR.

DIDA je viac než len prehliadka predstavení. Je to stretnutie. Je to komunita. Je to tradícia. Aj tento rok sme boli svedkami mimoriadne silnej diváckej odozvy. Plná sála, pozorné publikum a živá komunikácia medzi javiskom a hľadiskom potvrdzujú, že divadlo má v Pivnici svoje pevné miesto. Za týmto všetkým stojí veľa energie. Veľa práce. A predovšetkým veľa lásky k divadlu. Aj preto sa na festival DIDA každoročne prihlasujú aj súbory, ktoré vedia, že nesúťažia o všetky ceny. Prichádzajú, lebo chcú byť súčasťou festivalu. Lebo chcú tvoriť. Lebo chcú rásť. Lebo chcú byť tu v Pivnici. Zhodnotila tak tohtoročný 31. ročník Festivalu DIDA posudzovacia komisia, ktorá pracovala v zložení: predsedníčka Zuzana Tárnociová a členovia doc. Dr. Zuzana Týrová a Vladimír Valentík. Cenu Janka Čemana za najúspešnejšiu inscenáciu slovenského autora, ktorá bude reprezentovať festival DIDA v Čadci na Palárikovej Rakovej, a zároveň Cenu Jána Kmeťka, sa rozhodla udeliť Kultúrno-umeleckému spolku Jána Kollára zo Selenče za predstavenie Len pekne, ak nemož inak a Cenu Divadelné dišputy predstaveniu Prisahám na vlastnú mať (VHV Petrovec) – toto predstavenie festival DIDA predstaví na festivale Divadelné dišputy vo Veľkom Krtíši na Slovensku.

Dňa 7. apríla 2026 si pripomíname nedožité 90. narodeniny významnej predstaviteľky kovačickej insitnej maľby, maliarky Alžbety Čížikovej (1936 – 2021). Rodáčka z Kovačica patrila k prvej generácii insitných maliarov v bývalej Juhoslávii a svojím dielom i osobnosťou sa nezmazateľne zapísala do dejín tohto jedinečného umeleckého fenoménu.

Michal Topoľský sa narodil pred 120 rokmi 6. 4. 1906 v Báčskom Petrovci rodičom Michalovi Topoľskému a Zuzane, rod. Dubovskej. Vyštudoval na Filozofickej fakulte v Prahe a na gymnáziu v Petrovci pôsobil 15 rokov a to v období 1931 – 1946. Bol profesorom filozofie, dejepisu, slovenského a francúzskeho jazyka. Bol však aj žiakom petrovského gymnázia. Sám o tom písal v gymnaziálnej Pamätnici vydanej pri príležitosti 50. výročia Slovenského gymnázia v Petrovci, kde uvádza tieto riadky: „Mňa však 50. výročie existencie Slovenského reálneho gymnázia v Petrovci hlboko vzrušuje ešte aj rýdzo z osobných príčin. Vznik tohto gymnázia rozhodol totiž o mojich životných osudoch. Ako syn poľnohospodárskeho sluhu nemohol som predsa mať ideál – študovať. No keď gymnázium vzniklo, zrodil sa aj ideál, aj možnosť realizovať ho. A ja, kedykoľvek myslím na naše gymnázium, vždy vidím seba, keď som zavčas rána pomohol matke v záhrade, či chmeľnici, ako sa ponáhľam do školy."

V Kulpíne sa aj tento rok niesla Veľkonočná nedeľa v znamení vína, tradície a dobrej nálady. V poradí už 18. ročník podujatia Veľká noc v Kulpíne, ktoré organizuje miestny Spolok vinohradníkov a vinárov, opäť potvrdil svoje pevné miesto v kultúrnom a spoločenskom živote Báčskopetrovskej obce. Podujatie sa tradične konalo na Veľkonočná nedeľa podľa gregoriánskeho kalendára a aj tentoraz prilákalo množstvo výrobcov i návštevníkov a tohtoročný ročník sa zapísal aj rekordným počtom prihlásených vzoriek.

Milovaní bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi, vstupujeme do veľkonočných sviatkov v čase, ktorý nesie v sebe nepokoj. Stačí sa započúvať do správ, pozrieť na dianie vo svete, ale aj nazrieť do vlastného srdca – a zistíme, že pokoj akoby sa vytrácal. Vojny sa vlečú, konflikty sa prehlbujú, napätie rastie. Človek má dojem, že dejiny nevedia nájsť svoj pokojný dych.

Združenie vinohradníkov a vinárov z Kulpína srdečne pozýva na podujatie Veľká noc v Kulpíne 2026 a koštovku vín a klobás. Dve odborné komisie ohodnotili včera vzorky 68 bielych vín (vlani bolo 49), 32 červených (vlani bolo 24) a 26 ružových vín (vlani bolo 19). Tretia komisii oceňovala vzorky 96 domácich hrubých klobás. Verejná degustácia oceňovaných vzoriek sa bude konať vo Veľkonočnú nedeľu 5. apríla 2026 v Poľovníckom dome v Kulpíne, a bude nasledovať po udeľovaní medailí, ktoré sa začne o 17:00. Výsledky včerajšieho oceňovania si možno pozrieť pod textom.

Petrovský chotár, či širšie aj susedné chotáre, kde Petrovčania majú svoje majetky, je zaujímavý aj po etymologickej stránke. Prehrnuli sa cez toto územie mnohé národy a asi každý tu niečo aj zanechal. O niektorých názvoch, ako Sejky, Telek, Drágovo, Guľajáráš... môžeme určiť, po ktorom národe sme ten názov zdedili. S Bodoňom je to trochu hmlistejšie. Bodoň je tá časť chotára, ktorú na severovýchode a východe, lemuje tkzv. Malý kanál, na juhu futocký chotár a na západe Sejky. Nachádza sa teda medzi „starým" kanálom a futockou cestou, kým varadínska cesta ho delí na veľký a malý Bodoň.

Útoky na novinárov, ku ktorým došlo 29. marca 2026 počas lokálnych volieb v Srbsku sú znepokojujúcim incidentom a varovným signálom o stave spoločnosti, v ktorej žijeme. Protest a zhromaždenie solidarity, ktoré sa konali v Belehrade 1. apríla o 10:30, kedy došlo k prvému útoku na novinára, boli reakciou kolegov na násilie nad novinármi a výzvou na obranu základných princípov demokracie. Novinári vykonávajú svoju prácu vo verejnom záujme. Prinášajú informácie, odhaľujú problémy, kladú otázky tým, ktorí nesú moc. Keď sa však stávajú terčom fyzických útokov, vyhrážok a zastrašovania, nejde len o ohrozenie jednotlivcov – ide o systematický útok na právo verejnosti vedieť. Spoločnosť, v ktorej novinár musí pracovať v strachu o vlastnú bezpečnosť, prestáva byť slobodnou spoločnosťou.

