Generácia maturantov školského roku 1972/73 gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci sa v piatok 19. mája 2023 stretla na oslave 50. výročia maturity. V tej generácii boli tri slovenské triedy: v IV. a bolo 16 žiakov, v IV. b 24 žiakov a IV. c 19 žiakov. Spolu 59. V každej triede bolo aj niekoľko srbských žiakov, ktorí sa vďaka tomu naučili dobre po slovensky. Dve oddelenia boli jazykového smeru a jedno matematického. Riaditeľom bol Samuel Spevák a triednymi profesormi boli Fedor Červenský, Viera Boldocká a Pavel Mučaji. Na stretnutí sa zišlo 34 bývalých maturantov, viacerí pricestovali zo zahraničia: Slovinska, Švédska, Slovenska, Austrálie. Na stretnutie si povolali niekdajších profesorov Máriu Boldockú a Fedora Červenského. V gymnaziálnej slávnostnej sieni všetkých privítala úradujúca riaditeľka Vjeroslava Struhárová a po nej sa slova ujal triedny profesor Fedor Červenský a potom aj jediná žijúca profesorka z tej plejády profesorov, ktorí dávali základ vedomostí – profesorka Mária Boldocká. Nasledovala hymnická pieseň Gaudeamus igitur, tichá spomienka na zosnulých profesorov a spolužiakov z generácie a revidovanie osobných údajov maturantov, zverejnených v gymnaziálnej Pamätnici II. Na záver oficiálnej časti stretnutia nevystalo spoločné fotenie pred vchodom do budovy gymnázia a pred bustou Jána Kollára.
Spoločná fotografia – trvalá spomienka
IV. a
IV. b
IV. c
Maja s kyticou
-Stretli sme sa, aby sme sa videli, porozprávali, pospomínali... Súhrnne 34 bývalých maturantov, ibaže s tými päťdesiatimi rokmi „trochu" pozmenení. Spomienky, zážitky, smiech, slzy v očiach...
Hovorí jeden z organizátorov stretnutia Svetoslav Majera-Milo a dodáva:
-Dali sme si slovo: ak to bude možné, urobíme takéto niečo i o rok. Lebo sme už v takých rokoch!!!
A potom... Petrovská čárda, spoločné posedenie pri živej hudbe, poháriku a jedle.
-Na tom našom profesorskom povolaní je zvláštne to, že vďaka týmto stretnutiam zostávame, podmienečne povedané, v pracovnom pomere, hoci sme už dávno na dôchodku. No, sú to veľmi príjemné povinnosti, veľmi rada sa stretám so svojimi niekdajšími žiakmi. A v tomto prípade nešlo ani o veľký vekový rozdiel, rozumeli sme si, mali sme si čo povedať. Keď sa táto generácia zapisovala do prvej triedy ja som vtedy bola mladá profesorka, iba s dvojročnou pracovnou skúsenosťou. Spolu s nimi som sa aj ja vrátila do svojej mladosti. Prezrádza Mária-Maja Boldocká.
Na stretnutí nik nemohol zostať ľahostajný. Spomienky sa vynárali. Spomínali na udalosti z mladosti, v myšlienkach znova kráčali známymi školskými chodbami a zákutiami, posedeli v laviciach...
Pol storočia. Je to poriadny kus z ľudského života.
Nech sa im ešte veľa rokov darí spĺňať sľub daný na tomto stretnutí!
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)