Karol Slavka bol v druhej polovici 19. storočia významným petrovským kováčom. Ako roduverný Slovák a ako sa to na úctyhodného majstra patrilo, svojho syna Samka, narodeného pred 140 rokmi 24. júla 1884, dal do škôl. Po skončení nižších tried gymnázia v Sarvaši, usilovný Samko pokračoval v školení na preparandii (učiteľský ústav). Školenie úspešne absolvoval a učiteľskú prax začínal v Pivnici, pokračoval v Kysáči a Novom Sade a najdlhšie pôsobil v Petrovci, kde aj natrvalo zakotvil. V Petrovci sa zapájal i do verejného i spolkového života a v rodičovskom dome otvoril i akúsi hospodársku sprostredkovateľňu a informačnú kanceláriu. Uvádza sa to v nekrológu zverejnenom v novinách Národná jednota, z ktorého sa dozvedáme, že umrel 15. októbra 1937 a kde píše: „Na Sama Slavku, najmä z tých mladších čias, všetci si budeme vďačne spomínať: jeho mohutný spev, ktorý sa ozýval na zábavách (keď podľa staromódneho spôsobu, po tanci tanečníci defilovali sieňou a spievali našské piesne), jeho vtipy a žarty, ktoré kolovaly v priateľskom kruhu a vôbec jeho podivínska povaha zostane nám v živej pamäti." Šťastné roky však čoskoro začiernili tie kruté, bolestivé. Dôvodom, že sa dožil iba 53 rokov bolo úmrtie najprv manželky a potom aj strata syna Ivana, jedináčka, gymnazistu. „Tým sa dá vysvetliť i to, že v posledných rokoch svojho života oddal sa i nadmiernemu používaniu alkoholu. Ináče ako človek, najmä v jasných chvíľach, bol dobrý kamarát, milý a veselý spoločník. Ako učiteľ bol tiež dobrý, s veľkou láskou sa venoval svojmu povolaniu a jeho bývalí žiaci majú na neho pekné spomienky."