Archív
Filter
  • 25 rokov po bombardovaní

    „Vypnite prúd a plyn, otvorte okná, spustite rolety, vezmite si najnevyhnutnejšie veci a ponáhľajte sa do úkrytu," zneli naliehavé upozornenia z rádio a TV prijímačov keď sirény ohlasovali vzdušný útok. Dnes si pripomíname 25 rokov od začiatku leteckých útokov NATO na Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR/SRJ). Brutálny, nemilosrdný zásah NATO jednotiek „Milosrdného anjela" sa začal 24. marca 1999 a skončil 10. júna. Zavraždených bolo viac ako 2.500 civilistov, vrátane 79 detí a asi 1.000 vojakov a policajtov. Pri príležitosti štvrťstoročia NATO agresie na našu krajinu vo viacerých mestách v Srbsku dnes otvorili dokumentárne výstavy a jednu výstavu otvorili aj v Žiline. Usporiadaná bola pod patronátom Veľvyslanectva Srbskej republiky v Slovenskej republike a hlavným organizátorom bolo Združenie Srbov na Slovensku. Výstavu otvoril Aleksandar Nakić, srbský veľvyslanec na Slovensku.

  • Výstava Jána Krajčíka

    „Stredobodom tvorivých výtvarných záujmov Jána Krajčíka je predovšetkým ľudská podobizeň, bez ohľadu na to, či ide o jeho drevené sochy alebo maľby. Spektrum a štylizácia jeho výtvarného prejavu sú veľmi široké, tak pri stvárnení jeho plastík v dreve, ako aj maliarsky podaných podobizní. Je to výrazná tendencia, najmä keď ide o jeho práce v dreve. Jeho najpočetnejšie drevené plastiky znázorňujú imaginárne, markantné tváre úctyhodných bradatých mužov, ktoré akoby zo zdedených hlbín našej duše privolávali do povedomia podobizne zabudnutých bohov a bôžikov z predkresťanského panteónu našich ďalekých slovanských predkov." Napísal v katalógu k výstave Vladimír Valentík, výtvarný kritik, ktorý sa na dnešnej vernisáži aj prihovoril a výstavu otvoril. Prítomných privítala Mária Struhárová, predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov, vernisáž moderovala Tatiana Milina Turanová a hudobné predely patrili gymnaziálnemu triu v zložení Zoran Mitić, Stepan Trigub a Andrej Struhár.

  • Otvorenie Centra pre digitalizáciu insitného umenia

    Za účasti námestníka ministerky kultúry Stanka Blagojevića, veľvyslanca Michala Pavúka a riaditeľa podniku Pošta Srbska zodpovedného za emisiu známok „Srbijamarka" Adama Sofrinijevića bolo včera na pôde Galérie Babka v Kovačici slávnostne otvorené Centrum pre digitalizáciu kovačického insitného maliarstva v Srbsku. Čestným hosťom podujatia bol prof. Dr. Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied, ktorý sa prítomným prihovoril na tému Význam kovačického maliarstva pre Slovensko a slovenskú kultúru.

  • Chabne kapacita našich lesných pľúc

    Symbolicky na samom začiatku jari, keď sa príroda prebúdza, sa 21. marec oslavuje ako Svetový deň lesov. Valné zhromaždenie ustanovilo tento deň v roku 1971 s cieľom zdôrazniť význam stromov a početné výhody, ktoré nám lesy prinášajú, ale aj zvýšiť povedomie o potrebe ich ochrany. Vojvodina stále nesie prívlastok „najmenej zalesnený región v Európe". V Európe je zalesnených 45, v Srbsku 30 a vo Vojvodine iba asi 7 percent plôch a až v 14 vojvodinských obciach (zo 45) zeleň zaberá iba jedno percento, ba aj menej! Podľa medzinárodných štandardov na zdravý vzduch treba zabezpečiť minimum 14-percentné zalesnenie. Ako sa dostať z toho nášho jedného percenta po tých potrebných 14, keď si aj sami pílime konár na ktorom sedíme?

  • Záveje – premiéra kysáčskych ochotníkov

    Členovia Ochotníckeho divadla KC Kysáč pozývajú na premiéru divadelného predstavenia Záveje autora Vladimíra Hurbana Vladimírova, režisérky Svetlany Gaškovej. Premiéra sa uskutoční v piatok 22. marca 2024 o 20.00h vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč. Záveje je hra s veľmi dobrou kompozíciou, kde nám autor predstavuje problém bohatstva a lásky. Je to veľmi často spracovávaný motív, no u Hurbana dosiahol až nadčasovú hodnotu. Stredobodom tragickosti deja je mladá a chorľavá Katuša, nevesta starého Brezovského, ktorého môžeme považovať za druhého tragického hrdinu tejto drámy. Katuša a Brezovský sú dve kontrastné postavy; Brezovský, ktorý so sebou prináša motív bohatstva a Katuša, ktorá so sebou prináša motív lásky. Autor sa v Závejoch snažil riešiť veľmi hlboký a skutočný problém, jeho zámerom bolo znázorniť prehnanú lásku k zemi a majetku, krutosť a negatívnu charakterovú vlastnosť vtedajších sedliakov. V Závejoch sa prelína lyrické a dramatické a vďaka tomu má dielo veľmi špecifický rytmus a dynamiku.

  • Slovenský sokol: ni zisk, ni slávu!

    Prvé snahy o založenie Sokolského družstva v Petrovci datujú zo dňa 22. septembra 1912 roku. Toho dňa 59 uvedomelých Petrovčanov prišlo na ustanovujúce valné zhromaždenie, kde sa vyslovili, že si žiadajú, aby bol v Petrovci založený „Slovenský sokol." Túto svoju žiadosť predostreli vrchnosti na schválenie. Žiadosť podpísali: ako žiadatelia Pavel Kukučka a Július Kubány a ako svedkovia Pavel Bálent, Michal Botka a Andrej Mráz. Táto myšlienka založenia Sokola bola však v samom zárodku hneď znemožnená, udusená. Aj keď vtedajšie vrchnosti Srbom povoľovali zakladanie Sokola, Slovákom to bolo pripisované za vlastizradné podnikanie, boli za to prenasledovaní a iniciátori biľagovaní ako zradcovia a buriči. Písala o tom Národná jednota 16. marca 1940.

  • Otvorený Novosadský knižný veľtrh

    V hale 1 Novosadského veľtrhu dnes otvorili tohtoročný Novosadský knižný veľtrh. Na ňom vystavuje 60 vystavovateľov a vstup pre návštevníkov bude počas všetkých dní podujatia bezplatný. Menšinová vydavateľská činnosť je predstavená na spoločnom stánku Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny, národnostné spoločenstvá. Dnes napoludnie na tomto stánku usporiadali stretnutie autorov, ktorých knihy vyšli vlani vo vydavateľstve Slovenského vydavateľského centra (SVC) z Báčskeho Petrovca. Okrem Vladimíra Valentíka, riaditeľa SVC na stretnutí sa zúčastnili Víťazoslav Hronec, Zdenka Valentová Belićová, Daniela Marčoková, Jaroslav Popović, Miroslav Gašpar a Katarína Pucovská.

  • Výročné zhromaždenie kulpínskych poľovníkov

    Lovný rok sa začína 1. apríla a trvá do 31. marca idúceho roka. Aj keď vlaňajší lovný rok trvá ešte dva týždne, to už nemôže výrazne ovplyvniť celoročné hospodárenie a výročnú správu. Povedal na včerajšom výročnom zhromaždení Loveckého spolku Fazan z Kulpína jeho dlhoročný predseda Branislav Plachtinský. Zároveň zdôraznil: „Myslím si že sama práca bola dobrá, mali sme dosť prostriedkov, ako z vlastných zdrojov, z gazdovania lovným revírom, alebo gazdovania loveckým domom a areálom loveckého domu a trochu viac prostriedkov sme konečne dostali aj od lokálnej samosprávy, taktiež aj od miestneho spoločenstva. Mali sme aj jedného nášho Kulpínčana, ktorý má súkromnú firmu v Sriemskej Mitrovici a ktorý nám finančne pomohol vybudovať skladovací priestor, ktorý nám je nevyhnutný." Podľa výročnej správy správcu lovného revíru Vladimíra Hašku počas roka mali 13 vychádzok do lovišťa a dobrý lov na zajace a bažantov. Finančnú správu, ktorú podal pokladník Andrej Širka a ktorá tiež bola pozitívna, prítomní jednoznačne schválili. Tajomník spolku Štefan Kecman prečítal správu Správnej rady Loveckého spolku Fazan.

  • Návšteva predsedu Slovenskej akadémie vied Kovačice

    V tomto roku, v ktorom s nádejou očakávame pozitívne riešenie a zápis Slovenského insitného maliarstva v Srbsku na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, nápomocnú ruku v tom smere podávajú vysokí štátni predstavitelia Srbska ako aj Slovenskej republiky a tiež čelní ľudia významných kultúrnych a vedeckých inštitúcií. Medzi tie dôležité podporné aktivity možno zaradiť aj prednášku Význam kovačického insitného maliarstva pre Slovensko prof. RNDr. Pavla Šajgalíka, DrSc., predsedu Slovenskej akadémie vied. Stretnutie Pavla Šajgalíka s kovačickými maliarmi bude 21. marca 2024 o 14:00 hod. a organizátorom je Nadácia Babka Kovačica. Následne v Galérii Babka bude otvorené Centrum pre digitalizáciu kovačického insitného maliarstva v Srbsku, ktoré slávnostne otvoria Pavol Šajgalík, Michal Pavúk, veľvyslanec SR v Srbsku a Vladimír Sedlák, generálny riaditeľ Tartavagonka Bratstvo Subotica.

  • Veľká noc v Kulpíne 2024

    Združenie vinohradníkov a vinárov z Kulpína srdečne pozýva na 16. podujatie Veľká noc v Kulpíne 2024. Tradičná degustácia vína a domácich klobás sa usporiada v obvyklom termíne vo Veľkonočnú nedeľu, ktorú v tomto roku budeme oslavovať 31. marca. Týždeň predtým, v nedeľu 24. marca záujemcovia, ktorí chcú priniesť svoje vína a hrubé klobásy na oceňovanie, budú to môcť urobiť v čase od 10,00 - 19,00h. Treba priniesť jednu hrubú klobásu a 3x0,7 l vína. Pre klobásy poplatok sa neplatí a pre víno kotizácia je 600 din za jednu vzorku. Vzorky vín a klobás sa budú prijímať v loveckom dome v Kulpíne, kde bude aj ústredný veľkonočný program s koštovkou. Odborné komisie, v ktorých budú vrcholní enológovia a technológovia, ako aj odborníci na výrobu slovenských klobás, pracovať budú na Zelený štvrtok 28. marca. Verejné vyhlasovanie víťazov s kultúrno-umeleckým programom bude 31. marca o 17,00 hodine a po oficiálnej časti nasledovať bude degustácia vzoriek vín a klobás. Podujatie má medzinárodný ráz a na ňom sa okrem domácich vinárov zúčastňujú aj výrobcovia z Česka, SR, Chorvátska, Rumunska...

  • Dolná zem a kontext slovenskej kultúry

    Dnes na centrálnom sídle DZSČR v Nadlaku – Rumunsko bola udelená Cena Ondreja Štefanka. Jej tohtoročnými laureátmi sa stali: Katarína Maruzsová Šebová z Maďarska, za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete a Ján Varšo zo Slovenska, za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete. Udelením cien a privítaním hostí sa začala aj Medzinárodná konferencia Dolná zem a kontext slovenskej kultúry, ktorej pracovná časť bude nasledovať zajtra a pozajtra.

  • Predseda ÚSŽZ na svojom poste končí, nahradí ho Repčeková

    Vláda Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní odvolala predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Miloša Koterca, a to dňom 13. marca. Koterec bol odvolaný na základe jeho vlastnej žiadosti. Vláda zároveň vymenovala do funkcie novú predsedníčku predmetného úradu. Od 14. marca povedie Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková. Informovala o tom tlačová agentúra SITA.

  • Možnosti spolupráce zahraničných Slovákov so Slovenskom

    V utorok 12. marca 2024 predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Miloš Koterec podpísal Memorandum o porozumení a spolupráci s Jozefom Božikom, predsedom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Poslaním dokumentu je rozvíjať spoluprácu medzi slovenskými obcami v zahraničí a obcami na Slovensku. Viaceré historicky väčšinové slovenské obce v zahraničí – napríklad obce autochtónnej slovenskej menšiny vo Vojvodine v Srbsku, Maďarsku, Chorvátsku či Rumunsku, už spolupracujú s obcami na Slovensku vo forme partnerských družobných miest či pri organizovaní rôznorodých kultúrnych podujatí. Snahou oboch inštitúcií je takéto formy spolupráce spopularizovať, zefektívniť a systematicky podchytiť tak, aby rozvoj vzťahov medzi Slovenskom a krajanskými komunitami viedol k prospešnej výmene informácií a skúseností, ale taktiež k realizácii zaujímavých projektov medzinárodnej spolupráce, vrátane takých, ktoré by sa mohli uchádzať o finančnú podporu z prostriedkov Európskej únie či ďalších fondov.

  • Čo sa stalo nové v tej Starej Pazove

    Kultúrno-umelecký spolok Jána Kollára zo Selenče usporiadal v sobotu 9. marca 2024 v selenčskom Dome kultúry koncert Folklórneho súboru Klasy Slovenského kultúrno-umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, na ktorom vystúpili aj domáci divadelníci a sólisti. Ponúkame fotoreportáž Juraja Speváka.