Rádio Slovakia International (RSI) v relácii Slováci vo svete odvysielalo zaujímavý príspevok o partnerskej spolupráci trvajúcej takmer štyri desaťročí. "Pukanec a Selenču delia hranice a stovky kilometrov. Pukanec sa nachádza neďaleko Levíc, Selenča na severe Srbska. Napriek rozdielnej histórii majú čosi spoločné. Spája ich slovenský jazyk, kultúra a tradície. V Selenči totiž žijú Slováci viac ako 250 rokov. A to čo ich spája sa rozhodli premietnuť aj do spoločných projektov," uviedla na úvod príspevku Ingrid Slaninková z Krajanskej redakcie Rádia Slovakia International. Partnerská spolupráca sa začala v roku 1989, kedy bola aj oficiálne podpísaná. V oboch prostrediach je podobný pomer katolíkov a evanjelikov, matica slovenská funguje tiež podobne, taktiež aj ochotnícke divadlo a folklór.

Združenie petrovských výtvarných umelcov v sobotu 28. marca pre milovníkov umenia i tradícií otvorilo v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec samostatnú výstavu svojej členky Anny Babiakovej z Kulpína, ktorú zároveň doplnila kolektívna výstava omaľovaných drevených kraslíc, tematicky ladená v ústrety Veľkej noci. Obe výstavy budú návštevníkom prístupné do 28. apríla 2026, pričom obhliadky je možné dohodnúť vopred. Výstavný priestor na adrese Maxima Gorkého 17 tak počas nasledujúcich týždňov ponúkne spojenie výtvarného umenia s tradičnou symbolikou sviatkov jari.

Sprievodné podujatie 31. divadelného festivalu DIDA v Pivnici
V sobotu 28. marca Ochotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici usporiadalo prezentáciu knihy Jazyk ako priestor výskumu prof. Dr. Jasny Uhlárikovej v priestoroch Domu kultúry. Úvodné slovo mali recenzentky publikovanej monografie. Prof. Dr. Anna Makišová sa zmienila o obsahu prvej časti knihy venovanej frazeologickým otázkam a vyzdvihla jej význam v oblasti jazykového bádania. Prof. Dr. Jarmila Hodoličová sa zamerala na druhú časť monografie, ozrejmila pojem identity, význam vzdelávania v materinskom jazyku a dotkla sa aj jazykového statusu vojvodinských Slovákov v súčasnosti.

V Pivnici sa od 27. marca do 5. apríla koná 31. ročník Festivalu DIDA. Tohtoročné motto „Svetlá v súmraku", inšpirované rovnomennou drámou Janka Čemana, symbolicky vystihuje podstatu divadelného umenia – hľadanie rovnováhy medzi svetlom a tmou, radosťou i tragikou ľudských osudov. Festival sa začal 27. marca, v Svetový deň divadla, a hneď v úvode vzdal úctu významným osobnostiam dolnozemského divadelníctva. Predstavitelia festivalu si pietnou návštevou hrobov pripomenuli Janka Čemana, piate výročie úmrtia Jána Kmeťka a Jozefa Chrčka, ako aj desať rokov od odchodu Elenky Hložanovej. Organizátor festivalu je Ochotnícke divadlo Janka Čemana.

V tomto roku si pripomíname 160 rokov narodenia a 70 rokov úmrtia učiteľky a divadelníčky Ľudmily Kvačalovej. Narodila sa v Petrovci 2. januára 1866 a v rovnakom roku sa v Petrovci začalo hrávať divadlo – prvá divadelná premiéra sa uskutočnila 27. augusta 1866 (inscenácia Starý vozka Petra III). Tak dlhá tradícia divadelníctva svedčí o kultúrnej vyspelosti a národnej hrdosti našich predkov. Vedomí boli, že v pohnutých časoch treba rozhodnejšie zachovávať národnú identitu a práve divadlo mohlo byť aj nástrojom národného uvedomenia. Kvačalovci a Godrovci sa v tom smere veľmi činili a Ľudmila to v rodine zdedila a ďalej šírila. Bola jedným zo šesť detí učiteľskej rodiny Jána Kvačalu a matky Terézie Godrovej, z ktorej pochádzal aj vynikajúci svetový komeniológ, filozof a akademik Dr. Ján Kvačala.

Kolkárky Kolkárskeho klubu Slávia sa 21. marca 2026 v poslednom kole Superligy Srbska po prvý raz prebojovali na druhé miesto – a to len v druhej sezóne, ktorú odohrali v najvyššej súťaži. Vicešampiónsky titul im zároveň zabezpečil účasť v Európskom pohári, druhej najvýznamnejšej klubovej súťaži v Európe, kde si v októbri zmerajú sily na dráhach kolkárne v Báčskej Topole. Kolkári Kolkárskeho klubu Slavia Okno sa o deň neskôr, 22. marca 2026, víťazstvom nad Jadranom v Golubincoch po prvý raz „prebojovali" do Superligy Srbska. Od septembra budú na kolkárni Slávie hostiť aj renomované belehradské kluby – Belehrad, Crvenu zvezdu či Partizan.

V tomto roku si pripomíname 180. výročie založenia Gazdovského (hospodárskeho) spolku v Petrovci, ktorý vznikol z iniciatívy Štefana Homolu, evanjelického kaplána v Petrovci a vôle roľníkov v roku 1846. Pre svojich členov plnil funkciu svojpomocnej peňažnej organizácie družstevnej právnej povahy za účelom spoločnej tvorby peňažných prostriedkov a ich individuálneho prepožičiavania za malých úrokov.

V dňoch 19. až 22. marca sa na centrálnom sídle DZSR uskutočnila medzinárodná konferencia s názvom Úloha žien v komunitách dolnozemských Slovákov na prelome tisícročí, ktorá priniesla pohľad na postavenie žien v historickom i súčasnom kontexte života slovenských komunít v zahraničí. Podujatie sa realizovalo v organizácii Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Nadlaku, Demokratického zväzu Slovákov v Rumunsku a s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že vo veku 68 rokov nás navždy opustil herec Radoje Čupić (3. februára 1958, Nový Sad – †- 23.03.2026), výrazná osobnosť divadelného a filmového života Srbska, no zároveň aj človek, ktorý si v posledných rokoch vybudoval blízky vzťah k slovenskému prostrediu a ľuďom v Kulpíne a v Báčskom Petrovci. Rodák z Nového Sadu vyštudoval herectvo na Akadémii umení v triede renomovaných pedagógov Dejana Mijača a Dimitrija Đurkovića. Počas svojej bohatej kariéry vytvoril viac než 80 divadelných a približne 50 filmových a televíznych postáv. Pôsobil v Národnom divadle v Subotici i v Sombore, no najvýraznejšiu stopu zanechal v Srbskom národnom divadle v Novom Sade, kde bol jedným z najpoprednejších hercov a určité obdobie aj riaditeľom činohry. Venoval sa aj réžii a za svoju prácu získal mnohé významné ocenenia.

S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že nás navždy opustil prof. Dr. Jaroslav Michal Labát (8. apríla 1933, Petrovec – † 14. marca 2026, Belehrad), významný fyzik, vysokoškolský pedagóg a vedec, jeden z najuznávanejších odborníkov v oblasti fyziky plazmy a ionizovaných plynov v Srbsku. Profesor Labát patril k zakladateľským osobnostiam modernej fyziky v Srbsku. Stál pri zrode Fakulty pre fyziku a meteorológiu, Fakulty pre fyziku v Belehrade i Ústavu pre fyziku v Zemune. Bol tiež spoluzakladateľom Spolku fyzikov Srbska, ktorému dlhé roky predsedal. Jeho vedecká autorita presiahla hranice krajiny – v roku 1992 sa stal členom Akadémie vied v New Yorku a v roku 1996 bol zvolený za člena Vedeckého spolku Srbska. Za svoju prácu získal viaceré ocenenia vrátane vysokého štátneho vyznamenania – Radu práce so zlatým vencom.

