SEAVC Kulpín

Dom z hliny

Technikou nabíjanej hliny sa v minulosti stavali mnohé domy a v súčasnosti sa k nej vracajú predovšetkým etnologicky a ekologicky zameraní ľudia. Volia si po tisícročia odskúšané stavebné materiály, ktoré nám príroda sama poskytuje. Patria k nim najmä drevo, hlina, slama, rákosie či kameň. K týmto osvedčeným prírodným materiálom sa vracajú aj preto, že s narastajúcim množstvom alergií a astmatických ochorení hľadajú zdravšie bývanie, a so vzrastajúcou zodpovednosťou, si stále viac uvedomujú negatívny dosah moderného stavebníctva na prírodu. „Jedna dánska spoločnosť, ktorá skúma životné prostredie pre UNICEF, robila výskum na prvok radón a ostatné plyny, ktoré škodlivo vplývajú na životné prostredia. Filip Forkapić z kulpínskeho múzea mi ponúkol, či by som podporil projekt a ich výskumnú sondu umiestnil do svojho domu a držal ju na jednom mieste 6 mesiacov. Pristal som a postavil ju do obývačky. Keď som po polroku sondu vrátil Filipovi, o dva mesiace som dostal písomnú odpoveď so sprievodným listom našej štátnej komisie pre ionizujúce materiály. V liste ma oboznamujú, že je v mojom dome štyrikrát nižšia koncentrácia radónu a ďalších škodlivých matérií od dovolenej hranice. Dom mám nabíjaný z hliny a steny sú hrúbky 57cm. Verte mi, je to jedno veľmi zdravé prostredie," hovorí Miloš Vlaov z Kulpína.

 

Dom z hliny

 

Dom z hliny

 

Miloš Vlaov ďalej dodáva, že nabíjané dome ľudia neprávom zavrhli. Do Kulpína, do rodičovského domu, sa prisťahoval z Nového Sadu roku 1999. Byt tam ešte stále má, ale sa vraj v žiadnom prípade neplánuje vracať do mesta. Je dôchodca, inak vyškolený odborník hydro stavby, pracoval vo vodohospodárstve a v Naftagas inžinieringu ako vedúci projektant.

"V tom mestskom byte v lete nemožno bez klimatizácie a v mojom dome v Kulpíne je aj v najväčšej horúčave teplota celkom príjemná. Keď je napríklad vonku 30° u mňa v dome je 22 až 23 stupňov a ak napríklad vonkajšia teplota odrazu klesne, v izbách zostáva dlhší čas príjemne teplo. Znamená tie steny nielenže izolujú, ale aj zadržia teplotu," ozrejmuje Miloš Vlaov.

Jeho dom je robený v roku 1937 starou metódou nabíjaním z hliny. Staval ho jeho starý otec a hlinu bral priamo z toho miesta, kde je dom vystavený. Na tom stavebnom pozemku bol totiž kopec a pod tenkou povrchovou vrstvou černozeme sa nachádzala veľmi kvalitná hlina. Stavebné práce vykonal istý Nemec z Ravneho Sela (Šova).

„V našom nabíjanom dome nemáme žiaden problém ani s plesňou na stenách. Tá pleseň vzniká na miestach, kde sú tepelné rozdiely veľké. Keď je vonku zima a vnútri teplo, vtedy automaticky dochádza ku kondenzácii a potom vzniká pleseň, no v našom dome nemáme tých veľkých tepelných výkyvov a teda ani tých problémov s plesňou," poznamenáva náš spolubesedník.

V západnej Európe a na Slovensku sú už stavebné firmy, ktoré stavajú domy z nabíjanej hliny a začínajú sa používať aj hlinené omietky. Najdôležitejšími výhodami týchto stavieb sú dobré zateplenie, akumulácia tepla v zime a chladu v lete. Hlina je ten kúzelný výtvor prírody, ktorý nám vie veľa toho poskytnúť. Slúži ako akumulátor – v zime zadržiava teplo, v lete chlad.

U hliny je dôležitá najmä jej hygroskopická vlastnosť, čo znamená, že hlina dokáže prijať veľké množstvo vzdušnej vlhkosti v interiéri a následne ho potom vydať, keď je vzduch suchý. Preto je hlina aj dobrým konzervátorom dreva a dobre sa znáša so všetkými prírodnými materiálmi. O nič menej je dôležité aj to, že všetky tieto vlastnosti vytvárajú pre človeka príjemnú vnútornú klímu.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články