  • Stretnutia veľvyslanca A. Nakića s predstaviteľmi na Slovensku

    Veľvyslanec Srbska na Slovensku Aleksandar Nakić sa 7. marca 2024 stretol v Bratislave na Veľvyslanectve s predsedom Spolku Slovákov z Juhoslávie Samuelom Jovankovičom a predsedom Spolku Staropazovčanov na Slovensku Miroslavom Demákom. Účastníci rozhovoru informovali veľvyslanca o histórii vzniku ich združení, ako aj o minulých i pripravovaných aktivitách. Veľvyslanec A. Nakić ubezpečil prítomných hostí, že veľvyslanectvo bude rovnako ako doteraz podporovať činnosť združení a bude sa aktívne zúčastňovať na všetkých aktivitách zameraných na zlepšenie spolupráce a propagácie Srbskej republiky na Slovensku.

  • Rozosmiata tvár a oči plné ohňa Sveta Hurbana

    Prvý školený herec vojvodinských Slovákov Svetozár Hurban sa narodil pred 115 rokmi 8. marca 1909. Bol najmladším vnukom Dr. Jozefa Miloslava Hurbana. Meno dostal po krstnom otcovi a strýkovi Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom. Detstvo strávil pri babičke, známej herečke Anne Jurkovičovej Hurbanovej, ktorá mu vštepila lásku k divadlu. Na divadelnú cestu sa aj on vybral, avšak neužil si veľa z divadelných radostí. Sľubne rozbiehajúcu sa hereckú kariéru Sveta Hurbana zastavila tragická náhoda. Z dovolenky u rodičov v Srbsku sa už do Bratislavy nevrátil. Rozosmiata tvár a oči plné ohňa už na javisku nehriali. Tragicky zahynul dňa 30. júla 1933 pri kúpaní v Dunaji pri Zemune. „Podľa výpovede svedkov, v chladnej vode chytily ho kŕče alebo ranila mrtvica, lebo podávanú ruku vlastnej sestry sám pustil a zmizol vo vlnách Dunaja," uvádza Národná jednota s dátumom 5. august 1933. Jeho telo bolo nájdené po niekoľkých dňoch a prenesené do Starej Pazovy. Pochovaný bol na pazovskom cintoríne za veľkej účasti rodiny, priateľov a známych nielen z Pazovy, ale aj z ostatných slovenských obcí.

  • Málo ku šťastiu

    To, čo je pre niekoho málo, pre iného môže byť veľa. A tak včerajší humanitárny program žiakov petrovského gymnázia, ktorý pomenovali Málo ku šťastiu, pre vnímavých návštevníkov mohol veľa znamenať. Lebo, volal k návratu pocitov kolektívneho šťastia, socializácie, solidarity, humánnosti a empatie. K životu, ktorý by sa mal podobať miestu, kde tisíc vtákov žeriavov chodieva piť vodu. Pýtate sa prečo? Na túto otázku odpovedali moderátorky programu ozrejmujúc, že je v japonskej kultúre žeriav svätý vták symbolizujúci dobré šťastie. Za každý dobrovoľný príspevok sa preto každému návštevníkovi gymnazisti poďakovali origami papierovou figúrkou žeriava. Keď ich vraj nazbierame tisíc, vtedy sa už spĺňajú želania. Aby sa to stalo, včera večer tie žeriavy hojne vytvárali, štedro rozdávali, symbolicky s nimi zdobili scénu, podarovali divákom... Idey hodné chvály a úmysel hoden úcty.

  • Santa Maria della Salute

    Ľúbostná kolonáda Lazu Kostića, básnika nadšeného mladosťou a krásou pôvabnej Lenky Dunđerskej Santa Maria della Salute, má v sebe takmer kozmickú silu. V nej Laza Kostić oslavuje Lenkinu mladosť a pôvabnosť, vyznáva sa zo svojej posadnutosti tou jej krásou a nevinnosťou a prosí svätú matku o odpustenie. On sám sebe nemôže odpustiť. Kostićova básnická skladba bola ukončená štrnásť rokov po záhadnej predčasnej smrti milovanej Lenky. Túto ľúbostnú kolonádu do slovenčiny majstrovský preložil Ľubomír Feldek za pomoci Františka Lipku. Uvádzame úryvok:

  • Valné zhromaždenie zboru Musica viva

    Predsedníčkou Komorného zboru Musica viva z Báčskeho Petrovca aj ďalej zostáva jeho dirigentka Mariena Stankovićová Kriváková. Novou tajomníčkou zboru bude Tatiana Vindišová a pokladníčkou zostáva Zuzana Šjarová. Do Správnej rady boli zvolené: Jarmila Čiepová, Nataša Struhárová a Anna Bovdišová a do Dozornej rady sa dostali Tatiana Cerovská, Vladimír Kováč a Jaroslav Spevák. Tak bolo rozhodnuté na včerajšom výročnom a zároveň volebnom zhromaždení Komorného zboru Musica viva. Zasadnutie viedol Jaroslav Čiep a zapisovateľkou bola Anna Hansmanová.

  • Páchnuce bicykle a petrovské krčmy

    Ak sa do starého Petrovca, Fukary, vydáte ulicou od budovy svojho času známej ako Slovenská sporiteľňa a smerom ku Lukavskej ulici, tak z ľavej strany vám bude bývalá „Bauerova" krčma. Tá, kde pánovi XY niekto, z ničoho nič, stupil na kravatu, a to rovno vo dverách. Pár domov pred touto krčmou svojho času býval aj mechanik ktorý opravoval bicykle. Lenže, prišli mrcha časy a v 30-tých rokoch minulého storočia, následkom veľkej hospodárskej krízy, roboty bolo málo. „Šikovný" majster sa dovtípil, ako peniažky predsa zadovážiť a z biedy vyplávať. Chvalabohu, doma mal hodne myší. Nasťahovali sa mu do šopy, kde držal kukuricu, pšenicu a iné obylie na chov svíň a sliepok. Rozostavil okolo ešte viacej klepcov a chytal ich. Každý deň ich chytil päť, šesť. Už ani kocúr nevládal toľko zjesť. Dostal však dobrý nápad. Poukladal tie mŕtve myši do „bádku" a večer išiel s ním do krčmy na poldecák.

  • Online videohovor o dotáciách ÚSŽZ

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pozýva všetkých záujemcov o dotáciu ÚSŽZ na online videohovor na tému Otázky a odpovede o dotáciách ÚSŽZ, ktorý sa uskutoční 7. marca 2024 od 13:00 do 15:00 SEČ.
    Záznam z videohovoru bude neskôr sprístupnený ako pomôcka pre žiadateľov na webovej stránke úradu. Podujatia sa môžete zúčastniť cez Microsoft Teams. Prípadné otázky o podávaní žiadostí o dotáciu možno adresovať príslušným teritorialistom ešte pred samotným videohovorom.

  • Karol Miloslav Lehotský

    "Vzácny a všeobecne ctený rodák tejto zeme, akademický maliar Karol Michal Lehotský zasluhuje si velikú úctu a uznanie. Miloval človečenstvo, horúce ľúbil národ svoj, ale žil a dýchal s nami, tunajšou vetvou slovenského národa. Oh aké dojímavé bolo, keď nám zo Slovenska každoročne posielal čo mohol, aby sme to rozdelili medzi núdznych gymnazistov! On až do krajnosti skromný, usporil a daroval. V tom sa javila jeho viera v svojho Spasiteľa najprenikavejšie a pre túto príčinu sme si ho všetci ctili," uvádza sa to Národnej jednote s dátumom 12.03.1929 a v pokračovaní textu čítame: „Nášho dobrého priateľa už niet! Žiaľ za ním zmierňuje nám len tá skutočnosť, že tam v Republike, ktorá mu bola druhou vlasťou, snáď ešte s väčším pochopením si vedeli oceniť jeho zlaté srdce a preto mu Sdruženie umelcov zariadilo pohrab, akého si náš nebožtík naozaj aj zaslúžil." Karol Miloslav Lehotský zomrel pred 95 rokmi, 4. marca 1929 v Brne. Narodil sa 16.11.1879 v Laliti.

  • Zima s knihou v Padine a Kovačici

    Obecná knižnica v Kovačici v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom (SVC) z Báčskeho Petrovca usporiadala v piatok 1. marca 2024 pravidelné zimné stretnutie Zima s knihou v Padine a Kovačici. V tomto roku hosťami literárnych posedení, okrem Vladimíra Valentíka, riaditeľa SVC, boli aj mladý spisovateľ Miroslav Gašpar a publicistka Katarína Pucovská. Podujatie sa najprv v popoludňajších hodinách uskutočnilo v slávnostnej sieni Základnej školy m. Tita v Padine a večer v Obecnej knižnici v Kovačici.

  • Michal Godra – 150 rokov od úmrtia

    Michal Godra sa narodil v Bohuniciach na Slovensku, v rodine vzdelaného evanjelického kňaza Michala Godru, člena Učenej spoločnosti banského okolia. Ľudovú školu navštevoval v rodisku a neskôr študoval v Banskej Štiavnici, Modre a Bratislave. V rokoch 1825 — 1827 študoval teológiu vo Viedni. Mladý Michal Godra prišiel do nášho báčskeho prostredia ako dvadsaťsedemročný a zostal tu do smrti. Najprv pôsobil ako súkromný vychovávateľ v rodine Tošu Stratimirovića v Kulpíne (1828-1831). V septembri r. 1836 nastúpil – zásluhou Karola Abafiho – za riaditeľa a profesora na seniorálnom slovensko-nemeckom gymnáziu v Novom Vrbase. Pôsobil tu vyše 30 rokov. Novovrbaská škola bola založená r. 1812 a patrila k bánskobystrickému dištriktu. Michal Godra si na novovrbaskom gymnáziu získal povesť dobrého pedagóga, za jeho riaditeľovania úroveň školy sa dvíhala a počet žiakov vzrastal, a to nie len evanjelických Slovákov a Nemcov, ale aj pravoslávnych Srbov.

  • Sódovkáreň a Devićovci

    V Petrovci bola v minulosti známa Čuhova sódovkáreň a v Kulpíne Devićova. Sódovkári mávali veľa roboty, keďže sódovka bol obľúbený nealkoholický osviežujúci nápoj našich rodičov a starých rodičov. Bola to sýtená studňová voda obohatená kysličníkom uhličitým. Deťom však viac chutila sinálka. Jej ružová farba, malinová vôňa a atraktívnejšie malé fľaškové balenie boli neodolateľnými lákadlami pre deti žiadostivé sladkostí a sladkých nápojov. Netrpezlivo preto čakali sódovkára prichádzajúceho na voze, aby im rodičia kúpili fľašku sinálky, s ktorej si potom na ulici s ostatnými deťmi pomaly s pôžitkom dlho upíjali. Sinálka bola slabšie sýtená a predávala sa v malých sklenených fľašiach so špeciálnymi zátkami, kým sódovka bola vo veľkých fľašiach, ako rodinné balenie. Tie fľaše si vyžadovali donášku do domu, keďže sódové boli najčastejšie dvojlitrové a boli z hrubého skla, teda aj ťažké. Devićovci ich rozvážali nielen po Kulpíne, ale aj po Petrovci, kde mali hodne stálych zákazníkov. Sódovkáreň mali na hlavnej ulici v Kulpíne a ten ich niekdajší dom vedľa hostinca Lipa, aj dnes upomína na staré časy. Zamurovaný vchod na budove napovedá, že tam bola akási predajňa.

  • 21. ročník v turnaji Tabla – „Nech sa páči majstre"

    Spolok Slovákov z Bulharska so sídlom v Bratislave usporiadal tradičný turnaj v hre Tabla. Išlo už o 21. ročník, na ktorom sa zúčastnilo 18 hráčov, čo je o troch hráčov viac ako minulý rok. Táto hra je pôvodom z Perzie a v Bulharsku je veľmi obľúbená. Priateľskú hráčsku atmosféru doplnila nová aktivita krajanov, a to zostavovanie hráčskeho slovníka. Mnohí z nás počuli od svojich rodičov, prípadne starých rodičov rôzne výrazy, ktoré počas hry používali. Postupne sa však z nášho slovníka vytrácajú. Taktiež je zaujímavá hráčska kultúra, ktorú by sme chceli opäť oživiť, ako napríklad, keď porazený hráč by mal podať kocky protihráčovi a povedať: моля майстор (molja majstor – nech sa páči majstre). Hlavné však je, že sme sa, ako krajania, opäť stretli, spoznali sa nové rodiny, našli sa nové príbuzenské vzťahy a pribudli noví členovia Spolku, ktorých medzi nami srdečne vítam.

  • Veľvyslanec Aleksandar Nakić odovzdal kópie poverovacích listín

    Dňa 22. februára 2024 odovzdal veľvyslanec Srbska na Slovensku Aleksandar Nakić kópie poverovacích listín Ingrid Horvaj, riaditeľke Diplomatického protokolu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Veľvyslanec A. Nakić poďakoval Slovensku za jeho principiálny postoj k otázke Kosova a Metohije a veľmi pozitívne ohodnotil podporu Slovenska v procese vstupu Srbska do Európskej únie. Účastníci diskusie sa zhodli, že bilaterálne vzťahy sú vynikajúce a priateľské a vzájomne vyjadrili pripravenosť na ich ďalšie posilňovanie vo všetkých oblastiach. Uvádza sa to na webovej stránke ambasády Srbska v Bratislave. Nového srbského veľvyslanca čoskoro očakáva audiencia v prezidentskom paláci u prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorej odovzdá poverovacie listiny.

  • Michal Šuľa je opäť rekordérom Slovenska

    Slávne kovačické atletické eso Michal Šuľa vytvoril 4. februára minulého roku slovenský rekord v bežiacom páse vo fitness centre Pump v Bratislave v pretekoch na 100 kilometrov: 8 hodín, 34 minút a 26 sekúnd. Banátsky Mihalić už koncom minulého roka avizoval, že sa pokúsi prekonať slovenský rekord v pretekoch samého so sebou, tentoraz 24. februára, opäť v mestskej časti Petržalka. A nenapodobiteľný srbský Zátopek opäť vytvoril nový rekord Slovenska s fantastickým výsledkom: 7 hodín, 14 minút a 42 sekúnd, čo je o hodinu a dvadsať minút prekonaný výsledok od jeho minuloročného traťového behu.