V rumunskom Nadlaku sa dňa 19. marca 2026 uskutočnilo slávnostné odovzdávanie Ceny Ondreja Štefanka. Podujatie každoročne oceňuje osobnosti, ktoré svojou činnosťou prispievajú k rozvoju kultúry, literatúry a komunitného života Slovákov žijúcich mimo územia Slovenskej republiky. Program pokračuje 20. marca 2026 medzinárodnou konferenciou Úloha žien v komunitách dolnozemských Slovákov na prelome tisícročí.

Dňa 19. marca 1906 sa v Selenči narodil Karol Šiška, ktorý sa nezmazateľne zapísal do dejín svetovej medicíny a právom je považovaný za zakladateľa slovenskej kardiochirurgie. V 50. rokoch uskutočnil prvé úspešné operácie srdca s mimotelovým obehom v Československu a jeho pracovisko patrilo medzi priekopnícke v celom východnom bloku. Vrcholom jeho vedeckej a klinickej práce bola transplantácia srdca v roku 1968 – prvá svojho druhu v strednej a východnej Európe, realizovaná len niekoľko mesiacov po historickom zákroku juhoafrického chirurga Christiana Barnarda.

V pondelok podvečer sa v priestoroch Spolku kulpínskych žien v Kulpíne uskutočnila prezentácia dvoch kníh DrSc. Jána Babiaka. Podujatie malo komorný, takmer rodinný charakter a nieslo sa v znamení veršov, spomienok i osobných príbehov, ktoré autor pretavil do svojej lyrickej tvorby. Prítomní mali príležitosť vypočuť si veršovaný životopis autora. Ten sa začínal už v detských rokoch, keď ako žiak základnej školy napísal prvú básničku venovanú svojmu psíkovi. Postupne sa pred poslucháčmi odvíjal príbeh mladosti, prvých lások, vojenčiny, manželstva, narodenia dvoch dcér a napokon aj radostného príchodu vytúženej vnučky. Každé významné životné obdobie bolo zachytené osobitými veršami. Takmer poldruha hodinový večer patril striedaniu hovoreného slova a prednesu poézie. Program pripravili a viedli predsedníčka Spolku kulpínskych žien Nataša Zimanová spolu s autorom, pričom sa striedali v rozprávaní aj interpretácii veršov.

Dňa 17. marca 1941 sa v Selenči narodil Ján Nosál – hudobný skladateľ, pedagóg, upravovateľ, kantor a výrazná osobnosť slovenskej hudobnej kultúry vo Vojvodine. Hoci jeho dielo počas života nebolo vždy náležite docenené, jeho prínos pre rozvoj vážnej, zborovej i ľudovej hudby dolnozemských Slovákov je nespochybniteľný a zaslúži si oveľa väčšiu pozornosť. Mieni PaedDr. Juraj Súdi. Ján Nosál zanechal významnú stopu aj v srbskej hudbe, predovšetkým tamburášskej.

Šachový klub Kulpín má za sebou ďalší úspešný víkend a zároveň aj obdobie s viacerými povzbudivými výsledkami mladých hráčov. Kulpínski šachisti sa predstavili na dvoch turnajoch – na tradičnom stretnutí troch klubov a na turnaji v Novom Sade – kde opäť potvrdili svoj talent a dobrú prípravu. V sobotu 14. marca 2026 sa uskutočnil už piaty turnaj troch šachových klubov, ktorý sa konal v spolupráci Šachového klubu Kulpín, ŠK Kraljev Gambit z Báča a ŠK Gimnazijalac z Báčskej Palanky. Na turnaji sa zúčastnilo celkovo 23 šachistov. Hralo sa švajčiarskym systémom na sedem kôl s tempom hry 10 minút na partiu s prídavkom 5 sekúnd za každý odohraný ťah.

V slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci sa 13. marca 2026 uskutočnil výnimočný koncert s názvom „Život s výšivkou piesne", ktorý bol venovaný slovenským ľudovým piesňam a ich interpretom vo Vojvodine. Organizátorom podujatia bola Asociácia pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine vedená Annou Medveďovou, ktorá týmto projektom vzdala hold generáciám spevákov, hudobníkov a hudobných redaktorov, ktorí sa zaslúžili o zachovanie a šírenie piesňového dedičstva dolnozemských Slovákov. Koncert bol koncipovaný ako hudobno-dokumentárne pásmo, v ktorom sa prelínali archívne audio a video materiály so živými vystúpeniami súčasných interpretov. Diváci tak mali jedinečnú príležitosť nazrieť do bohatej histórie slovenského spevu vo Vojvodine a zároveň si vypočuť jeho súčasných nositeľov. Autorkou scenára bola Annamária Boldocká-Grbićová, program moderovala Viera Dorčová-Babiaková a finančne ho podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

V utorok 10. marca o 19.30 hodine došlo v rodinnom dome Smišekovcov v Nušićovej ulici v Kulpíne k požiaru. Oheň zničil kompletnú strešnú konštrukciu domu a veľkú časť zariadenia domácnosti. Našťastie sa pri tejto nešťastnej udalosti nikomu nič nestalo, no materiálna škoda je veľmi veľká. V takýchto chvíľach sa ukazuje sila našej spolupatričnosti. Susedovci sú tí, ktorí prví podávajú pomocnú ruku v nešťastí. A v Kulpíne sme si všetci susedmi – vždy pripravení pomôcť, keď niekto z nás prežíva ťažké chvíle.

Na úvod podujatia sa prihovoril Mgr. Miroslav Poničan, farár Evanjelického cirkevného zboru v Selenči, ktorý v Lutherovom dome privítal prítomných hostí. Následne sa účastníkom prihovoril Ján Javorník, predseda združenia Hor Ozvena, ktoré bolo spoluvydavateľom publikácie Zakladanie a začiatky báčko-sriemskeho seniorátu roku 1791. Ústredným bodom večera bolo predstavenie knihy, o ktorej hovorila prof. Dr. Daniela Marčoková, editorka publikácie. Vo svojom vystúpení zdôraznila, že doterajšie vedecké poznatky o evanjelikoch na území Vojvodiny sa opierali najmä o primárne historické pramene pochádzajúce predovšetkým z 19. storočia. V rámci nového výskumu sa však do pozornosti dostala zápisnica z konca 18. storočia, ktorá predstavuje mimoriadne cenný historický prameň, keďže dokumentuje samotné začiatky osamostatňovania a cirkevného organizovania evanjelikov na území dnešnej Vojvodiny. Ide o prvý zväzok zápisnice Báčsko-sriemskeho seniorátu z roku 1791, keď sa evanjelici v Báčke a Srieme oddelili od Peštianskeho seniorátu. Kniha zápisníc sa uschováva v archíve Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Selenči, pravdepodobne od začiatkov jej vyhotovovania, o čom svedčí zápis farára Juraja Plachého pri uskutočnení kanonickej vizitácie v roku 1835.

