Kratak pregled istorije

Dušičky

Dušičky je spoločné ľudové pomenovanie Sviatku všetkých svätých (1. november) a Pamiatky zosnulých (2. november). Tieto prvé dva novembrové dni sú takmer na celom svete intenzívnymi spomienkami na našich blízkych zosnulých. Počas Dušičiek oslavujeme teda dva sviatky. V jeden spomíname na všetkých svätých a ten druhý venujeme všetkým zosnulým. Je to „Sviatok duší našich predkov". Duša je chápaná ako nehmotná podstata človeka. Kedysi si ju ľudia predstavovali ako biely obláčik či bielu holubicu, vtáčika, svetielko. „Duša vytŕha z pút hmoty svoje krídla." (Goethe)

 

Dušičky

 

Memento mori – je latinské príslovie, ktoré znamená Pamätaj, že zomrieš, alebo aj Pamätaj, že si smrteľný. Používa sa aj vo variante Memento mortis - Pamätaj na smrť. Všetci musíme prejsť bránou smrti. Smrti, o ktorej Milan Rúfus píše, že je pastierkou jesene, čo pasie na strniskách, o ktorej iba tušíme, ktorá je ďaleká tušene, ale možno netušene blízka! Rúfus akoby dovidel až do toho tichého ticha. V básni Ticho píše:

Na konci ticha je ticho.
Ešte väčšie.

A v tom tichu ako v matrioške
žije smrť. Sama.

Žije na troške,
v hasnúcom uhlí zemiačik si pečie.

Pastierka jesene,
čo pasie na strniskách.

Ďaleká tušene
a netušene blízka.

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články