„Vo farskom dvore urobený bol veľký šiator a v ňom rozostavené stoly pre 140 osôb. Tu bola shromaždená elita všetkej okolnej i domácej inteligencie. V obecnom dome bola zase vystrojená hostina pre ostatný národ, ktorého počet sa udáva na 500 dúš a koľko bolo pohosteno v súkromných domoch, o tom zpráva mlčí. Hody končili sa plesom, ktorý trval do druhej hodiny po polnoci." Tak pred storočím opísal udalosť slávnostného posvätenia chrámu Božieho v Petrovci Jozef Maliak v knihe Dejiny stavby Petrovského chrámu, ktorú vydala Slovenská evanjelická a.v. cirkev Petrovská roku 1923, na storočnú pamiatku posvätenia tohto chrámu. Maliak ďalej uvádza: „Aby si dnešné pokolenie vedelo aspoň približne utvoriť pochop o tej nekonečne velikej radosti, ktorú pociťovali hodní predkovia petrovskí pri tejto veľkolepej slávnosti ako korune dovŕšeného veľkolepého diela sluší sa vyzdvihnúť neobyčajnú pohostinnosť, ktorou Petrovčania prijali svojich hostí k tejto zriedkavej slávnosti." Rovnako tak by sme mohli opísať aj oslavu 200-ročnice petrovského chrámu Božieho. Šiator aj tentoraz bol urobený, tri dni boli stoly rozostavené, na nich pohostenie bohaté a brány otvorené dokorán. Z plného chrámu mohutne znel spev. Petrovčania a ich hostia, vedení zborovým farárom Jánom Vidom, si trojdňovými oslavami s najväčšou úctou a velebou pripomenuli dielo budovania petrovského kostola, ktorý bol posvätený 13. októbra 1823.
V nedeľu na záver osláv odhalili bustu Jána Stehlu
Zábery zo soboty
Rituál osláv dvojstého výročia petrovského chrámu sa v mnohom podobal oslavám posvätenia chrámu spred 200 rokov. Opísal ho druhý petrovský farár Ján Stehlo v kronike, ktorú pomenoval Historia Ecclessiae Aug. Conf. Petrovácz brevite exposita per Joannem Stehlo a ktorá je vzácnou historickou pamiatkou o našej minulosti. Píšuc o slávnostných bohoslužbách 13. októbra 1823 Stehlo uvádza: „Zišlo sa celé zhromaždenie na tretie zvonenie do farského dvora, kde všetky posvätné chrámové nádoby a nové veci: kríž, kalichy, nádoba na víno, cirkevné rituálne knihy, chrámové klenoty na jednom stole boli zložené a vôkol nich sa všetci prítomní páni farári postavili...Tu páni kazatelia brali podľa svojho poriadku z ruky pána pontificanta všetky veci na stole zložené, a v poriadku po dvoch pokračovali na precesiu zo dvora ... a tak obišli dookola celý chrám..."
Tak podobne sa zišlo celé zhromaždenie do farského dvora aj na úvod sobotňajšieho podvečerného programu 14. októbra 2023 pomenovaného Sláva na výsostiach Pánu Bohu. Potom zástup obišiel dookola celý chrám... a v kostole pokračoval bohato navrstvený program, v ktorom účinkovali početné petrovské zbory a jednotlivci. Moderátori hovorili state zo Stehlovej kroniky, tiež priliehavé básne, modlitby a žalmy. Hovorené pásma boli popretkávané vystúpením zborov a sólistov. Mohutné tóny a krásny spev znel zo všetkých kútov kostola a to čo sa nedopovedalo slovom a piesňou napovedala symbolika.
Zábery z nedele
V rovnakej majestátnosti a velebe odzneli aj nedeľňajšie slávnostné bohoslužby, na ktorých sa zúčastnili početní kňazi z našej cirkvi a zo zahraničia a štyria biskupi: generálny biskup ECAV zo Slovenska Ivan Eľko, biskupka Wilma Kucharek zo Slovenskej Synody Sion, Spojené štáty Americké, Jaroslav Javorník, biskup SEAVC v Srbsku a Samuel Vrbovský emeritný biskup a niekdajší farár petrovský, ktorý po službách Božích odhalil bustu Jána Stehlu.
Súčasťou osláv bola aj sobotňajšia medzinárodná konferencia príspevkov venovaných minulosti a súčasnosti petrovského cirkevného zboru, na ktorej odznelo 20 referátov, ktoré budú publikované v zborníku.
Oslavy boli veľmi dobre zorganizované, všetko bolo na vysokej úrovni a pre všetky časti osláv boli vytlačené osobitné programy. Pri tejto príležitosti Slovenský evanjelický a.v. cirkevný zbor v Petrovci vydal aj stručnú brožúrku dejín svojho zboru.
O oslavách aj TU:
https://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/12101-oslavy-petrovskeho-chramu-bozieho
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)