Ešte pred dvadsaťročím sme tuná žili usporiadanejšie, krajšie, dôstojnejšie, mali sme plány, ideály, chceli sme budovať krajšie zajtra a neželeli sme chrbty podkladať za prosperitu svojho prostredia. Tak dňa 11. marca 2006 bolo založené mimovládne neziskové združenie Klub Kulpínčanov, organizácia, ktorá vznikla s cieľom spájať rodákov a priateľov Kulpína žijúcich doma i v zahraničí a podporovať rozvoj tejto osady. Avšak, v súčasnosti činnosť Klubu úplne zamrela, podobne ako aj činnosť niektorých ďalších spolkov a združení. To však ani veľmi neprekvapuje, keďže už takmer každá iniciatíva zorganizovať v Kulpíne nejaký program naráža na problém: A kde ho usporiadať? Kulpínsky kaštieľ už dlhšie nepatrí Kulpínčanom, Dom kultúry si vyžaduje súrnu rekonštrukciu a je zavretý pre verejnosť, pre verejné podujatia sú najčastejšie zavreté aj dvere hlavnej budovy základnej školy, budova niekdajšieho tzv. obecného domu v strede dediny je v úbohom stave, rovnako ako aj Brankovićov dom. Tak Kulpín, so svojimi bohatými dejinami, ktorý sa mohol stať malými Sriemskymi Karlovcami, – čo mali na mysli aj členovia Klubu Kulpínčanov – smutne upáda.

Včera sme sa na veľvyslanectve započúvali do podmanivých zvukov klasickej gitary počas Večera hudobného dialógu v rámci otváracieho podujatia Kultúrneho programu ZÚ Belehrad 2026. Trio v zložení Karol Samuelčík, Augustín Mušuta (Slovensko) a Filip Babić (Srbsko) predviedlo publiku skutočnú gitarovú virtuozitu a cit pre detail v dielach od Johanna Sebastiana Bacha, Petra Machajdíka, Dušana Bogdanovića a Manuela María Ponceho.

Pred sto rokmi, v roku 1926, sa v Kulpíne narodila Emília Túrová (1926 – 2012), ktorú mnohí poznali skôr pod menom Milka. Jej životný príbeh je spojený nielen s dejinami jednej rodiny, ale aj s dramatickými udalosťami, ktoré zasiahli tunajšie obyvateľstvo na sklonku druhej svetovej vojny. Emília pochádzala z nemecko-slovenskej rodiny Túrovcov. Takéto manželstvá neboli v tom čase časté, keďže Nemci sa väčšinou sobášili v rámci vlastného národného spoločenstva. Avšak mladý a švárny Karol Tur sa zahľadel do krásnej Márie Vidovej (1904 – 1986), Slovenky, odradiť sa nedal a s ňou sa aj oženil. V manželstve sa im narodili dve dcéry – Emília a mladšia Irena. Mohlo to byť dlhé a veľmi šťastné manželstvo. Do vienka však svojej staršej dcére Emílii rodičia zanechali bolestivú ťarchu.

Pred storočím, v školskom roku 1926/1927, maturovala na gymnáziu v Petrovci prvá generácia jeho žiakov. Historické gymnaziálne tablo, ktoré sa dodnes zachovalo, je nielen dokumentom jednej epochy, ale aj svedectvom o odvahe mladých ľudí, ktorí sa vydali na cestu vzdelania v čase plnom spoločenských predsudkov a obmedzení. Na najstaršom table je zachytených dvadsať maturantov, medzi nimi aj päť dievčat. Práve ich prítomnosť má osobitnú symboliku. V období, keď v spoločnosti stále pretrvávali silné patriarchálne názory, podľa ktorých malo byť miesto ženy predovšetkým v domácnosti – vedľa manžela a v kuchyni – bolo štúdium na gymnáziu pre dievčatá odvážnym krokom. Napriek tomu sa im podarilo presadiť svoje právo na vzdelanie a dnes sa z horného radu starého tabla hrdo pozerajú na okoloidúcich ako tiché svedkyne zápasu o rovnoprávnosť vo vzdelávaní.

V týchto dňoch sa významného životného jubilea dožil rodák z Báčskeho Petrovca, uznávaný kardiochirurg MUDr. Ján Seleštiansky. Svojím dlhoročným odborným pôsobením v oblasti srdcovej chirurgie sa zaradil medzi rešpektovaných lekárov, ktorí svojou prácou prispeli k rozvoju modernej medicíny na Slovensku i v širšom stredoeurópskom priestore. Ján Seleštiansky sa narodil v rodine Jána a Zuzany, rod. Beličkovej. Základnú školu ukončil v rodisku a následne študoval na Slovenskom gymnáziu v Báčskom Petrovci, kde maturoval v školskom roku 1968/1969 – práve v čase, keď táto významná vzdelávacia ustanovizeň oslavovala päťdesiate výročie svojho pôsobenia.

Svetový deň modlitieb je medzinárodný ekumenický sviatok, ktorý sa tradične slávi každý prvý marcový piatok vo viac ako 170 krajinách sveta. Má dlhoročnú tradíciu a jeho cieľom je spájať kresťanov rôznych cirkví v spoločnej modlitbe a službe. Aj v roku 2026 sa veriaci rôznych kresťanských tradícií stretli pri spoločných modlitbách na tému „Poďte ku mne... Ja vám dám odpočinúť", ktorá vychádza z biblického textu z Evanjelia podľa Matúša (11, 28 – 30). Ekumenická bohoslužba sa v mnohých našich cirkevných zboroch začala o 18. hodine a jej cieľom bolo pozvať veriacich, aby sa priblížili k Bohu a v ňom našli pokoj a odpočinok pre svoju dušu. Liturgiu a sprievodné materiály pre tento ročník pripravili kresťanské ženy z Nigérie, ktoré do programu vniesli svedectvá o živote, viere a zápasoch žien vo svojej krajine. V Evanjelickom cirkevnom zbore v Báčskom Petrovci pripravili približne poldruha hodinový program.

Medzi tragické osudy, ktoré priniesli nepokojné roky rozpadu bývalej Juhoslávie, patrí aj príbeh majora Jána Valentíka z Kulpína. Tento dôstojník Juhoslovanskej ľudovej armády zahynul 10. septembra 1991 pri plnení vojenskej úlohy v Chorvátsku. Jeho život a smrť zostávajú hlboko zapísané v pamäti rodného prostredia. Telesné pozostatky majora Jána Valentíka dopravili do rodného Kulpína 13. septembra 1991 vojenským vrtuľníkom. Presne o 11. hodine a 15. minúte pristál v strede osady, kde sa zhromaždilo viac ako tisíc obyvateľov Kulpína a okolitých miest. V tichu a smútku vzdali poslednú poctu svojmu spoluobčanovi. Pohreb sa konal v popoludňajších hodinách na miestnom cintoríne. Takéto tragické životné osudy nesmieme zabúdať – po 35 rokoch nám tento príbeh pripomína plukovník Đurađ Pantić.