  • Ako rástol Petrovec

    V Národnom kalendári na rok 2024 novinárka Anna Dudášová si zalistovala v starých kalendároch a urobila výňatky z petrovskej časti Kroniky našich osád. Podľa jej písania najprajnejším obdobím pre rast a rozvoj Petrovca bolo rozhranie päťdesiatych až sedemdesiatych rokov, keď sa dedina zmenila na nepoznanie, keď sa "civilizovala". Keď jej pribudli chodníky, vodovod, asfaltové cesty, viaceré hospodársko-priemyselné objekty, keď kone a koče vystriedali traktory a vlečky, mláťačky vystriedali kombajny, keď Petrovcu pribudli moderne vybavené nové rodinné domy... Pred polstoročím, v Národnom kalendári z roku 1974 v Kronike našich osád bolo zaznačené:

  • Výzva ÚSŽZ na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2024

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zverejňuje výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2024 v nasledujúcich oblastiach: vzdelávanie, kultúra, informácie a médiá. Hlavným cieľom poskytovania dotácií ako súčasti štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí je podpora aktivít zameraných na oblasť posilňovania národného povedomia, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora ich inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu a podpora vzťahov medzi SR a Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Registrácia žiadostí v dotačnom informačnom systéme bude prebiehať v dňoch od 26.02.2024 12:00 hod. do 31.03.2024 do 24:00 hod. SEČ.

  • Viničky

    Prví Petrovčania, prví slovenskí osadníci Petrovca po sebe zanechali aj svedectvo, že tu, v novom chotári jesto všetkého. V barinách je dostatok rýb, pôda, i keď pomerne tvrdá (rokmi stála ladom), predsa je mimoriadne úrodná a pasienky sú bujné. Všetko sa tu dá dopestovať, len nie dobré hrozno. A z nekvalitného hrozna nemožno urobiť ani dobré víno – je kyslé. Viniču táto pôda vôbec nevyhovuje. Ako by aj? Dobré hrozno sa rodí tam, kde je pôda zlá. Chudobná. U farára Sztehlu sa dočítame, že Petrovčania si predsa dobré víno urobia, ale v Srieme. Vypadá, že vínko chýbalo tým naším osadníkom, čo sa sem dostali z južných kopcov Slovenska, priľahlých kopcov v Maďarsku a z maďarských piesočnatých pustatín. Chýbalo, kým neobjavili, že tam medzi Petrovcom a Kulpínom, na tom najvyššom kopci, odkiaľ si čerpali piesok, predsa môže prospievať aj vinič. Konečne, tento kopček, či vlastne tu ide o nejakú antickú dunu, nazvali aj Viničkami.

  • Medzinárodný deň materinského jazyka

    Dnes oslavuje svet medzinárodný deň materinského jazyka, ktorý vznikol z iniciatívy Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) v novembri 1999. Pripomínajú si ho aj slovenské komunity v zahraničí, pre ktoré je zachovanie si materinského slovenského jazyka veľmi dôležitou súčasťou prežívania a uchovávania si národného povedomia. Slovenská reč je tým najuniverzálnejším spojením so všetkými Slovákmi a Slovenkami naprieč celým svetom, je najjednoduchším nástrojom, ako si udržať slovenské národné povedomie. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí preto dlhodobo považuje podporu udržiavania si slovenčiny a jej výučby v krajanských komunitách za svoje najvyššie priority.

  • Zuzana, Zuzanka

    Snáď najkrajšie básne o Zuzane sú tie venované Zuzanke Milana Rúfusa. Večné dieťa. Zuzanka. "Môj oriešok zlatý, ty môj holúbok..." Postihnutá dcérka Zuzka bola pre Milana Rúfusa najväčšou múzou. Rúfus opakoval, že nič vo svojom živote neľutuje, pretože aj strata je súčasťou daru bytia a za ten dar sa treba poďakovať. Rovnako ďakoval aj za svoju postihnutú dcérku Zuzanku. Narodila sa s Downovým syndrómom. "Pre básnika Rúfusa sa stala hlbokým symbolom, stelesnením dieťaťa v tom najčistejšom poňatí pravdy a zázraku – a to od jej útleho detstva až do dospelosti," napísal spisovateľ Milan Richter. Rúfus zomrel pred 15 rokmi 11. januára 2009 v Bratislave. Ako 62-ročná zomrela nedávno aj jeho milovaná dcéra Zuzanka.

  • 15 rokov ZPVU

    Združenie petrovských výtvarných umelcov (ZPVU) malo v sobotu 17. februára 2024 v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec výročné zhromaždenie na ktorom si pripomenuli 15 rokov nepretržitého pôsobenia. Predsedníčka ZPVU Mária Struhárová v správe o vlaňajšej činnosti konštatovala, že rok 2023 bol namáhavý, aktívny, kreatívny, ale predsa úspešný a zdarný. Plán práce v úplnosti realizovali a úspešne zdolali i aktivity, ktoré neboli plánované. V roku 2023 zorganizovali až 9 výstav, tiež výtvarnú dielňu pre deti Slovenský ornament, v októbri usporiadali detský výtvarný tábor počas detského týždňa a v novembri a decembri školu kreslenia pre deti. Ich členovia sa zúčastnili na piatich výtvarných táboroch v krajine a dvoch podujatiach v zahraničí: na Krajanskom dvore v Detve v Slovenskej republike a na detskom výtvarnom tábore v Rumunsku. Tohtoročný plán je tiež náročný. Aktivity započali včerajším výročným zhromaždením, po ktorom otvorili výstavu prác členov Združenia výtvarných tvorcov Petra Tomića z Báčskej Palanky.

  • K 170. výročiu narodenia Jozefa Maliaka

    "Pán Jozef Maliak známy je širšiemu obecenstvu, ako vytrvalý a svedomitý pracovník a vo všetkých jeho prácach zračí sa táto jeho svedomitosť. Je on iste jediný z pomedzi tunajších Slovákov, ktorý neúnavne prezerá, číta, značí a prekladá, staré dokumenty o našom tunajšom živote. Je jeden z tých málo ľudí, ktorým staroba neprekáža v práci a ktorý aj napriek svojim mnohým rokom a svojmu zamestnaniu pracuje stále v literatúre. Knihy Jozefa Maliaka sú: Fruška Gora, Daniel Kolényi a jeho doba a Dejiny stavby petrovského chrámu." Čítame to v Národnej jednote s dátumom 1. január 1929.

  • Sreteňské vyznamenania

    Prezident Srbska Aleksandar Vučić dnes večer odovzdal vyznamenania zaslúžilým jednotlivcom a inštitúciám pri príležitosti Dňa štátnosti. Oficiálny ceremoniál pri príležitosti Sretenja sa konal v budove predsedníctva Srbska. Medzi 107 laureátmi boli diplomati, spisovatelia, novinári, herci, speváci, športovci... medzi ktorými boli aj Fedor Rosocha, Mojmír Vrlík a Ján Nemček.

  • Daniela Plachtinská, nová predsedníčka kulpínskych vinárov

    Vinohradníci v Srbsku dnes oslavujú Sv. Trifuna, ochrancu vinohradov a poľných plodín. Srbská pravoslávna cirkev si svätého Trifuna pripomína ako mučeníka a vinohradníci si od pradávna uctievajú tohto svojho patróna. Snažia sa získať jeho podporu a modlitbami si vyprosiť u neho priazeň a najmä ochrániť úrodu vo viniciach. Na svätého Trifuna treba orezať aspoň jeden viničný ker, aby sa urodilo hojne hrozna. To dnes popoludní urobili aj členovia Spolku kulpínskych vinohradníkov a vinárov vo vinohrade svojej členky Daniely Plachtinskej. Posvätenie jej vinohradu vykonal kulpínsky pravoslávny kňaz Branko Karać. Po tomto cirkevnom obrade nasledovalo výročné zhromaždenie, ktoré sa zaďakovaním zakladateľa spolku a jeho doterajšieho predsedu Michala Dovičina pozmenilo na volebné.

  • Zima s knihou 2024

    Zima s knihou, tradičná, už 17. v poradí putovná akcia Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca, v tomto roku štartovala v Kysáči, pokračovala v Hložanoch a v pondelok 12. februára prebiehala v Báčskom Petrovci. Na kysáčskom večierku bola prezentovaná kniha poviedok pre deti Miroslava Gašpara Hm, poškrabkám sa za uchom a v Hložanoch predstavili autorov Zdenku Valentovú Belićovú a Petra Arbutinu z Belehradu. Na petrovský večierok si riaditeľ SVC Vladimír Valentík pozval Danu Zimovú, zostavovateľku knihy Anny Majerovej Vodičkové zrkadlo stále s nami a Katarínu Pucovskú, autorku knihy Veľkí ľudia malého Kulpína. Okrem uvedených dvoch kníh, s osobitným dôrazom sa venovali aj knihe Dejiny stavby petrovského chrámu a Jozef Maliak, ktorú do tlače pripravil Vladimír Valentík.

  • Plukovník Štefan Čáni

    Na internetovej stránke Vojenská história SK je zverejnený článok o plukovníkovi Štefanovi Čánimu z Báčskeho Petrovca. Štefan Čáni sa narodil v dnešný deň pred 124 rokmi v rodine bankového podúradníka Samuela a Ľudmily, rodenej Migrovej. V poslednom roku prvej svetovej vojny bol ako jednoročný dobrovoľník začiatkom marca 1918 prezentovaný v 16. pešom pluku cisárskej a kráľovskej armády v Apatine, neďaleko Somboru. Tam do 25. augusta 1918 absolvoval Školu pre dôstojníkov v zálohe a bol povýšený do hodnosti desiatnika. V roku 1919 sa zúčastnil bojov o Slovensko proti jednotkám maďarskej Červenej armády. Roku 1921 ho povýšili na poručíka pechoty a postupne zastával viaceré veliteľské funkcie. Medzitým bol 30. septembra 1936 povýšený na štábneho kapitána pechoty. Po vzniku Slovenského štátu prevzal štábny kapitán Čáni 16. marca 1939 velenie Pluku útočnej vozby v Martine a neskôr sa zúčastnil ťaženia slovenskej armády na východnom fronte. O tom píše pplk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD.

  • Mladí vo večnosti: Juraj Mučaji

    Najnovšie číslo Slovenských národných novín (10. február 2024), ktoré vydáva Matica slovenská v Martine, v rubrike Mladí vo večnosti prináša článok o našom básnikovi Jurajovi Mučajimu (19. 2. 1919 – január 1945). V hornom rámčeku sa uvádza, že prvý raz bude v rámci dlhodobého cyklu Mladí vo večnosti zameraná pozornosť na tvorcu, ktorý žil a písal mimo hraníc dnešnej Slovenskej republiky – presnejšie v dolnozemskom prostredí v srbskej Vojvodine. Juraj Mučaji veľmi mladý odišiel do večnosti, v neľudských podmienkach, v cudzine... V zajateckom tábore v Charkove na Ukrajine podľahol týfusovej horúčke. Skonal vyčerpaný vojnou a vysilený chorobou vo veku nedožitých 26 rokov...V týchto dňoch si pripomíname 105 rokov jeho narodenia a 79 rokov úmrtia. O tomto našom básnikovi, Petrovčanovi, učiteľovi, bratovi spisovateľa Pavla Mučajiho, píše Peter Cabadaj, ktorý uvádza, že Juraj Mučaji bol prvým moderným básnikom v slovenskej poézie v Juhoslávii. Rozhodujúcu časť básní napísal počas vojny, ktorú otvorene zobrazoval ako krvavú drámu sveta i svojho vlastného života.

  • Slovenský svetový kalendár a Slováci v Austrálii

    Najnovšia, 8. edícia Slovenského svetového kalendára na priestupný rok 2024 prináša príspevky z 20 krajín sveta – od Argentíny až po Austráliu, od Kanady a USA až po Blízky východ a Izrael. Aj v najnovšom ročníku tohto kalendára sa dozvedáme tak o minulosti, ale aj o aktuálnych dianiach medzi krajanskými komunitami. Spoznávame významné osobnosti krajanského života v jednotlivých krajinách z minulosti, ale aj v súčasnosti. O Slovákoch v Austrálii píše Katarína Mosnáková-Bagľašová v texte s titulkom V príprave kniha KORENE – Rodinné profily austrálskych Slovákov z bývalej Juhoslávie. Vyberáme časť z jej textu: "Slovenská komunita v Austrálii sa snaží už vyše jedného polstoročia zachovávať národnú identitu, jazyk a pestovať kultúrne tradície. Slováci do Austrálie prichádzali hlavne z ekonomických a sociálnych dôvodov, tak v medzivojnovom období, ako i po skončení 2. svetovej vojny. Túto komunitu v 60. a 70. rokoch posilnila silná vlna slovenských emigrantov z bývalej Juhoslávie, ktorí si ihneď začali organizovať národnostný spoločenský a kultúrny život. Sústavnou a odovzdanou prácou dosiahli to, že dnes patria medzi najsilnejšie a najtvorivejšie kolektívy Slovákov v Austrálii. O nich na Slovensku predsa len málo vieme. Pripravovaná kniha Korene (Rodinné profily austrálskych Slovákov z bývalej Juhoslávie) tento nedostatok určite napraví...

