Archív

1. slávnosť veľkonočná

Kto pomôže nám v boji?
Bied sprostí premnohých?
Kto odvalí nám kameň?
Kto, od dvier hrobových?
Len Ty náš Mesiášu
dáš nádeje a síl.
Ty, čo si nad životom
i smrťou zvíťazil.
Amen.

 

1. slávnosť veľkonočná

 

1. slávnosť veľkonočná

 

Základom veľkonočnej kázne d.p. Jaroslava Javorníka, biskupa Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku, odvysielanej v duchovnej relácii Pohľady k výšinám Rádia Nový Sad v 1. slávnosť veľkonočnú, boli slová Písma svätého z Evanjelia podľa Jána, 10. kapitole, 17. a 18. verša: 17 Otec ma miluje preto, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal. 18 Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne. Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať. Toto poverenie som prijal od svojho Otca.

"Pán sa modlí, modlitbou sa pripravuje na posledný boj o ktorom vie, že bude ťažký. Všetko to, čo ho čaká, nazýva kalichom a vie aj to, že tento kalich je v Božích rukách, že Boh mu ho podáva, ale môže mu ho aj odňať. Preto prosí Boha: Otče, ak je možné, nech odíde odo mňa tento kalich, Otče, ak je možné, ak máš snáď aj iný prostriedok na vykúpenie hriešneho človeka, ak ho vieš snáď aj inou cestou zachrániť... avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.

Ježiš tuná v detinskej poslušnosti podrobuje sa vôli svojho nebeského Otca. V Getsemane, v záhrade, v tichej modlitbe dáva nám modliaci sa Ježiš príklad, ako sa treba podrobiť vôli Božej a ako ju treba plniť. Nešťastný, kto trvá len na svojej vôli, alebo svojvôli, koľkokrát nerozumnej a hriešnej vôli, a nevie sa podrobiť Božej vôli. Lebo, takýto človek nikdy nebude napredovať na ceste posvätenia a z jeho života nebude prúdiť požehnanie pre iných. Kdežto ten, kto v detinskej dôvere a oddanosti sa oddá Otcovej vôli, i keď to snáď bude vyžadovať od neho veľké obete, jednako bude mu to na dobré.

Pán na kríži podstúpil tú najväčšiu obeť pre nás..."

Celú kázeň d.p. Jaroslava Javorníka, biskupa Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku si možno vypočuť TU:

https://media.rtv.rs/sk/slovacka-redakcija-rns3/90951

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články