V zasadacej sieni Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec sa včera večer konalo výročné zhromaždenie Komorného zboru Musica viva. Prítomných privítala predsedníčka a dirigentka Mariena Stankovićová-Kriváková. Po voľbe pracovného predsedníctva viedol zasadnutie Jaroslav Čiep. Rok 2025 bol podľa slov dirigentky pre nich mimoriadny – Musica viva si pripomenula 25 rokov nepretržitého pôsobenia. Od svojho založenia v novembri 2000 sa zbor systematicky usiluje o zvyšovanie umeleckej úrovne a rozširovanie repertoáru. V súčasnosti má zbor 22 členov. Okrem Petrovčanov dochádzajú na skúšky aj speváci z Hložian a Báčskej Palanky. Medzi novými členmi privítali Milinu Križanovú a Martina Kováča.

Takmer storočie v pamäti jednej ženy

Nie každý má to šťastie niesť v pamäti takmer celé jedno storočie. Anna Vozárová, rodená Martišová, sa dožíva úctyhodných 98 rokov. Je najstaršou obyvateľkou Kysáča – tichou svedkyňou čias, ktoré dnes poznáme už len z rozprávania a historických kníh. Patrí do generácie, ktorá prežila radikálne zmeny 20. storočia. Pamätá si svet bez moderných technológií, svet vojen, premien i nových začiatkov.

Detstvo v inom svete. Anna sa narodila 3. marca 1928 do rodiny poľnohospodárov. Spomína si na časy, keď sa doma svietilo lampou, voda sa nosila zo studne a deti pomáhali v domácnosti od útleho veku. Spomienky na detstvo sú neoddeliteľne spojené s prácou na járaši a v poli.

Vzťahy medzi Maticou slovenskou v Srbsku (MSS) a vedením Obce Báčsky Petrovec sa v uplynulých dňoch dostali do centra pozornosti po výmene listov medzi predstaviteľmi samosprávy a predsedom MSS Jurajom Červenákom. Predsedníčka obce Viera Krstovská a predseda Zhromaždenia obce Michal Hatala zaslali 25. februára 2026 predsedovi MSS list, v ktorom reagovali na verejne dostupný videoklip zachytávajúci vyjadrenia čestného predsedu MSS Michala Speváka. Ten v ňom údajne použil ostré a podľa nich nevhodné označenia na adresu prezidenta Republiky Srbska a vlády, keď ich nazval autokratickými a sociopatickými. Predseda MSS Juraj Červenák reagoval otvoreným listom adresovaným vedeniu obce.

V posledný februárový deň 2026 sa v Kulpíne oslavovala kukurica – plodina, ktorá po stáročia živí nás, formuje dedinskú kuchyňu i poľnohospodársku tradíciu. Spolok kulpínskych žien už tretí rok za sebou pripravil vydarené zimné stretnutie ženských spolkov a združení pod názvom Kukuričné hody, venované tejto významnej obilnine.

Monodráma Shirley Petrovčanka, ktorú naštudovala režisérka Marína Dýrová, je citlivou, vtipnou a zároveň bolestne pravdivou výpoveďou o žene, ktorá sa po rokoch stereotypu odhodlá hľadať samu seba. V hlavnej úlohe sa predstavila Sandra Galádiková a jej výkon bol bez preháňania nosným pilierom celého večera. Predloha vychádza z kultovej hry Shirley Valentine, ktorú napísal britský dramatik Willy Russell v roku 1986 ako monodrámu. Dielo malo premiéru v Londýne a okamžite si získalo divákov aj kritiku vďaka úprimnému, realistickému a humorne ladenému pohľadu na život ženy v strednom veku. Russell sa vo svojej tvorbe venuje obyčajným ľuďom a ich každodenným zápasom – a práve preto jeho Shirley oslovila publikum po celom svete.

S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že nás v nočných hodinách navždy opustil Pavel Grňa – učiteľ, spisovateľ, redaktor a výrazná osobnosť kultúrneho života Slovákov vo Vojvodine. Zomrel vo veku 89 rokov.

Na kysáčskej fare sa 26. februára 2026 po prvýkrát uskutočnilo podujatie Zima s knihou. Ústredným bodom bolo predstavenie publikácie Jána Pavlova Cirkevno-školské nápisy slovenských evanjelikov v Kysáči v 19. storočí. Spoluvydavateľmi sú Cirkevný zbor SEAVC v Kysáči a Slovenský kultúrny klub v Srbsku. Na začiatku sa prihovoril pán farár Mgr. Vladimír Lovás a vyjadril potešenie, že sa prezentácia publikácie koná práve v týchto miestnostiach, keďže jej tematikou sú cirkevné dejiny evanjelikov v Kysáči. Brožúrka vznikla vlani, pri príležitosti 230. výročia začiatku výstavby kostola.

V stredu 25. februára 2026 sa v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade uskutočnilo šieste, záverečné podujatie v rámci medzinárodného IPA projektu Hranica, ktorá nás spája. Projekt spojil partnerské inštitúcie z Maďarska a Srbska a jeho cieľom bolo posilňovanie kultúrnej spolupráce a prezentácia kultúrneho dedičstva národnostných menšín. Nositeľmi projektu boli Múzeum Istvána Türra z Baji, Učiteľská fakulta na maďarskom vyučovacom jazyku zo Subotice a Ústav pre kultúru vojvodinských Maďarov, ktorý do realizácie zapojil aj svoje partnerské ústavy – chorvátsky, rusínsky, rumunský a slovenský.

S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že 23. februára nás vo veku 89 rokov navždy opustila kovačická insitná maliarka Katarína Karlečíková, dlhoročná členka Galérie insitného umenia. Narodila sa 9. apríla 1937 v Kovačici, ktorej zostala verná po celý život. Po ukončení osemročnej školy – ktorú dokončila externe v Belehrade – absolvovala v hlavnom meste aj strednú ekonomickú školu. Tri roky navštevovala Centrum pre výtvarné vzdelávanie v Šumatovačkej ulici na Vračare a už ako pätnásťročná chodievala na hodiny maľovania k významnému predstaviteľovi kovačickej insity Martinovi Jonášovi, ktorý v nej rozpoznal talent a povzbudzoval ju, aby sa výtvarnému umeniu venovala naplno.

V priestoroch Spolku petrovských žien včerajší večer venovali Zuzanám, ktorých majú sedem (prítomných bolo šesť), a literatúre. Podujatie spojilo tradičné pondelkové spolkové stretnutie s ďalším pokračovaním akcie Zima s knihou, ktorej cieľom je predstaviť aktuálnu vydavateľskú produkciu a podporiť čitateľskú kultúru medzi Slovákmi vo Vojvodine. Prítomných v úvode privítala predsedníčka spolku Katarína Rašetová. O pôvode a význame mena Zuzana text prečítala Zuzana Medveďová Koruniaková. Ako pripomenula, meno Zuzana je hebrejského pôvodu (z Šóšannáh) a znamená „ľalia" alebo „lotos", teda kvet symbolizujúci čistotu a pôvab.