  • Do pozornosti záujemcom o dotáciu ÚSŽZ

    Dotačný informačný systém (DIS) Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) je inovovaný. Z ÚSŽZ vyzývajú preto záujemcov o dotácie, aby sa v najbližších dňoch zaregistrovali v dotačnom systéme, alebo, ak sú už registrovaní, aby si aktualizovali a doplnili svoj profil a to najneskoršie do 15. februára 2024. Okrem iného potrebný je podrobný opis „Aktivít", čiže podrobne rozpísať všetky aktivity, ktorým sa venujete v rámci zákonom stanovených oblastí, lebo v prípade neuvedenia konkrétnej aktivity nebude možné žiadať o dotáciu v danej oblasti. V prípade nesplnenia týchto povinností a nedodržania uvedenej lehoty nebudete môcť z technických dôvodov pristúpiť k podaniu žiadosti o dotáciu v rámci najbližšej výzvy. Dotačná výzva ÚSŽZ bude zverejnená koncom februára s časom na podávanie žiadostí v rozsahu minimálne piatich týždňov.

  • Slavkovci a ich ťažký životný údel

    Karol Slavka bol v druhej polovici 19. storočia významným petrovským kováčom. Ako roduverný Slovák a ako sa to na úctyhodného majstra patrilo, svojho syna Samka, narodeného pred 140 rokmi 24. júla 1884, dal do škôl. Po skončení nižších tried gymnázia v Sarvaši, usilovný Samko pokračoval v školení na preparandii (učiteľský ústav). Školenie úspešne absolvoval a učiteľskú prax začínal v Pivnici, pokračoval v Kysáči a Novom Sade a najdlhšie pôsobil v Petrovci, kde aj natrvalo zakotvil. V Petrovci sa zapájal i do verejného i spolkového života a v rodičovskom dome otvoril i akúsi hospodársku sprostredkovateľňu a informačnú kanceláriu. Uvádza sa to v nekrológu zverejnenom v novinách Národná jednota, z ktorého sa dozvedáme, že umrel 15. októbra 1937 a kde píše: „Na Sama Slavku, najmä z tých mladších čias, všetci si budeme vďačne spomínať: jeho mohutný spev, ktorý sa ozýval na zábavách (keď podľa staromódneho spôsobu, po tanci tanečníci defilovali sieňou a spievali našské piesne), jeho vtipy a žarty, ktoré kolovaly v priateľskom kruhu a vôbec jeho podivínska povaha zostane nám v živej pamäti." Šťastné roky však čoskoro začiernili tie kruté, bolestivé. Dôvodom, že sa dožil iba 53 rokov bolo úmrtie najprv manželky a potom aj strata syna Ivana, jedináčka, gymnazistu. „Tým sa dá vysvetliť i to, že v posledných rokoch svojho života oddal sa i nadmiernemu používaniu alkoholu. Ináče ako človek, najmä v jasných chvíľach, bol dobrý kamarát, milý a veselý spoločník. Ako učiteľ bol tiež dobrý, s veľkou láskou sa venoval svojmu povolaniu a jeho bývalí žiaci majú na neho pekné spomienky."

  • Rok slovenských žien v národnom hnutí

    Matica slovenská usporiada 13. a 14. júna 2024 v Martine vedeckú konferenciu Slovenské ženy v národnom hnutí. MS vyhlásila rok 2024 ako Rok slovenských žien v národnom hnutí. Nemožno obísť skutočnosť, že téma postavenia a úlohy slovenských žien v národnom spoločenstve v premenách času si doteraz nenašla väčší priestor, aby sa jej venovala patričná pozornosť. Spravidla sa vedeckí pracovníci venovali v početných monografiách, zborníkoch a štúdiách prevažne mužom v pozícii slovenských národovcov, pričom ženy ako slovenské národovkyne sa nezriedka dostávali do úzadia. V tejto súvislosti však nemožno nespomenúť dôležitú skutočnosť, že boli to práve slovenské ženy, ktoré ako starostlivé matky, verné manželky a vychovávateľky spravidla takmer vždy početného potomstva stáli pri svojich manželoch neraz v ťažkých životných skúškach. Ciele konferencie: prezentovať zabudnuté, menej známe a dosiaľ celkom nepreskúmané postavy žien a rekonštruovať ich životný príbeh prostredníctvom vedeckých výskumov a poznatkov. Prihlášky na konferenciu treba poslať do 29. februára 2024.

  • V ústrety 100. narodenín Zuzany Chalupovej

    V dnešný deň pred 99 rokmi sa narodila naša najznámejšia insitná maliarka Zuzana Chalupová. V ústrety nedožitých maliarkiných stých narodenín, ktoré oslávime 5. februára 2025, žiaci Základnej školy mladých pokolení z Kovačice, Združenie potomkov zosnulých maliarov kovačického insitného umenia a Nadácia Babka Kovačica dnes spúšťajú iniciatívu na pomenovanie jednej z ulíc v Kovačici a Belehrade podľa Zuzany Chalupovej. Iniciátori tejto akcie mienia, že by si Zuzana Chalupová iste zaslúžila mať svoju ulicu v rodnej Kovačici, rovnako aj v Belehrade, keďže svojím umením prezentovala Kovačicu a Srbsko po celom svete. Len v roku 1972 Zuzana pomohla UNICEF s asi milión dolármi. Jej pohľadnica Zima bola toho roku najpredávanejšia na celom svete a s takým predajom dosiahla väčší úspech ako Salvador Dalí, Picasso a mnohí iní.

  • Kukuričné hody

    Spolok kulpínskych žien usporiadal v sobotu 3. februára zábavu Kukuričné hody, na počesť tejto našej najzastúpeneješej obilniny. Chutné jedlá a vkusné dekorácie z kukurice pozitívne ovplyvnili náladu, ku ktorej v značnej miere prispela aj veselá hudba a bohatá tombola. Na zábave nechýbali kukuričné buchty, pukance a ani varená cukrová kukurica. Prítomných, predovšetkým ženy zo spolkov žien združených do Asociácie slovenských spolkov žien (ASSŽ), privítala Nataša Zimanová, predsedníčka Spolku kulpínskych žien. Poďakovala sa početným sponzorom, ktorí pripravili hodnotné darčeky a poznamenala, že by chceli, aby táto ich zimná akcia prerástla v tradičnú. Na včerajšej vydarenej zábave sa zúčastnili predstavitelia viacerých združení z Kulpína a nasledujúce spolky žien: Slovenka z Hložian v čele s predsedníčkou Vierou Miškovicovou (zároveň aj predsedníčka ASSŽ), Spolok petrovských žien, Aktív žien Silbaš, Spolok žien Pivnica, Spolok žien matkino srdce z Lalite, Spolok kysáčskych žien, Združenie žien Jánošíčanka, Združenie pazovských žien a Spolok žien z Iloku z Chorvátska. Zábava prebiehala v Poľovníckom dome v Kulpíne.

  • Nový slovenský veľvyslanec

    „Veľvyslanec Slovenskej republiky Michal Pavúk dnes odovzdal poverovacie listiny do rúk prezidenta Srbskej republiky Aleksandra Vučića a oficiálne sa tak ujal funkcie. Počas rozhovoru, ktorý nasledoval po slávnostnom ceremoniáli, obaja potvrdili záujem na ďalšom posilňovaní blízkych a priateľských vzťahov vo všetkých oblastiach spoločného záujmu. Dôležitou bude nielen intenzívna spolupráca v politickej a hospodárskej rovine, ale aj rozvoj silných kultúrnych a medziľudských väzieb, ktoré zosobňuje hlavne početná slovenská národnostná menšina." Zverejnilo dnes na sociálnej sieti Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku. Zuzana Čaputová, prezidentka Slovenskej republiky odovzdala poverovacie listiny novému veľvyslancovi v Belehrade Michalovi Pavúkovi pred dvomi týždňami.

  • Samuel Spevák

    Pred sto rokmi v Petrovci sa narodil riaditeľ petrovského gymnázia Samuel Spevák. Patril medzi tých riaditeľov, ktorí plne venovali seba v prospech rastu a afirmácie školy. Narodil sa 3. februára roku 1924 v Petrovci, kde skončil aj základnú školu. Po návrate z Juhoslovanskej armády roku 1946 maturoval na Učiteľskej škole v Sombore. Ako učiteľ pracoval na základnej škole v Ľube, Kovačici a Selenči ako i v Odžakoch, kde vykonával aj funkciu pedagogického poradcu v niekdajšom Odžackom okrese. Vyššiu pedagogickú školu a prírodovednú fakultu absolvoval diaľkove a na petrovské gymnázium prišiel roku 1953 ako profesor biológie. Roku 1970 bol zvolený za riaditeľa gymnázia, na čom zotrval až do svojho odchodu do výslužby – 31. augusta 1983. Bol nositeľom ceny Partizánsky učiteľ, Radu práce so zlatým vencom, Radu za vojenské zásluhy, Radu za odvážnosť atď.

  • 330 rokov Nového Sadu

    Nový Sad, Neoplanta, Neusatz, Újvidék...bol založený v roku 1694. Avšak, za Deň Nového Sadu je zvolený 1. február na počesť pamiatky na rovnaký deň z roku 1748 keď cisárovná Mária Terézia udelila Novému Sadu štatút slobodného kráľovského mesta v rámci Habsburskej monarchie. Vtedy mesto bolo i pomenované dnešným menom. Bolo to teda tri roky po tom, ako Slováci osídlili Petrovec a tri roky po tom ako známa hercegovská šľachtická rodina Stratimirovićovcov dostala roku 1745 od Márie Terézie pustatinu Kulpín. Slováci do Nového Sadu prišli v rámci druhotnej kolonizácie v roku 1770 a to z Petrovca, Hložian, Pivnice, Kysáča... Podľa údajov z roku 1857 v Novom Sade vtedy žilo 343 Slovákov a podľa najnovších údajov v Novom Sade žije 5.458 Slovákov.

  • Fukara

    Keď prví Slováci prišli do Petrovca, už jestvovala z pravej strany Begeja osada srbský Petrovec. Begej, keď občas lenivo tiekol, smeroval ku dnešnej Kanálskej ulici. Na túto riečku dbali aj starí inžinieri počas kopania „starého" kanála. Popod budúci kanál vykopali najprv tunel a obmurovali ho tehlami, aby si Begej mohol aj ďalej nerušene tiecť ku Jegričke, (malá riečka, ktorá svoju 62 kilometrovú púť začína pri Pivnici, slovensko - srbskej osade v Báčke a vlieva sa do Tisy). Tento tunel ľud nazýval gádorom. Siahlo sa hlboko do minulosti jazyka a tam to slovo bolo, ba v mnohých indoeurópskych jazykoch je aj dnes, s významom garád, jarok, tok a pod. V letných mesiacoch, keď Begej vedel vyschnúť, v gádore bolo vody, a aj číkov. Begej sa však vedel aj rozhnevať a vtedy tiekol ako pravá veľká rieka. Stávalo sa, že aj zaplavil celú oblasť budúcej Širokej ulice. Preto si pôvodní srbskí osadníci svoju osadu stavali na relatívne bezpečnom, vyššom mieste. Avšak, keď sem prišli Slováci, museli sa usadiť z druhej strany Begeja, na jeho ľavom boku, čo už bolo nižšie a vlažnejšie miesto. Srbi, tí trochu starší obyvatelia Petrovca, túto ubiedenú slovenskú časť osady posmešne nazvali Fukarou.

  • Lana, najlepšia mladá hudobníčka na svete

    Má iba 15 rokov, v súčasnosti je najmladšou študentkou Akadémie umení v Novom Sade a práve v týchto dňoch získala najvyššie svetové ocenenie v klasickej hudbe pre mladých hudobníkov: International Classical Music Award - Discovery Award 2024, známe ako Oscar klasickej hudby. Nikto zo Srbska sa doteraz nedostal tak vysoko. Zaslúžene. Lana Zorjanová svoj talent zdokonaľuje už vyše desaťročie, na husliach hrá od štyroch rokov a už ako maličkú sme ju obdivovali. V roku 2014 vystúpila na Predvianočnom koncerte v Slovenskom evanjelickom kostole v Novom Sade. Vtedy priam virtuózne zahrala skladbu Ivana Zajca – Koncertino pre husle a klavír G-dur. V roku 2019 na rovnakom mieste, tiež na predvianočnom koncerte, bravúrne zahrala niekoľko sklatieb, a vtedy už nebolo pochybností, že má pred sebou skvelú budúcnosť. Lana tie očakávania nesklamala, ba čo viac, vysoko prevýšila – stala sa najlepšou mladou hudobníčkou na svete. Dnes ju prijal primátor Nového Sadu Milan Đurić, gratuloval jej na dosiahnutom úspechu a oznámil vystúpenie mladej huslistky v Mestskej radnici 20. februára 2024.

  • Pani ministrová

    Divadlo je zrkadlom spoločnosti. To, čo sa v spoločnosti skutočne deje, v divadle sa napodobňuje, chváli, alebo aj zosmiešňuje, vysmieva. A to je aj úloha divadla: u diváka vzbudiť určité pocity, ale aj poukazovať na anomálie spoločnosti a tým sa pokúsiť vrátiť všetko na správnu cestu. Branislav Nušić na to poukazoval ešte pred storočím, a to aj v tejto dnes už kultovej komédii a dodnes zábavnej fraške Pani ministrová, ktorú v sobotný večer 27. januára 2024 obecenstvo v plnej sieni v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci takmer dve hodiny s úsmevom (často aj s hlasným smiechom) pozorne sledovalo. Na flyeri k predstaveniu režisérka Marína Dýrová okrem iného napísala, že „...Pani Ministrová bola prvýkrát na javisku predstavená presne pred sto rokmi. Dnes, priam v nezmenenej podobe, prináša presne rovnakú dávku aktuálnosti, ako aj vtedy. My preto s predstavením ponúkame otázku, ktorú si, máme nádej, dá náš divák sám sebe: Sme tam, kde sme boli pred 100 rokmi? A prečo? Prečo sme sa jednoducho neposunuli?"... Mohlo by sa teda povedať, že táto komédia je vskutku dráma o bezohľadnosti človeka a jeho tragikomickej snahe byť niekým vyšším, aj keď je to nad jeho schopnosti Je to, ale, aj výstraha tým „na výslní", že skôr či neskôr sa výslnie pominie a pád „z výšky" môže byť veľmi tvrdý.

