Archív

Samuel Zoch

V dnešný deň pred 95 rokmi, v Bratislave zomrel Samuel Zoch (* 18. december 1882, Cerovo - † 4. januára 1928), slovenský evanjelický kňaz, verejný činiteľ, politik, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ. Autor textu Martinskej deklarácie. Študoval na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici a neskôr v Šoproni. Tu začal študovať Teológiu, ktorú absolvoval vo Viedni v roku 1905. Po skončení štúdia teológie roku 1905 sa stal kaplánom v Novom Sade a potom kratšie pôsobil aj ako administrátor v Kysáči. V roku 1907 bol zvolený za farára v Modre, tu prevzal správu evanjelického sirotinca.

 

Autor: Neznámy – http://www.zoch.szm.com/Foto/SamuelZoch/FotoSZoch.html, Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=44291682

 

Autor: Neznámy – http://www.zoch.szm.com/Foto/SamuelZoch/FotoSZoch.html, Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=44291682

 

Zo slávnostného odhalenia pamätníka popraveným slovenským vojakom v Kragujevci v roku 1924. Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 5/2018

 

Zo slávnostného odhalenia pamätníka popraveným slovenským vojakom v Kragujevci v roku 1924. Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 5/2018

Roku 1913 zo sirotinca v Modre za učňa do Petrovca prišiel pätnásťročný Janko Čietek, známejší pod umeleckým pseudonymom Ján Smrek, autor známej básnickej kolonády Básnik a žena. Tento významný slovenský spisovateľ, odmenený najvyššími oceneniami a titulom národný umelec, začínal svoju spisovateľskú dráhu práve medzi dolnozemskými Slovákmi. Štyri roky mladosti strávil v známej rodine Godrovcov v Petrovci ako obchodnícky učeň. Z Modry do Petrovca ho vyslal práve Samuel Zoch, správca sirotinca, ktorý sa predtým presvedčil o dobrosrdečnosti tunajšieho obyvateľstva. Zoch trval na tom, aby všetky deti z jeho sirotinca boli dobre zabezpečené, aby chodili do školy a vzdelávali sa a Jankovi, ktorého veľký potenciál dobre ocenil, chcel dopriať čo najviac.

Kratší záznam o Samuelovi Zochovi nachádzame aj v próze Marieny Czoczekovej Eichardtovej. Roku 1972 Anna Makanová na vydanie pripravila jej krátke prózy a verše, ktoré vyšli tlačou vo vydavateľstve Obzor, v edícii Korene pod názvom Modrá hmla. V próze Autogramy Mariena Czoczeková Eichardtová píše:

„Kedysi za našich mladých čias tiež boli v móde autogramy. Pravda, my sme nezbierali autogramy od filmových hviezd, v našej dedine ich ani nebolo. Zbierali sme autogramy našich výtečných mužov, ktorí prichádzali do našej Mekky. Nie na papier, lež na nástolník, na plátno, a potom sme si ho pekne vyšili. A keď sme niektorého vzácneho hosťa olúpili o podpis, radosť nemala konca. Dosiaľ opatrujem ten autogramový nástolník. Milé rozpomienky — kus života!... Ruky, ktoré podpisovali, už dávno zmeraveli. Farby, ktorými sme vyšívali, vybledli ako život a nádeje... Čítam autogramy... Náš drahý báťa, doktor Ján Kvačala, napísal: Čierne oči panské, ale sú cigánske. .. Samo Zoch... Pavel Boldocký... Andrej Labát. Kornel Hýl, Ján Gabríny, Jur. Mrva...

Raz navštívil našu dedinu doktor Juraj Janoška so Samuelom Zochom, Juraj Nôta a Valer Hiadlovský. Vyhľadali aj môjho brata. Bol krásny letný deň, slnce pražilo. Utiahli sa u nás v záhrade do zelenej búdky a pri chladných špriceroch rozprávali si staromládenecké kúsky. Netrpezlivo som striehla na vhodnú príležitosť na autogramy vzácnych našich hostí. Mrzelo ma dostaviť sa medzi nich, veď bola som vtedy ešte len zelenou žabkou. Obšmietala som sa okolo búdky, kým ma brat nezbadal. Pošepkala som mu ostýchavo do uška, že majú podpísať nástolník..."

Samuel Zoch bol od roku 1922 biskupom Západného dištriktu evanjelickej cirkvi a v tejto funkcii navštívil roku 1924 Kragujevac .

"Pamätný komplex česko-slovenského vojenského cintorína v Kragujevci bol postavený v roku 1924 a je symbolom pamiatky na zastrelených 44 Slovákov, ktorí boli odsúdení na smrť za vzburu proti rakúsko-uhorským veliteľom pluku , pretože sa vzbúrili proti nezmyselnej vojne a utláčaniu. Slávnostne ho odhalili a posvätili 28. septembra 1924 za prítomnosti mnohých oficiálne delegovaných hostí z ČSR. Posvätenie pamätníka a hrobov malo už vtedy ekumenický charakter. Prítomní boli slovenský evanjelický biskup Samuel Zoch, pravoslávni kňazi a rímsko-katolícky biskup z Boky Kotorskej, z politických osobností Dr. Ivan Dérer. V mene dolnozemských Slovákov sa k účastníkom prihovoril aj ich zástupca. Počas slávnosti bola na hroby 44 popravených vysypaná hlina privezená z Trenčína." Píše Mgr. Miloslav ČAPLOVIČ, PhD., a zverejňuje Vojenský historický ústav: http://www.vhu.sk/vzbura-slovenskych-vojakov-v-kragujevci-100-vyrocie/

 

Katarína Pucovská

 

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články