Spolok Slovákov z Bulharska usporiadal v sobotu 21. februára 2026 v Bratislave už 23. ročník tradičného turnaja v hre Tabla. Táto hra je pôvodom z Perzie a v Bulharsku je veľmi obľúbená. Na podujatí sa zúčastnilo 17 hráčov, ktorí boli rozdelení do troch družstiev – profesionál, začiatočník a junior. V družstve junior si zahrali Helenka Koňariková a Miško Sýkora. Deti za svoju snahu a hru získali diplomy a každý si odniesol víťazný pohár.

V Kulpíne sa konalo výročné zhromaždenie Poľovníckeho spolku Bažant/Fazan, na ktorom sa z celkového počtu 58 členov zúčastnilo 36 poľovníkov. Rokovanie otvoril predseda spolku Branislav Plachtinský, ktorý privítal domácich členov i hostí zo susedných združení z Petrovca, Hložian, Maglića, Ravného Sela a Kysáča. Úvod patril spomienke na zosnulého dlhoročného člena a predsedu Správnej rady Jána Mučajiho, ktorému prítomní vzdali úctu minútou ticha. Predseda Plachtinský vyzdvihol jeho významné zásluhy pri budovaní súčasného poľovníckeho domu. Pripomenul, že v pohnutých deväťdesiatych rokoch, keď boli priestory spolku v centre Kulpína využité na ubytovanie utečencov, sa práve Ján Mučaji spolu s vtedajším predsedom obce a dnešným predsedom Matica slovenská v Srbsku Jurajom Červenákom pričinili o to, aby kulpínski poľovníci získali väčší pozemok na okraji dediny. Tam si následne vybudovali dnešný lovecký dom, ktorý slúži nielen členom, ale aj širšej komunite.

Dnes si pripomíname Medzinárodný deň materinského jazyka – deň, ktorý nás vracia ku koreňom, k reči našich matiek, k slovám, v ktorých sme prvýkrát pomenovali svet. Pre Slovákov je týmto jazykom slovenčina – jazyk, ktorý sa stal nielen dorozumievacím prostriedkom, ale aj základom národnej identity, kultúry a literatúry. Meno Ľudovíta Štúra (v tomto roku si pripomíname 170 rokov od jeho úmrtia) sa stalo symbolom zápasu za jazykovú a kultúrnu samostatnosť Slovákov.

Martin Kmeť bol kulpínskym prostredím, ale aj širšie, vnímaný tak trochu ako čudák, či preto, že vedel hrať na viacerých hudobných nástrojoch, alebo preto, že založil v Kulpíne zábavno-tanečný orchester – z hudobníkov, akých mal k dispozícii: Martin Kmeť, husle; Ján Šimo, akordeón; Ján Valentík, gitara; Ján Šimo-Baptisti, akustická gitara, Michal Čeman, bubnová batéria a Ján Koruniak-Žiko, striedavo mandolína a bendžo. Dnes by sme asi povedali: prvý postmodernistický orchester v Kulpíne. S takým orchestrom šiel aj na nahrávanie do Novosadského rozhlasu a bolo to v čase, keď rádioprijímač bol v domácnosti ešte zriedkavosťou a keď si deti nevedeli predstaviť, ako sa ľudia vmestia do tej malej škatule, teda rádia. "Je to niečo, čo prekračuje dobu, čo je na míle ďaleko a vysoko od bežného uvažovania nás smrteľníkov. Bol to kus exkluzívnej, intelektuálnej a elitistickej európskej moderny, ktorá zaviala do našich rurálnych končín. Martin Kmeť otvoril okná našich dedinských svetov a snažil sa nám ukázať, že niekde za naším svetom začína svet." Písal tak o ňom Michal Babiak v eseji Orffovo inštrumentárium v Kulpíne.

Tlačová konferencia v dome Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci, sídle Matice slovenskej v Srbsku, otvorila ďalšiu povážlivú tému. Predseda Juraj Červenák hovoril nielen o svojej osobnej skúsenosti z osláv 200. výročia Matice srbskej, ale aj o postavení slovenskej menšiny v Srbsku a o tom, čo znamená dôstojnosť v rámci slovansko-matičnej spolupatričnosti. Informoval aj o trápnych momentoch spojených s významným matičným jubileom, s ktorým sa pýšia všetky slovanské národy, vrátane nás Slovákov. Zároveň poprel správu, že na neho fyzický zaútočili protestujúci pred Srbským národným divadlom v Novom Sade, kde 16. februára oslavy prebiehali.

Po veselom fašiangovom období nastal čas útlmu, pôstu. Dnes je Popolec – Popolcová streda, v ľudovej reči nazývaný aj Škaredá streda. Týmto dňom sa symbolicky „pochováva basa" a hudba utíchne. Končia sa plesy, karnevaly i svadby a nastáva čas ticha. Pre kresťanov sa týmto dňom začína štyridsaťdňový pôst – prípravné obdobie pred sviatkami Veľkej noci. Toto obdobie je predovšetkým o stíšení, o návrate k sebe samému, o pokání a duševnej očiste. Po akomsi „veľkom upratovaní" nášho vnútra, po očistení od nánosov každodennosti a nepokoja, môžeme vstúpiť do nového životného cyklu. Veľká noc – sviatok zmŕtvychvstania Krista i prebúdzajúcej sa prírody – je symbolom nového začiatku, reštartu. Tento rok pripadne na 5. apríla, keď sa Veľkonočnou nedeľou znovu rozozvučia zvony radosti a osláv jari.

Keď 25. júla 1926 priniesol denník Slovenský národ článok o storočnici Matice srbskej, pripomenul nielen jej vznik v Pešti, ale aj ducha doby, z ktorého vyrástla. Srbská komunita v Uhorsku bola už vtedy početná a životaschopná, s vlastnými školami, kostolmi i literátmi. V Pešti pulzoval národný život, vychádzal „Letopis srbski" a medzi vzdelancami dozrievala myšlienka kultúrnej ustanovizne, ktorá by slúžila národu, vede a osvete. Od roku 1826 Letopis vydávala Matica Srbská. V ňom však nič nepíše o tom, ako bola Matica založená. Jej duchovným vodcom bol Jovan Hadžić, pseudonym Miloš Svetić, no Matica bola dielom širšieho kruhu osvietených osobností. Bola silná a úrady sa jej obávali. Pre panslavizmus, pre slobodomyseľnosť, pre myšlienku národného sebauvedomenia. Roku 1835 bola preto zatvorená, no už o rok neskôr, zásluhou Todora Pavlovića, obnovila činnosť. Ukázalo sa, čo znamená pre národ inštitúcia, ktorá stojí na princípoch dobročinnosti, vzdelanosti a kultúrnej emancipácie. Odvtedy sa ťažisko srbského národného života presunulo do Nového Sadu, ktorý právom dostal prívlastok Srbské Atény.

Samuel Máľach-Petrovský, dôstojník juhoslovanskej armády v hodnosti kapitán, sa vyznamenal ako nebojácny partizánsky veliteľ v Slovenskom národnom povstaní roku 1944. Jeho osud je veľmi zaujímavý. Narodil sa 15. februára 1916 v Báčskom Petrovci. Bol jedným zo šiestich detí Zuzany a Tomáša Máľacha. Jeho súrodencami boli: bratia Ondrej vyučený obchodník, Pavel, úradník a Vladimír, ktorý sa ako študent zúčastnil bojov v Slovenskom národnom povstaní roku 1944, kde aj zahynul. Mal aj dve sestry: Annu, vydanú Fajdnovičovú, ktorá sa profesionálne venovala maliarstvu a Máriu, tiež maliarku ale insitnú. Jeho otec, Tomáš Máľach bol známy pestovateľ chmeľu a preto si v skromnom domčeku na frekventovanej ulici Železničnej (dnes Leninova) v Báčskom Petrovci vybudoval sušiareň a sklad na chmeľ.