  • Osvienčim ako neskutočný zlý sen

    27. januára 1945 bol oslobodený najväčší nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz – Birkenau pri Poľskom meste Osvienčim. V tomto tábore bolo zavraždených približne 1,1 milióna ľudí, prevažne Židov. Pred vstupom do Osvienčimu stála dlhá kolóna, ktorá postupne vchádzala do ohradeného priestoru tohto koncentračného tábora. Doktor Mengele, ktorému sa pripisuje zodpovednosť za likvidáciu viac ako 400 000 väzňov v plynových komorách a preto bol väzňami prezývaný Anjel smrti, Boriškiných rodičov hneď poslal do krematória a ju na druhú stranu. „Nevedela som, že oni tam vlastne končia, neskôr, keď som sa opýtala, kde sú mi rodičia, povedali mi, že oni už odišli na druhú stranu. Nevedela som vtedy, o čom mi to hovoria, veď som mala iba 12 rokov. Neskôr som sa dozvedela, že ich odviedli do krematória. Tak sa volala tá pec, kde ich spaľovali, a ako mi rozprávali, tam najprv pustili vodu, aby sa kúpali a potom pustili plyn, ktorý ich zadusil," celý život si na to, ako na neskutočný zlý sen spomínala Boriška Juríková rod. Valfish. Boriška, Židovka, ktorá sa narodila v Kulpíne 4. februára 1932, bola vystrašeným 12-ročným dievčaťom, keď v roku 1944 nechápavo stála s rodičmi pred doktorom Mengelem.

  • Starodávna sárma

    Starodávny recept na sármu z kyslej kapusty vyberáme z knihy Veliki narodni kuvar (Veľký národný kuchár) z roku 1956. Túto kapitálnu a skutočne veľkú kuchársku knihu (veľký formát, 870 strán) vydala Narodna knjiga (Národná kniha) z Belehradu v náklade 30.000 výtlačkov. Kniha je robená podľa známej kuchárskej knihy Moj kuvar (Môj kuchár), ktorú pred 2. sv. vojnou vydala Politika a zostavila ju Spasenija – Pata Marković. V knihe sú recepty na prípravu viacerých druhov sármy a my vyberáme sármu z kyslej kapusty. O tejto sárme čítame: Sárma je najlepšie, najchutnejšie jedlo medzi zimnými jedlami a to nie bez dôvodu. V sárme je zelenina a mäso, takže je to kompletné jedlo. Navyše, väčšina tunajšieho sveta má rád prihrievanú sármu a v tomto smere ide aj o veľmi praktické a ekonomické jedlo. Ak chcete získať dobrú sármu, urobte ju takto.

  • Cena Pro Cultura Slovaca 2024

    Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (zriaďovatelia Ceny Pro Cultura Slovaca) vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v Slovenskej republike, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Pro Cultura Slovaca navrhli potenciálnych ocenených na rok 2024, a to najneskôr do 29. februára 2024 e-mailom a následne aj v tlačenej podobe na adresu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ulica Arsu Teodorovića 11, 21000 Nový Sad, Srbsko.

  • V pekle vojnovej pohromy

    Ubehlo 82 rokov od zlovestnej razie v južnej Báčke, keď v dňoch 4. – 23. januára 1942 pri nájazde maďarských fašistov bolo zavraždených na tisíce nevinných civilistov. Vraždení bolo Srbi, Židia, Rómovia, ale aj Slováci a ďalší, a ich telá boli brutálne hádzané pod ľad Dunaja a Tisy. Zákon v tých dňoch utíchol, ľudia boli vraždení bez akéhokoľvek odsúdenia. Nie jeden, nie desiatka, ani stovka, ale na tisíce. To, čo sa udialo musíme stále opakovať, aby bolo varovaním pre celý svet. Mieni historik Petar Đurđev, riaditeľ Historického archívu mesta Nový Sad. Podľa jeho názoru toto brutálne vraždenie bolo neadekvátne pomenované ako "razia". Razia znamená iba "náhlu prehliadku miesta bezpečnostnými orgánmi" a v tomto prípade išlo o vedomú masakru, čiže hromadné vraždenie, bezohľadné krviprelievanie bezbranného obyvateľstva. Táto masakra by mala byť veľkou výstrahou – čo sa môže stať, keď štát prestane rešpektovať svoje zákony a využije svoju právomoc na páchanie masových zločinov. Zdôrazňuje Petar Đurđev, ktorý mieni, že táto masakra je jedným z najtragickejších momentov v histórii druhej svetovej vojny v Juhoslávii. Najstaršia obeť mala 91 rokov a najmladšia niekoľko mesiacov.

  • Blažej Rusnák a Rusnákovci

    V strede Petrovca, na čísle domu 403, na rohu ulíc kde sa v súčasnosti nachádza budova Zhromaždenia obce, pred storočím stál úhľadný dom pána učiteľa Martina Rusnáka. Už tá atraktívna lokácia domu svedčila o zámožnosti tejto rodiny. Z nej pochádzali niekoľkí vzdelanci, ktorí v Petrovci po sebe zanechali svetlú stopu, boli svetlým príkladom. Avšak, v druhej polovici 20. storočia Rusnákov dom postupne začal chátrať a v sedemdesiatych rokoch už veľmi špatil stred osady. V tých rokoch už v pamäti Petrovčanov zostala iba bledá spomienka na túto významnú učiteľskú rodinu, no zostali aj niekoľkí potomkovia a priamy dedič, Blažo, od ktorého všetci bočili. Starec, sedemdesiatnik, samotár. Zostal medzi nami hádam hlavne preto, aby svedčil o krehkosti osudu, ktorý môže kruto zasiahnuť každého z nás.

  • Cena Ondreja Štefanka 2024

    Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (KVSIK) z Nadlaku vyzýva organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa Štatútu Ceny Ondreja Štefanka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2024, a to najneskôr do 10. februára 2024 (mailom na: kvsivankrasko@gmail.com, hlasznik@gmail.com). Cena Ondreja Štefanka (na pamiatku literáta, spolkového činiteľa a výrazného lídra slovenskej Dolnej zeme) sa od roku 2009 udeľuje každoročne dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Cenu udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Výzvu podpisuje Mgr. Ľudmila Šomráková, predsedníčka KVSIK.

  • Dejiny stavby petrovského chrámu a Jozef Maliak

    Vo farských priestoroch v Báčskom Petrovci vo štvrtok 18. januára 2024 bola prezentácia knihy Vladimíra Valentíka Dejiny stavby petrovského chrámu a Jozef Maliak. „Pôvodný petrovský chrám z roku 1783, ktorý projektoval Jozef Kiš, petrovskí cirkevníci sa v roku 1820 rozhodli opraviť ale zároveň i zväčšiť a rozšíriť. S tým, ako tieto práce prebiehali, môžeme sa bližšie oboznámiť z knižočky Jozefa Maliaka Dejiny stavby petrovského chrámu, ktorú vydala Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Petrovci roku 1923 pri príležitosti stého výročia posvätenia chrámu," uvádza Vladimír Valentík v úvodnej časti knihy, ktorú Slovenské vydavateľské centrum (SVC) z Báčskeho Petrovca vydalo na sklonku minulého roka, pri príležitosti 200-ročnice petrovského chrámu Božieho, tejto veľkolepej stavby, ktorá je aj po 200 rokoch ozdobou Petrovca. Prezentácia nasledovala po zborovom večierku na ktorom o dejinách cirkvi hovoril Ján Vida, farár petrovský.

  • Vysoká delegácia HKV navštívila DEM Kulpín

    Predseda Hospodárskej komory Vojvodiny (HKV) Boško Vučurević so sekretármi pre hospodárstvo a Poľnohospodárstvo Zoranom Trpovskim a Mladenom Petkovićom a tajomníčkou pre médiá Kristinou Đogo navštívili spoločnosť DEM doo z Kulpína. Tento vzorný rodinný podnik sa zaoberá výrobou múky a mlynárskych výrobkov, tiež nudlí a zamestnáva vyše 100 robotníkov. Pri príležitosti 105 rokov Hospodárskej komory Vojvodiny na slávnosti 1. februára 2024 DEM Kulpín bude ocenený ako najúspešnejšia hospodárska spoločnosť v oblasti priemyslu v AP Vojvodine za uplynulý rok. Spoločnosť DEM z Kulpína je príkladom dobrého hospodárenia, organizovanosti a vízie, ktorá vyše 30 rokov investuje do nových technológií.

  • IN MEMORIAM: Ján Čáni

    Mgr. art. Ján Čáni, ArtD. (11. 2. 1971, Nový Sad – 15. 1. 2024, Báčsky Petrovec) bol diplomovaný divadelný režisér (VŠMU – 1995, Akademija dramskih umetnosti, Beograd – 2000) a doktor dramatických umení (Vysoká škola múzických umení v Bratislave – 2004, Univerzitet u Novom Sadu – 2010). Pôsobil v profesionálnom divadle (Bratislava, Kragujevac a Báčsky Petrovec) a ochotníckom divadle (Brezno, Lapovo, Kovačica, Erdevík, Hložany a Báčsky Petrovec). Bol účastníkom profesionálnych divadelných festivalov v Belehrade, Kragujevaci, Kruševaci, Pirote, Dimitrovgrade, Zreňanine, Kotore, Azerbajdžane..., ako aj prestížnych ochotníckych divadelných festivalov v Martine, Prijepolji, Pančeve, Kule, Starej Pazove, Bečeji. Ján Čáni bol od roku 1999 zamestnancom RUV RTV Vojvodiny, kde pracoval ako režisér. V rokoch 2005 – 2006 bol riaditeľom Slovenského vojvodinského divadla.

  • Uznanie Eve Husárikovej

    ...A akokoľvek sú dnešné spory či skutky a rozhodnutia pre nás dnes dôležité, z dlhodobého hľadiska vystupujú do popredia najmä iné hodnoty – a práve to odrážajú štátne vyznamenania. Ocenení majú byť tou najlepšou verziou nás samých. Majú do sveta šíriť správu o tom, akým sme národom, akou sme spoločnosťou, akým sme štátom a kam sa uberáme vo svojom vývoji... Okrem iného aj o tom hovorila Zuzana Čaputová, prezidentka Slovenskej republiky na slávnostnom odovzdávaní ocenení 33 laureátom štátneho vyznamenania v nedeľu 14. januára 2024 v Bratislave. Eve Husárikovej, kovačickej insitnej maliarke odovzdala štátne vyznamenanie Medailu prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy o rozvoj kultúry a umenia zahraničných Slovákov. „Blahoželám a zároveň ďakujem všetkým oceneným. Píšete príbeh Slovenska – svojou prácou, obetavosťou, vedeckým bádaním, odvahou, umeleckými dielami, alebo aj stopami v snehu či na ľadovej ploche. Vydržme ho spoločne písať ďalej. Som presvedčená, že príbeh písaný takýmito výnimočnými ľuďmi nám bude spoľahlivo ukazovať cestu," zdôraznila na záver svojho príhovoru Zuzana Čaputová.

  • IN MEMORIAM – Rastislav Surový

    V sobotný podvečer 13. januára 2024 nás opustil dlhoročný predseda Matice slovenskej v Juhoslávii/Srbsku Rastislav Surový. Zomrel v Klinickom stredisku Vojvodiny vo veku 88 rokov. Akosi narýchlo sa odobral od svojej rodiny a predovšetkým od svojej životnej družky Eleny rod. Hansmanovej, s ktorou boli nerozlučiteľnou dvojicou takmer osem desaťročí. Boli rovesníkmi, spolu do jednej triedy chodili osem rokov na gymnáziu v Petrovci – zapísali sa v r.1945 a strednú školu skončili v r.1953 – potom spolu študovali na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade, spolu pracovali na kysáčskej základnej škole. Roky s obdivuhodnou energiou, spolu navštevovali rôzne kultúrne a spoločenské podujatia, a to nielen v Kysáči. Aj v pokročilom veku sami cestovali autom nielen do okolitých, lež aj do vzdialenejších slovenských prostredí. V poslednom období manželka však nie všade išla, keďže jej z elánu a síl ubúdalo. Manžel seba neželel a snáď žiadne kysáčske podujatie sa bez neho nezaobišlo. Takmer s mladíckou energiou všade šiel a všade sa aj prihováral. Veľa toho zažil a teda mal aj čo povedať.

  • Dobrý hlas sa ďaleko počuje

    V múzeu PTT v Belehrade v piatok 12. januára 2024 otvorili výstavu Kovačické insitné maliarstvo – Dobrý hlas sa ďaleko počuje. Kurátor výstavy Pavel Babka do nej zaradil diela ôsmych insitných maliarov: Pavla Hajka, Jána Glózika, Zuzany Veresky, Pavla Cicku, Pavla Povolného Juhása, Vieroslavy Svetlíkovej, Klary Babka a Miroslava Hraška. Obraz, s ktorým sa publikum prvýkrát stretlo a ktorý túto výstavu robí jedinečnou je pomenovaný Moja Kovačica a jeho rozmery sú 200 cm x 160 cm. Toto úchvatné umelecké dielo všetkých ôsmych vystavujúcich maliarov vzniklo v roku 2024 a Galéria Babka Kovačica a autori ho venovali odchádzajúcemu veľvyslancovi Slovenskej republiky v Srbsku J.E. Fedorovi Rosochovi. Obraz je prejavom vďaky pánovi veľvyslancovi za jeho mimoriadnu starostlivosť a výnimočnú snahu a pomoc pri propagácii kovačickej insity a podávaní jej kandidatúry na zoznam svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

  • Eve Husárikovej ocenenie slovenskej prezidentky

    V jednote je sila. Keď sa skupina prajných ľudí spoločne angažuje za úspech tretieho, výsledok môže byť aj najvyššie uznanie hlavy štátu. Pred dvomi rokmi sa taká skupina osôb zo Slovenska a Srbska rozhodla podať spoločnú kandidatúru na ocenenie najstaršej žijúcej kovačickej insitnej maliarky Evy Husárikovej. Adresátkou bola prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, ktorá po dôkladnom zvážení kandidatúry návrh akceptovala. Tak na nedeľu 14. januára 2024 na slávnostnom odovzdávaní najvyšších prezidentských ocenení medzi 33 laureátmi bude stáť aj Eva Husáriková. Pani Eva Husáriková si, podľa spoločného názoru skupiny navrhovateľov, za svoj doterajší život a polstoročie šíriac dobré meno Slovákov a teda aj Slovenskej republiky v celom svete, svoj úprimný a vrúcny vzťah ku krajine svojich predkov a pracovitosť zaslúžila aj ocenenie svojej materskej krajiny. Vyše 50 rokov verne zachytáva prostredníctvom obrazov výjavy zo života slovenského ľudu.

