Po tieto dni sa v Petrovci usilovne pracuje na zozbieraní kapitálu na jeden moderný hotel, v ktorom by bola i veľká dvorana. Hotel potrebujeme hlavne preto, aby sme zabezpečili chmeľokupcom dobrý byt a stravu. Veľká dvorana (sála) slúžila by za divadlá, zábavy, prednášky, koncerty, zhromaždenia, všelijaké porady atď. Že je to prepotrebné, dnes už netreba dokazovať. V hoteli by bolo 20 – 25 izieb pre pasažerov a dvorana by bola asi pre 1000 osôb. Hotel bude na výhodnom mieste a podľa všetkých príznakov sa bude slušne vyplácať. Plánovalo sa to urobiť pred takmer storočím a o tom písala Národná jednota zo dňa 17.03. 1927.
Petrovčania sa teda pred 96 rokmi chystali budovať hotel. Noviny Národná jednota uvádzajú, že je potrebný kapitál odhadnutý na 2.000.000 din. a je podelený na 40 podielov po 50.000 din. Doteraz je už 30 podielov (1.500.000) upísaných a je pevná nádej, že ešte ostatných 10 podielov skoro upíšu. Doterajší spoločníci, ktorí 1– 2 podiely značili, sú nasledovní: Dr. Šuster 2, Juraj Čáni 2, Pavel Kiš 2, P. Kukučka 1, T. Labáth 1, P. Lehotský 1, Juraj Častven 1, Ján Kaňa apat. 2, Pavel Kaňa 1, Pavel Pálenkáš 1, M. Altmann 1, Fr. Schrenk 2, Sporiteľňa 2, Tausig 1, P. Boldocký 1, Pavel Majera 1, E. Greisinger 1, Ján Križan 1, Ján Trabak 1, Ján Vízi 1. Kto by sa o tento podnik interesoval, nech sa prihlási v Sporiteľni. Obnos podielu bude sa splácať v štyroch lehotách (rátach) behom jedného roka.
Píše tak v Národnej jednote z roku 1927. V tom období, predovšetkým vďaka chmeľu, Petrovec zaznamenával veľký rozmach. Žiaľ, zlaté obdobie netrvalo dostatočne dlho, aby sa smelé plány výstavby veľkého hotelu mohli zrealizovať. A keby sa nebodaj aj boli zrealizovali, hotel takých rozmerov a kapacity by sme v dnešných chudobných časoch sotva dokázali udržiavať. Veď Vrbara, v minulosti chýrečný turisticko-športovo-mládežnícky objekt, je omnoho menšia a aj ona roky iba chátra.
Pokrok a prosperita nám niekde uviazli.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)