Členovia Združenia vinohradníkov a vinárov z Kulpína si tradične 14. februára pripomínajú sviatok svätého Trifuna, patróna vinohradníkov. Oslavy sa začali poludňajším požehnaním vinohradu u hostiteľa Branislava Kuštru. Kult svätého Trifuna je v srbských krajoch oddávna veľmi rozšírený. Srbská pravoslávna cirkev si ho pripomína ako mučeníka a vinohradníci ho uctievajú ako svojho ochrancu. Jednou z najdôležitejších tradícií tohto sviatku je symbolické prvé strihanie viniča. Podľa zvyku treba na svätého Trifuna orezať aspoň jeden viničný ker, aby sa urodilo hojne hrozna. V Kulpíne tento obrad vykonali členovia spolku vo vinohrade Branislava Kuštru. Požehnanie vinohradu vykonal pravoslávny kňaz Branko Karać, čím dal obradu duchovný rozmer a symbolickú ochranu pre nadchádzajúcu sezónu. Priliehavými slovami sa prihovoril aj Jaroslav Javorník, biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku a farár v Kulpíne.

Miestny výbor Petrovec Matica slovenská v Srbsku dnes usporiadal slávnostné stretnutie báčskych miestnych odborov Matice slovenskej (MOMS), ktorým si pripomenuli 35 rokov od obnovenia činnosti petrovského výboru. Jubilejné podujatie sa nieslo v znamení bilancovania, plánovania i prezentácie knižnej novinky a pozostávalo z troch častí. V úvode predsedníčka MOMS Petrovec Anna Medveďová privítala prítomných a stručne predstavila program večera. Následne vyzvala predstaviteľov báčskych matičných výborov, aby sa prihovorili. Predsedovia miestnych matičných výborov z Kysáča, Hložian, Begeča a Čeláreva sa vo svojich vystúpeniach zamerali na aktuálnu činnosť vo svojich prostrediach, ale poukázali aj na problémy, s ktorými zápasia – od priestorových a finančných otázok až po členskú základňu a nábor mladých ľudí.

V príspevku o Petrovci som už spomínal Fukaru, ako pôvodne „Starý Petrovec", jeho jadro, kde je, alebo bolo veľa uličiek, „slepých" uličiek, ale aj „Mikov salaš", miesto určené pre „cigánsku" enklávu. Ten „starý" Petrovec bol vlastne „Fukara" (podľa vtedajších Srbov vo vyššej polohy od Begeja, pravý breh, kde mali svoj kostol Sv. Petra, Popovu ulicu, Malý a Veľký Budžák, Veľký a Malý Prňávor, Vršky a „Rácky kraj" = srbský kraj. Zo starých dobových záznamov vieme, že v dedine pôvodne žili Srbi, či „vlastným menom" Ráci. Tak ich menovali, lebo v tom čase tých Srbov chápali hlavne ako prisťahovalcov z Rašky. Podívajme sa trochu aj do chotárovej časti prislúchajúcej Petrovcu – kde je Tvovik a kde boli močidlá.

Predsedníčka Pokrajinskej vlády Maja Gojković sa dnes 11. 2. 2026 stretla s predsedníčkou Obce Báčsky Petrovec Vierou Krstovskou, pričom rokovali o aktuálnych projektoch a plánoch na nadchádzajúce obdobie. Osobitná pozornosť bola venovaná projektu rekonštrukcie budovy Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci. Predsedníčka Pokrajinskej vlády vyjadrila pripravenosť Pokrajinskej vlády pokračovať v podpore obnovy tejto významnej kultúrnej inštitúcie. Rokovalo sa aj o infraštruktúrnych projektoch, ktorých realizácia je plánovaná na území našej obce. Informujú z Obce Báčsky Petrovec.

Literárnu súťaž Dolnozemské zlaté pero, ktorá sa v priebehu rokov vyprofilovala na jedinečný dolnozemský literárny priestor a prirodzenú platformu pre autorov tvoriacich v slovenskom jazyku mimo územia Slovenska, doteraz vyhlasoval Spolok Slovákov z Bulharska. VII. ročník súťaže už však vyhlasuje Združenie spolkov dolnozemských Slovákov, čím sa symbolicky potvrdzuje obnovenie jeho činnosti a zároveň nadviazanie na doterajšiu tradíciu súťaže. Súťaž dnes už neoslovuje jednotlivcov, ale celé komunity. Do doterajších šiestich ročníkov bolo zaslaných takmer 450 literárnych prác, za ktorými stojí takmer 180 autorov rôznych vekových kategórií.

Do Popolcovej stredy trvajú fašiangy – obdobie plesov, karnevalov, ale aj tradičných priadok, páračiek, zabíjačiek a svadieb. Na dolnej zemi mali osobitné miesto práve priadky. Známe bývali priadky „na Zuzany", 19. februára. V tomto roku však pripadnú Zuzany už do pôstnej doby, – deň predtým bude Popolec, Popolcová streda, a to je aj koniec fašiangového obdobia. Na priadky a karnevaly zostáva teda ešte len zopár dní. Práve s priadkami sa spája aj typické jedlo našich predkov – krumple na ťapši. V sedliackych peciach sa piekli spolu s mäsom zo zabíjačky, klobásami a rebrami, ktoré najčastejšie boli aj trochu vyúdené.

Prezidentský palác v Bratislave patril 4. februára 2026 výnimočným mladým ľuďom. Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini tu osobne privítal laureátov 21. ročníka prestížnej súťaže Študentská osobnosť Slovenska, ktorí svojimi výsledkami dokazujú, že Slovensko má silnú, tvorivú a perspektívnu generáciu mladých odborníkov. Medzi ocenenými bola aj Ing. Melina Korčok, PhD., mladá vedeckovýskumná pracovníčka Fakulty biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, rodáčka z Hložian.

Milovníci tradičných zvykov, dobrého jedla a dedinskej zábavy majú dnes a zajtra možnosť užiť si dvojdňové podujatia venované zabíjačke a miestnym špecialitám, ktoré – s takmer identickým obsahom – prebiehajú v Bielom Blate a v Báčskom Petrovci. V poradí 12. bieloblatský festival klobásy dnes návštevníkom ponúkol tradičnú zabíjačku a oceňoval sa aj najchutnejší zakáľačkový obed. V Báčskom Petrovci festival má 11-ročnú tradíciu, má medzinárodný ráz a okrem súťaže vo výrobe klobás v prvý deň prebiehala aj súťaž vo vyprážaní škvariek a súťaž vo výrobe masla tradičným spôsobom. „Klobásafest 2026 opäť prilákal do Báčskeho Petrovca tisíce návštevníkov na tradičné podujatie vojvodinských Slovákov. Veľvyslanec SR v Belehrade Michal Pavúk privítal viac ako stovku súťažných tímov, vrátane početnej účasti súťažiacich zo Slovenska, ako aj zástupcov slovenských komunít z ďalších krajín regiónu. Podujatie svojou prítomnosťou obohatili poslanec Európskeho parlamentu za SR Branislav Ondruš a poslanec NR SR Michal Stuška," uvádza sa na https://www.facebook.com/SlovakEmbassySerbia?locale=sr_RS. Zajtra oba festivaly pokračujú.