  • Darkovi pre šťastnejšie detstvo

    Pokladník Slovenského evanjelického a.v. cirkevného zboru v Silbaši v mene zboru včera bol zaplatiť donáciu pre Darka Leporisa, silbašského chlapca, ktorý by tohto roku, keby mu to zdravie dovolilo, mal byť konfirmandom. Donácia vo výške 100.000,00 dinárov pre potreby Darkovej liečby bola nazbieraná v silbašskom cirkevnom zbore počas vianočných sviatkov. Nápomocnú ruku pri organizovaní peňažnej zbierky podal Oltárny krúžok žien a Spevokol. Darko sa narodil 10.5.2012 cisárskym rezom, v dôsledku prenatálnej tachykardie nad 200. Je teda pod pravidelným dozorom kardiológa. Od včasného detstva ho kontroluje aj očný lekár, neurológ, pneumológ, fyziater, logopéd... Aby mohol mať šťastnejšie detstvo a poraziť ťažkú chorobu Darkovej rodine pomáhajú aj mnohí dobrí ľudia. Toho času prebieha zbierka na jeho rehabilitáciu prostredníctvom Humanitárnej nadácie „Pokreni život", kde je nateraz zozbieraných vyše milión dinárov, čo je asi štvrtina z potrebnej sumy. Darovať 200 dinárov možno aj prostredníctvom SMS.

  • Kolivo/Koljivo

    Pravoslávni veriaci dnes oslavujú tretiu slávnosť vianočnú, svätého Štefana, a v tento deň mnohé pravoslávne rodiny slávia takzvanú „slavu". Rodinná „krsna slava" sa nezaobíde bez výbornej špeciality „koljiva", čiže „žita". Starodávny pôvod koljiva siaha až do starovekého Grécka, keď sa ponúkalo počas festivalu zasväteného Dionýzovi. Jednoduchý starodávny recept z varených pšeničných zŕn a orechov bol časom obohatený o med, sezamové zrnká, hrozienka, klinčeky, aníz, škoricu... Tento dezert môže byť v skutočnosti jedlo, raňajky alebo večera. Zrno poskytuje značný pocit sýtosti. A nedá sa narýchlo zjesť, treba ho žuvať. Nie je to vôbec zlé pre dobré trávenie a pre nás, ktorí to so sladkosťami preháňame...

  • Varená maková kukurica

    Po Troch kráľoch nasledujú fašiangy – obdobie plesov, zábav, karnevalov, priadok... Varená maková kukurica poliata riedkym medom bola typickým jedlom niekdajších priadok. V minulosti sa totiž kukurica omnoho viac konzumovala a na priadky sa chystala aj preto, lebo sa jednoducho pripravovala a bolo to aj lacné jedlo. Varievala sa suchá vylúpaná kukurica, najčastejšie v sedliackych peciach, keďže var dlho trval. Mohla sa variť aj na piecke, či sporáku, ktorým sa zároveň vykurovala miestnosť. Za hrniec omrvenej kukurice sa zalial vodou a varil asi tri hodiny, až kým zrnká nezmäkli. Potom kukuricu treba iba scedziť a jedlo môže byť pripravené, keďže chutí aj bez osypania. No opravdivá lahôdka je varená kukurica posypaná mletým makom a cukrom. Namiesto cukru možno použiť aj med. Keďže dnes už málokto má času a trpezlivosť variť tak dlho, možno si jednoducho otvoriť konzervu sladkej kukurice a ňu nasypať mletý mak.

  • Novoročná rozprávka

    V Petrovci v období rokov 1920 – 1941 vychádzal slovenský spoločensko-politický týždenník Národná jednota. Prvým šéfredaktorom bol Ján Čajak st. (1863 – 1944). V poslednom čísle novín z roku 1927 nachádzame besednicu pod titulkom Novoročná rozprávka. Anonymná autorka rozpráva svoj sen. Sníva o udalostiach v roku 2000. Píše: "Z niekde nekonečna letím na nemožnom aeropláne do veľmesta, ktoré sa menuje Petrovec. Patrí do niekdajšej Juhoslávie, lebo dnes hranice štátu zmizli. Celý svet nažíva v láske a svornosti. I Číňan s Angličanom, i Maďar so Slovákom. Všetci... Meniace sa obrazy pripútajú moju pozornosť. Letíme ponad zahradené miesto, kde sú asi školy, múzea. Tam ďalej sú továrne, ktoré ženie nejaká neznáma mne sila, lebo komíny vôbec nemajú. Vznášame sa nad ohromnou, niekoľko poschodovou budovou, na ktorej sa skvie nadpis NÁRODNÁ JEDNOTA a na ktorej sa nachádza stanica pre aeroplány. Zastavíme. Zosadneme. Ideme dolu a obzeráme si zariadenie. Niekoľko najvyšších poschodí zaujímajú redaktorské byty. Dole nižšie, od stredu a dolu sú redakčné miestnosti. Pekné úhľadné. Pracuje sa v nich, ako vo včelíne, 437 ľudí chystá toho dňa štvrté vydanie 64 stranového čísla.

  • Božić a sviatok Troch kráľov

    My traja králi k vám ideme, šťastie zdravie vám nesieme... Zajtra je sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom, alebo sviatok Troch kráľov. Týmto sviatkom sa uzatvára vianočné obdobie, kedy skladáme vianočný stromček a otvárajú sa brány karnevalovej i plesovej sezóny. V dolnozemských kuchyniach sa často v ten deň varí fazuľa a vyprážajú sa pampúchy. Pranostika hovorí: Na Tri krále zima stále. Tohto roku to však nie je tak – počasie sa nám v posledných dňoch podobá jarnému a tak by malo byť aj zajtra. Ďalšia pranostika sa vzťahuje na dĺžku dňa: Na Tri krále o krok dále... a čo nevidieť zacitujeme aj pokračovanie tejto pranostiky: Na Hromnice – o hodinu více...Pravoslávni veriaci, riadiaci sa podľa juliánskeho kalendára, zasadnú zajtra k štedrovečernému stolu osláviť narodenie Isusa Christa.

  • 210 rokov Slovákov v Silbaši?

    Prvé publikované správy o silbašských Slovákoch máme od Felixa Kutlíka. V knihe Báč-Sriemski Slováci uvádza, že sa Slováci v Silbaši usadili v roku 1814. Tento údaj preberali všetci autori, ktorí neskôr písali o Silbaši. Štúdiom matrík v Pivnici sme však už skôr zistili, že prvý sobášený Slovák - Silbašan (Szilbasiensis coloni filius) bol Adam Adama Tušiak s Katarínou Kadličekovou z Pivnice 28. januára 1799. Ján Guba posunul dátum na rok 1798, keď v archíve objavil údaj, že sa Ondrejovi Korošovi z Petrovca a Márii Lomenovej zo Silbaša narodil syn Ladislav, no dokonca aj na rok 1792, keď zistil, že v tomto roku bol v Petrovci krst Márie Andrášikovej od otca Juraja ako obyvateľov Silbaša. Píše tak Ján Širka v knihe Silbaš, kultúrne tradície Slovákov v Báčke. Na portáli Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sa uvádza, že "podľa záznamu v matrike prvý Slovák v Silbaši bol ešte pred rokom 1799, ale v organizovanejšej forme sa prvé skupiny trvalo usadzovali v rokoch 1814 až 1816."

  • Jubileá našich chrámov

    Pred 200 rokmi 27. mája 1824 v Pivnici bol položený základný kameň evanjelického chrámu Božieho a v tom istom roku, o päť mesiacov neskôr, 10. októbra 1824 bol položený základný kameň ev. chrámu v Kovačici. Pivnický kostol bol posvätený o dva roky neskôr, v roku 1826 a kovačický roku 1828. Evanjelický chrám v Novom Sade bol vybudovaný pred 170 rokmi (1854), v Bajši pred 160 rokmi (1864) a jánošícky pred 140 rokmi (1884). Vojlovická fara v tomto roku oslávi storočnicu.

  • 100 rokov od narodenia génia Martina Jonáša

    Obrazy majstra Jonáša, ako ho nazývajú Kovačičania, spoznáte podľa toho, že na nich väčšinou uvidíte pracovitých banátskych roľníkov s výrazne veľkými rukami a nohami a malými hlavami. Jonáš to vysvetlil tým, že pracovití ľudia, ktorí živia mestá, potrebujú na ťažkú prácu najviac ruky a nohy, no na druhej strane veľké hlavy im netreba, keďže sa ich, žiaľ, nikto nikdy nepýta na ich názor. Aj sám bol poľnohospodárom a skončil iba štyri ročníky základnej školy. Kto by si teda mohol pomyslieť, že sa stane laureátom početných vysokých medzinárodných umeleckých ocenení a že sa so Salvadorom Dalím roku 1978 podelí o zlatú medailu na Svetovom festivale malieb v Miláne. Pri príležitosti blížiaceho sa významného jubilea Martina Jonáša (Kovačica, 9. mája 1924 – Pančevo, 31. januára 1996) na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade v rámci decembrovej Krajanskej recepcie predstavili výstavu pod názvom 100 rokov od narodenia génia Martina Jonáša, ktorú Veľvyslanectvo realizovalo v spolupráci s Galériou Babka z Kovačice.

  • Zriedkavý príklad verného priateľstva

    S úderom polnoci sme sa rozlúčili s rokom odchádzajúcim. Bolo, ako bolo – a pomaličky už kráčame do tohto nového roku 2024. Bude, ako má byť – ale v ktorom chcime žiť svoje sny. Aj keď s otáznikom "aký len bude? " vykročili sme doň predsa s nádejou, že bude taký, aký si želáme. Nezabúdajme však na to, že rok môže byť aj taký, aký obsah mu dáme aj my sami. Rodinu a priateľov si vyvýšme na piedestál, lebo oni sú tým našim najvzácnejším pokladom. „Krásna je to rodinka, tá milá slovenská rodina Melichovská v Kulpíne v ktorej traja statní bratia nažívajú v úprimnej bratskej láske pod ochrannými peruťami osemdesiat ročnej matky-starenky," napísal pred storočím, v roku 1924, v novinách Národná jednota Jozef Maliak, historik a pedagóg. V článku o zriedkavom príklade verného priateľstva opisuje udalosť, ktorá sa udiala niekoľko rokov po 1. svetovej vojne, keď kamarát z vojny, profesor v Liberci, v Čechách, navštívil svojho priateľa v Kulpíne. Vo vojne a na fronte sa zrodilo priateľstvo medzi českým poručíkom Dr. L. Drůbekom a jeho sluhom, kulpínskym Slovákom. V pokračovaní uvádzame celý článok, ktorý sme prepísali do súčasnej jazykovej podoby.

  • Kovačický kalendár 2024

    Vo veľkej sieni kovačického Miestneho spoločenstva vo štvrtok 28. decembra 2023 usporiadali prezentáciu Kovačického kalendára 2024. Na úvod moderátorka a editorka kalendára Jarmila Paulíková privítala hostí a prítomných vyzvala uctiť si minútou ticha jedného z ideových tvorcov Kovačického kalendára Pavla Baláža, ktorý nás náhle a nečakane opustil pred tromi mesiacmi 27. septembra 2023. Prítomných pozdravil i predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica Adam Jonáš, ktorý poznamenal, že si redakcia Kovačického kalendára na začiatku vysoko postavila latku, no darí sa im posúvať ju čoraz vyššie. Veľmi pochvalna sa zmienil aj o tomto štvrtom ročníku Kovačického kalendára, v ktorom sa osobitný hold vzdáva Martinovi Jonášovi (Kovačica, 1924 - 1996). Vydavateľom Kovačického kalendára je Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka.

  • Kultúrne dedičstvo – Tradičná slovenská izba

    Tento rok sa pomaly končí. Vo zvyku bolo – a určite ešte aj je – že sa pred sviatkami vždy upratuje, tiež sa takmer každý snaží dokončiť začaté. Aj Patrik Rago a ja, Ivica Grujić Litavský, sme sa rozhodli, že osviežime a upraceme Tradičnú slovenskú izbu v Národnom múzeu v Zreňanine, ktorá je súčasťou stálej expozície Etnologického oddelenia. Ona prezentuje život a kultúru Slovákov zo slovenskej dediny Aradáč. Nachádzajú sa tu predmety tradičnej kultúry – nábytok, náradie a tradičný odev uvedeného prostredia. Jedinečnosť tejto expozície spočíva v tom, že Národné múzeum Zreňanin je jediné múzeum v srbskom Banáte, kde sa záujemci môžu zoznámiť s tradičnou kultúrou Slovákov z tohto regiónu. Textilné a odevné exponáty v tejto zbierke si vyžadovali dôkladné obnovenie – vypranie, zaškrobenie, vyžehlenie, a následné správne ustrojenie figurín podľa lokálnych noriem v odievaní. Vďaka finančnej pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy, taktiež Asociácii pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine z Báčskeho Petrovca a jej predsedníčke – Anne Medveďovej st., prostredníctvom ktorej bol realizovaný tento projekt, od dnes si návštevníci zreňaninského múzea môžu obzrieť vynovenú stálu expozíciu slovenskej izby Etnologického oddelenia.

