SEAVC Kulpín

Viničky

Prví Petrovčania, prví slovenskí osadníci Petrovca po sebe zanechali aj svedectvo, že tu, v novom chotári jesto všetkého. V barinách je dostatok rýb, pôda, i keď pomerne tvrdá (rokmi stála ladom), predsa je mimoriadne úrodná a pasienky sú bujné. Všetko sa tu dá dopestovať, len nie dobré hrozno. A z nekvalitného hrozna nemožno urobiť ani dobré víno – je kyslé. Viniču táto pôda vôbec nevyhovuje. Ako by aj? Dobré hrozno sa rodí tam, kde je pôda zlá. Chudobná. U farára Sztehlu sa dočítame, že Petrovčania si predsa dobré víno urobia, ale v Srieme. Vypadá, že vínko chýbalo tým naším osadníkom, čo sa sem dostali z južných kopcov Slovenska, priľahlých kopcov v Maďarsku a z maďarských piesočnatých pustatín. Chýbalo, kým neobjavili, že tam medzi Petrovcom a Kulpínom, na tom najvyššom kopci, odkiaľ si čerpali piesok, predsa môže prospievať aj vinič. Konečne, tento kopček, či vlastne tu ide o nejakú antickú dunu, nazvali aj Viničkami.

 

Vinica na Viničkách v súčasnosti

 

Vinica na Viničkách v súčasnosti

 

Akokoľvek, ale In vino veritas, vo víne je pravda, a pravda je aj to, že víno z Viničiek nie je ani také zlé. Aj ono vie povedať pravdu. Nevie nám však povedať, či tie Viničky sú naozaj antickou dunou, lebo v takom prípade možno sa v nich skrýva ešte niečo. To niečo sú drahocenné kovy. Také prvky, čo ešte ani Mendelejev nepoznal a nezaradil ich do svojej periodickej tabuľky. Dnes, v čase vesmírnych letov, sú vyhľadávané. Po Austrálii, U.S.A. atď. geológovia vŕtajú tie duny a hľadajú. Aj nájdu a ťažia. V nich sú skryté obrovské peniaze. Možno takýto poklad bude aj vo Viničkách?

Ktovie. No nateraz môžeme hovoriť iba o „poklade" piesočnatej pôdy, ktorá navádzala obyvateľov Petrovca a Kulpína na Viničkách začať vysádzať prvé slovenské vinice. Prečo slovenské? Nuž podľa etymológov, vinica je pekné slovenské slovko, ktoré si častejšie nahrádzame importovaným ekvivalentom „vinohrad". Avšak, aj tu môžeme predpokladať možnosť slovanského pôvodu podľa vzoru zá-hrad(a), o-hrad(a). (Aspoň si tam myslí V. Machek.) Všeobecne sa však predpokladá germánsky pôvod, prevzatie si germánskeho slova weingards = vinica, i keď aj tu ide o vplyv latiny na germánske slová vyjadrujúce niečo späté s vínom. Vinič, vinica v podstate označuje niečo, čo sa ovíja okolo niečoho. Vinúť, ovíjať sa, z čoho vznikol postupne aj veniec.

Víno, vinič, vinicu a pod. Slovania vo svojej chladnej pravlasti nepoznali. Poznali len rad ovíjajúcich sa rastlín, z čoho a asi samostatne, vzniká vinič, vinica, ale víno, ako nápoj je už definitívne prevzaté od národov, čo sa s týmto nápojom spoznali skorej ako Rimania a Gréci. Aj oni, po príchode do krajov stredomoria, disponovali so slovom pre ovíjanie, ako napr. lat. vinculum = spojiť, oviť, vincire = spojiť, pospájať, z čoho si tvoria slová, ako vinculum = povraz, stuha, vinea = vinica, vinetum = vinica a vinum = víno, nápoj urobený z ovíjajúcej sa rastliny tiež bude najskôr importom z nejakého jazyka v stredomorí, lebo podoba slova víno jestvuje aj medzi Semítmi.

Podobný proces prebiehal aj v jazyku Grékov. Aj tu, ako východisko pre ich (F)οινος / woinos = víno, poslúžil nejaký jazyk stredomoria, čo je ale tiež v nejakej kolízii s ich termínom na niečo ovíjajúce sa, hadiace sa o čom svedčí ich oinos / οινος = cestička, chodník, chodníček, dráha, smer a pod. Každý chodník, cestička sa hadila, ovíjala, otáčala pomedzi kopce, sledovala tok potokov a pod.

Keď Slovania prišli do teplejších krajov, Rimania tu už od skorej mali vysadené vinice a pili víno. Názov pre sad ovíjajúcich sa rastlín sme mali, ale názov pre nápoj z týchto rastlín, z vinice, sme nemali. Siahli sme po blízkom slove susedov. Po slove ku ktorému sa dopracovali ako Gréci, tak aj Rimania a dostali sme víno. Určite ani tu nebola priama cesta. Niekde sa to prevzalo z románskych jazykov a niekde z jazykov Germánov, ktorí si to od Rimanov vypožičali ešte skorej.

 

Ján Kulík z Austrálie

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články