Združenie petrovských výtvarných umelcov (ZPVU) spája umenie s charitou. Po včera usporiadanom verejnom výročnom zhromaždení nasledovalo otvorenie predajnej dobročinnej výstavy obrazov z výtvarných táborov v kolekcii združenia. Celkový zisk z vyzbieraných finančných prostriedkov z predaja obrazov poputuje na pomoc rodine Očenášovej z Báčskeho Petrovca, ktorej dom bol zničený pri požiari 31. decembra. Týmto gestom solidarity sa umelci rozhodli pomôcť spoluobčanom v núdzi. Výstava a predaj obrazov potrvajú do 5. marca 2026 v galérii ZPVU (priestory Turistickej organizácie, Maxima Gorkého 17). Súčasťou včerajšieho večera bola aj spomienka na nedávno zosnulého maliara Ivana Križana, ktorému bola venovaná samostatná výstavná stena

V dnešný deň 5. februára 1862 sa narodil Ján Kvačala – Petrovčan s najviac doktorátmi. Akademický titul PhDr. obhájil v Lipsku a ThDr. vo Viedni, kým čestné doktoráty mu udelili univerzity v Rige a Varšave. Slovenský historik a teológ Libor Bernát v knihe Z korešpondencie Jána Radomila Kvačalu s rodinou, ktorú vydal vlani na sklonku roka, uvádza, že Kvačala bol atypickou, špecifickou osobou, vymykajúcou sa komunite, v ktorej vyrastal, a od svojich rovesníkov sa odlišoval. Práve Báčsky Petrovec sformoval Jána Kvačalu ako národne „zakoreneného", religiózne ukotveného stúpenca evanjelickej a.v. cirkvi a „konzervatívneho" človeka. Publikácia je najnovším a zároveň najrozsiahlejším zväzkom zo série šiestich kníh korešpondencie Jána Radomila Kvačalu, ktoré na vydanie pripravil Libor Bernát.

"Teraz, pri príležitosti nedožitého okrúhleho výročia Michala Kiráľa (zomrel predčasne len vo veku 40 rokov), som inicioval reprezentatívnu výstavu, aby sme konečne zmazali náš ignorantský dlh z minulosti a predstavili jeho tvorbu v plnej rozmanitosti a kráse aj na Slovensku. Výstava sa po skončení inštalácie v Bibiane presunie z Bratislavy aj do ďalších miest, aby milovníci umenia z rôznych regiónov mali možnosť spoznať výnimočné diela vojvodinského umelca," uvádza Ľubomír Ferko z Klubu nového slova na portíli Nové slovo.

Okolo sviatku Hromníc sa v Báčskom Petrovci už niekoľko rokov organizuje celovečerný program „Na Hromnice o hodinu více", ktorého organizátorom je Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina. V roku 2026 sa tento program konal v pondelok 2. februára v priestoroch Slovenského vojvodinského divadla. Predstavili sa na ňom všetky zložky spolku – od detských skupín, cez sólistov, dievčenskú tanečnú a spevácku skupinu, seniorov, až po zmiešanú spevácku skupinu. Program moderovali Hana Drieňovská a Simona Sýkorová.

Hložany patria medzi tie vojvodinské slovenské dediny, ktorých minulosť je nielen bohatá, ale aj dobre spracovaná. Publikácie Hložany (1756 – 1986), Hložany 2 (1756 – 1796) a Hložany 3 (1756 – 2006) vznikli pod vedením hlavného redaktora Mgr. Samuela Feketeho a za spoluúčasti odborníkov z rozličných vedných oblastí. Pri príležitosti 270. výročia príchodu Slovákov do Hložian sa prirodzene vraciame aj k starším svedectvám, ktoré zachytávajú počiatky obce a jej premeny. V knihe Adama Vereša Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a v obrazoch z roku 1930 opisuje hložiansky evanjelický farár Samuel Širka dejiny dedinky a píše, že presný vznik Hložian nemožno jednoznačne určiť – obec existovala už niekoľko storočí pred príchodom Slovákov a jej obyvateľstvo sa v priebehu času menilo. Výraznejšie srbské osídlenie súviselo s veľkým presunom obyvateľstva po roku 1690, no tento stav sa začal meniť s príchodom Slovákov, ktorých osídľovanie podporovalo futocké pánstvo pre nedostatok pracovných síl.

Publikácia Zakladanie a začiatky Báčsko-sriemskeho seniorátu roku 1791, ktorú editovala Daniela Marčoková, predstavuje výnimočný príspevok k poznaniu dejín slovenských evanjelikov na Dolnej zemi. Nejde len o ďalšiu regionálnu historickú prácu, ale o publikáciu, ktorá do odbornej i širšej verejnej diskusie prináša autentický hlas konca 18. storočia zachovaný v originálnych cirkevných zápisniciach Báčsko-sriemskeho seniorátu.

pri príležitosti 225 rokov od narodenia Michala Godru
Keď Pešťbudínske vedomosti 24. decembra 1867 uverejnili list „Od Kulpína", autor ho zakončil krátkou, no výstižnou vetou:
„Ej veru, tá ústava, ustáva."
V jednej irónii sa tu zrkadlilo celé sklamanie generácie, ktorá verila, že ústavné zmeny prinesú spravodlivosť, rovnosť a slobodu národného i kultúrneho života. Namiesto toho však prišlo vytriezvenie. Rakúsko-uhorské vyrovnanie síce sľubovalo nové poriadky, zákonnosť a ústavnosť, no v dolnozemských obciach sa čoraz zreteľnejšie ukazovalo, že slová o slobode a rovnosti nie sú v súlade s realitou.

Do 10. februára 2026 možno navrhovať potenciálnych laureátov Ceny Ondreja Štefanka, o čom sme už informovali, a do 15. februára sa možno prihlásiť na Medzinárodnú konferenciu Úloha žien v komunitách dolnozemských Slovákov na prelome tisícročí, ktorá sa uskutoční súčasne s udeľovaním Ceny Ondreja Štefanka v dňoch 20. – 21. marca v Nadlaku v Rumunsku. Výzva na podávanie návrhov na ďalšiu cenu za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov – Cenu Pro Cultura Slovaca 2026 je otvorená do 28. februára 2026.

V knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci dnes odštartovala putovná kultúrno-literárna akcia Zima s knihou, ktorej cieľom je predstaviť aktuálnu vydavateľskú produkciu a podporiť čitateľskú kultúru medzi Slovákmi vo Vojvodine. Úvodné podujatie bolo venované najnovším titulom Slovenského kultúrneho klubu z Báčskeho Petrovca s osobitným dôrazom na tvorbu Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, ktorá sa na večierku zúčastnila.