  • Štefanský koncoročný program KUS Zvolen

    "Milí Kulpínčania a Kulpínčanky, vážení priatelia, ctení hostia, hovorí sa, že je človek taký bohatý, koľko má priateľov. Povedala by som, že je Kultúrno - umelecké stredisko Zvolen v tejto chvíli najbohatšie. Nesmierne nás teší, že ste nás prišli podporiť v takomto hojnom počte. Ďakujeme, že ste tu s nami a pre nás, tak ako aj my pre vás. Dovoľte mi v mene nášho Zvolenu privítať Vás na tradičnom Štefanskom programe, v rámci ktorého si pripomenieme aj 75. výročie založenia tohto telesa," – týmito slovami sa v utorok 26. decembra v plnej sieni Domu kultúry publiku prihovorila moderátorka a zároveň dlhoročná "zvolenovka" Viera Dorčová Babiaková. Po privítaní vzácnych hostí avizovala náplň programu a na javisko pozvala najprv deti – najmladších členov KUS Zvolen. Po nich vystúpili speváci, divadelníci a tanečníci, a to mladšia, staršia a najstaršia skupina. Na tento svoj koncoročný program si KUS Zvolen tradične pozýva aj ochotníkov Kultúrno-umeleckého spolku metropolitu Stefana Stratimirovića z Kulpína, tentoraz ich prezentovala detská tanečná skupina. Keďže sa program niesol v znamení jubilea, dejinám spolku bola venovaná osobitná časť programu.

  • Veľký pán ušľachtilého starého razenia

    (Spomienka na Vladimíra Valenta)

    Ticho a takmer nebadane z našich životov, bohužiaľ, odišiel ďalší výnimočný človek, vážený člen slovenskej komunity, profesor Dr. Vladimír Valent. Nič nenasvedčovalo tomu, že nás opustí. Ešte pred niekoľkými dňami, podľa starého dobrého zvyku, preposlal prostredníctvom elektronickej komunikácie najnovšie vydanie časopisu Slovákov v diaspóre. Podobal sa na nejakého snaživého agentúrneho novinára, ktorý si rôznorodé informácie nenecháva pre seba, ale ich dennodenne preposiela najširšiemu kruhu známych. Týmto spôsobom som aj ja od profesora Valenta pravidelne prijímal oznámenia a pozvánky na dôležité kultúrne udalosti a odborné stretnutia, elektronické verzie časopisov, odborné a vedecké práce z oblasti technológie, ochrany životného prostredia, histórie a kultúry Slovákov, zaznamenané anekdoty a vtipy, zbierky špičkových fotografií prírody, významných kultúrno-historických pamiatok, vychýrených galérií a múzeí, exotických turistických destinácií, korešpondenciu a polemiky, ktoré viedol s dôležitými ľuďmi v krajine a v zahraničí atď. Vždy, keď som mu poslal svoje odborné práce, novinové články, text prejavu – polemiky alebo elektronickú verziu slovenskej prílohy v lokálnom týždenníku Pančevac, galantne poďakoval a záväzne poslal svoje dojmy, pripomienky a návrhy v podobe rozsiahlej analýzy. Bol naozaj vnímavý poslucháč a spolubesedník v dialógu.

  • Pastiersky list biskupa SEAVC v Srbsku

    To svetlo, Bože, čo svitlo v slávnej noci, nech zažiari nám z Tvojej moci!
    A v svetle tom nech deťmi vieme byť, pri jasliach stáť a Teba velebiť! Amen!
    (Martin Rázus)

  • Vianočné trhy v Kulpíne 2023

    Po päťročnej prestávke vlani v Kulpíne obnovili vianočné trhy, ktoré v tomto roku pokračovali v kontinuite. Predstavitelia Miestneho spoločenstva a dve hlavné organizátorky: Anna Horvátová a Nataša Zimanová sa dnes predpoludním, počas chystania javyska a stánkov, s obavami pozerali do oblačného neba. Keď však začali zdobiť novoročný stromček, slnko sa spoza oblakov zvedavo na ne podívalo. A potom už oka z nich nespúšťalo... V popoludňajších hodinách pekné slnečné počasie prilákalo pred kulpínsky kaštieľ na vianočné trhy početných návštevníkov. Koledy zneli a vianočný punč rozvoniaval. Predávali sa koláče, torty, vianočné ozdoby, víno...a zneli aj krásne vinše a detský spev.

  • Kríž pazovského kostola

    „Dnes 22. 12. 2023 roku Pána boli ukončené práce inštalovania krížov, pamätných rokov a iných ozdôb na najstaršom slovenskom evanjelickom kostole v SEAVC v Srbsku. V stredu 20. decembra sa konala posviacka týchto predmetov na slávu Božiu d. p. biskupom Mgr. Jaroslavom Javorníkom PhD. a 21. a 22. decembra za priaznivého počasia boli všetky postavené. Vymenené sú i hromozvody na veži, opravená horná krytina veže, ofarbené okná vo veži a pridaná časť odkvapových rúr, opravené a pridané osvetlenie v pórte kostola. Ďakujeme všetkým angažovaným, modlitebne i cez prácu, našej Obci Stará Pazova za finančnú podporu, vynikajúcim majstrom a nadovšetko Pánu Bohu! Nech kríž Kristov svedčí všetkým nám i budúcim pokoleniam o láske Božej a ceste do Nového zlatého nebeského Jeruzalema!" Napísal na facebooku Mgr. Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský.

  • Advent a Vianoce v Padine

    Advent – je to predvianočné obdobie tichosti a pokoja, ktoré naše srdcia napĺňa úprimnou láskou, nádejou a radosťou zo sviatku narodenia Krista Pána. Prvou adventnou nedeľou sa začína nový cirkevný rok, nový začiatok doby milosti. Ľudia akoby sa stávali štedrejšími a úprimnejšími. Žiadne zábavy a tance do Štefana v tomto čase nebývali, iba ak rodinné priadky, páračky, zaklávačky. Celá domácnosť sa dáva do poriadku. Ženy dôkladne upratovali obývacie miestnosti a muži dvor a hospodárske objekty. Ženy sa obliekali do smutných, tmavých šiat. Píše o tom prof. Zuzana Papová v knihe Padina 1806 – 2006, z ktorej vyberáme vianočné zvyky na Štedrý deň.

  • Ján Čajak st. sa narodil pred 160 rokmi

    Ján Čajak – spisovateľ a učiteľ, sa narodil 19. decembra 1863 na evanjelickej fare v Liptovsom Jáne. V decembri roku 1893 na pozvanie evanjelického farára Karola Medveckého, svojho ujca, prišiel z Liptova na Dolnú zem, najprv za učiteľa do Selenče. Po šiestich rokoch sa presťahoval do Petrovca. Tu sa stal jednou z ústredných osobností kultúrneho a osvetového života Báčskeho Petrovca a vojvodinských Slovákov v prvej polovici 20. storočia. Na začiatku I. svetovej vojny bol internovaný a väznený v Kamenici a Subotici. Účinkoval ako delegát vojvodinských Slovákov v práci Veľkej národnej skupštiny 25. 11. 1918, keď Vojvodina bola pripojená ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov. Bol pri zakladaní Slovenského gymnázia v Petrovci a spoluzakladateľom prvého vydavateľstva vojvodinských Slovákov Juhoslovenského nakladateľského spolku v Petrovci roku 1920. Vtedy sa stal aj zodpovedným redaktorom novín Národná jednota, ktoré práve vtedy začali vychádzať. Po založení Matice v Petrovci pôsobil ako predseda Literárneho a etnografického odboru Matice slovenskej v Juhoslávii. Ján Čajak našiel v Petrovci svoj trvalý nový domov. Pred 120 rokmi (1903) na výzvu Petrovského spevokolu napísal tu svoju prvú poviedku Predaj hory.

  • 25. festival Letí pieseň, letí

    Skladba Byť inou sa stala dvojnásobným víťazom festivalu Letí pieseň, letí 2023. Lea Jašová zo Starej Pazovy si vyspievala 1. cenu za jej prednes a autor tejto skladby Miroslav Zvara z Aradáča získal najvyššie ocenenie a sošku NRSNM ako skladateľ víťaznej pesničky Byť inou. Druhú cenu za skladbu odborná porota udelila Anite Hlavatej z Padiny za skladbu Číslice a tretiu Samuelovi Kováčovi z Báčskeho Petrovca za skladbu To nie je strach! Druhú cenu za prednes získala Padinčanka Laura Majdlenová a tretiu Kovačičanka Patrísia Sretenovićová. Jankovi Siromovi udelili cenu za text piesne Kovačica. Festival Letí pieseň, letí prebiehal v sobotu 16. decembra 2023 v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici a na ňom odznelo 14 nových slovenských detských skladieb. Sólistov, ktorí súťažili sprevádzal orchester pod taktovkou Janka Petroviča a chór, ktorý nacvičil Pavel Tomáš st.

  • Budžák

    Čo robí Petrovec „veľkým"? Čo ho zaraďuje medzi najväčšie metropoly sveta? Veď konečne priamo v strede osady hrdo vyčnieva obelisk (pomník padlým). Podobne to má aj Vatikán, Washington, Paríž, Londýn, ba aj Buenos Aires atď. Kto chce byť veľkým, musí mať aj obelisk. A Petrovec má nielen obelisk – na dvore gymnázia je aj mini pyramída. Cestou kanála DTD a tých improvizovaných prístavov, spojený je s celým svetom. Vhoďte si čln do vody, povedzme na Sejkach, a doplavíte sa aj do Austrálie. Áno, aj to je možné, ba v tom nášho potenciálneho avanturistu ešte pred II.sv. vojnou predstihol jeden Nemec. Doma, ešte v Nemecku, do potoka zatiahol kajak a Dunajom, Čiernym morom, cez Suez, vedľa pobrežia Indie, Indonézie, Novej Guinei, Austrálie, doplával rovno do Sydney. Trvalo mu to niekoľko rokov, vojna v plnom prúde a on chudák o tom nemal skoro ani poňatia. Po pristátí v Sydney, tu aj „zakotvil", oženil sa, ba aj ani nie tak dávno, umrel. Petrovec má aj svoje „romantické" zákutia. Znečistený Begej, zruinovanú Vrbaru, pozmenený Lesík, zanedbané Troháky, ešte aj niekoľko „kutiek" a aj štvrť Pejtón. (V ang. Paytown znamená mesto vystavané z pôžičiek, zadĺžené.) Toto všetko je však na vedľajšej koľaji. Jeho „veľkosť" je v jeho dejinách.

  • Veľkí ľudia malého Kulpína

    Vo štvrtok 14. decembra v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne prebiehala prezentácia knihy Kataríny Pucovskej Veľkí ľudia malého Kulpína s podtitulom Osobnosti z minulosti a významní občania Kulpína. "Sme uprostred adventného obdobia. Doprajme si aj v tomto rýchlom tempe predvianočných dní malé zastavenie, aspoň na chvíľku si nechajme duše zohriať plameňom adventných sviec a spoločne pouvažujme: odkiaľ prichádzame a kam kráčame, akí sme boli, akí sme a akí chceme byť," uviedla moderátorka Viera Dorčová Babiaková a v pokračovaní, hovoriac o knihe, ozrejmila, že je v nej zhrnuté obdobie od založenia súčasného Kulpína, až po osobnosti narodené do roku 1930. Vydavateľmi knihy sú portál www.kulpin.net a Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca, v mene ktorého o autorke a jej tvorbe hovoril riaditeľ Vladimír Valentík. O významných kulpínskych osobnostiach sa zmienila Katarína Pucovská a v hudobných predeloch vystúpil nádejný kulpínsky gitarista, skladateľ a interpret Zoran Mitić.

  • IN MEMORIAM – prof. Dr. Vladimír Valent

    Znenazdajky sa z našich radov vytratil Vladimír Valent, univerzitný profesor a národný dejateľ narodený roku 1940 v Selenči, s bydliskom v Belehrade. Pracoval na Technologicko-metalurgickej fakulte v Belehrade a okrem vedeckej práci venoval sa aj práci na národnostnom poli. Roky bol vo vedení Matice slovenskej v Srbsku a tiež Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Aktívny bol aj v evanjelickom cirkevnom zbore v Zemune (Belehrad).Vždy veselý a chtivý, s ochotou sprostredkoval informácie týkajúce sa slovenskej národnostnej menšiny na adresy svojich známych. Bol veľmi spoločenský a chcel byť v kontakte s ľuďmi. Ešte nedávno mi napísal tieto riadky: S manželkou Nadeždou žijeme pokojne, dbáme o seba, rodinné záležitosti sú na prvom mieste, syn Braňo je v Belehrade a dcéra Ľudmila je už vyše štvrťstoročie v Taliansku. Vážime si slobodu i schopnosť konať dobro pre seba, rodinu a iných vôkol nás. Radosť máme aj z vnúčat Eleny a Marka Georgia. So Slovákmi sa rád stretával a takmer žiadna akcia v Belehrade, Zemune, alebo aj v Kovačici, sa neobišla bez prítomnosti pána profesora .

