Daniel Kopčok z Báčskeho Petrovca prvou samostatnou výstavou oslavuje životné jubileum 75 rokov a tiež aj dvadsaťročnicu výtvarnej tvorby. „Niekedy nám životná púť nedovolí, aby sme prejavili svoje prirodzené vlohy v plnom znení zavčasu. Ak sa však niečo má prihodiť, tak sa aj prihodí. Daniel Kopčok dlho posúval a odkladal možnosť vyskúšať sa vážnejšie vo výtvarnom prejave, ktorý ho zaujal ešte v detstve. V roku 2003 to však prelomil," povedal Vladimír Valentík na nedeľňajšom slávnostnom otvorení výstavy olejomalieb Daniela Kopčoka. Výstavu pomenovanú Z Danielovej palety usporiadalo svojmu členovi Združenie petrovských výtvarných umelcov a nainštalovaná je v priestoroch Obecnej turistickej organizácie. Na úvod vernisáže prítomných privítala Mária Struhárová, predsedníčka petrovského združenia maliarov, dve slovenské pesničky zaspievala Nina Častvenová za sprievodu Ondreja Maglovského a výstavu otvoril maliarov syn Jaroslav Kopčok, senior báčsky a farár hložiansky. Autor Daniel Kopčok sa poďakoval všetkým tým, ktorí ho podporovali a podporujú na jeho umeleckej ceste.
Hoci maľoval a maľuje predovšetkým kvôli dobrému pocitu z odvedenej práce, ktorá ho napĺňa, v podstate umeleckej tvorby je komunikovať a podeliť sa s vlastnými výtvormi a pocitmi aj s inými ľuďmi. Avšak iba skutoční majstri majú smelosť s neoblomnou istotou výsledok svojej práce, výsledok svojej šikovnosti a zručnosti vystaviť kritickému oku verejnosti. Daniel Kopčok sa na to bezpochyby v správnej chvíli odhodlal. Podčiarkol Vladimír Valentík, výtvarný kritik poznamenávajúc, že v priebehu rokov badať v Kopčokovej tvorbe posun od pedantnej maľby tvrdo definovaných kontúr k rovnako páčivým krajinným výjavom, ale už voľnejšie a mäkšie podaným. Tak sa v súčasnosti Danielovi Kopčokovi darí znázorniť pokojnú a jemnú, idylickú krajinu lákajúcu nás svojím romantickým ovzduším stať sa jej súčasťou, a relaxovať v jej kráse prírody svoj duch. Okrem krajinomaľby Daniel Kopčok sa vyskúšal vo všetkých maliarskych žánroch. Maľuje aj zátišia a portréty. Pozoruhodná je jeho schopnosť presvedčivo znázorniť tak svoju podobizeň, ako aj podobizne členov svojej rodiny.
Daniel začal maľovať krátko po svojej päťdesiatke a väčšinu svojich obrazov namaľoval počas zimného obdobia: vtedy, keď bolo menej práce v jeho zámočníckej dielni a keď sa nedalo pracovať na poli. Témou jeho tvorby sú prevažne krajinky, prírodné zákutia a zátišia, ale aj náboženská tematika. Po desiatkoch obrazoch, na ktorých sa venoval spomenutým témam, posledné roky začal pracovať aj na portrétoch. Napriek začiatočníckym nepodarkom vníma to ako veľkú výzvu, s ktorou sa statočne pasuje a stále posúva dopredu. Dúfame, že jeho umenie poteší a inšpiruje zároveň. Povedal Jaroslav Kopčok otvárajúc výstavu.
Výstava bude sprístupnená do 7. novembra 2023.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)