- Podrobnosti
-
Uverejnené 21. 12. 2010
Viera Benková
VIANOCE
A znova sa roztvorila náruč oblohy- štedrá ako vždy - prichádzajú aj v tomto zimnom čase najkrajšie sviatky roka – zázračné Vianoce. Každý človek bol raz dieťa a snil. Tí starší si na to radi spomenú zahľadení do trblietajúceho svetla na jedličke. Vidia tam svoje panenské detstvo, svoje sny, nádeje a vízie, ktoré im našepkával čas. Súčasné deti sú zasa zahľadené do svetiel počítačov, rozsvietených hviezd na rušnej oblohe dneška a tak si tiež privolávajú krásu detstva v obale snov.
Tak ako kedysi, keď sa svetom niesla hudba dávneho času a priestoru,
ako vtedy, alebo ako na začiatku nášho života, rovnako tak i dnes nám
vianočné svetlo prináša nádeje, lásku, teplo, rodinu; ale i malé
hodnotné ľudské dary - teplé ľudské slovo, nádej a túžbu aby svet bol
krajší a lepší, aby neviedol vojny - aby bol skromný a ľudský! A aby
človek poznal aj záznamy mudrcov ale aj obdivoval oblohu nad hlavou,
tvár svetla, ktoré osvecuje všetky ľudské prístrešia, a varuje, aby sme
si toto bohatstvo navždy zachovávali, aby sme ho vštepovali do sŕdc
všetkým ľuďom a najmä deťom; tie ešte veľmi snijú svoju budúcnosť a my
im v tom máme iba pomôcť! Veď ak nám predkovia darovali a pre nás
ochránili všetku túto krásu zdedenú ešte od pradávna a- teda aj krásu a
vôňu Vianoc- tak nám vštepili do sŕdc i to írečité našské a blízke –
prečo by sme si to aj dnes nezachovávali a neprijali ho ako dar Boží!?
ako dar krásy a bohatstva tradičných našských Vianoc?!
Nuž Vianoce predsa len prichádzajú medzi nás a s nimi aj naša pieseň...
Spoločne teda poprajme všetko dobré týmto nevšedným dňom a nastávajúcim
vianočným a novoročným sviatkom: aby každému človeku, teda všetkým
ľuďom boli v pohode, v mieri a pokoji. Nuž vitajte Vianoce medzi nami!
V. Benková
Vianoce môjho detstva
Ako dieťa vždy som si pamätala tieto zážitky:
A potom sa už blížili tak netrpezlivo očakávané slávnostné, najkrajšie
sviatky v roku - Vianoce. Dom rozvoniaval, mama piekla koláče od výmyslu
sveta, aspoň sa mi vtedy tak zdalo, hoci sme mali zliepané plásty s
kakaovou alebo citrónovou plnkou, ale vanilkové zliepané koláčiky
posypané orechmi, tie museli byť a pre mňa to boli najlepšie koláče na
svete! Krstná mama Poliaková, ktorá bývala na ulici Komenského neďaleko
nás, na druhý deň Vianoc, keď sme šli k nej na vinšovačky vítala nás s
dobrotami, ktoré ukrývala v majolikovej peci na ktorej boli dutiny a v
nich boli uložené taniere s koláčmi, veď čakala krstniatko, aby jej
zaspievalo…
Tichá noc,svätá noc,
Jala ľud v blahý kľud;
Dvoje len sŕdc bdie v Betleheme
S hviezdami u jasieľ roztúžene.
V nich malé dieťatko spí,
Malé dieťatko spí...
A potom spoločne s rodičmi:
Narodil se Kristus Pán,Veselme se;
Z ruže kvet vykvétl nám, Radujme se!
Z života čistého, Z rodu královského
Již nám narodil se...
A potom sa otec prihovoril domácim a počul sa aj môj detský hlas:
Vinšujem ja vám na tjeto svjatky
Najprv šťasťje, zdravje, hojné božské požehnanje,
Na poli úrody, v stodolách plienoti;
V komore hojnosť, v pitvore svornosť,
V izbe lásku a úprimnosť a na ďjetkách radosť!
Aby ste boli veseli ako v nebi anjeli!
Krása Vianoc zostáva mi vrytá hlboko v pamäti a vynorila sa mi aj
teraz, v tomto našom až príliš pretechnizovanom čase ako závet predkov
držať i takto slovenskú rodinu pokope a nestratiť sa vo svete. Chýba nám
možno trochu i toho čarovania na deň sv. Lúcie alebo koledovanie
–vinšovačky na Vianoce a Nový rok, ktoré sa prenášali z generácie na
generáciu a dlho sa pamätali. Ako napríklad i zápis básnika Jána Kolára v
Národných spievankách:
Na Vianoce opekance,
Na Nový rok lokše.
Už ťa dievča zanechávam
Nech ťa vezme, kto chce...
A nakoniec:
Vinšujeme vám hody,
aby ste pili víno,
A nie vody!
You have no rights to post comments