  • Anne Majerovej k 100. narodeninám

    "Naša stará mama patrí medzi ľudí, ktorí zostávajú medzi nami nielen v našich spomienkach a srdciach, ale žijú i v knihách, rozprávkach, veršoch básní a piesní. U mňa ako najstaršej z vnúčat zostala v pamäti ako osôbka, ktorá vybudovala vo mne svet plný fantázie a príjemných chvíľ, ktoré sa mi podarilo aspoň osem rokov s ňou naplno zažiť," napísala v doslove knihy Vodičkové zrkadlo stále s nami, zostavovateľka Dana Zimová. V knihe je zhrnutá časť tvorby našej poprednej detskej spisovateľky Anny Majerovej a publikácia vyšla pri príležitosti jej nedožitých stých narodenín. Na vydarenej prezentácii v stredu 13. decembra v klube VHV v Báčskom Petrovci Dana Zimová úvodom povedala, že ich stará mama naučila tešiť sa z maličkostí a pekných chvíľ a vyzvala prítomných spolu si zaspievať s deťmi Detskej speváckej skupiny Perličky pri YMCA v Petrovci. O knihe a tvorbe Anny Majerovej hovorili Vladimír Valentík a Annamária Boldocká Grbićová a z jej tvorby čítali pravnúčatá, tiež Ondrej Brna a Ján Častven. Na prezentácii, ktorá bola aj oslavou 100. narodenín, sa zúčastnila celá rodina: synovia s manželkami, vnúčatá a pravnúčatá. Moderovali, režírovali, prihovárali sa, recitovali, spievali..., či už na javisku, alebo z publika. A pozerali sa hore do nebeských výšin so slzou v oku.

  • Moderný hotel v Petrovci

    Po tieto dni sa v Petrovci usilovne pracuje na zozbieraní kapitálu na jeden moderný hotel, v ktorom by bola i veľká dvorana. Hotel potrebujeme hlavne preto, aby sme zabezpečili chmeľokupcom dobrý byt a stravu. Veľká dvorana (sála) slúžila by za divadlá, zábavy, prednášky, koncerty, zhromaždenia, všelijaké porady atď. Že je to prepotrebné, dnes už netreba dokazovať. V hoteli by bolo 20 – 25 izieb pre pasažerov a dvorana by bola asi pre 1000 osôb. Hotel bude na výhodnom mieste a podľa všetkých príznakov sa bude slušne vyplácať. Plánovalo sa to urobiť pred takmer storočím a o tom písala Národná jednota zo dňa 17.03. 1927.

  • Gróf Chotek a futocké panstvo

    Rodina Chotekovcov, pôvodom zo západného Česka, ktorá vlastnila veľké panstvo v Dolnej Krupej a zámok v Krompachoch na Slovensku, získala pred 170 rokmi i futocké panstvo vo Vojvodine, ku ktorému patril Futak (Futog), Starý Futak, Begeč, Hložany, Petrovec, Kysáč a Piroš (Rumenka). Osobitným panstvom, ktoré Chotekovci získali spolu s futockým majetkom, bol Čerević a k nemu patriaci Neštín a Bánoštor. Tieto majetky vlastnil najprv v období rokov 1769 – 1801 gróf Andrej Hadík z Dunajského Klátova a potom v období 1805 – 1852 Jozef Brunsvik z Dolnej Krupej. Do vlastníctva Rudolfa Choteka st. sa tieto dve panstvá dostali roku 1853. Aj keď gróf Chotek netrávil veľa času na týchto končinách, zomrel práve vo Futogu pred 120 rokmi 3. decembra 1903, počas návštevy svojho panstva. Rudolf Chotek st. sa narodil 12. februára 1822 v Miláne. Chotekovcov tu vo Vojvodine premenovali v Kotekovcov, alebo aj Čotekovcov.

  • 17. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku

    V sobotu 9. decembra 2023 v Báčskom Petrovci prebiehalo 13. výtvarnícke snemovanie po ktorom nasledovalo slávnostné otvorenie kolektívnej výstavy 27 autorov – 17. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Na vernisáži prítomných privítala Anna Séčová Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov a o výstave hovoril Vladimír Valentík, komisár 17. bienále. Slávnostné otvorenie výstavy hrou na flaute spestrila Lucia Beličková, žiačka 6. ročníka Základnej hudobnej školy Josipa Slavenského z Nového Sadu. V pokračovaní vernisáže V. Valentík zdôvodnil Cenu Karola Miloslava Lehotského za najlepšiu výstavu v priebehu dvoch rokov, ktorú udelili akademickej maliarke Márii Gaškovej z Kysáča. Jozef Klátik prečítal rozhodnutie o udelení Ceny Cyrila Kutlíka za celoživotný prínos v oblasti výtvarného umenia a kultúry vojvodinských Slovákov. Touto cenou tentoraz ocenili Savu Stepanova, výtvarného kritika, ktorý roky sleduje prácu slovenských výtvarníkov v Srbsku. Výkupnú cenu NRSNM odovzdali Jozefovi Klátikovi zo Starej Pazovy. Výstavu 17. bienále – najnovšiu tvorbu našich školených výtvarníkov, si návštevníci budú môcť obzrieť v Galérii Zuzky Medveďovej do konca februára 2024.

  • K otázke novelizácie stanov MSS

    Záverom z posledného zasadnutia Správnej rady Matice slovenskej v Srbsku (ďalej: MSS) t.r. začali sa prípravné legislatívne práce na novelizácii stanov MSS z roku 2018. Realizáciu tohto zámeru chceme podporiť aj týmto príspevkom prof.Dr. Miroslava Vitéza, expredsedu Legislatívnej komisie Matice slovenskej v Srbsku, ktorý v pokračovaní uvádzame v úplnom znení.

  • V Bratislave výstava Archívu Vojvodiny o utrpení Srbov a Slovákov

    Do 15. decembra 2023 v Univerzitnej knižnici v Bratislave, Michalská 1, si možno obzrieť výstavu Archívu Vojvodiny s názvom „Archívy objavené za hranicami Slovenska: Zločiny proti Srbom a Slovákom počas druhej svetovej vojny na území AP Vojvodiny". Vernisáž prebiehala 1. decembra a na nej sa okrem iných zúčastnili zástupcovia Veľvyslanectva Srbskej republiky v Bratislave, zástupcovia Ministerstva kultúry SR, ako aj riaditelia a pracovníci z partnerských vysokých škôl, vedeckých a kultúrnych inštitúcií a početné združenia občanov zo Slovenska, s ktorými Archív Vojvodiny nadviazal spoluprácu. Výstava usporiadaná v exkluzívnych výstavných priestoroch Univerzitnej knižnice SR na pešej zóne, teda v historickom jadre Bratislavy v bývalej honosnej budove Uhorského parlamentu, predstavila cennú archívnu dokumentáciu, ktorá svedčí o spoločnom utrpení a odboji Slovákov, Srbov a iných národov počas druhej svetovej vojny na území dnešného územia AP Vojvodiny.

  • Krajanská recepcia na slovenskej ambasáde

    Na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade v stredu 6. decembra 2023 usporiadali mikulášsku krajanskú koncoročnú recepciu. Niesla sa v duchu predvianočného stretnutia s predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Slovenský veľvyslanec Fedor Rosocha s manželkou Janou zároveň využili príležitosť symbolicky sa rozlúčiť s krajanmi a zaspomínať si na uplynulé 4 roky. „Dnešná recepcia je trošku špecifická, trošku iná, lebo ju vnímam aj ako rozlúčku po mojom skoro štvorročnom pôsobení. Môj mandát sa končí začiatkom budúceho roku," povedal veľvyslanec Rosocha s poznámkou, že sa mu podarilo splniť viaceré svoje predsavzatia, ktoré si vytýčil na začiatku svojej misie v Srbsku. Jedným z jeho veľkých cieľov bolo zefektívnenie bilaterálnej spolupráce medzi Srbskom a Slovenskom čo sa týka obchodu, a čo sa mu vo významnej miere aj podarilo. Podarilo sa mu tiež pripraviť podmienky na vznik honorárneho konzulátu, ktorý by mal začať s prácou už začiatkom budúceho roku v Báčskom Petrovci. Veľké úsilie vynakladal i v procese zápisu kovačickej insity do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Zmienil sa i o potrebe pestovania súdržnosti v našej komunite.

  • Postila Pohľady k výšinám

    Včera na Biskupskom úrade SEAVC v Novom Sade prebiehala kňazská konferencia úvodom ktorej bola prezentovaná Postila Pohľady k výšinám, zbierka kázni duchovných SEAVC v Srbsku, odvysielaných cez rádio reláciu verejnoprávneho pokrajinského servisu RTV, Novosadského rozhlasu Pohľady k výšinám. O knihe hovorila redaktorka relácie a knihy Katarína Pucovská a hlavný a zodpovedný redaktor publikácie Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., biskup. Knihu vydal Biskupský úrad SEAVC v Srbsku pri príležitosti 30-ročnice rozhlasovej relácie Pohľady k výšinám. V úvodníku Mgr. Jaroslav Javorník, PhD napísal:

  • Náš ultramaratónec Michal Šuľa piaty na svete

    Geniálny športovec Michal Šuľa získal na Taiwane 1. decembra vynikajúce piate miesto na šampionáte sveta ultramaratóncov v pretekoch na 24 hodín. Srbský Zátopek zabehol za jeden deň 266 km a 452 m, k tomu sa stal vicešampiónom vo svojej vekovej kategórii. Banátsky Mihalić potvrdil, že je vo výbornej forme a vo vyhlásení pre autora tohto textu reprezentant Srbska povedal, že je s výsledkom aj s umiestnením veľmi spokojný. Vedel, že dosiahne rezultát zaručujúci pätnáste miesto na svete, no byť medzi piatimi najlepšími na svete je podľa jeho slov - veľmi dobrý pocit.

  • Spievajže si, spievaj 2023

    V organizácii MOMS Petrovec v nedeľu 3. decembra odznel 31. festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj, ktorý roky úspešne afirmuje mladých spevákov slovenských ľudových piesní. Pozostáva z dvoch častí: nesúťažnej a súťažnej časti. Prvá časť pomenovaná Nádeje pripráva žiakov na verejné vystupovanie a v druhej, súťažnej časti, už afirmovaní speváci sa uchádzajú o účasť na Stretnutí v pivnickom poli. Petrovec tentoraz v Pivnici budú predstavovať Miroslava Marčoková a Pavel Pavlíni.

  • Tvorivý dvojhlas

    Sobota 2. decembra 2023 patrila dvom Petrovčankám, dvom hudobným pedagogičkám, dvom odborníčkam, ktoré viac ako štyri desaťročia vštepovali deťom a mládeži lásku k hudbe, učili ich spevu, zdokonaľovali ich talent, pripravovali hudobné podujatia a viedli zbory, ktoré nám spríjemnili mnohé chvíle a svojim prednesom ozvláštnili početné podujatia a večierky. Mariena Stankovićová Kriváková vlani oslávila 65 rokov života a Anna Medveďová si rovnaké jubileum pripomína v tomto roku. Práve túto peknú zhodu okolností využili organizátori Muzikologickej konferencie, ktorá počas včerajšieho dňa prebiehala v Novom Sade v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov a venovali ju týmto dvom našim významným osobnostiam. Hudobné „ďakujem" oslávenkýň nasledovalo večer v slávnostnej sieni petrovského gymnázia, kde Asociácia pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine, v čele s Annou Medveďovou, usporiadala vydarený hudobný večierok. Nápomocnú ruku pri jeho realizácii podali nielen členovia zborov a vďační speváci a hudobníci, ale aj priatelia oslávenkýň a milovníci hudby. Výsledkom bol večierok plný krásnej hudby, nabitý pozitívnou energiou a emóciami. Aj tento koncert potvrdil, že hudba ľudí nielen spája, ale aj zošľachťuje.

  • Katechetický kurz Detskej misie v Kulpíne

    V kulpínskom cirkevnom zbore dnes prebiehalo celodenné stretnutie katechétok a katechétov Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi (SEAVC) v Srbsku. Vo väčšine našich cirkevných zborov práca s deťmi a mládežou, neraz i práca s konfirmantmi a pokonfirmačnou mládežou, je zverená učiteľom náboženstva – katechétom, ktorí sa na takýchto stretnutiach zdokonaľujú a oboznamujú s novými možnosťami a spôsobmi práce s deťmi. Vlani sa podobné stretnutie usporiadalo prvýkrát a tiež bolo v Kulpíne. Toto druhé stretnutie, ktoré už bolo masovejšie, potvrdilo potrebu učiteľov náboženstva stretať sa, učiť sa a vymieňať si skúsenosti. O pol desiatej, pred začiatkom seminára, rannú pobožnosť pre účastníkov seminára vykonal d.p. Jaroslav Javorník, biskup Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku a zároveň zborový farár v Kulpíne. V pokračovaní programu nasledovali prednášky, potom bola obedňajšia prestávka a v popoludňajších hodinách sa pokračovalo v práci.

  • Čajanka u Storytellera

    Storyteller, to je malá skupinka mladých dám, ktoré sa snažia poskytnúť občanom pravdivé, nezaujaté, včasné a úplné informácie, chcú teda rešpektovať novinársky kódex, ktorý to nakladá všetkým novinárom. Doba však takémuto Novinárstvu (s veľkým „N") nie veľmi žičí, ľahšie sa uplatnia „novinári", ktorí radšej interpretujú, než by mali skúmať, hľadať pravdu, myslieť svojou hlavou a robiť pre dobro celej spoločnosti. Skupina mladých dám v Storytelleri si zvolila práve tú ťažšiu cestu, to Novinárstvo, ktoré je aj investigatívne a ktoré poukazuje na nedopatrenia a tým pomáha naprávať chyby a kráčať vpred správnou cestou. Také Novinárstvo potrebuje každá spoločnosť, aby sa mocipáni neuspali a nestagnovali, ale aby celú spoločnosť viedli k rozvoju. Storyteller dámy na princípoch takého Novinárstva budujú svoju internetovú platformu, z ktorej sa rôznymi súčasnými formátmi prihovárajú svojim návštevníkom. Pred koncom roka sa chceli živým slovom prihovoriť aj svojim kolegom a tak ich v posledný novembrový deň pozvali na novinárske stretnutie – "Čajanku u Storytellera". Zároveň sa s kolegami chceli podeliť o radosť, že je Storyteller v oblasti informovania prítomný už 5 rokov.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články