Tento rok sa pomaly končí. Vo zvyku bolo – a určite ešte aj je – že sa pred sviatkami vždy upratuje, tiež sa takmer každý snaží dokončiť začaté. Aj Patrik Rago a ja, Ivica Grujić Litavský, sme sa rozhodli, že osviežime a upraceme Tradičnú slovenskú izbu v Národnom múzeu v Zreňanine, ktorá je súčasťou stálej expozície Etnologického oddelenia. Ona prezentuje život a kultúru Slovákov zo slovenskej dediny Aradáč. Nachádzajú sa tu predmety tradičnej kultúry – nábytok, náradie a tradičný odev uvedeného prostredia. Jedinečnosť tejto expozície spočíva v tom, že Národné múzeum Zreňanin je jediné múzeum v srbskom Banáte, kde sa záujemci môžu zoznámiť s tradičnou kultúrou Slovákov z tohto regiónu. Textilné a odevné exponáty v tejto zbierke si vyžadovali dôkladné obnovenie – vypranie, zaškrobenie, vyžehlenie, a následné správne ustrojenie figurín podľa lokálnych noriem v odievaní. Vďaka finančnej pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy, taktiež Asociácii pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine z Báčskeho Petrovca a jej predsedníčke – Anne Medveďovej st., prostredníctvom ktorej bol realizovaný tento projekt, od dnes si návštevníci zreňaninského múzea môžu obzrieť vynovenú stálu expozíciu slovenskej izby Etnologického oddelenia.
Realizátori projektu: Ivica Grujić Litavský z Aradáča a Patrik Rago zo Selenče v deň otvorenia obnovenej stálej slovenskej expozície v Národnom múzeu Zreňanin, 28. decembra 2023 (foto: archív P. Raga)
Zľava napravo: Patrik Rago – etnológ, realizátor projektu, Branka Sikimićová – vyššia kustódka-etnologička v Národnom múzeu Zreňanin, Siniša Onjin – riaditeľ Národného múzea Zreňanin, Anna Medveďová – predsedníčka Asociácie pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine z Báčskeho Petrovca, Ivica Grujić Litavský – kultúrny aktivista, realizátor projektu (foto: archív P. Raga)
Realizátori projektu s hlavnou výpomocnou silou – členkami Spolku žien Ruža z Aradáča (zľava napravo): Zuzana Jančová, Mara Vozafová a Mara Viliačiková (foto: archív P. Raga)
Realizátori projektu s pomocníčkami, dobrodincami-darcami a vedením zreňaninského Múzea (foto: archív P. Raga)
Momentka počas príhovorov na otváraní obnovenej expozície (foto: Anna Medveďová ml.)
I. G. Litavský a P. Rago – realizátori projektu – sa, okrem úprimných slov vďaky, za vynikajúcu spoluprácu, poďakovali aj kyticou kvetov Branke Sikimićovej, ktorá s nimi priamo spolupracovala a dohliadala na nehatený priebeh realizácie projektu (foto: Danica Vŕbová)
Projekt sme zahájili v marci, keď sme sa dôkladne oboznámili s aktuálnym stavom expozície, a vytýčili si ciele. Okrem prania a žehlenia, jedným z hlavných cieľov bolo zaobstarať mužskej figuríne tradičný mužský aradáčsky odev (nakoľko dovtedy na sebe mala český), a taktiež namiesto stojacich hodín, ktoré patrili do mestských salónov, zaobstarať starožitnú skriňu – tzv. aradáčsky šifóm, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou výbavy neviest, ale aj predných izieb.
foto: Ivica Grujić Litavský, Patrik Rago
Pracovná akcia začala v novembri, keď sme sa spolu s členkami Spolku žien Ruža z Aradáča pustili do prania, škrobenia a žehlenia. Našu „trebú" robotu prekazilo zlé počasie, ktoré spáchalo nemalé škody na strešnej krytine múzea, tak sme pokračovať museli v prvej polovici decembra. Ale napriek všetkému, že to bola komplexno-namáhavá práca, mali sme všetci zážitok, reminiscenciu na časy zašlé, kým na konci veľmi dobrý pocit z úspešne ukončenej práce.
Za pomoc ďakujeme vedeniu Múzea – najmä etnologičke Branke Sikimić, ako aj členkám Spolku žien Ruža: Mare Viliačikovej, Zuzane Jančovej a Mare Vozafovej, ako i mnohým Aradáčanom a Aradáčankám, ktorí priložili ruku k dielu, či nesebecky niečo darovali a predali tejto inštitúcii.
... Kus veľkej práce urobený, veľa toho od zabudnutia uchované... Nanajvýš – izba je uprataná, upravená a figuríny ustrojené – naše sviatky v kľude začali...
Ivica Grujić Litavský
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)